5Urto/2/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii v Európskej únii vo veci povinného U. N., nar. X. U. XXXX v P., trvale bytom X. XXXX/X, P., vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 8 Ntc 24/2013, o odvolaní povinného U. N. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. júla 2013 sp. zn. 8 Ntc 24/2013 rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom 26. marca 2014 v Bratislave

rozhodol:

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie povinného U. N. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 18. júla 2013 sp. zn. 8 Ntc 24/2013 rozhodol

I. Podľa § 13 ods. 1, v spojení podľa analógie s § 11 ods. 3 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že uznal v Slovenskej republike rozhodnutie Magistrátneho súdu v Croydone, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, zo 17. decembra 2009, čísla spisu 09072034N-CG, ktorým bol povinný U. N. odsúdený za zločinné poškodenie cudzieho vlastníctva v hodnote do 5.000,- libier šterlingov podľa § 1 ods. 1 a § 4 zákona o vandalizme z roku 1971, ktorého sa dopustil tak, že

dňa 15. decembra 2009 na ulici 22 Blackhorse Lane, Londýn, SE 25, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zničil bez oprávneného dôvodu sklenenú okennú tabuľu v hodnote do 500,- libier šterlingov, ktorá bola vlastníctvom pani Y. F., a to buď s úmyslom poškodenia alebo zničenia tohto vlastníctva alebo v ľahostajnosti k tomu, či toto vlastníctvo bude poškodené alebo zničené

a bola mu uložená pokuta 100,- libier šterlingov, povinnosť zaplatiť náhradu škody v sume 250,- libier šterlingov, trovy konania v sume 85 libier šterlingov a sumu 15 libier šterlingov na verejnoprospešné účely,

pričom krajský súd rozhodol tak, že uvedené rozhodnutie Magistrátneho súdu v Croydone sa vykoná vSlovenskej republike vo výške peňažnej sankcie 390,- libier šterlingov, t. j. 438,22 Eur.

II. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. per analogiam v spojení s § 56 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uložil povinnému U. N. peňažný trest vo výmere 438,22 Eur.

Vzhľadom na výhradu orgánu štátu pôvodu v osvedčení o nepripustení možnosti uplatnenia alternatívnej sankcie, krajský súd neuložil povinnému náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest.

Proti tomuto rozsudku podal povinný U. N. odvolanie, v ktorom uviedol, že je pol roka nezamestnaný a nemôže požadovanú finančnú čiastku uhradiť. Namietal v ňom výšku škody i osobu poškodenej, že majetok, na ktorom spôsobil škodu, nepatril pani Y. F., lebo táto bývala v prenajatej izbe a ňou určená výška škody bola prehnaná. Podľa jeho názoru, hodnota opravy okna bola len 100 libier, ale nedokázal sa v cudzine pri súdnom konaní ubrániť, a tak ho súd uznal vinným aj napriek tomu, že okno nerozbil schválne, ale len v momentálnom afekte a nikto okno ani nenafotil a súd prihliadol iba na cenu opravy, ktorú určila pani Y. F., pričom je presvedčený o tom, že ona tých 250 liebier nepoužije na opravu okna a výmenu skla na okne pôvodnému majiteľovi neuhradí, lebo tam už nebýva a je v tých veciach veľmi nezodpovedná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez toho, aby z meritórneho hľadiska v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, odvolanie povinného U. N. zamietol podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ako oneskorene podané.

Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov proti rozsudku podľa odseku 2 (§ 11 citovaného zákona), teda proti rozsudku o uznaní a výkone peňažnej sankcie je prípustné odvolanie, ktoré môže podať povinný, prokurátor alebo minister spravodlivosti.

Podľa § 23 zák. č. 183/2011 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok. Týka sa to teda aj odvolacieho konania, o ktorom uvedený zákon č. 183/2011 Z. z., okrem už spomenutej prípustnosti odvolania a osôb, ktoré ho môžu podať, nemá bližšie ustanovenia. Preto pokiaľ ide o lehotu a miesto podania odvolania, treba vychádzať z ustanovenia § 309 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V zmysle tohto ustanovenia bol povinný U. N. správne poučený v napadnutom rozsudku.

Predmetný rozsudok bol oznámený povinnému U. N. jeho doručením, ku ktorému, po zisťovaní pobytu povinného, došlo až dňa 13. januára 2014, ako to dokladuje doručenka zásielky rozsudku pripojená na č. l. 29 spisu Krajského súdu v Prešove. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania povinnému U. N. uplynula dňom 28. januára 2014. Jeho odvolanie bolo doručené Krajskému súdu v Prešove osobne dňa 5. marca 2014, teda zjavne po uplynutí pätnásťdňovej odvolacej lehoty.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Keďže odvolanie povinného U. N. bolo podané oneskorene, Najvyšší súd Slovenskej republiky o ňom rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.