UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Szaba a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci vyžiadanej osoby K. O. v konaní o európskom zatýkacom rozkaze podľa zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze na neverejnom zasadnutí v Bratislave 20. februára 2019 o sťažnosti zadržanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 7. februára 2019 spisová značka 1Ntc/5/2019 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť zadržanej osoby K. O. sa z a m i e t a.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. predbežná väzba zadržanej osoby K. O. sa dohľadom probačného a mediačného úradníka nad zadržanou osobou n e n a h r á d z a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) uznesením zo 7. februára 2019 sp. zn. 1Ntc/5/2019 podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov
(ďalej len zák. č. 154/2010 Z. z.) vzal zadržanú osobu do predbežnej väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 5. februára 2019 o 06.55 hod. a bude vykonávaná v Ústave na výkon väzby v Nitre.
Proti tomuto uzneseniu podala zadržaná osoba K. O. sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o svojom výsluchu (č.l. 46). Včas podanú sťažnosť odôvodnila osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 62-63).
V dôvodoch svojej sťažnosti uviedla, že s napadnutým uznesením sudcu krajského súdu nesúhlasí. Nie si je vedomá, že by sa dopúšťala trestnej činnosti v súvislosti s obchodovaním s domácimi zvieratami, či už na území Slovenskej republiky alebo na území Talianska. Ku dňu svojho zadržania nebola kontaktovaná, či už telefonicky, emailom alebo písomne justičnými orgánmi Talianskej republiky ani orgánmi Slovenskej republiky. K dnešnému dňu nebola trestne stíhaná na Slovensku ani v krajinách Európskej únie. Nikdy nemala a ani v súčasnej dobe nemala dôvod vyhýbať sa trestnému stíhaniu, naopak je ochotná napomáhať pri objasňovaní skutočností, ktoré by mohli súvisieť s odhaľovaním trestnej činnosti. Ďalej uviedla, že má trvalý pobyt, kde sa zdržuje, má trvalý zdroj príjmov, pričom ako opatrovateľka zabezpečuje starostlivosť o svoju nevládnu matku. Vzhľadom k tomu navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a rozhodnúť o jej prepustení na slobodu za uloženia primeraných opatrení alebo obmedzení.
Príslušná krajská prokuratúra sa k podanej sťažnosti zadržanej osoby nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe včas podanej sťažnosti zadržanej osoby preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola sťažnosť podaná, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť síce podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, avšak sťažnosť nie je dôvodná.
Z predložených spisových materiálov (prekladu formulára A kópie európskeho zatýkacieho rozkazu) vyplýva, že štátny prokurátor pri súde v Rimini, Talianska republika, vydal 17. januára 2019 pod číslom RG GIP NR. 5991/2018 - N. 76/2017 RG NR európsky zatýkací rozkaz na štátneho občana Slovenskej republiky K. O., za účelom jej zadržania a vydania na trestné stíhanie pre trestný čin kriminálneho spolčenia podľa § 416 ods. 1, 2, 3 a 5 Trestného zákona Talianskej republiky, ktorej trestnej činnosti sa mala dopustiť na skutkovom základe uvedenom v priloženom formulári európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa popisu skutku vo faxovej kópii európskeho zatýkacieho rozkazu u zadržanej osoby K. O. ide o taký trestný čin, ktorý predpokladá § 4 odseku 3 a kategória v odseku 4 písm. a), pričom orgánom štátu pôvodu sa deklaruje, že ide o trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby až 7 rokov. V takých prípadoch vykonávajúci justičný orgán neskúma, či ide o čin trestný podľa práva vykonávajúceho štátu.
K. O. bola zadržaná v mieste svojho trvalého bydliska v obci F. 5. februára 2019 o 06.55 hod. príslušníkmi polície odboru pátrania a cieľového pátrania (č.l. 3-4). Následne prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal 6. februára 2019 (chýba hodina prijatia podania) na príslušnom krajskom súde návrh na jej vzatie do predbežnej väzby. Na podklade tohto návrhu sudca krajského súdu po predchádzajúcom výsluchu zadržanej osoby (č.l. 43-46) rozhodol vo veci napadnutým uznesením.
Podľa § 13 odsek 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze príslušníci Policajného zboru zadržia osobu, ktorej prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písmeno l) a jej zadržaniu nebráni prekážka podľa § 12. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadržanú osobu s dôvodmi jej zadržania a poučia ju o právach podľa § 14. O zadržaní osoby informujú bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 odsek 1. Prokurátor o zadržaní vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky informuje bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.
Podľa § 11 odsek 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na začatie konania o európskom
zatýkacom rozkaze je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná alebo jej bola inak obmedzená osobná sloboda; zmena miesta výkonu väzby alebo miesta výkonu
trestu odňatia slobody v priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze nemá vplyv na príslušnosť.
Podľa § 13 odsek 2 citovaného zákona ak prokurátor do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam; záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar SIRENE; ak tento útvar nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.
Podľa § 15 odsek 1 vyššie citovaného zákona účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Podľa § 15 odsek 2 citovaného zákona sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná
osoba ponecháva na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písmeno l) zákona o európskom zatýkacom rozkaze.
Podľa § 15 odsek 3 citovaného zákona na konanie je príslušný krajský súd, ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predložil návrh na rozhodnutie o predbežnej väzbe.
V posudzovanom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri svojom rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie zadržanej osoby do predbežnej väzby postupoval v súlade so zákonom. Rozhodnutie krajského súdu je vecne správne a vo svojom rozhodnutí uviedol, prečo považoval návrh prokurátora za dôvodný. So závermi krajského súdu sa senát najvyššieho súdu stotožňuje a v ďalšom na tieto dôvody odkazuje. Námietky zadržanej osoby uvedené pri jej osobnom výsluchu, ako aj námietky uvedené v sťažnosti, sú v tomto štádiu konania irelevantné. Niet sporu o tom, že európsky zatýkací rozkaz bol štátom pôvodu vydaný na osobu K. O.. Taktiež niet sporu o tom, že skutok popísaný vo formulári „A“ je trestný aj podľa Trestného zákona Slovenskej republiky (§ 296). V tejto súvislosti sťažnostný súd dáva do pozornosti ustanovenie § 4 ods. 5 zák. č. 154/2010 Z. z., v zmysle ktorého sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.
Účelom predbežnej väzby ako už bolo vyššie citované v ustanovení § 15 odsek 1 je totiž zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Okrem splnenia formálnych podmienok predbežnej väzby je v posudzovanej veci splnená aj materiálna podmienka spočívajúca v existencii konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva dôvodná obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, že by sa toto viedlo voči zadržanej osobe na slobode.
Okolnosti odôvodňujúce hrozbu zmarenia účelu konania sú vecou individuálneho posúdenia zo strany konajúcich orgánov vzhľadom na okolnosti prípadu a osobných pomerov zadržanej osoby. Tieto
okolnosti môžu byť zistené nielen v rámci výsluchu zadržanej osoby, ale môžu vyplývať už z obsahu predloženého spisového materiálu. Nevyhnutnosť zabezpečenia prítomnosti zadržanej osoby na území
Slovenskej republiky je daná najmä charakterom trestnej činnosti, z ktorej je obvinená, ako aj osobnými pomermi. Za súčasného stavu obhajobou navrhované inštitúty nahradzujúce väzbu zadržanej osoby považuje najvyšší súd za nedostačujúce.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadny dôvod na prípadnú zmenu napadnutého uznesenia, a preto sťažnosť K. O. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.