5Urto/3/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v konaní podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, o odvolaní odsúdeného H.U. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. februára 2019, sp. zn. 3 Ntc 19/2018, na neverejnom zasadnutí 27. marca 2019 v Bratislave, rozhodol

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného H. Y. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 6. februára 2019, sp. zn. 3 Ntc 19/2018, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Plzni z 8. novembra 2017, sp. zn. 3 T 7/2017, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z 9. januára 2018, sp. zn. 7 To 131/2017, ktorým bol odsúdený H. Y. na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 140 ods. 2 v spojení s § 21 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky, a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmich) rokov, na výkon ktorého bol odsúdený zaradený do väznice s ostrahou, ako aj ochranné protialkoholické liečenie, sa v týchto výrokoch uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky. Súd zároveň podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že vo výkone trestu odňatia slobody bude odsúdený pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odsúdený Y. odvolanie z 10. marca 2019, ktoré prisľúbil odôvodniť do 30 dní.

Dňa 22. marca 2019 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ ) predložené odvolanie odsúdeného H. Y. i kompletný spisový materiál. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 518 ods. 4 Tr. por.) preskúmal na podklade včas podaného odvolania (§ 309 ods. 1 Tr. por.) odsúdeného zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného Y. nie je dôvodné.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Podľa § 517 ods. 1 Tr. por. cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd nahradí trestom, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí, ani ho premeniť na iný druh trestu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil podmienky pre postup podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z., a preto v tomto rozsahu plne odkazuje na jeho odôvodnenie (viď s. 3 ods. 7 - s. 4 ods. 9). Vo vzťahu k obojstrannej trestnosti skutku najvyšší súd kvôli úplnosti dodáva, že konanie odsúdeného by na Slovensku naplnilo znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v spojení s § 140 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. (pozn. v tomto smere viď skutkovú vetu, ako aj s. 5, bod 13 rozsudku Vrchného súdu v Prahe, kde sa uvádza, že k spáchaniu skutku došlo „evidentne z dôvodu pomsty za predchádzajúci slovný a fyzický konflikt“; č. l. 23), za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 20 - 25 rokov alebo doživotie.

V nadväznosti na to najvyšší súd upozorňuje, že pri postupe podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. nebola rozhodujúca závažnosť spáchaného skutku a miera osobnostného narušenia páchateľa (doposiaľ bol šesťkrát trestaný za úmyselnú trestnú činnosť), ktorými skutočnosťami (v spojení s odlišným systémom vonkajšej diferenciácie trestov v Českej republike) krajský súd odôvodnil svoj postup. V tomto smere najvyšší súd upozorňuje, že tak podľa slovenského, ako aj českého Trestného zákona bolo konanie odsúdeného Y. kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin (pozn. § 140 ods. 2 Trestného zákonníka Českej republiky umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 12 - 18 rokov), ktorá skutočnosť by odôvodňovala postup podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Iba s ohľadom na to, že české súdy zaradili odsúdeného do väznice s ostrahou, ktorá - z hľadiska podmienok vonkajšej diferenciácie na Slovensku zodpovedá ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, bolo potrebné v zmysle § 517 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradiť odsúdeného do ústavu so stredným stupňom stráženia (k tomu viď obdobne uznesenie najvyššieho súdu z 20. apríla 2017, sp. zn. 5 Urto 3/2017).

K žiadosti odsúdeného Y., aby odvolací súd vyčkal na odôvodnenie jeho odvolania, najvyšší súd konštatuje, že takáto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. Bez ohľadu na to, v spise sa nenachádza splnomocnenie pre obhajcu, ktorý by údajne mal odsúdenému pomôcť spísať odvolanie „vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu“. Na podklade týchto skutočností odvolací súd podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného Y. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.