N a j v y š š í s ú d
5 Tost 9/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci vyžiadanej osoby R. M. v konaní o návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na vzatie
vyžiadanej osoby do vydávacej väzby podľa zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom
zatýkacom rozkaze na neverejnom zasadnutí konanom 23. marca 2017 v Bratislave prejednal
sťažnosť vyžiadanej osoby R. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.
februára 2017, sp. zn. 4Ntc/1/2017 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby R. M.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 24. februára
2017, sp. zn. 4Ntc/1/2017 podľa § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom
rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2010 Z. z.“) zobral
R. M. do vydávacej väzby s tým, že táto bude spočívať do pominutia dôvodov väzby v jeho
trestnom stíhaní vedenom na Okresnej prokuratúre vo Zvolene pod sp. zn.
3 Pv 487/16/6611 alebo do pominutia dôvodov výkonu nepodmienečného trestu odňatia
slobody prípadne uloženého v tomto konaní.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil R. M. ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú 13.
marca 2017 prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tomáša Rosinu, advokáta
so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica aj bližšie písomne odôvodnil.
Namietal, že z dokazovania nevyplýva, že by sa nezdržiaval na adrese svojho trvalého
pobytu, resp. že by si nepreberal súdne zásielky. Nebol zastihnutý na úteku a ani z iného jeho
správania nemožno vyvodiť, že by sa skrýval. Naopak, trestnej činnosti sa nedopustil, riadne
podniká a má dostatočný príjem. Pokiaľ využíval niektoré inštitúty procesného práva, takýto
postup mu umožňoval zákon a nemôže mu to byť na ujmu. Poukázal aj na to, že v konaní
nebol pribratý tlmočník do českého jazyka, hoci tento je jeho materinským jazykom
a v Českej republike navštevoval aj základnú školu. V tejto súvislosti dal do pozornosti
rozhodnutia R 48/1994, III. ÚS 39/01, z ktorých vyplýva, že pribratie tlmočníka nezávisí
od posúdenia orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) a nie je na ich voľnej
úvahe, či jeho výsluch budú realizovať s tlmočníkom alebo bez neho. Aj v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 22. decembra 2005,
sp. zn. 4 To 5/2004 sa uvádza, že je treba rešpektovať právo obvineného vnímať a vyjadrovať
sa vo svojom materinskom jazyku aj vtedy, keď sa dá predpokladať, že obžalovaný ovláda
český (v jeho prípade slovenský) jazyk, nakoľko nie je v pôsobnosti OČTK posudzovať,
do akej miery a ako dobre obžalovaný ovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie.
Na podklade týchto skutočností vyžiadaná osoba najvyšší súd požiadala,
aby napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z vydávacej väzby na slobodu.
Najvyšší súd postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby
nie je dôvodná.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. ak je to potrebné na zabezpečenie
prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej
republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca
krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho
predbežné vyšetrovanie.
Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním
alebo ak bolo rozhodnuté, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, vezme sudca krajského
súdu túto osobu do vydávacej väzby, ak tak neurobil už sudca podľa odseku 1. Ak bolo
o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnuté podľa § 22 ods. 8, vezme osobu
do vydávacej väzby sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak tak neurobil už sudca krajského súdu podľa odseku 1 alebo podľa prvej vety tohto odseku.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe
v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, príslušný sudca, po doručení
originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, 11) ak sa preklad
vyžaduje, vezme vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať. O rozhodnutí
o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby sudca vyrozumie príslušný ústav na výkon
väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Z obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, že dňa 19. decembra 2016 vydala
Krajská prokuratúra Linz na štátneho občana Slovenskej republiky R. M. európsky zatýkací
rozkaz za účelom jeho vydania do Rakúskej republiky na trestné stíhanie pre prečin ťažkej
krádeže vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 č. 5, § 129 ods. 1 č. 1 rakúskeho Trestného
zákonníka, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 29. novembra 2016 mal v obci Tragwein vo vedomej a cielenej spoluúčasti s doteraz neznámymi spolupáchateľmi oprávneným zástupcom firmy Schütze – Schuhe
GesmbH & CoKG cudzie hnuteľné predmety, a síce celovo 1 873 kartónov vysokohodnotnej
pracovnej obuvi (bezpečnostnej obuvi) v celkovej hodnote 180 000 €, teda vo výške
mnohonásobne presahujúcej hodnotu 5 000 € s tým, že sa vlámal do budovy, a to tak,
že vylomil platové okno na skladovej hale firmy Schütze s úmyslom seba alebo iného
privlastnením týchto vecí neoprávnene obohatiť.
Popísaná trestná činnosť bola v európskom zatýkacom rozkaze kvalifikovaná ako
organizovaná alebo ozbrojená lúpež s tým, že za ňu R. M. hrozí trest odňatia slobody až do
výšky 3 (troch) rokov.
Keďže v danom čase sa vyžiadaná osoba nachádzala vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS
Banská Bystrica (do ktorej bola z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por.
vzatá uznesením Okresného súdu Zvolen z 11. decembra 2016, sp. zn. 0Tp/395/2016
pre podozrenie z prečinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/
Tr. zák.), bol 3. januára 2017 krajskému súdu doručený návrh prokurátora Krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „prokurátor“) na vzatie R. M. do vydávacej väzby podľa § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. Súčasťou návrhu bol aj
originál európskeho zatýkacieho rozkazu a ako najvyšší súd zistil, jeho podaniu predchádzalo
zákonné poučenie podľa § 14 zákona č. 154/2010 Z. z.
