N a j v y š š í s ú d
5 Tost 8/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
odsúdeného D. K. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2
písm. c/ Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) ako obzvlášť
nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného D. K. proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2011, sp. zn. 1 Ntok 2/2010, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného D. K.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre na neverejnom zasadnutí uznesením z 8. februára 2011, sp. zn.
1Ntok 2/2010, podľa § 402 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 399 ods. 2 Tr. por.
odmietol návrh odsúdeného D. K. z 8. decembra 2010 na povolenie obnovy konania, ktoré
sa skončilo rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 6. júna 2005, sp. zn.
1T 25/01, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2006,
sp. zn. 3 To/92/2005, pretože návrh uvádzal tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr
právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len ich opakovaním. Písomné vyhotovenie
uznesenia bolo doručené odsúdenému D. K. do vlastných rúk 10. marca 2011.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odsúdený D. K.
prostredníctvom ustanovenej obhajkyne Mgr. Z. G. sťažnosť, v ktorej uviedol,
že napadnuté uznesenie krajského súdu nepovažuje za správne, naopak žiada povoliť obnovu
konania, lebo je toho názoru, že medzičasom vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy súdu
skôr neznáme, ktoré by mohli v jeho trestnej veci odôvodniť iné rozhodnutie o vine.
V písomných dôvodoch sťažnosti potom odsúdený D. K. bližšie argumentoval tým,
že vraždu P. U. nespáchal, že vyšetrovateľ kpt. P. E. naviedol svedkov J. Š. a M. F., aby proti
nemu krivo svedčili za úplatok 1 000 Sk, za čo mal byť následne tento vyšetrovateľ
prepustený z Policajného zboru Slovenskej republiky. V sťažnosti ďalej odsúdený D. K.
uviedol, že vrahom má byť údajne J. U., ktorý mal vraždu spáchať spolu so svojim bratom M.
U. pre sumu 200 000 Sk, ktorú mal J. U. zavraždený P. U. údajne dlhovať. Ku skutku sa mal
odsúdenému D. K. priznať práve jeho spoluväzeň M. U., a to v prítomnosti ďalších dvoch
väzňov K. L. a P. R. na vychádzke šiesteho oddielu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
v Leopoldove. Odsúdený D. K. preto navrhol menovaných spoluväzňov vypočuť. Rovnako
žiadal vypočuť svoju družku A. Z..
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť a konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného D. K.
nie je dôvodná.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 6. júna 2005, sp. zn. 1T 25/01, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2006, sp. zn. 3 To/92/2005,
bol D. K. uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/
Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený
za to na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere pätnásť rokov so zaradením pre jeho výkon
do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Krajský súd v Nitre zároveň podľa § 35 ods. 2
Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Partizánske z 21. júna 2000,
sp. zn. 1 T 82/00. Podľa § 72 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. uložil odsúdenému D. K.
ochranné ambulantné protialkoholické liečenie a zaviazal ho podľa § 228 ods. 1
Tr. por. k náhrade spôsobenej škody pre R. B. vo výške 4 202 Sk a s jej zvyškom podľa § 229
ods. 2 Tr. por. ju odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Obnove konania nebráni, ak obvinený
o existencii týchto skutočností vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol. Podstatné je,
či tieto skutočnosti boli známe orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré vo veci
rozhodovali. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým
dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou
z procesných strán, alebo nebol vykonaný.
Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať,
či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho mohlo
dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho konania
sa sústreďuje na zistenia, či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými už vykonaným
dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah by hodnotenie dôkazov
nemalo prekračovať.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre vyplýva, že krajský súd
preskúmaním obsahu posledne podaného návrhu odsúdeného D. K. s obsahmi návrhov
už skôr podanými zistil, že návrh odsúdeného D. K. na povolenie obnovy konania je aj teraz
len opakovaním jeho predchádzajúcich návrhov, o ktorých už bolo v minulosti právoplatne
rozhodnuté, že k týmto návrhom už boli v minulosti zaujaté stanoviská súdmi I. aj II. stupňa
so záverom, že odsúdený D. K. opakovane prezentuje vlastný názor na osobu vraha,
za ktorého označoval už rôzne osoby, čo mali a majú potvrdiť rôzni svedkovia a popiera – rovnako ako v trestnom konaní – že ním je on, teda opätovne opakuje rovnaký mechanizmus
obhajobnej argumentácie, aký prezentoval aj v predchádzajúcich návrhoch.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, že od právoplatného
skončenia trestnej veci, sp. zn. 1T 25/01, obvineného D. K. ide v poradí už o jeho piaty návrh
na obnovu konania, tiež že prvý návrh Krajský súd v Nitre uznesením
z 20. mája 2008, sp. zn. 5Ntok 1/2006, zamietol podľa § 399 ods. 2 Tr. por., pretože nezistil
podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por., kým zvyšné tri návrhy odsúdeného D. K. na obnovu konania súdy postupne odmietali na neverejných zasadnutiach podľa § 402 ods. 2
Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 Tr. por. konštatujúc, že neboli zistené podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por., resp. že návrhy uvádzali tie isté skutočnosti a dôkazy,
ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrhy na novo podané boli len ich opakovaním.
