N a j v y š š í   s ú d  

5 Tost 8/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a JUDr. Milana Karabína

v trestnej veci zadržaného J. H. pre trestné činy spoločnej krádeže v trestnej súbežnosti

so zabitím a neposkytnutím pomoci podľa § 211 ods. 2, ods. 8, ods. 2 číslo 2, § 242 ods. 1,

§ 25 ods. 2, § 53 nemeckého Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom

v Bratislave 18. marca 2010 o sťažnosti zadržaného J. H. proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 26. februára 2010, sp. zn. Ntc 4/2010, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť J. H., s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na osobu J. H. narodeného X., štátneho občana Slovenskej republiky, v predmetnej

trestnej veci Štátne zastupiteľstvo v Chemnitz v Spolkovej republike Nemecko vydalo

v konaní vedenom pod spisovou značkou 840 JS 33583/09, a to na Obvodnom súde

v Chemnitz pod spisovou značkou 1 GS 120/10 dňa 8. februára 2010 európsky zatýkací

rozkaz za účelom jeho zadržania a vydania na trestné stíhanie, pretože

je vážne podozrivý zo spáchania trestných činov spoločnej krádeže v trestnej súbežnosti

so zabitím a neposkytnutím pomoci podľa § 211 ods. 2, ods. 8, ods. 2 číslo 2, § 242 ods. 1,

§ 25 ods. 2, § 53 nemeckého Trestného zákona.

Na základe návrhu Krajského prokurátora v Košiciach z 25. februára 2010

pod sp. zn. 2 KPt 25/10 bol J. H. uznesením predsedníčky senátu Krajského súdu v Košiciach

z 26. februára 2010, sp. zn. Ntc 4/2010, podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 403/2004 Z. z.

o európskom zatýkacom rozkaze vzatý do väzby s tým, že väzba sa začala

dňa 24. februára 2010 o 6.05 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.

Proti   citovanému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote v zmysle

§ 187 ods. 1 Tr. por. sťažnosť zadržaný J. H. prostredníctvom svojej obhajkyne

s odôvodnením, že vyššie uvedené trestné činy nespáchal a vo veci sa cíti byť nevinným.

Z tohto dôvodu sa podanou sťažnosťou domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti podľa

§ 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

podal sťažovateľ sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

uznesenia a zistil, že krajský súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č.403/2004 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze a zmene

a doplnení niektorých zákonov predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín

od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do väzby. Ak súd postupuje

podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby; dôvodmi väzby podľa

osobitného zákona (Trestného poriadku) pritom nie je viazaný. Ak nepostupuje podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré

odôvodňujú obavu, že zadržaná osoba ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhla trestnému

stíhaniu alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia.

V posudzovanom prípade zákonné podmienky pre postup podľa citovaného

ustanovenia boli splnené. J. H. bol zadržaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu dňa

24. februára 2010 o 6.05 hod. príslušníkmi policajného zboru, čoho dôkazom

je zápisnica o jeho zadržaní (č. l. 11). Krajský prokurátor menovaného neprepustil

zo zadržania, ale podal na príslušnom súde návrh na jeho vzatie do väzby dňa 25. februára

2010 o 12.55, teda zákonnú 48 hodinovú lehotu neprekročil. Krajský súd v Košiciach

rozhodol o jeho vzatí do väzby uznesením dňa 26. februára 2010. Z uvedeného vyplýva,

že ani krajský súd 48 hodinovú zákonnú lehotu neprekročil.

Niet sporu o tom, že na J. H. bol vydaný európsky zatýkací rozkaz

pod vyššie uvedenou spisovou značkou, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania skutkov

popísaných v tomto európskom rozkaze, pričom skutok je označený ako trestné činy spoločnej krádeže v trestnej súbežnosti so zabitím a neposkytnutím pomoci podľa § 211

ods. 2, ods. 8, ods. 2 číslo 2, § 242 ods. 1, § 25 ods. 2, § 53 nemeckého Trestného zákona,

kde mu v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody na doživotie. J. H. je teda

podozrivý zo spáchania trestného činu, ktorý je taxatívne vymenovaný v § 4 ods. 8 zákona

č. 403/2004 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze.

Za daného stavu preto krajský súd nepochybil, keď menovaného vzal do väzby.

V prejednávanom prípade ide o postup podľa § 4 ods. 8 vyššie citovaného zákona, preto

je nadbytočné a právne irelevantné skúmať prítomnosť dôvodov väzby v zmysle ustanovenia

§ 71 Trestného poriadku. V danom štádiu extradičného konania súd ani neskúma, či sú dané

podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Týmito podmienkami sa bude

zaoberať až po ukončení predbežného vyšetrovania na návrh prokurátora o vykonaní

európskeho zatýkacieho rozkazu v zmysle ustanovenia § 21 zák. č. 403/2004 Z. z.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovažoval sťažnosť J. H. za dôvodnú, a   preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Zuzana Cerovská