5Urto/4/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, o odvolaní odsúdeného H. É. K. R. U. F. C. a prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. mája 2020, sp. zn. 1Ntc/14/2019, na neverejnom zasadnutí konanom 15. apríla 2021 v Bratislave, takto

rozhodol:

I.) Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. sa napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. mája 2020, sp. zn. 1Ntc/14/2019, v celom rozsahu z r u š u j e.

II.) Podľa § 16 ods. 1 písm. k) v spojení s § 21 ods. 2 písm. g) zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 344/2012 Z. z. sa rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt z 31. januára 2019, sp. zn. 11 Hv 60/18x, ktorým bol slovenský štátny občan H. É., nar. XX. E. XXXX Y. L.e, trvale bytom O. XXXX/X, L.- J.C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica- Kráľová, uznaný vinným v prípade bodu I./ a v prípade bodu II./ zo spáchania zločinu ťažkej krádeže vlámaním za účelom zárobku, z časti v rámci zločineckej skupiny podľa § 127, § 128 odsek 1 číslo 5, § 129 odsek 1 číslo 1, odsek 2 číslo 1, § 130 odsek 1 prvý a druhý prípad, odsek 2 druhý prípad, odsek 3 rakúskeho Trestného zákonníka na tom skutkovom základe, že:

I./ H. R. a H. U. vo vedomej a úmyselnej spolupráci, z časti so samostatne stíhanou osobou menom A. P., konkrétne v rámci skutočnosti 6, 8, 9, 10, 11 a 14, ako spolupáchatelia (§ 12 rakúskeho Trestného zákonníka) a ako členovia zločineckej skupiny zo spoluúčasti (§ 12 rakúskeho Trestného zákonníka) iného člena tejto skupiny za účelom zárobku (§ 70 ods. 1 číslo 3 rakúskeho Trestného zákonníka) iným vzali alebo sa pokúsili vziať cudzie hnuteľné veci v hodnote prevyšujúcej EUR 5.000,00 s úmyslom ich privlastnením protiprávne obohatiť seba alebo tretiu osobu,

A./ a to vlámaním sa,

1./ do obydlí

a./ konkrétne vzali veci

aa./ dňa 1. júla 2018 v meste Neudorf osobe menom J. O. R. V. tak, že sa rozbitím jedného pivničného okna dostali do obytného domu, kde vzali jeden televízor značky SAMSUNG, jeden počítačový monitor značky ASUS, jeden fotoaparát značky CANON Type EOS 350 D, jeden objektív značky CANON, jeden objektív značky SIGMA, jednu zrkadlovku značky OLYMPUS, jednu brúsku značky BOSCH, jednu aku-vŕtačku značky BOSCH vrátane bitov, jednu prenosnú kameru značky SONY, jednu baterku značky SONY, jeden notebook značky HP Type Pavilion, jeden aku-skrutkovač značky WÚRTH, jeden fotoaparát značky CANON IXUS 80 IS, jeden mobilný telefón značky SAMSUNG SII a hotovosť vo výške EUR 200,00 v celkovej hodnote minimálne EUR 2.500,00 (skutočnosť 6);

ab./ dňa 3. júla 2018 v meste Loipersbach osobe menom H. J. tak, že sa vytlačením jedného pivničného okna dostali do obytného domu, kde vzali jeden tablet v hodnote EUR 250,00, jedny náramkové hodinky v hodnote EUR 150,00 ako aj hotovosť vo výške EUR 600,00, čiže veci v celkovej hodnote EUR 1.000,00 (skutočnosť 10);

b./ konkrétne sa pokúsili vziať veci

ba./ dňa 7. júla 2018 v meste Deutsch Jahrndorf osobe menom U. W. tak, že najprv preliezli múr pozemku a potom otvorili vchodovú bránu pozemku a neskôr už nezistiteľným spôsobom vnikli do domu, kde vzali motorovú kosačku, libelu a nožnice na trávu v hodnote EUR 250,00, potom dané predmety odniesli do záhrady a pripravili ich tak, aby ich mohli odtransportovať (skutočnosť 5);

bb./ dňa 3. júla 2018 v meste Pöttelsdorf osobe menom M. C. R.-F. chceli vziať predmety tak, že sa pokúsili vylomiť pivničné okno obytného domu najprv odmontovaním sieťky proti hmyzu a mreží a následne rozbitím skla, pričom však aktivovali poplašné zariadenie (skutočnosť 11);

2./ do budov alebo iným spôsobom uzavretej miestnosti

a./ konkrétne vzali veci

aa./ počas už bližšie nezistiteľného času od 20. júna do 30. júna 2018 v meste Halbturn osobe menom O. D. tak, že sa rozbitím jedného okna dostali do tamojšieho skladu, kde vzali náradie v hodnote EUR 630,00 (skutočnosť 14);

ab./ dňa 7. júla 2018

i./v meste Gattendorf

ii./osobe menom K. H. tak, že preliezli múr pozemku, čím sa dostali na pozemok, kde vzali jednu kosačku na trávu značky ALKO v hodnote EUR 450,00 (skutočnosť 1);

ij./osobe menom V. H. tak, že preliezli múr pozemku, čím sa dostali na pozemok, kde vzali jednu červenú kosačku na trávu v hodnote EUR 400,00 (skutočnosť 2);

ac./ v noci z 2. na 3. júla 2018 v meste Mattersburg tak, že vylomili uzamknutý záhradný domček osoby menom C. Z. D., z ktorého si privlastnili rybársku sieť a rukavice v hodnote EUR 100,00 (skutočnosť 8);

b./ konkrétne sa pokúsili vziať veci

ba./dňa 7. júla 2018

ii./ v meste Gattendorf tak, že sa z pozemku, ktorý je uvedený pod bodom i./A./2./a,/ab./i./ij (skutočnosť 2) rebríkom opreli o stodolu osoby menom E. O., kde uvoľnili drevené dosky, aby sa mohli pozrieť dovnútra, pričom došlo iba k pokusu, pretože sa v dôsledku ich činnosti zaplo svetlo(skutočnosť 3);

ij./ v meste Deutsch Jahrndorf tak, že preliezli múr pozemku osoby menom K. H., kde z vnútornej strany otvorili bránu pozemku (skutočnosť 4);

bb./ v noci z 2. na 3. júla 2018 držiteľom dispozičného práva farnosti Mattersburg tak, že sa pokúsili vylomiť najprv okno a potom dvere budovy škôlky vo farnosti v meste Mattersburg (skutočnosť 9);

B./ konkrétne vzali veci: v noci z 28. na 29. júna 2018 v meste Zurndorf osobe menom H. P. tak, že zo stanu, ktorý sa nachádzal na pozemku danej osoby, vzali páskovú brúsku v hodnote EUR 35,00 a jednu elektrickú kolobežku značky FALCON v hodnote EUR 449,00, čiže predmety v celkovej hodnote EUR 484,00 (skutočnosť 7);

II./ H. U. za účelom zárobku vzhľadom na skutočnosti uvedené pod bodom I./ (§ 70 ods. 1 číslo 3 rakúskeho Trestného zákonníka) vlámaním sa

A./ do obydlia vo vedomej a úmyselnej spolupráci s osobou menom J. F. ako spolupáchatelia (§ 12 rakúskeho Trestného zákonníka) iným vzali cudzie hnuteľné veci v hodnote presahujúcej EUR 5.000,00, a to s úmyslom ich privlastnením protiprávne obohatiť seba alebo tretiu osobu, konkrétne dňa 24. apríla 2018 v meste Edelstal osobe menom H. R. vzali veci tak, že otvorili sklopné okno spálne obytného domu, cez dané okno vnikli do vnútra, kde vzali zlaté a strieborné šperky, osemnásť hodiniek, zlaté a strieborné mince ako aj prúty, jedny dioptrické okuliare, troje slnečných okuliarov, jeden zväzok kľúčov, jeden navigačný prístroj a jeden fotoaparát už nezistiteľnej hodnoty, pričom ich hodnota určite dosiahla sumu EUR 20.000,00 (skutočnosť 13) a

B./ do budovy vzal veci, a to počas už bližšie nezistiteľného času od 5. júla 2018 do 8. júla 2018 v meste Zurndorf osobe menom C.G. H. tak, že precvikol visutú zámku na sklade, ktorý sa nachádzal na pozemku danej osoby, vnikol do vnútra a tam vzal jeden bicykel značky SCOTT v hodnote EUR 799,00 (skutočnosť 12)

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3,5 (tri a pol) roka,

o d m i e t a na území Slovenskej republiky uznať a vykonať.