Ani v poradí piaty návrh odsúdeného D. K. na obnovu konania sa svojim obsahom
nevymyká z medzí predchádzajúcich návrhov, v ktorých odsúdený D. K. opakovane tvrdil,
že je nevinný, že skutok, za ktorý bol odsúdený spáchal niekto iný,
kde potom v jednotlivých návrhoch postupne označoval za údajných páchateľov skutku rôzne
osoby (P. R., Š. S., V. L., M. U.). Vo svojom poslednom (posudzovanom) návrhu na obnovu
konania za údajných páchateľov vraždy P. U. označil K. B., M. J. a znova V. L.. V podanej
sťažnosti proti uzneseniu prvostupňového súdu potom namiesto nich za údajného vraha
označil J. U., ktorý mal skutok spáchať spolu so svojim bratom M. U.. V poslednom podaní
doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 16. marca 2011, ktorým odsúdený D. K.
doplnil dôvody svojej sťažnosti, za údajných vrahov označil znova K. B. a M. J.. Na podporu
svojich tvrdení potom opakovane navrhoval vypočuť svoju družku A. Z. a ďalšie osoby, z ktorých niektoré už pred súdom vypovedali, a ktoré mali údajne počuť, ako sa k vražde
P. U. priznal K. B., resp. spoluväzeň M. U..
Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdený D. K. tak ako v minulosti
aj v tomto prípade za nové skutočnosti odôvodňujúce návrh na obnovu konania v zmysle
§ 394 Tr. por. považuje údajné priznania sa pravých páchateľov, kde na preukázanie týchto
tvrdení (verzií) potom navrhuje ako svedkov vypočuť osoby, ktoré mali byť pri ich údajnom
priznaní sa ku skutku prítomné.
Krajský súd v Nitre konajúci pod sp. zn. 5Ntok 1/2006, o prvom návrhu odsúdeného
D. K. na obnovu konania vykonaným dokazovaním zistil, že si odsúdený D. K. zaisťoval
dôkazy vo svoj prospech v snahe zvrátiť pre neho nepriaznivý výsledok trestného konania
tým, že manipuloval s osobami, ktoré sú spolu s ním vo výkone trestu odňatia slobody tak,
že ich nahováral ako v prípade spoluväzňa M. U., aby vzali vinu za vraždu P. U. na seba,
alebo od nich žiadal dosvedčiť, že počuli, ako sa k vražde priznala iná osoba tak, ako tomu
bolo v prípade spoluväzňa M. P.. Verziou odsúdeného D. K. o tom, že údajným vrahom
je M. U. (resp. on a jeho brat J. U.) sa tak súdy v minulosti už zaoberali, vykonali aj potrebné
dokazovanie, ktoré však žiadne nové skutočnosti neprinieslo. V tomto smere preto ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli súdmi skôr zamietnuté a návrh nanovo podaný je len ich
opakovaním. To isté platí aj o verzii odsúdeného D. K., že vrahom je V. L., lebo aj touto
verziou sa súdy už v minulosti vysporiadali.
Odsúdený D. K. zotrvávajúc na tendencii prispôsobovať obsah navrhovaných dôkazov
vzniknutej dôkaznej situácii potom vo svojom poslednom návrhu na obnovu konania
prezentuje súdu ďalšiu verziu spáchania skutku, podľa ktorej údajným vrahom P. U. sú K. B.
a M. J.. Svoje tvrdenie pritom opiera o vyjadrenie K. B., ktorý sa mal ku skutku údajne
priznať v krčme U. v N. pred svedkami. Paradoxne pritom ide o toho istého K. B., ktorého
v minulosti navrhol odsúdený D. K. vypočuť ako svedka, aby dosvedčil, že údajným vrahom
P. U. bol P. R..
Odsúdený D. K. vo svojich podaniach neuvádza žiadne nové skutočnosti a dôkazy,
ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine. Práve naopak, tieto opakuje mylne
sa domnievajúc, že postupným označovaním stále ďalších osôb za údajných vrahov P. U., ktorých má navyše zo skutku usvedčovať len ich údajné priznanie sa v prítomnosti svedkov,
zvráti nepriaznivý právoplatný odsudzujúci rozsudok.
Úlohou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku nie je doplňovať
dokazovanie z pôvodného konania, ale rozhodnúť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy
súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného D. K.. Súčasne musí súd
posúdiť aj to, či nejde o tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne
zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len ich opakovaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného konštatuje,
že Krajský súd v Nitre postupoval procesne a vecne správne, keď návrh odsúdeného D. K.
na obnovu konania podľa § 402 ods. 2 Tr. por. z dôvodov podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
odmietol, pretože návrh uvádzal tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne
zamietnuté, a návrh na novo podaný je len ich opakovaním.
Sťažnosť odsúdeného D. K. proti napadnutému uzneseniu teda dôvodná nie je, preto ju
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave dňa 31. marca 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová