UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v konaní podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, o odvolaní odsúdeného H. U. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. mája 2019, sp. zn. 5 Ntc 3/2019, na neverejnom zasadnutí 30. júla 2019 v Bratislave, rozhodol
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného H. U. sa zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd") rozsudkom z 23. mája 2019, sp. zn. 5 Ntc 3/2019, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodol tak, že rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt (Rakúska republika) z 28. júna 2018, sp. zn. 7 Hv 25/18w, ktorým bol odsúdený H. U. na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným zo zločinu obchodovania s návykovými látkami podľa § 28a ods. 1 druhý, tretí, piaty a šiesty prípad, ods. 4 bod 3 Zákona o návykových látkach, prečinu krádeže vlámaním alebo so zbraňami podľa § 127, § 129 ods. 1 bod 1 a 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, prečinu odcudzenia bezhotovostných platobných prostriedkov podľa § 241e ods. 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky a prečinu zatajovania listín a dokladov podľa § 229 ods. 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 2 (dvoch) mesiacov, sa na území Slovenskej republiky uznáva a vo zvyšku dosiaľ nevykonaného trestu sa nariaďuje vykonať trest odňatia slobody. Súd zároveň podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. rozhodol, že odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal 17. júna 2019 odsúdený H. U. odvolanie, v ktorom namietal, že uznaním rozsudku dôjde k zhoršeniu jeho podmienok. V Rakúsku má možnosť protidrogovej terapie, ktorú na Slovensku mať nebude. So svojim terapeutom má dôverný vzťah a predčasné ukončenie terapie by bolo v jeho neprospech, keďže trestná činnosť, za ktorú bol odsúdený súvisela s jeho drogovou závislosťou.
K podanému odvolaniu sa prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor") nevyjadril. Dňa 22. júla 2019 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložené odvolanie odsúdeného U. i kompletný spisový materiál. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 518 ods. 4 Tr. por.) preskúmal na podklade včas podaného odvolania (§ 309 ods. 1 Tr. por.) odsúdeného zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil podmienky pre postup podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z., a preto v tomto rozsahu plne odkazuje na jeho odôvodnenie (viď s. 3 ods. 5 - s. 5 ods. 3). Osobitne v tomto smere poukazuje na tú časť odôvodnenia, kde krajský súd vysvetlil, že skutok pod bodom D) nie je samostatne trestným, ale je potrebné ho posúdiť ako súčasť skutku pod bodom B I. (s. 5 ods. 1). Pokiaľ ide o skutok C) najvyšší súd uvádza, že tento by na Slovensku bolo možné posúdiť ako prečin podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. (pozn. v tomto smere viď skutkovú vetu, podľa ktorej páchatelia sa zmocnili platobných kariet „v úmysle seba alebo tretiu osobu ich použitím v právnom styku neoprávnene obohatiť"; k tomu pozri aj výkladové stanovisko generálneho prokurátora č. 2/2018).
Rovnako správne krajský súd postupoval, keď pri absencii bližších informácií o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, ktorým je odsúdený U. vystavený v Rakúsku, tohto - v úsilí nezhoršiť jeho postavenie podľa § 517 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (R 122/2014). Súdy nemohli zhoršiť postavenie odsúdeného, keďže na Slovensku bol zaradený do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu a samotná existencia odlišných podmienok výkonu trestu odňatia slobody v jednotlivých členských štátoch Európskej únie je prirodzená. Skutočnosť, že v niektorých aspektoch sa tieto podmienky môžu javiť ako prísnejšie ešte neznamená, že došlo k porušeniu práv odsúdeného (k tomu viď bližšie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 6. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 498/2015). Odhliadnuc od toho najvyšší súd upozorňuje, že aj na Slovensku majú odsúdení možnosť dobrovoľne sa zúčastniť ochranného protitoxikomanického liečenia, ktorý sa v zmysle § 80 zákona č. 475/2005 Z. z. môže vykonávať v oddiele špecializovaného zaobchádzania.
Na podklade týchto skutočností odvolací súd podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného U. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.