5Urto/2/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v konaní podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, o odvolaniach prokurátora a odsúdeného L. X. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2022, sp. zn. 7Ntc 14/2021, na neverejnom zasadnutí konanom 7. apríla 2022 v Bratislave, rozhodol

rozhodol:

I. Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2022, sp. zn. 7Ntc 14/2021 sa zrušuje.

II. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. sa berie na vedomie späťvzatie osvedčenia z 9. septembra 2021 týkajúceho sa L. X., narodeného X. A. XXXX.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 25. januára 2022, sp. zn. 7Ntc 14/2021, rozhodol tak, že podľa § 15 ods.1, § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozsudok Krajského súdu v Plzni z 3. júla 2020, sp. zn. 3T 6/2018, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z 25. mája 2021, sp. zn. 12To 107/2020, ktorým bol slovenský občan L. X., narodený X. A. XXXX v S., trvale bytom S. XX, D., uznaný vinným na tam uvedenom skutkovom základe zo spáchania pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5 Trestného zákonníka Českej republiky a pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny podľa § 348 ods.1, ods. 3 písm. a.), písm. c), písm. d) Trestného zákonníka Českej republiky, za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, uznáva vo výrokoch o vine a treste s tým, že sa vykoná na území Slovenskej republiky, pričom podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania prokurátor a odsúdený L. X..

Prokurátor podal odvolanie len proti výroku o zaradení odsúdeného L. X. na výkon trestu odňatiaslobody z dôvodu, že podľa jeho názoru mal byť odsúdený zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, čo by v najväčšej miere zodpovedalo pôvodne uloženej sankcii. Podaným odvolaním v prospech odsúdeného sa domáhal revízie výroku o jeho zaradení na výkon trestu odňatia slobody.

Odsúdený L. X. v odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. Dušana Antola namietal, že vo veci konal a rozhodol nepríslušný súd, ktorý neprihliadol k tomu, že na Krajskom súde v Plzni si podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže zákonné podmienky pre takýto procesný postup sú v Českej republike v porovnaní so Slovenskou republikou evidentne výhodnejšie. Podaným odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a odmietnutia uznania a výkonu rozsudkov Krajského súdu v Plzni a Vrchného súdu v Prahe.

Dňa 10. marca 2022 boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené odvolania prokurátora a odsúdeného L. X., ako i kompletný spisový materiál.

Najvyšší súd postupom podľa § 518 ods. 4 Tr. por. zistil, že odsúdený L. X. nie je občanom Slovenskej republiky.

Odsúdený L. X. nadobudol narodením československé štátne občianstvo v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 236/1920 Sb. o nadobudnutí a strate štátneho občianstva a práva domovského v republike Československé. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva SSR, štátne občianstvo SSR má ten, kto sa narodil na území Slovenskej socialistickej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený L. X. sa narodil na území Českej republiky, nadobudol v tom čase občianstvo ČSR, čo potvrdil aj Úrad mestskej časti Praha 4, odbor správnych agend.

V ústrednej evidencii nadobudnutia a straty štátneho občianstva SR sa nenachádza záznam, že by L. X. v období od 1. januára 1969 do 31.decembra 1969 vykonal úkon smerujúci k nadobudnutiu štátneho občianstva SSR v zmysle 4 zák. č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva SSR. Taktiež nevykonal voľbu štátneho občianstva SR v zmysle 3 zák. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR do 31. decembra 1993, čo znamená, že štátne občianstvo Slovenskej republiky nenadobudol.

S poukazom na základnú podmienku pre uznanie a výkon rozhodnutia vydaného súdom členského štátu uvedenú v § 4 ods.1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, predseda senátu najvyššieho súdu v zmysle čl. 9 ods. 3 v spojení s čl. 9 ods. 1 písm. a) a písm. b) rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii [§ 16 ods. 3 v spojení s § 16 ods. 1 písm. f) a písm. h) zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov] požiadal Krajský súd v Plzni o stanovisko.

Z písomného vyjadrenia Krajského súdu v Plzni doručeného 28. marca 2022 vyplýva, že konajúci predseda senátu Mgr. Tomáš Mahr po overení vyššie uvedenej skutočnosti výpisom z Centrálnej evidencie obyvateľov Českej republiky (odsúdený L. X. je skutočne občanom Českej republiky) zobral späť svoju žiadosť z 9. septembra 2021 o uznanie a výkon rozsudku Krajského súdu v Plzni z 3. júla 2020, sp. zn. 3T 6/2018, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z 25. mája 2021, sp. zn. 12To 107/2020, vo vzťahu k odsúdenému L. X..

Vzhľadom k tomu najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a vzal na vedomie späťvzatie osvedčenia vo vzťahu k L. X..

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.