5Urto/5/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Štefana Michálika na neverejnom zasadnutí konanom 16. augusta 2018 v Bratislave, v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, o odvolaní odsúdeného U. C. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 4. júla 2018, sp. zn. 0Ntc/9/2018, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného U. C. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 4. júla 2018, sp. zn. 0Ntc/9/2018, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“) rozhodol, že rozsudok Krajinského súdu Korneuburg z 22. augusta 2017, sp. zn. 505 Hv 80/17k, právoplatný 22. augusta 2017, ktorým bol slovenský štátny občan U. C., nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom Mesto M., t.č. vo výkone trestu v Justizanstalt Sonnberg, Rakúsko, štátny občan Slovenskej republiky, uznaný za vinného pre zločin čiastočného pokusu o krádež vlámaním sa podľa § 127, § 129 ods. 1 bod 1 § 15 rakúskeho Trestného zákona, a za to podľa § 129 ods. 2 rakúskeho Trestného zákona bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky.

Podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona krajský súd rozhodol, že U. C. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Žiline podal odsúdený U. C. včas odvolanie.

V súvislosti s podaným odvolaním odsúdený namietal, že Rakúska republika porušila zákon voči jeho osobe, nemal možnosť sa riadne obhajovať a žiada, aby Krajský súd v Žiline zrušil pôvodné rozhodnutie.Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 15 ods. 5 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí), príslušnému súdu a v zákonnej lehote (§ 309 ods. 1 Tr. por.). Zároveň zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Najvyšší súd má za to, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, bolo súdom prvého stupňa vykonané v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Dôvody rozhodnutia vyložil Krajský súd v Žiline zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo. V súlade so zákonom rozhodol o uznaní a výkone rozsudku cudzozemského súdu, pretože v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené zákonné podmienky. Argumenty napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd ďalej pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva odvolaciemu súdu možnosť v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že Krajskému súdu v Žiline bolo súdom v Korneuburgu za účelom rozhodnutia o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia doručené osvedčenie (vrátane príloh) podľa čl. 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej len „rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV“), ktoré bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky transponované zákonom o uznávaní a výkone rozhodnutí. Predložené dokumenty sa týkali slovenského štátneho občana U. C..

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline dal vo svojom písomnom vyjadrení podľa § 15 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí súhlas k uznaniu a následnému výkonu predmetného cudzieho rozhodnutia.

Zo spisu ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa správne posúdil, že skutky, pre ktoré bol U. C. v Rakúskej republike právoplatne odsúdený, sú trestnými činmi aj podľa nášho Trestného zákona, čím bola splnená podmienka obojstrannej trestnosti skutkov.

Ako súd prvého stupňa konštatoval, nesúhlas U. C. na odovzdanie výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky vytvára možnosť na uplatnenie zásady špeciality podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 549/2011 Z. z., avšak vzhľadom na výsledok lustrácie dôvod na možné uplatnenie zásady špeciality nevyplýva a teda nie je potrebné v súlade s § 21 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z. z. žiadať súhlas štátu pôvodu so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním podľa § 21 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z. z., neprichádza preto do úvahy odmietnutie uznania i výkonu rozhodnutia ani podľa § 16 ods. 1 písm. k) zákona č. 549/2011 Z. z.

Krajský súd v Žiline nepochybil ani v prípade, keď odsúdeného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže z odpisu registra trestov Slovenskej republiky je zrejmé, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K samotným dôvodom odvolania najvyšší súd uvádza, že tieto sú právne irelevantné, nakoľko tunajší súd nemôže preskúmavať procesný postup pred vyhlásením cudzozemského rozhodnutia.

Zo zmienených dôvodov si odvolací súd neosvojil odvolacie námietky odsúdeného U. C..

Na základe uvedeného najvyšší súd odvolanie odsúdeného postupom podľa § 518 ods. 4 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.