Za týchto okolností najvyšší súd konštatuje, že všetky formálne dôvody pre vzatie
vyžiadanej osoby R. M. do vydávacej väzby boli naplnené. Pokiaľ ide o namietané
porušenie § 14 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. v spojení s § 28 Tr. por.,
t. j. porušenie práva na tlmočenie, najvyšší súd konštatuje, že o tejto otázke bolo
už právoplatne rozhodnuté uznesením krajského súdu z 27. januára 2017,
sp. zn. 4Ntc/1/2017 v spojení s uznesením najvyššieho súdu zo 6. februára 2017,
sp. zn. 3 Tost 3/2017 tak, že do konania sa tlmočník do českého jazyka nepriberá (súdy
vtedy poukázali na to, že ide o občana Slovenskej republiky, ktorý tu má trvalý pobyt od roku
1993, v Lučenci navštevoval časť základnej školy a celú strednú školu, tu získal vodičské
a živnostenské oprávnenie, tu aj podniká, v iných trestných veciach o tlmočníka nežiadal,
na výsluchu 27. januára 2017 sám uviedol, že po slovensky rozumie).
Keďže predmetnými rozhodnutiami je najvyšší súd viazaný, najvyšší súd sa uvedenou
námietkou opätovne nezaoberal. Len kvôli úplnosti však najvyšší súd konštatuje,
že rozhodnutia, na ktoré vyžiadaná osoba poukazuje, boli založené na čiastočne
odlišných skutkových okolnostiach (vo veci R 48/1994 bol obvinený maďarskej národnosti
a vôbec nebol poučený o práve na tlmočníka, vo veci sp. zn. III. ÚS 39/01 nebol obvinený
štátnym občanom Slovenskej republiky, nebolo známe, ako dlho sa na Slovensku zdržiaval
a pred vzatím do väzby nebol vypočutý kvôli jeho zdravotného stavu a neprítomnosti
tlmočníka, vo veci sp. zn. 4 To 5/2004 boli vykonávané listinné dôkazy v češtine, hoci
úradným jazykom je slovenčina).
Pokiaľ ide o jeho námietku vznesenú počas výsluchu z 24. februára 2017 o tom,
že skutok, pre ktorý má byť vydaný do Rakúska nemôže napĺňať znak organizovanej alebo
ozbrojenej lúpeže, pri ktorej sa v zmysle § 4 ods. 3, ods. 4 písm. r/ zákona č. 154/2010 Z. z.
nevyžaduje skúmanie obojstrannej trestnosti, najvyšší súd uvádza, že táto otázka sa pri
rozhodovaní o vydávacej väzbe neposudzuje a bude predmetom prieskumu (v súvislostiach
použitia § 22 ods. 3 až 5 v spojení s § 23 zákona č. 154/2010 Z. z.) pri rozhodovaní o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu (viď uznesenie najvyššieho súdu z 6. decembra 2010,
sp. zn. 2 Tost 34/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod por. č. 7/2012).
Keďže vyžiadaná osoba do dnešného dňa nedala súhlas na jej vydanie na trestné
stíhanie do Rakúska (č. l. 185), resp. nebolo rozhodnuté, že sa európsky zatýkací rozkaz
vykoná, postupoval krajský súd správne aj vtedy, keď v súlade s § 16 ods. 1 zákona
č. 154/2010 Z. z. preskúmal existenciu materiálnej podmienky vydávacej väzby (k tomuto viď
uznesenie najvyššieho súdu z 14. apríla 2016, sp. zn. 2 Tost 11/2016 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 13/2017)
a správne si ustálil, že v prípade R. M. obava zo zmarenia účelu konania podľa zákona č.
154/2010 Z. z. existuje.
Aj najvyšší súd v tomto smere poukazuje na fakt, že R. M. sa pohybuje mimo územia
Slovenskej republiky a mimo tohto územia aj pácha trestnú činnosť. Má jedenásť záznamov v registri trestov (aj keď väčšinou zahladených; č. l. 43 – 46),
a to vrátane záznamov z Českej republiky a Spolkovej republiky Nemecko. Momentálne
je stíhaný v Rakúskej republike a ďalšie tri trestné stíhania sú voči nemu vedené na Slovensku
(na Okresnom súde Rimavská Sobota sp. zn. 2 T 179/2014, na Okresnej prokuratúre Lučenec sp. zn. 2 Pv 43/17/6606, ako aj na Okresnej prokuratúre Zvolen sp. zn. 3 Pv 487/16/6611).
Napokon aj tieto dôvody (okrem toho, že bol zastihnutý na ceste do Českej republiky) viedli
len nedávno Okresný súd Zvolen k rozhodnutiu o jeho vzatí do útekovej väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Najvyšší súd sa stotožnil aj s tou časťou argumentácie krajského súdu, kde
poukazuje na obštrukčné správanie sa vyžiadanej osoby. Ak by aj súd opomenul
(mimochodom v slovenčine spísanú) požiadavku vyžiadanej osoby o tlmočníka, od 4. januára
2017, kedy bol R. M. ustanovený prvý obhajca – JUDr. Roman Haluška
do 24. februára 2017, kedy krajský súd vydal napadnuté uznesenie, tento štyrikrát zmenil
alebo žiadal vymeniť obhajcu (a to dokonca aj JUDr. Vladimíra Fídlera, ktorému len dva dni
po udelení plnej moci túto – tesne pred výsluchom na krajskom súde odvolal; č. l. 83),
aby sa sudcovi krajského súdu po výsluchu zveril, že vo veci bude aj naďalej konať
obštrukčne, keďže do väzby ísť nechce (č. l. 97). Aj (s úsmevom) podávané námietky
zaujatosti voči konajúcemu sudcovi postavené na evidentne vymyslených konštrukciách
(č. l. 93, 143) nasvedčujú obave, že aj na slobode by R. M. mohol mariť konanie o európskom
zatýkacom rozkaze.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti najvyšší súd nepovažoval sťažnosť vyžiadanej
osoby R. M. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 23. marca 2017
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová