UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí konanom 20. júla 2017 v Bratislave, v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, o odvolaní odsúdeného P. I. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. novembra 2016, sp. zn. 4Ntc/7/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného P. I. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 23. novembra 2016, sp. zn. 4Ntc/7/2016, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“) rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Korunného súdu v Maidstone, Spojené kráľovstvo, sp. zn. T20147001, zo 4. augusta 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 4. augusta 2014, na území Slovenskej republiky, ktorým bol slovenský štátny občan P. I., nar. XX. E. XXXX v O. - Š., trvale bytom O. - Š., A. E. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody vo väznici v Spojenom kráľovstve uznaný za vinného zo spáchania lúpeže v rozpore s § 8 (1) Zákona o krádeži z roku 1968, úmyselného spôsobenia ťažkého ublíženia na zdraví v rozpore s § 18 Zákona o trestných činoch proti osobe z roku 1861 a zvlášť závažného zobratia vozidla v rozpore s § 12a Zákona o krádeži z roku 1968 Spojeného kráľovstva na trest odňatia slobody s celkovou dĺžkou trestu 5 114 dní (14 rokov) väzenia. Krajský súd súčasne podľa § 17 ods. 2 Tr. por. (správne má byť zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí), § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. rozhodol, že odsúdený P. I. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti rozsudku podal odsúdený P. I. v zákonnej lehote odvolanie, pretože súd ho odsúdil nepodmienečne na 7 rokov a 7 rokov „licence“, t. j. dohľad u dozorného kurátora. „Licence“ sa ho netýka, keďže nie je britským občanom. Imigračné úrady mu stiahli zo 7-ročného trestu 9 mesiacov. Od 1. marca do 31. marca 2020 ho deportujú na Slovensko na slobodu. Na Slovensku nemôže byť vo výkone trestu dlhšieako do 26. decembra 2020.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 15 ods. 5 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí), príslušnému súdu v zákonnej lehote (§ 309 ods. 1 Tr. por.). Zároveň zistil, že odvolanie odsúdeného P. I. nie je dôvodné.
Odvolací súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa neušla pozornosti odvolacieho súdu zrejmá nesprávnosť vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, keď správne mal byť pri ustanovení § 17 ods. 2 uvedený zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí, nakoľko súd rozhodol o pokračovaní v treste odňatia slobody bez premeny, nie Trestný poriadok, ktorý sa týka miestnej príslušnosti. Toto pochybenie však nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže ide o zrejmú pisársku chybu. Dôvody rozhodnutia vyložil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo. V súlade so zákonom rozhodol o uznaní a výkone rozsudku cudzozemského súdu, pretože v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené zákonné podmienky. Argumenty napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysokokvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolaciemu súdu dáva možnosť v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí podalo 21. januára 2016 na Krajský súd v Bratislave podanie pod č. 37948/2016/83/K10/SJ, obsahujúce osvedčenie uvedené v článku 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/JHA z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásad vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej len „osvedčenie“) o vydaní rozhodnutia slovenskému štátnemu občanovi P. I., nar. XX. E. XXXX, z 22. decembra 2015, príkaz Korunného súdu v Maidstone na výkon trestu odňatia slobody zo 4. augusta 2014, obžalobu, záznam zo súdu s prehľadom obvinení obžaloby, policajnú správu, rozsudok Korunného súdu v Maidstone zo 4. augusta 2014, hodnotenie odsúdeného z väznice, príkaz na vyhostenie z 11. augusta 2015, príslušné zákony k trestným činom, za ktoré bol P. I. odsúdený, formulár s vyjadrením odsúdeného, že nesúhlasí s prevozom na Slovensko z 9. novembra 2015. Dokumenty boli Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky predložené v slovenskom jazyku a v anglickom jazyku.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 4. februára 2016, sp. zn. 2Ntc/1/2016, podľa § 12 ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí a § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per analogiam s poukazom na § 12 ods. 1 a § 29 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí postúpil vec vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Ntc/1/2016 Krajskému súdu v Košiciach ako súdu miestne a vecne príslušnému na ďalšie konanie pre uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice v zmysle § 15 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone, na základe výzvy Krajského súdu v Košiciach z 29. júla 2016 na vyjadrenie sa k návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia, v písomnom podaní uviedol, že sú splnené podmienky na uznanie a výkon predmetného cudzozemského rozhodnutia. Z odpisu z registra trestov nevyplýva, že by v konaní vedenom proti P. I. pre predmetné skutky bolo právoplatne rozhodnuté slovenským súdom alebo niektorým z členských štátov, odsúdený nie je osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, v čase spáchania skutku bol s ohľadom na svoj vek podľa právneho poriadku Slovenskej republiky trestne zodpovedný, výkon rozhodnutia nie je premlčaný. Súhlas odsúdenej osoby s odovzdaním výkonu rozhodnutia nebol daný, avšak odsúdenému bola príslušnými britskými úradmi nariadená deportácia a zákaz vstupu na územie Spojeného kráľovstva. Dĺžka výkonu trestnej sankcie presahuje šesť mesiacov, preto prokurátor dal súhlasné vyjadrenie kuznaniu a výkonu rozsudku.