III.) Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného H. É. sa zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") rozsudkom z 20. mája 2020, sp. zn. 1Ntc/14/2019, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí") rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 11 Hv 60/18x z 31. januára 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5. februára 2019, na území Slovenskej republiky v časti, ktorým bol slovenský štátny občan H. É., nar. XX. E. XXXX Y. L., trvale bytom O. XXXX/X, L.- J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica- Kráľová, na tam uvedenom skutkovom základe uznaný za vinného v prípade bodu I./ a v prípade bodu II./ zo spáchania zločinu ťažkej krádeže vlámaním za účelom zárobku, z časti v rámci zločineckej skupiny podľa § 127, § 128 odsek 1 číslo 5, § 129 odsek 1 číslo 1, odsek 2 číslo 1, § 130 odsek 1 prvý a druhý prípad, odsek 2 druhý prípad, odsek 3 rakúskeho Trestného zákonníka, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka. Krajský súd zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestnéhozákona (ďalej len „Tr. zák.") rozhodol, že odsúdený H. É. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku podal odsúdený H. É. v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že dňa 7. novembra 2020 by mal byť z dôvodu vykonania 2/3 trestu podmienečne prepustený na slobodu. Argumentoval, že pracuje ako čašník v príslušníckej kuchyni, za čo je mu poskytovaná finančná odmena, ktorú následne zasiela svojej rodine, ktorú takýmto spôsobom finančne podporuje. Z uvedeného dôvodu žiada súd, aby počkal s jeho vydaním na Slovensko. Poukázal na skutočnosť, že v auguste 2019 došlo k zrušeniu európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý bol na jeho osobu vydaný dňa 6. augusta 2018. V závere odvolania čestne prehlasuje, že po podmienečnom prepustení sa nebude vyhýbať slovenským orgánom a súdom.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie taktiež prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava (ďalej len „prokurátorka"), v ktorom namietala, že krajský súd v danej veci rozhodol predčasne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Prokurátorka uviedla, že dňa 9. júla 2019 oznámila krajskému súdu, že s uznaním a vykonaním rozsudku Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 11 Hv 60/18x z 31. januára 2019 súhlasí za podmienky, že rakúska strana udelí súhlas s trestným stíhaním H. É.K. na území Slovenskej republiky za skutok, ktorý spáchal pred prípadným uznaním a prevzatím rozsudku, pričom krajskému súdu predložila uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, odboru kriminálnej polície sp. zn. ORP 1021/2- VYS-B5-2018 zo dňa 29. novembra 2018, ktorým bolo H. É.K. vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Prokurátorka zdôraznila, že v prípade neudelenia súhlasu rakúskej strany, je daný dôvod na odmietnutie uznania a vykonania rozsudku podľa § 16 ods. 1 písm. k) v spojitosti s § 21 ods. 2 písm. g) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí.

Poukázala na skutočnosť, že krajský súd následne požiadal príslušný rakúsky justičný orgán o udelenie súhlasu s trestným stíhaním H. É. na území Slovenskej republiky za skutok, ktorého sa dopustil pred rozhodnutím o uznaní a vykonaní rozsudku.

