5Urto/5/2024

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci odsúdeného W. N. v konaní podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, prerokoval na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku konanom 20. júna 2024 v Bratislave odvolanie odsúdeného podané proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. marca 2024, sp. zn. 3Ntc/2/2024, a takto

rozhodol:

I. Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. marca 2024, sp. zn. 3Ntc/2/2024, sa zrušuje.

II. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 549/2011 Z. z.“) sa rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 23. júna 2022, sp. zn. 32 Hv 11/22b, právoplatný 21. februára 2023, v spojení s rozsudkom Vyššieho krajinského súdu z 21. februára 2023, sp. zn. 22 Bs 310/22g,

uznáva a vykoná

na území Slovenskej republiky v časti, ktorou bol štátny občan Slovenskej republiky:

W. N., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom K. XXX, E. F.,

uznaný za vinného zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona Rakúskej republiky s uložením trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

dňa 25.októbra 2021 vo X. násilím prinútil E. O. strpieť pohlavný styk, a to tak, že sa jej proti jej vôli a napriek jej odporu pokúsil vyhrnúť tričko, chytil ju za prsia pod tričkom, opakovane jej ruku položil na svoj penis, vyzliekol jej nohavice a nohavičky, sotil ju na posteľ, použitím fyzickej sily jej roztiahol nohy, držal ju a fixoval a vykonal na nej pohlavný styk.

Podľa § 517 ods. 1 Trestného poriadku a § 17 ods. 3, ods. 4 zákona č. 549/2011 Z. z. sa odsúdenému W. N. trest odňatia slobody uložený uvedeným cudzím rozhodnutím nahrádza trestom odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa odsúdený W. N. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 6. marca 2024, sp. zn. 3Ntc/2/2024, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z. “) rozhodol tak, že rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 23. júna 2022, sp. zn. 32 Hv 11/22b, právoplatný 21. februára 2023, v spojení s rozsudkom Vyššieho krajinského súdu z 21. februára 2023, sp. zn. 22 Bs 310/22g, ktorými bol W. N. na tam popísanom skutkovom základe uznaný vinným z trestného činu znásilnenia podľa § 201 Trestného zákona Rakúskej republiky a za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, sa vo výroku o vine a treste odňatia slobody uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky. Súd zároveň rozhodol podľa § 517 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. tak, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonom ustanovenej lehote podal odsúdený W. N. odvolanie písomným podaním z 20. marca 2024, v ktorom popieral spáchanie skutku a uviedol, že chce ostať vo Viedni pracovať ako opatrovateľ.

Dňa 20. mája 2024 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené odvolanie odsúdeného W. N. i kompletný spisový materiál. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 518 ods. 4 Tr. por.) preskúmal na podklade včas podaného odvolania (§ 309 ods. 1 Tr. por.) odsúdeného zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného je dôvodné, avšak pre iné skutočnosti ako uviedol v odvolaní.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.

Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 549/2011 Z. z. proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 16, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná. Súd môže rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia len po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z. z. ak sa rozhodnutím o trestnej sankcii uložila trestná sankcia v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím podľa odseku 1 trvanie trestnej sankcie primerane upraví. Takto upravená dĺžka trvania trestnej sankcie nesmie byť kratšia ako najdlhšie trvanie ustanovené pre rovnaké trestné činy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 549/2011 Z. z. súd nesmie podľa odsekov 1 až 3 uložiť prísnejšiu trestnúsankciu z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí.

Podľa § 29 zákona č. 549/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.

Podľa § 517 ods. 1 Tr. por. cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd nahradí trestom, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí, ani ho premeniť na iný druh trestu.

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na krajský súd bola 25. januára 2024 doručená žiadosť Ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky č. 2023-0.850.404 z 22. januára 2024 spolu s osvedčením z 22. januára 2024 vydaným a zaslaným podľa čl. 5 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahrňujúce pozbavenie osobnej slobody na účely ich výkonu v Európskej únii, a to ohľadom rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 23. júna 2022, sp. zn. 32 Hv 11/22b, právoplatného 21. februára 2023, v spojení s rozsudkom Vyššieho krajinského súdu z 21. februára 2023, sp. zn. 22 Bs 310/22g, týkajúceho sa odsúdeného W. N. na skutkovom a právnom základe v ňom uvedenom, spolu s uvedenými rozhodnutiami a s vyjadrením odsúdeného.

