5Urto/6/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Daniela Hudáka v konaní o uznanie a výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená trestná sankcia spojená s trestom odňatia slobody odsúdenému Q. S., na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2016 v Bratislave o odvolaní Krajského prokurátora v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. júna 2016 sp. zn. 6 Ntc 13/2016, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z.z.“)

rozsudok Mestského súdu v Prahe - Česká republika zo dňa 02.02.2005 sp. zn. 46 T 17/2004 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe - Česká republika zo dňa 13.04.2005 sp. zn. 8 To 27/2005, ktorým bol Q. S., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y. - G. I., Y. T.. XXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo Väznici Karviná - Česká republika, štátny občan Slovenskej republiky, právoplatne uznaný vinným

v bode I. z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. Českej republiky, v bode II. z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/, h/ Tr. zák. Českej republiky, v bode III. z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Českej republiky sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom neoprávneného držania platobnej karty podľa § 249b Tr. zák. Českej republiky, na skutkovom základe, že

I. dňa 10.05.2004 v dobe okolo 15.00 hod. v C. 2, T.D..X, v chodbe domu potom, čo sledoval poškodeného Y. O., nar. XX.XX.XXXX, pri preberaní dôchodku v priestoroch pošty v Prahe 1, Jindřišská ulica, ho v úmysle získať finančné prostriedky fyzicky napadol opakovanými údermi päsťou a kopancami, čím mu spôsobil rozsiahly krvný výron v oboch očniciach a na temene hlavy, tržné rany ľavého obočia a roztrhnutie ľavej očnej gule, trieštivú zlomeninu vonkajšieho okraja ľavej očnice, prednej steny hornej čeľuste vľavo, jarmovej kosti vľavo, klínovej kosti vľavo, zlomeninu nosových kostičiek, pomliaždenie čelových spánkových lalokov mozgu so zakrvácaním mozgových komôr, krvácanie doomozečnice a pod tvrdú plenu mozgovú, čo viedlo k všeobecnej poúrazovej poruche mozgových funkcií a poruche dychového ústrojenstva a následnej smrti poškodeného dňa 24.07.2004, pričom poškodenému odcudzil peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške najmenej 7.200,-Kč a rôzne písomnosti,

II. dňa 10.06.2004 v dobe medzi 17.30 až 19.00 hod. v C. 1, v H. ulici č. X, v priestoroch domu, potom, čo sledoval poškodeného Ing. F. I., nar. XX.XX.XXXX, v priestoroch pošty v Prahe 1, Jindřišská ulica, pri preberaní dôchodku, ho v úmysle získať tieto finančné prostriedky fyzicky napadol, a to opakovanými údermi do hlavy a spôsobil mu trieštivé zlomeniny kostí tváre, zlomeninu a neúplné vyrazenie špicáku, trieštivú zlomeninu kostry nosa, zlomeninu klenby a spodiny lebečnej, krvný výron pod pavúčnicu, pomliaždenie mozgu na spodine a postrannej časti pravého spánkového laloku, na spodine ľavého čelového laloku, na zadných gangliách vľavo, roztrhnutie medzistavcovej platničky medzi 5. a 6. krčným stavcom, početné krvné výrony, čo viedlo k opuchu mozgu a zakrvácaniu postranných komôr mozgu, pričom tieto zranenia viedli ku smrti poškodeného, ktorému následne z peňaženky odcudzil čiastku 9.498,-Kč a tohto konania sa dopustil potom, čo dňa 10.05.2004 fyzicky napadol a usmrtil poškodeného Y. O., ako je uvedené v bode I.,

III. a/ dňa 03.03.2004 v dobe okolo 12.00 hod. v C. 3, C. X, vo výťahu domu, potom, čo sledoval poškodeného U. I., nar. XX.XX.XXXX, na pošte v Prahe 3, Hradecká ulica, pri vyzdvihnutí peňazí, napadol poškodeného v úmysle zmocniť sa peňazí opakovanými údermi do tváre, až stratil vedomie, čím mu spôsobil tržné rany hornej pery, zlomeninu nosového hrbolku na hornej čeľusti s opuchom nosa a dolného viečka ľavého oka, otras mozgu a potom mu odcudzil peňaženku s čiastkou najmenej 10.000,- Kč v hotovosti a platobnú kartu Max ČSOB-Poštovej sporiteľne a.s., z ktorej postupne vybral čiastku 8.500,-Kč,

b/ dňa 08.06.2004 v dobe okolo 18.00 hod. v C. 2, D. XX, v priestoroch domu vo výťahu, potom, čo sledoval poškodeného JUDr. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, na pošte v Prahe 1, Jindřišská ulica, pri vyberaní dôchodku, poškodeného v úmysle zmocniť sa peňazí, napadol opakovanými údermi rukou a kopaním, čím poškodenému spôsobil komplikovanú zlomeninu hornej čeľuste s trieštivou zlomeninou jarmovej kosti a nosových kostí, pomliaždenie hlavy s odreninami a krvným výronom v ľavej spánkovej krajine, potom mu odcudzil čiastku 1.200,-Kč, pričom zranenie poškodeného si vyžiadalo hospitalizáciu a následnú dobu liečenia najmenej do 02.08.2004,