Spolkové ministerstvo pre ústavu, reformy, dereguláciu a spravodlivosť prípisom zo dňa 9. decembra 2019 oznámilo, že Krajinský súd Eisenstadt uznesením sp. zn. 6 HR 126/18w zo dňa 23. augusta 2016 (pozn. autora: zrejmá pisárska chyba, správne má byť uvedený rok 2018) nariadil vydanie H. É. slovenským orgánom na základe európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo 6. augusta 2018, sp. zn. 1T/73/2014, pričom neexistuje viazanosť špecialitou, pretože H. É. sa jej počas vydávacieho konania vzdal. Z uvedeného dôvodu Krajinský súd Eisenstadt úradným oznámením zo dňa 21. septembra 2018 oznámil Okresnému súdu Bratislava V, že nepredpokladajú prijatie ďalšieho uznesenia ohľadom ďalšieho európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava V, nakoľko o žiadosti Okresného súdu Bratislava V o súhlas s trestným stíhaním aj v konaní 2 Pv 245/18/1105 už rozhodol vydaním v zjednodušenom konaní a s tým spojeným odpadnutím viazanosti špecialitou.

Prokurátorka namietala, že krajský súd sa s týmto vyjadrením Spolkového ministerstva pre ústavu, reformy, dereguláciu a spravodlivosť v rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal, pričom zároveň poukázala na skutočnosť, že dňa 5. augusta 2019 došlo k odvolaniu európskeho zatýkacieho rozkazu sp. zn. 1T/73/2014 vydaného na H. É. zo strany Okresného súdu Bratislava V (z dôvodu, že trestné činy uvedené v európskom zatýkacom rozkaze nie sú v Rakúsku trestnými činmi). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nie je podľa názoru prokurátorky možné prihliadať na vzdanie sa zásady špeciality H. É. a vztiahnuť toto vzdanie sa zásady špeciality na konanie o uznaní a vykonaní cudzozemského rozsudku spojeného so sankciou odňatia slobody.

Zároveň poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Bratislava V pod sp. zn. 2 Pv 245/18/1105, na ktoré poukázala vo svojom vyjadrení podľa § 15 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, bola dňa 16. marca 2020 podaná na H. É. obžaloba a dňa 19. marca 2020 bol Okresným súdom Bratislava V vydaný trestný rozkaz sp. zn. 3T/20/2020, ktorým bol odsúdený na trestodňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky. Predmetný trestný rozkaz však nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podania odporu zo strany obvineného.

Prokurátorka označila konanie o európskom zatýkacom rozkaze na Okresnom súde Bratislava V za zmätočné, nakoľko príslušný rakúsky justičný orgán rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu zo 6. augusta 2018, sp. zn. 1T/73/2014 a napriek tomu je v správe Národnej ústredne SIRENE uvedené, že európsky zatýkací rozkaz je nevykonateľný z dôvodu absencie obojstrannej trestnosti skutku, z dôvodu ktorého došlo zo strany Okresného súdu Bratislava V k odvolaniu predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu.

Vzhľadom na skutočnosť, že európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého Krajinský súd Eisenstadt rozhodol o vydaní H. É. slovenským orgánom, pričom sa mal vzdať zásady špeciality, bol odvolaný, prokurátorka dospela k záveru, že prehlásenie odsúdeného Érseka k zásade špeciality možno považovať za irelevantné.

Z uvedeného dôvodu je podľa názoru prokurátorky potrebné, aby krajský súd dôsledne zistil, aké trestné konania sa vedú na území Slovenskej republiky proti H. É., resp. aké tresty má vykonať, vyžiadal od príslušného rakúskeho justičného orgánu súhlas so všetkými zistenými trestnými stíhaniami a výkonmi trestu za trestné činy spáchané pred odovzdaním a až následne rozhodol podľa § 17 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí.

V prípade, ak požadovaný súhlas nebude udelený, bude odôvodnený postup podľa § 16 ods. 1 písm. k) s poukazom na § 21 ods. 2 písm. g) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátorka navrhla, aby Najvyšší súd podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.") zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. mája 2020, sp. zn. 1Ntc/14/2019 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Dňa 7. júla 2020 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd" alebo „odvolací súd") predložené odvolanie odsúdeného H. É. a prokurátorky, ako i kompletný spisový materiál. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 518 ods. 4 Tr. por.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania boli podané oprávnenými subjektami (§ 15 ods. 5 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí), príslušnému súdu v zákonnom stanovenej lehote (§ 309 ods. 1 Tr. por.). Zároveň zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné a odvolanie odsúdeného H. É. dôvodné nie je.

Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že Spolkové ministerstvo pre ústavu, reformy, dereguláciu a spravodlivosť Rakúskej republiky podľa § 12 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí podalo dňa 3. júna 2019 na Krajský súd v Bratislave podanie zo dňa 28. mája 2019 pod č. BMVRDJ-4082401/0003-IV 4/2019, obsahujúce osvedčenie uvedené v článku 5 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásad vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej len „osvedčenie") o vydaní rozhodnutia slovenskému štátnemu občanovi H.S. É., nar. XX. E. XXXX, z 28. mája 2019, zápisnicu s vyjadrením odsúdeného H. É. z 1. apríla 2019 spísanú v Justičnom zariadení Eisenstadt, rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 11 Hv 60/18x z 31. januára 2019, právoplatný dňa 5. februára 2019, na ďalšie konanie o uznaní a prevzatí výkonu rozhodnutia.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava v zmysle § 15 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone na základe výzvy krajského súdu z 19. júna 2019 na vyjadrenie sa k návrhu na prevzatie výkonu rozhodnutia z cudziny v písomnom podaní z 9. júla 2019 uviedla, že rozhodovanie o uznaní a vykonanípredloženého rozsudku Krajinského súdu Eisenstadt sp. zn. 11 Hv 60/18x zo dňa 31. januára 2019 považuje za predčasné.

Poukázala na skutočnosť, že v Slovenskej republiky je proti odsúdenému H. É. vedené vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, odboru kriminálnej polície pod sp. zn. ORP 1021/2-VYS-B5- 2018 zo dňa 29. novembra 2018 trestné stíhanie pre skutok spáchaný od 29. júna 2018 do 9. júla 2018, pričom trestné stíhanie je v štádiu prípravného konania. Vec je vedená na Okresnej prokuratúre Bratislava V pod sp. zn. 2 Pv 245/18/1105. Z uvedeného dôvodu navrhla podmieniť prípadné uznanie a vykonanie predmetného rakúskeho rozsudku súhlasom rakúskej strany s trestným stíhaním H. É. na území Slovenskej republiky za skutok, ktorý spáchal pred prevzatím rozsudku.

Prokurátorka zároveň uviedla, že v prípade udelenia súhlasu zo strany príslušného rakúskeho justičného orgánu nemá námietky, aby krajský súd rozhodol o uznaní a vykonaní rozsudku Krajinského súdu Eisenstadt sp. zn. 11 Hv 60/18x zo dňa 31. januára 2019 vo vzťahu k odsúdenému H. É.K. za predpokladu, že takýto postup je vhodný a účelný, pokiaľ ide o úspešné začlenenie odsúdeného do spoločnosti.

Z listín, ktoré obsahuje súdny spis, krajský súd správne zistil, že odsúdený H. É. je štátnym občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a bol právoplatne odsúdený za trestný čin, za ktorý mu možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 3 roky (osvedčenie časť pod písm. h/). V osvedčení justičný orgán štátu pôvodu označil v kategórii trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 zákona o uznávaní a výkone trestný čin „organizovanej alebo ozbrojenej krádeže alebo lúpeže", preto krajský súd neskúmal, či ide o trestný čin aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 4 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí).

Podľa § 16 ods. 1 písm. k) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak nebol udelený súhlas štátu pôvodu so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním alebo s výkonom trestu pre taký trestný čin podľa § 21 ods. 2 písm. g).

Podľa § 21 ods. 2 písm. g) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí ak bola osoba odovzdaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak justičný orgán štátu pôvodu udelil súhlas so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním alebo s výkonom trestu pre taký trestný čin.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí na vyhlásenie osoby k vzdaniu sa uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. f), získanie súhlasu justičného orgánu štátu pôvodu podľa odseku 2 písm. g) a na konanie o žiadosti iného členského štátu, ktorému bola odovzdaná osoba zo Slovenskej republiky na základe tohto zákona, so stíhaním alebo výkonom trestu odňatia slobody pre iný trestný čin spáchaný pred odovzdaním osoby, než ktorý bol predmetom odovzdaného rozhodnutia, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 5) (pozn. § 31 až 35 zákona č. 154/2010 Z. z.)

