UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci odsúdeného U. C. v konaní podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 14. augusta 2024 v Bratislave odvolanie odsúdeného U. C. podané proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. apríla 2024, sp. zn. 3Ntc/4/2024, a takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného U. C. sa zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 24. apríla 2024, sp. zn. 3Ntc/4/2024, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z. “) rozhodol tak, že rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 26. mája 2023, sp. zn. 53 Hv 10/23m, právoplatný tým istým dňom, ktorým bol U. C. na tam popísanom skutkovom základe uznaný vinným zo zločinu krádeže vlámaním za účelom zisku podľa § 127, § 129 ods. 1 č. 3, § 130 ods. 1, prvý prípad, ods. 2, druhý prípad Trestného zákona Rakúskej republiky a za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, sa vo výroku o vine a treste odňatia slobody uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky. Súd zároveň rozhodol podľa § 517 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. tak, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonom ustanovenej lehote podal odsúdený U. C. odvolanie písomným podaním zo 14. mája 2024, ktoré bližšie neodôvodnil. Na výzvu krajského súdu na odôvodnenie podaného odvolania v lehote 5 (päť) pracovných dní odsúdený nereagoval.
Dňa 12. augusta 2024 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predloženéodvolanie odsúdeného U. C. i kompletný spisový materiál. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 518 ods. 4 Tr. por.) preskúmal na podklade včas podaného odvolania (§ 309 ods. 1 Tr. por.) odsúdeného zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak a) odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, b) odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky, alebo c) odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu a súd na základe postupu podľa § 13 vysloví súhlas s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon v Slovenskej republike na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.
Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 549/2011 Z. z. proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.
Podľa § 29 zákona č. 549/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 4. marca 2024 bola uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. januára 2024, sp. zn. 3Ntc/33/2023, Krajskému súdu v Banskej Bystrici postúpená žiadosť Ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky č. 2023-0.704.743 zo 7. decembra 2023 spolu s osvedčením zo 7. decembra 2023 vydaným a zaslaným podľa čl. 5 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahrňujúce pozbavenie osobnej slobody na účely ich výkonu v Európskej únii, a to ohľadom rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 26. mája 2023, sp. zn. 53 Hv 10/23m, právoplatného tým istým dňom, týkajúceho sa odsúdeného U. C. na skutkovom a právnom základe v ňom uvedenom, spolu s uvedeným rozhodnutím a s vyjadrením odsúdeného.
Odvolací súd konštatuje, že krajský súd dospel k správnemu záveru o neexistencii dôvodov pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia v zmysle § 16 zákona č. 549/2011 Z. z., a preto v tomto smere odkazuje na jeho vecne a právne správnu argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Krajský súd dospel tiež k správnemu zisteniu, že sú splnené podmienky pre uznanie a výkon rozsudku plynúce z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z. z., dôvodiac, že odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a aj keď z obsahu spisového materiálu nebolo možné ustáliť skutočnosť, že má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (a to aj napriek deklarovanému trvalému pobytu, pričom vychádzajúc z odpisu registra trestov možno predpokladať, že sa zrejme dlhší čas zdržiaval v cudzine, naposledy na území Rakúskej republiky), rozhodnutím Spolkového cudzineckého a azylového úradu zo 6. apríla 2022, č.1295824210/220375150, mu bol uložený zákaz pobytu v Rakúskej republike na 6 rokov, a teda po výkone uloženého trestu bude na územie Slovenskej republiky vyhostený [§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z. z.]. Odvolací súd uvádza, že v tomto ohľade je nesúhlas odsúdeného s uznaním a výkonom trestu odňatia slobody v Slovenskej republike irelevantným, keďže v uvedenom prípade sa súhlas odsúdeného podľa zákona a daného rámcového rozhodnutia nevyžaduje. Z pohľadu predmetu rozhodovania je irelevantným aj tvrdenie odsúdeného o lepších podmienkach pre výkon trestu odňatia slobody v Rakúskej republike.
Správny je aj záver súdu, že predmetný skutok, zo spáchania ktorého bol odsúdený uznávaným cudzím rozhodnutím uznaný vinným a ktorý nebol justičným orgánom štátu pôvodu v osvedčení v časti h) bod 2 priradený k niektorej kategórii trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z. z., resp. v čl. 7 ods. 1 rámcového rozhodnutia, vykazuje znaky trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák., teda je trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Tiež trestná sankcia spojená s odňatím slobody uložená v dotknutom cudzom rozhodnutí je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky
V súlade so zákonom postupoval krajský súd aj v prípade, keď odsúdeného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že zároveň uviedol, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny podľa § 517 ods. 2 Tr. por.
Na podklade týchto skutočností odvolací súd podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného U. C. ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.