Odvolací súd konštatuje, že krajský súd dospel k správnemu záveru o neexistencii dôvodov pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia v zmysle § 16 zákona č. 549/2011 Z. z., a preto v tomto smere odkazuje na jeho vecne a právne správnu argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Krajský súd dospel tiež k správnemu zisteniu, že sú splnené podmienky pre uznanie a výkon rozsudku plynúce z ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno b) zákona č. 549/2011 Z. z., dôvodiac, že odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky (s trvalým pobytom na jej území) a aj keď nebolo možné ustáliť, že má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (napriek deklarovanému trvalému pobytu, pričom v prílohe k osvedčeniu uviedol, že najdôležitejšie sociálne vzťahy má v Rakúsku), rozhodnutím Spolkového cudzineckého a azylového úradu z 3. mája 2023, č. 1262100005/230644514, mu bol uložený zákaz pobytu v Rakúskej republike na 6 rokov, a teda po výkone uloženého trestu bude na územie Slovenskej republiky vyhostený [§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z. z.]. Odvolací súd uvádza, že v tomto ohľade je nesúhlas odsúdeného s uznaním a výkonom trestu odňatia slobody v Slovenskej republike irelevantným, keďže v uvedenom prípade sa súhlas odsúdeného podľa zákona a daného rámcového rozhodnutia nevyžaduje.

Odvolací súd však dospel k záveru, že výmera trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody uloženej v dotknutom cudzom rozhodnutí (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky) je nezlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V prípade posúdenia trestnosti konania odsúdeného podľa slovenského Trestného zákona, by odsúdenému hrozilo podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.uloženie trestu odňatia slobody minimálne vo výmere päť rokov (podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody päť rokov až desať rokov), teda zjavne prísnejší trest ako bol odsúdenému uložený dotknutým rozsudkom rakúskeho súdu, ktorý mu uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky. Teda išlo daným cudzím rozhodnutím o uloženie trestu v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Na základe toho musel odvolací súd pristúpiť k nahradeniu trestu uloženého dotknutým cudzím rozhodnutím, resp. k primeranej úprave trvania trestu odňatia slobody, pričom však nemohol uložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska druhu alebo výmery ako bola uložená v cudzom rozhodnutí (§ 17 ods. 3, ods. 4 zákona č. 549/2011 Z. z. v spojení s § 517 ods. 1 Trestného poriadku). Preto odvolací súd odsúdenému trest odňatia slobody uložený daným cudzím rozhodnutím nahradil trestom odňatia slobody vo výmere tri roky (teda trestom rovnakého druhu a výmery, ako mu bol uložený cudzím rozhodnutím).

Odsúdený bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže z dotknutého cudzieho rozhodnutia nevyplýva predpokladaný spôsob výkonu trestu odňatia slobody a navyše treba uviesť, že odsúdený doteraz nebol vo výkone trestu odňatia slobody. V tomto bola zohľadnená ustálená súdna prax, že prevzatie výroku o treste rozhodnutia súdu cudzieho štátu, súdmi Slovenskej republiky, doplnené o výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s príslušným stupňom stráženia podľa kritérií na prevzatie a výkon rozhodnutia uvedených v § 17 zákona č. 549/2011 Z. z. musí zabezpečovať, aby uložená trestná sankcia nielen nezhoršila postavenie odsúdeného, ale aby aj v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii (R 122/2014).

Odvolacie námietky odsúdeného, ktorými spochybňoval svoju vinu, najvyšší súd vyhodnotil ako právne irelevantné.

Zhrnutím odvolací súd uvádza, že na základe včas podaného odvolania odsúdeného bol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušený a odvolací súd sám rozhodol rozsudkom o tom, že predmetné cudzie rozhodnutie uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky v danej časti s tým, že odsúdenému sa trest uložený daným cudzím rozhodnutím nahrádza trestom odňatia slobody v rovnakej výmere, ako jej bol uložený cudzím rozhodnutím, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.