5 Tost 9/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Tatiany Biednikovej a JUDr. Milana Karabína v trestnej veci obvineného T. P. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 25. marca 2010 o sťažnosti obvineného T. P. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 8. marca 2010, sp. zn. Tp 18/10, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného T. P. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 8. marca 2010, sp. zn. Tp 18/10, rozhodol tým spôsobom, že podľa § 79 ods. 2 Tr. por. obvinenému T. P. zmenil dôvody väzby tak, že u tohto obvineného sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal obvinený T. P. sťažnosť, ktorú odôvodnil v osobitnom písomnom podaní prostredníctvom svojho obhajcu.
V odôvodnení podanej sťažnosti obvinený T. P. v podstate argumentoval tým, že celé jeho obvinenie a trestné stíhanie je vykonštruované poškodeným, pričom vo veci ďalej vystupuje korunný svedok s bohatou kriminálnou minulosťou, ktorý svoje tvrdenia evidentne produkuje v snahe získať nejaké výhody od orgánov činných v trestnom konaní.
Navyše upozornil, že všetky doposiaľ vykonané výsluchy svedkov boli vykonané bez účasti jeho obhajcu, i keď nešlo o neopakovateľné a ani o neodkladné úkony. V neposlednom rade poukázal aj na skutočnosť, že vyšetrovateľom mu bolo odmietnuté sprístupnenie vyšetrovacieho spisu, s ktorého obsahom sa oboznámili až v deň rozhodovania sudcu o návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby.
Záverom obvinený T. P. poprel akékoľvek aktivity smerujúce k ovplyvňovaniu svedkov alebo marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie.
Z týchto dôvodov obvinený T. P. považoval napadnuté uznesenie za nezákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej prieskumnej povinnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie predchádzajúce týmto výrokom, pričom zistil, že sťažnosť obvineného T. P. nie je dôvodná.
Čo sa týka návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby u obvineného T. P. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že boli splnené všetky formálne podmienky uvedené v § 72 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. na to, aby sudca pre prípravné konanie mohol o tomto návrhu konať a rozhodnúť. Rovnako tak boli splnené všetky materiálne podmienky uvedené v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., keďže dôvody tzv. útekovej, kolúznej a preventívnej väzby u obvineného T. P. sú dané.
Sudca pre prípravné konanie v rozsiahlom odôvodnení napadnutého uznesenia veľmi podrobne rozviedol konkrétne okolnosti, pre ktoré rozhodol o zmene dôvodov väzby u obvineného T. P..
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmito dôvodmi v plnom rozsahu stotožnil.
V tomto smere je potrebné iba zopakovať, že v súčasnom štádiu trestného konania nie je nevyhnutné, aby vina obvineného bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, stačí dôvodné podozrenie v rovine rozumnej istote, že skutky sa stali, majú znaky trestných činov podľa osobitnej časti Trestného zákona a tieto mal spáchať obvinený T. P..
V tejto súvislosti sa javí za potrebné iba dodať, že väzba je z procesného hľadiska inštitút zabezpečovacieho charakteru, ktorej účelom je zabezpečiť osobu obvineného pre účely trestného konania a zabrániť mu jednak v marení vyšetrovania a jednak v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Argumentáciu, ktorú obvinený použil v rámci odôvodnenia podanej sťažnosti, bude môcť uplatniť v rámci svojej obhajoby v trestnom konaní, keďže v tomto štádiu trestného konania sa sudca pre prípravné konanie a nadriadený súd nemôžu detailne zaoberať otázkou viny alebo neviny obvineného T. P..
V tomto štádiu trestného konania na základe predložených dôkazov len posudzujú otázku, či trestné stíhanie bolo začaté v súlade so zákonom a či vznesené obvinenie T. P. je dôvodné.
S prihliadnutím na záver, že sú splnené zákonné podmienky na takýto procesný postup, potom následne skúmajú, či existujú konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por.
V posudzovanom prípade vo vzťahu k obvinenému T. P. boli zistené také skutočnosti, ktoré u neho odôvodňujú tzv. útekovú, kolúznu a preventívnu väzbu.
V podstate treba konštatovať, že v osobe obvineného T. P. ide o osobu v minulosti opakovane odsúdenú, pričom skutkov, pre ktoré je teraz trestne stíhaný, sa mal dopustiť v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin s trestnou sadzbou dvadsaťpäť rokov až doživotie a napriek tomu, že sa nachádzal už vo väzbe, preukázateľne podnikol a vyvíjal aktivity smerujúce k mareniu objasnenia skutočností závažných pre trestné konanie, ktoré v napadnutom uznesení detailne rozviedol sudca pre prípravné konanie.
Preto aj ostatné námietky obvineného T. P. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za neopodstatnené.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného T. P. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. marca 2010
JUDr. Juraj Kliment, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Cerovská