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

Z obsahu spisového materiálu má Najvyšší súd za preukázané, že krajský súd prípisom zo dňa 25. júla 2019 požiadal Spolkové ministerstvo pre ústavu, reformy, dereguláciu a spravodlivosť o udelenie súhlasu s trestným stíhaním odsúdeného H. É. pre iný trestný čin, spáchaný pred odovzdaním odsúdeného na územie Slovenskej republiky, vo vzťahu k rozsudku Krajinského súdu Eisenstadt sp. zn. 11 Hv 60/18x z 31. januára 2019 (konkrétne trestné konanie v danom čase vedené na Okresnej prokuratúre Bratislava V pod sp. zn. 2 Pv 245/18/1105 proti odsúdenému H. É. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák.).

Spolkové ministerstvo pre ústavu, reformy, dereguláciu a spravodlivosť v odpovedi z 9. decembra 2019 oznámilo krajskému súdu, že Krajinský súd Eisenstadt uznesením z 23. augusta 2016 (pozn. autora: zrejmá pisárska chyba, správne má byť uvedený rok 2018), sp. zn. 6 HR 126/18w nariadil vydanie H. É. slovenským justičným orgánom na základe európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo 6. augusta 2018, sp. zn. 1T/73/2014, poukazujúc na skutočnosť, že H. É. sa počas vydávacieho konania vzdal zásady špeciality.

Spolkové ministerstvo pre ústavu, reformy, dereguláciu a spravodlivosť zároveň podaním zo dňa 21. januára 2020 požiadalo krajský súd o vyjadrenie, či zotrváva na vyššie uvedenom návrhu (žiadosť o udelenie súhlasu s trestným stíhaním odsúdeného É.), resp. či bude možné prevzatie výkonu trestu odňatia slobody, uloženého odsúdenému É., s prihliadnutím na skutočnosť, že na základe povoleného vydania v zjednodušenom vydávacom konaní neexistuje viazanosť zásadou špeciality.

Na základe uvedeného krajský súd ďalej udelenie súhlasu zo strany rakúskych justičných orgánov s trestným stíhaním odsúdeného H. É. pre iný trestný čin, spáchaný pred odovzdaním odsúdeného na územie Slovenskej republiky, nepožadoval (pričom však explicitne nereagoval na vyššie špecifikované podanie Spolkového ministerstva pre ústavu, reformy, dereguláciu a spravodlivosť zo dňa 21. januára 2020) a rozsudkom z 20. mája 2020, sp. zn. 1Ntc/14/2019 rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 11 Hv 60/18x z 31. januára 2019.

Najvyšší súd musí prisvedčiť odvolacej námietke prokurátorky, že z odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd v prejednávanej veci nezohľadnil skutočnosť, že dňa 5. augusta 2019 (t. j. v čase pred rozhodnutím krajského súdu o uznaní a výkone rozhodnutia Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 11 Hv 60/18x z 31. januára 2019) došlo k odvolaniu európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6. augusta 2018, sp. zn. 1T/73/2014, na základe ktorého bolo rozhodnuté o vydaní odsúdeného É. slovenským justičným orgánom a v súvislosti, s ktorým sa odsúdený É. vzdal zásady špeciality a v predmetnom kontexte sa zároveň nezaoberal dôvodom odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia predpokladaným v § 16 ods. 1 písm. k) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí.

Najvyšší súd pritom zdôrazňuje, že skutočnosť, že medzičasom došlo k odvolaniu európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo 6. augusta 2018, sp. zn. 1T/73/2014, má za následok, že vyhlásenie H. É., ktorým sa vo vydávacom konaní realizovanom na základe odvolaného európskeho zatýkacieho rozkazu vzdal zásady špeciality, nie je možné v prejednávanej veci považovať za právne účinné, odôvodňujúce neexistenciu zásady špeciality v uznávacom konaní.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 518 ods. 4 Tr. por. Najvyšší súd nemohol akceptovať odvolací návrh prokurátorky, aby podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, za účelom vyžiadania súhlasu rakúskych justičných orgánov s trestným stíhaním odsúdeného É. za trestné činy spáchané pred odovzdaním.

Z vyššie špecifikovaných dôvodov Najvyšší súd žiadosťou z 23. júla 2020, sp. zn. 5 Urto 4/2020, rešpektujúc závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu z 9. júna 2015, sp. zn. 2 Urto 3/2015, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 15/2016, avšak súčasne reflektujúc špecifickosť okolností prejednávanej veci (odvolanie európskeho zatýkacieho rozkazu), sám doplnil konanie a požiadal Spolkové ministerstvo pre ústavu, reformy, dereguláciu a spravodlivosť o udelenie súhlasu s trestným stíhaním odsúdeného H. É., v danom čase vo výkone trestu odňatia slobody vo väznici Justizanstalt Eisenstadt v Rakúskej republike, v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3T/20/2020 pre trestný čin špecifikovaný v predmetnom podaní (trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovenia § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona), spáchaný pred odovzdaním odsúdeného na územie Slovenskej republiky.

Krajinský súd Eisenstadt následne uznesením z 12. februára 2021, sp. zn. 11 Hv 60/18x rozhodol oneudelení súhlasu s trestným stíhaním odsúdeného H. É. vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3T/20/2020 z dôvodu, že nie je splnená podmienka obojstrannej trestnosti činu, keďže trestný čin, pre ktorý je odsúdený na území Slovenskej republiky stíhaný, nie je trestným činom podľa rakúskeho právneho poriadku.

Najvyšší súd zároveň zistil, že uznesením Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 11 Hv 60/18x z 11. septembra 2020 bolo na základe povoleného odovzdania odsúdeného H. É. slovenským justičným orgánom (uznesenie Krajinského súdu Eisenstadt z 9. septembra 2019, sp. zn. 6 Hv 126/18w, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní H.C. É. slovenským justičným orgánom na základe európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 22. augusta 2018, sp. zn. 1T/61/2013), s účinnosťou od 7. novembra 2020 predbežne odhliadnuté od ďalšieho výkonu trestu, pričom odsúdený H. É. bol dňa 6. novembra 2020 vydaný slovenským justičným orgánom.

Na podklade vyššie prezentovaných skutočností Najvyšší súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 518 ods. 4 Tr. por. zrušiť, pričom zároveň sám rozhodol tak, že podľa § 16 ods. 1 písm. k) v spojení s § 21 ods. 2 písm. g) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 11 Hv 60/18x z 31. januára 2019, odmietol na území Slovenskej republiky uznať a vykonať z dôvodu, že nebol udelený súhlas štátu pôvodu so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním alebo s výkonom trestu pre taký trestný čin podľa § 21 ods. 2 písm. g).

Najvyšší súd zároveň zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že medzičasom bolo na základe uznesenia Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 11 Hv 60/18x z 11. septembra 2020 predbežne odhliadnuté od ďalšieho výkonu trestu odsúdeného É., ktorý bol následne vydaný slovenským justičným orgánom na základe európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 22. augusta 2018, sp. zn. 1T/61/2013, uznanie a výkon dotknutého rozhodnutia Krajinského súdu Eisenstadt by v danom štádiu konania s prihliadnutím na aktuálny stav veci nebolo ani možné realizovať.

Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odsúdeného É. Najvyšší súd na dôvažok uvádza, že námietky uvedené v odvolaní odsúdeného je potrebné považovať za irelevantné, keďže neboli spôsobilé založiť dôvod pre odmietnutie uznania a vykonania rozhodnutia v zmysle § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd rozhodol o odvolaní odsúdeného H.K. a prokurátorky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Tento rozsudok bolo prijatý v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.