Z listín, ktoré obsahuje súdny spis, súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdený P. I. je štátnym občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a bol právoplatne odsúdený pre trestný čin, za ktorý mu možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 3 roky. V osvedčení justičný orgán štátu pôvodu označil v kategórii trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 zákona o uznávaní a výkone trestný čin „vražda, ublíženie na zdraví“, preto krajský súd neskúmal, či ide o trestný čin aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 4 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí). Pri zvyšných dvoch trestných činoch - lúpež a zobratie vozidla preskúmal obojstrannú trestnosť a správne zistil, že sú trestnými činmi aj podľa slovenského Trestného zákona (trestný čin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 Tr. zák. a trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.).
Krajský súd nepochybil ani v prípade, keď odsúdeného P. I. v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože odsúdený bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia uloženým trestným rozkazom Okresného súdu Košice II z 1. apríla 2009, právoplatným 29. januára 2010, sp. zn. 8 T 122/08 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.).
K samotným dôvodom odvolania odsúdeného P. I. odvolací súd uvádza, že odsúdenému bol Korunným súdom v Maidstone uložený trest odňatia slobody vo výške 14 rokov. Uvedené vyplýva z osvedčenia, podľa ktorého bude trest plne odslúžený 27. decembra 2027 (č. l. 43), z príkazu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa uvádza, že „súd nariadil, aby bol obžalovaný odsúdený na 14 rokov odňatia slobody“ (č. l. 46), zo záznamu zo súdu s konštatovaním 14 rokov väzenia ako celkového trestu (č. l. 52) a v neposlednom rade z rozsudku Korunného súdu v Maidstone, v ktorom sudca MacDonald uviedol, že „...Ohľadom počtu prvého a druhého činu súbežne pôjdete do väzenia na 14 rokov. Polovicu odslúžite vo väzení a druhú polovicu budete v imigračnej väzbe, zatiaľ čo bude zvážené vaše vyhostenie...“ (č. l. 60-61). Zo žiadneho dokumentu nachádzajúceho sa v predloženom spise nevyplýva tvrdenie odsúdeného o uložení trestu iba vo výmere 7 rokov. Korunný súd v Maidstone uložil odsúdenému 14-ročný trest odňatia slobody, ktorý si má vykonávať v dvoch podobách, a to vo väznici a v imigračnej väzbe. Nemožno sa preto stotožniť s názorom odsúdeného, že deportáciou na Slovensko by bol automaticky prepustený na slobodu, ani že sa ho druhá časť trestu netýka. Z osvedčenia je ďalej zrejmé, že odsúdený má nárok na zváženie predčasného alebo podmienečného prepustenia po vykonaní polovice trestu, t. j. po vykonaní 7 rokov. Nakoľko Korunný súd v Maidstone odsúdenému uložil trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, Krajský súd v Košiciach správne rozhodol o uznaní a výkone predmetného rozsudku s trestom odňatia slobody s celkovou dĺžkou trestu 5 114 dní (14 rokov).
Z hore uvedených dôvodov si odvolací súd neosvojil odvolacie námietky odsúdeného P. I..
Na podklade uvedených skutočností potom Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného P. I. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.