5Urto/6/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci povinného P. X. v konaní podľa zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov na neverejnom zasadnutí konanom 23. augusta 2018 v Bratislave, o odvolaní povinného P. X. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 3. júla 2018, sp. zn. 4 Ntc 5/2018, rozhodol

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie povinného P. X. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 3. júla 2018, sp. zn. 4 Ntc 5/2018, rozhodol v bode I tak, že podľa § 13 ods. 1 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 183/2011 Z. z.“) rozhodnutie Birmingham Magistrates Court, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „anglický súd“) z 22. marca 2017, č. 17017596R, ref. č. 1700101250, ktorým bol povinný P. X. odsúdený za správanie porušujúce pravidlá cestnej premávky podľa § 172 ods. 3 Zákona o premávke na pozemných komunikáciách z r. 1988 a Dodatku č. 2 k Zákonu o páchateľoch trestných činov v cestnej doprave z r. 1988 na skutkovom základe, že

v Birminghame, v období medzi 14. septembrom 2016 a 12. októbrom 2016, po tom, čo bol požiadaný riaditeľom policajného zboru West Middland Police Authority (alebo požiadaný v jeho mene), nepodal informáciu, týkajúcu sa identifikácie vodiča motorového vozidla, konkrétne vozidla Citroen X., ktorý bol označený ako vinný zo spáchania trestného činu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 660,- libier šterlingov, trovy konania vo výške 80,- libier šterlingov a 66,- libier šterlingov ako suma v prospech poškodených trestnými činmi, uznal a zároveň krajský súd rozhodol, že rozhodnutie o uložení peňažnej sankcie vo výške 806,- libier šterlingov, t. j. 928,68 € sa vykoná.

V bode II krajský súd podľa § 13 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. per analogiam v spojení s § 56 ods. 1Tr. zák. povinnému uložil peňažný trest do výmere 928,68 €. V bode III súd podľa § 13 ods. 4 zákona č. 183/2011 Z. z. povinnému uložil, aby 76,05 € z celkovej sumy peňažného trestu zaplatil v prospech poškodených trestnými činmi na účet Krajského súdu v Prešove, č. ú. SK XX XXXX XXX XXXX XXXX XXXX v lehote 14 (štrnástich) dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal povinný X. 20. júla 2018 odvolanie, v ktorom tvrdil, že od 9. septembra 2016 cestoval loďou a v rozhodnom čase (od 14. septembra 2016 do 12. októbra 2016) bol už dávno na Slovensku. Ak niekto v jeho mene niečo spravil, „nech si to vypátrajú“, on má ale dôkazy, že v tom čase bol s rodinou na lodi. K odvolaniu povinný pripojil palubný lístok a potvrdenie o jeho zaplatení.

K odvolaniu sa 1. augusta 2018 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov (ďalej len „prokurátor“) tak, že predmetom uznávacieho konania nie je rozhodovanie o vine alebo nevine povinného, ale len rozhodovanie o splnení podmienok pre uznanie a následný výkon už právoplatného rozhodnutia. Na podklade uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd odvolanie povinného podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Dňa 15. augusta 2018 bolo odvolanie, ako aj celý spisový materiál predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Následne najvyšší súd ako súd odvolací na podklade včas podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie povinného je v celom rozsahu nedôvodné.

Podľa § 2 písm. b) body 1, 4 a 5 zákona č. 183/2011 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažnou sankciou povinnosť uložená rozhodnutím o peňažnej sankcii zaplatiť peňažný trest, trovy trestného a správneho konania, peňažnú sumu na všeobecne prospešné účely alebo v prospech poškodených trestnými činmi.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre skutok, ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia o peňažnej sankcii (ďalej len „osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 183/2011 Z. z. ustanovenie odseku 2 platí rovnako aj pre rozhodnutie o peňažnej sankcii, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je justičným orgánom štátu pôvodu označený v osvedčení priradením ku kategórii protiprávneho konania zakladajúceho porušenie pravidiel cestnej premávky.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 183/2011 Z. z. ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 12, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná.

Podľa prvej vety § 13 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. ak rozhodnutím o peňažnej sankcii bola uložená peňažná sankcia podľa § 2 písm. b) prvého bodu, krajský súd vo svojom rozhodnutí rozhodne o uložení peňažného trestu.

Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 183/2011 Z. z. ak rozhodnutím o peňažnej sankcii bola uložená peňažná sankcia podľa § 2 písm. b) piateho bodu, krajský súd vo svojom rozhodnutí o uznaní a výkone uloží povinnému, aby uznanú peňažnú sumu zaplatil v určenej lehote na účet súdu.

Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku najvyšší súd zistil, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Krajský súd sa správne vysporiadal s absenciou dôvodov, ktoré by mohli viesť k rozhodnutiu o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 12 zákona č. 183/2011 Z. z. (viď s. 4 - 5 rozsudku). Osobitne v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, týkajúceho sa posudzovania podmienky obojstrannej trestnosti podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods.5 zákona č. 183/2011 Z. z. (viď s. 4 ods. 2, ods. 3 rozsudku), ako aj kumulácie viacerých druhov peňažných sankcií podľa § 2 písm. b) v spojení s § 13 ods. 2, ods. 4 zákona č. 183/2011 Z. z. (s. 5 ods. 7 - s. 6 ods. 1 rozsudku). Len kvôli úplnosti najvyšší súd dopĺňa, že vypočítaná výška peňažnej sankcie v mene euro zodpovedá § 19 zákona č. 183/2011 Z. z.

Pokiaľ ide o argumentáciu povinného X., najvyšší súd v zhode s prokurátorom upozorňuje, že uznávacie konanie podľa zákona č. 183/2011 Z. z. má nostrifikačný charakter, a teda jeho predmetom nie je preskúmavanie ne/viny povinného. O vine povinného už záväzne a právoplatne rozhodol anglický súd; predmetom konania pred slovenskými orgánmi je len preveriť, či sú dané podmienky pre jeho uznanie a výkon na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa súd námietkami povinného, podľa ktorých sa v rozhodnom čase nenachádzal na území Spojeného kráľovstva, nemohol zaoberať. Len na okraj však najvyšší súd poznamenáva, že podľa skutkovej vety anglického rozsudku, povinný nebol uznaný vinným za spáchanie trestného činu v súvislosti riadením osobného motorového vozidla, ale za to, že nepodal informáciu k identifikácii vodiča.

Na podklade týchto skutočností odvolací súd podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie povinného X. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.