5Urto/1/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v konaní podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, o odvolaní odsúdeného I. B. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. novembra 2020, sp. zn. 2Ntc/7/2020, na neverejnom zasadnutí 4. februára 2021 v Bratislave, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného I. B. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") rozsudkom z 3. novembra 2020, sp. zn. 2Ntc/7/2020, rozhodol tak, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozsudok Okresného súdu v Litoměřiciach z 1. júna 2020, sp. zn. 3T/29/2020, ktorým bol odsúdený I. B. na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným v bodoch 1 až 10 z prečinu krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3, v bode 10 čiastočne v štádiu pokusu podľa § 21 ods. 1, v bodoch 9 a 10 v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 178 ods. 1, 2 a v bodoch 6, 9 a 10 v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 228 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky (ďalej len „TZ ČR"), za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky. Súd zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na výroky o treste vyhostenia a treste prepadnutia veci vyššie uvedeným rozsudkom súdu Českej republiky sa napadnutý rozsudok nevzťahoval.

Proti tomuto rozsudku podal odsúdený B. 18. decembra 2020 odvolanie, v ktorom uviedol, že v Českej republike má už nárok na podmienečné prepustenie; túto možnosť by chcel využiť. Rovnako poukázal na to, že vzhľadom na uložený trest vyhostenia chce po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odísť do Nemecka, kde má priateľku. So Slovenskom ho spája iba jeho trvalý pobyt. Z týchto dôvodov odsúdený B. odvolací súd požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku.

K podanému odvolaniu sa prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor") nevyjadril. Dňa 11. januára 2021 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložené odvolanie odsúdeného I. B. ako i kompletný spisový materiál. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 518 ods. 4 Tr. por.) preskúmal na podklade včas podaného odvolania odsúdeného (§ 309 ods. 1 Tr. por.) zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného B. nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil podmienky pre postup podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z., a preto v tomto rozsahu odkazuje na jeho podrobné odôvodnenie zo s. 3 - 6. K výhrade odsúdeného najvyšší súd uvádza, že prípadné ne / splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie v štáte pôvodu nemá vplyv na rozhodovanie, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia podľa zákona č. 549/2011 Z. z. Naopak, v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z. je súd povinný rozhodnúť, či sa cudzie rozhodnutie uzná a vykoná do 90 dní. Z uvedeného plynie, že akékoľvek „vyčkávanie" na prípadné splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie v štáte pôvodu, resp. na rozhodnutie o takto prípadne podanej žiadosti je nielen neúčelné, ale vo svojich dôsledkoch môže viesť k porušeniu zákona. Uvedené, ale odsúdenému nebráni, aby si prípadne po uznaní cudzieho rozsudku podal žiadosť o podmienečné prepustenie (samozrejme, za podmienok stanovených slovenským Trestným zákonom) na území Slovenskej republiky.

K výroku o zaradení odsúdeného B. na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia odvolací súd dopĺňa, že tento je okrem jeho skoršej trestnej minulosti (pozn. odsúdený bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody ( č. l. 16 - 18 ) daný aj s poukazom na rozsudok Okresného súdu v Litoměřiciach, ktorý odsúdeného podľa § 56 ods. 2 písm. a) TZ ČR zaradil do väznice s ostrahou (č. l. 10), teda do väznice, ktorá z hľadiska podmienok vonkajšej diferenciácie na Slovensku zodpovedá ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ( k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 27. marca 2019, sp. zn. 5 Urto 3/2019 ). Ostatné jeho odvolacie námietky Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil ako právne irelevantné.

Na podklade týchto skutočností najvyšší súd rozhodol tak, že odvolanie odsúdeného I. B. podľa § 518 ods. 4 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.