c/ dňa 15.06.2004 v dobe okolo 14.30 hod. v Prahe 1 v objekte pošty v Jindřišskej ulici, sledoval poškodeného I. D., nar. XX.XX.XXXX, pri vyberaní dôchodku a ďalej von mimo objekt pošty, v úmysle násilným spôsobom sa zmocniť finančnej hotovosti, pričom v ďalšom konaní mu bolo zabránené orgánmi polície ČR,

sa na území Slovenskej republiky u z n á v a, pričom uvedeným rozsudkom uložený výnimočný súhrnný trest odňatia slobody podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 2, § 29 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 25 rokov (t.j. 9131 dní) odsúdený Q. S. v y k o n á na území Slovenskej republiky.

Podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odsúdený Q. S. bude vo výkone uloženého trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Na ostatné výroky o trestných sankciách, uložených odsúdenému Q. S. vyššie uvedenými rozsudkami, sa tento rozsudok o uznaní nevzťahuje.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 15. júna 2016 sp. zn. 6 Ntc 13/2016 rozhodol tak, že

podľa § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

rozsudok Mestského súdu v Prahe - Česká republika zo dňa 2.2.2005 sp. zn. 46 T 17/2004 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe - Česká republika zo dňa 13.4.2005 sp. zn. 8 To 27/2005 v rozsahu, v ktorom sa týka trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému Q. S., nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom Y. - G. I., Y. T.. XXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo Väznici Karviná - Česká republika, ktorým bol uznaný vinným pre

I. trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. Českej republiky,

II. trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 písm. c/, písm. h/ Tr. zák. Českej republiky,

III. trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Českej republiky, z časti dokonaným, z časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, ako i trestný čin neoprávneného držania platobnej karty podľa § 249b Tr. zák. Českej republiky,

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v dĺžke 25 rokov (t.j. 9131 dní) sa uznáva na území Slovenskej republiky s tým, že

rozsudok Mestského súdu v Prahe - Česká republika zo dňa 2.2.2005 sp. zn. 46 T 17/2004 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe - Česká republika zo dňa 13.4.2005 sp. zn. 8 To 27/2005 v rozsahu, v ktorom sa týka trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému, sa vykoná.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odsúdeného Q. S. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie krajský prokurátor. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozsudok krajského súdu je neúplný a chybný. V prvom rade vytýkal krajskému súdu, že neuznal cudzí rozsudok aj vo vzťahu vo výroku o vine, a to s uvedením skutkov, za ktoré bol Q. S. cudzím rozsudkom právoplatne odsúdený. Ďalej namietal pochybenie krajského súdu vo výroku rozsudku pri označení právnej kvalifikácie, kde krajský súd v bode II. uviedol, že odsúdený bol cudzím rozsudkom uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 písm. c/, písm. h/ Tr. zák. Českej republiky, pričom v cudzom rozsudku je uvedená právna kvalifikácia podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák., rovnako namietal právnu kvalifikáciu v bode III. napadnutého rozsudku, ktorá nie je v súlade s právnou kvalifikáciou uvedenou v pôvodnom rozsudku. Okrem toho namietal, že odsúdenému bol pôvodným rozsudkom uložený súhrnný trest odňatia slobody, ktorú skutočnosť krajský súd opomenul. Uvedené zrejmé nesprávnosti je potrebné odstrániť, aby rozsudok zodpovedal kritériám zákonnosti, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 518 ods. 4 Tr. por. a aby najvyšší súd sám vo veci rozhodol rozsudkom o uznaní cudzieho rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné. Krajský súd pochybil, keď nerozhodol aj o uznaní výroku o vine a pochybil aj vo výroku o treste, nakoľko neaplikoval nevyhnutné ustanovenia Trestného poriadku.

Z ustanovenia § 29 zák. č. 549/2011 Z.z. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok. Z povahy veci vyplýva, že pôjde najmä o tie ustanovenia Trestného poriadku, ktoré obsahovo vo všeobecnosti upravujú konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, a teda konanie podľa prvého dielu tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku - uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia § 515 až 521a Trestného poriadku a samozrejme aj ustanovenia orozsudku (§ 163 a nasl. Tr. por. a pod.). Uznávacie konanie má špecifický, nostrifikačný charakter ku konaniu podľa šiestej hlavy tretej časti Trestného poriadku - odvolanie a konanie o ňom, ktoré ako podporné subsidiárne dopĺňa konanie špeciálne. Z ustanovenia § 518 ods. 4 tretej vety Tr. por. vyplýva, že ak najvyšší súd odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva. Najvyšší súd je teda povinný (bez možnosti zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu) rozhodnúť o podanom odvolaní s konečnou platnosťou, a preto musí vždy preskúmať napadnutý rozsudok ako celok a napraviť každý chybný výrok rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia. Rešpektujúc toto ustanovenie potom najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a sám vo veci rozhodol.

Podľa § 518 ods. 2 písm. b/ Tr. por. možno cudzie rozhodnutie uznať aj vo výroku, ktorým bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody, čo však neznamená, že uznávajúce rozhodnutie sa obmedzí len na výrok o treste bez uznania výroku o vine. Napriek určitej problematickej formulácii odseku 2 uvedeného ustanovenia najvyšší súd pripomína, že výrok o vine je prirodzenou súčasťou každého ďalšieho z tam uvedených rozhodnutí. Skutočnosť, že predmetom uznania podľa ods. 2 je aj výrok o vine, potvrdzuje aj znenie ods. 3, ktorý sa nevzťahuje len na písm. a/, ale na celý odsek 2. Uvedenú interpretáciu potvrdzuje aj ustanovenie § 519 Tr. por. o účinkoch uznaného cudzieho rozhodnutia, pretože cudzie rozhodnutie by nemohlo mať rovnaké účinky ako rozsudok slovenského súdu, ak by sa neuznala vina odsúdeného. Sankciu totiž možno uložiť iba osobe vinnej zo spáchania trestného činu, z čoho vyplýva, že podmienkou uloženia sankcie je, aby osoba bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu, ktorého právnym následkom je sankcia (§ 31 ods. 1 Tr. zák., § 2 ods. 4 Tr. por., článok 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z toho dôvodu musí byť uznávajúce rozhodnutie kompletné a tvoriť logický celok, aby zodpovedalo všetkým kritériám zákonnosti. Uvedené pochybenie krajského súdu bol preto najvyšší súd povinný napraviť.

Čo sa týka úvah a záverov krajského súdu, že nezistil dôvody pre odmietnutie uznania cudzozemského rozhodnutia a zároveň splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. uvedených v dôvodoch napadnutého rozsudku, považuje ich odvolací súd za relevantné, opodstatnené, dostatočné, vyčerpávajúce, a preto nepovažuje za nevyhnutné tieto opakovane rozoberať a na ne odkazuje.

Krajský súd sa dopustil ďalšieho formálneho pochybenia vo výroku o treste, keď v jeho výroku absentuje ustanovenie § 517 ods. 2 Tr. por. a vyslovenie, že odsúdený bude pokračovať vo výkone trestu bez jeho premeny.

V zmysle uvedeného ustanovenia súd rozhodne vtedy, ak usúdi, že dĺžka a druh trestu odňatia slobody sú zlúčiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda zodpovedajú trestným sadzbám za konkrétny trestný čin a spôsob výkonu trestu tak, ako predpokladá slovenský právny poriadok. Súd jednoducho cudziu sankciu prevezme do výroku svojho uznávajúceho rozsudku a rozhodne, že sa vo výkone tohto trestu bude pokračovať bez jeho premeny na trest, ktorý by uložil podľa slovenského právneho poriadku, ak by sám vo veci konal.

Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že pri postupe podľa § 517 ods. 2 Tr. por. konajúci súd nevykonáva hĺbkovú analýzu cudzieho rozhodnutia a ani podmienok pre uloženie primeraného druhu trestu a jeho výmery podľa ustanovení slovenského trestného zákona. O postupe podľa § 517 ods. 1 Tr. por. a nahradení trestu iným trestom, ako bol odsúdenému uložený rozsudkom v štáte pôvodu, súd môže uvažovať a následne rozhodnúť iba vtedy, ak nie sú, resp. neboli splnené podmienky na postup podľa § 517 ods. 2 Tr. por.

Zákonný a správny je aj výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože je v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 zák. č. 549/2011 Z.z. a nezhoršil postavenie odsúdeného.

Krajský súd však pochybil, ako správne poukázal prokurátor vo svojom odvolaní, aj pri označení právnejkvalifikácie v bode II., pretože odsúdený bol v štáte pôvodu v bode II. uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. h/ Tr. zák. Českej republiky (viď str. 3 rozsudku vrchného súdu) a tiež opomenul na skutočnosť, že odsúdenému bol uložený výnimočný súhrnný trest odňatia slobody.

Na druhej strane námietky prokurátora uvedené v odvolaní vzťahujúce sa na bod III. napadnutého rozsudku nie sú opodstatnené, pretože podľa rozsudku Vrchného súdu v Prahe z 13.04.2005 sp. zn. 8 To 27/2005 bol odsúdený Q. S. uznaný v bode III. tohto rozsudku za vinného iba z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Českej republiky sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom neoprávneného držania platobnej karty podľa § 249b Tr. zák. Českej republiky. O žiadny trestný čin vraždy v tomto bode nešlo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky musel pochybenia krajského súdu napraviť, preto napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.