5 Tost 7/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného A. A. pre zločin založenia a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 8. marca 2012 v Bratislave sťažnosti

obvineného   A. A. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica z 29. februára 2012, sp. zn. Tp 12/2012, a takto

r o z h o d o l :

Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvineného A. A. a prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú.  

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením v bode I. sudca pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie)

na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. VII/2 Gv 34/12, (ďalej len prokurátora)

čiastočne vyhovel návrhu a vzal obvineného A. A. do väzby z dôvodov § 71

ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 27. februára 2012 o 13.30 hod. a bude

vykonávaná v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.

V bode II. napadnutého uznesenia podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. rozhodol,

že nad obvineným neuložil dohľad probačného a mediačného úradníka a pod bodom III.

napadnutého uznesenia podľa § 81 ods. 1 Tr. por. neprijal ponuku peňažnej záruky Ing. M. A.

a Ing. M. A. za obvineného A. A..

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že v tomto štádiu konania zadovážené

dôkazy tvoria dostatočný podklad k tomu, že obvinený je dôvodne podozrivý z trestnej

činnosti, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie. V tejto súvislosti poukazoval najmä

na znalecké dokazovanie KEÚ PZ Bratislava týkajúce sa výsledkov skúmania DNA

obvineného. Doteraz vykonané vyšetrovanie podozrenie z páchania trestnej činnosti

obvineným nerozptýlilo. Poukázal na skutočnosť, že obvinený je trestne stíhaný aj pre iný

obzvlášť závažný zločin súvisiaci s drogami, preto existuje dôvodná obava, že v prípade

prepustenia na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti aj vzhľadom na jeho

majetkové pomery.  

Návrhu prokurátora na vzatie do väzby aj z dôvodov tzv. kolúznej väzby nevyhovel,

pretože v spisovom materiáli nenašiel ani jeden z dôkazov, ktoré by osvedčovali skutočnosť,

že by obvinený nejakým spôsobom maril vyšetrovanie, ovplyvňoval svedkov, alebo inak

maril priebeh prípravného konania.

Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. prijatie

peňažnej záruky v prípade obvineného neprichádzalo do úvahy, pretože žiadne výnimočné

okolnosti prípadu na strane obvineného nezistil.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obvinený A. A.

do zápisnice o výsluchu, ktorú odôvodnil osobitným podaním z 1. marca 2012

prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 50-57).

V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že v jeho prípade absentuje materiálna stránka,

ktorou je dôvodnosť trestného stíhania. V tejto súvislosti spochybňoval vierohodnosť

svedeckých výpovedí J. P. a P. B.. Taktiež vyjadril nesúhlas so záverom sudcu pre prípravné

konania, že u neho nie sú výnimočné okolnosti prípadu. Záverom svojej sťažnosti navrhol

napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho na slobodu. V prípade, že sa najvyšší súd

nestotožní s jeho názorom, navrhol prijať peňažnú záruku, ako aj uložiť dohľad probačného

a mediačného úradníka ako náhradu za jeho väzbu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť i prokurátor,

ktorý v dôvodoch svojej sťažnosti vytýkal súdu, že neakceptoval jeho návrh na vzatie

obvineného do väzby aj z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Zotrval na svojom návrhu s tým, že pre dôvodnosť tzv. kolúznej väzby stačí aj dôvodná obava z konania

predpokladaného v tomto ustanovení. Podľa jeho názoru sú v prípade obvineného naplnené

dôvody väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podaných sťažností

oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť ako i konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k týmto zisteniam

a záverom.

Z predloženého doposiaľ získaného spisového materiálu vyplýva, že obvinený

je trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja

proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania Bratislava

zo 16. februára 2012 pod ČVS: PPZ-57/BOK-BA-2012, ktorým vzniesol podľa § 206 ods. 1

Tr. por. A. A. obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa § 296 Tr. zák. (skutok v bode 1/) a pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu

podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/

Tr. zák. sčasti dokonaný, sčasti vo vzťahu k § 186 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok v bode 2/), ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto

uznesení.

Osobná sloboda obvineného A. A. bola vyšetrovateľom obmedzená dňa 27. februára

2012 o 13.30 hod., podľa § 86 ods. 1 Tr. por., čoho dôkazom je zápisnica o zadržaní

obvineného (č. l. 20-21 zv. I.).

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

neprepustil obvineného zo zadržania ale dňa 29. februára 2012 o 10.50 hod. odovzdal

obvineného sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica s návrhom na jeho vzatie do väzby z dôvodov § 71 ods. 1

písm. b/, písm. c/ Tr. por., ku ktorému pripojil doposiaľ získaný spisový materiál. Svoj návrh

v podstate odôvodnil tým, že vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že obvinený mal byť

zaradený pod vyššie postavené osoby v štruktúre zločineckej skupiny „S.“, z ktorej už šiesti

boli súdom prvého stupňa odsúdení, z toho dvaja právoplatne. Pre skutok vydieračského únosu mal práve obvinený zavolať ďalšie dve osoby doposiaľ nestotožnené (malo by ísť

o policajtov), preto hrozí dôvodná obava, že by mohol pôsobiť na tieto osoby, aby nedošlo

k ich odhaleniu a tým by mohol mariť účel trestného konania, hrozí aj obava,

že bude pôsobiť na svedkov a poškodených, aby nevypovedali v jeho neprospech. Okrem

toho poukázal na skutočnosť, že obvinený je trestne stíhaný pre ďalší obzvlášť závažný zločin

súvisiaci s omamnými látkami, ktorou trestnou činnosťou si mal zadovažovať finančné

prostriedky, a preto hrozí obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.  

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu dňa 29. februára 2012

v čase od 14.30 do 16.40 hod. vypočul obvineného za prítomnosti jeho obhajcu i prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pričom

po výsluchu obvineného A. A. rozhodol napadnutým uznesením.  

Podľa § 87 ods. 1 Tr. por. ak prokurátor odovzdá zadržanú osobu súdu podľa § 85

ods. 4 alebo podľa § 86 ods. 1, pripojí k zároveň podanej obžalobe alebo k návrhu na vzatie

do väzby celý doposiaľ získaný spisový materiál; inak nariadi prepustenie zadržanej osoby

na slobodu písomným príkazom s primeraným odôvodnením.

Podľa § 87 ods. 2 Tr. por. sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby podľa odseku 1

a doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí

do väzby, alebo ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne uznesením o nevzatí do väzby podľa

§ 72 ods. 3, inak ju príkazom, ktorý musí byť písomný a primerane odôvodnený, prepustí

na slobodu.

V prerokúvanej veci sťažnostný súd zistil, že prokurátor i sudca pre prípravné konanie

špecializovaného trestného súdu postupovali v súlade s vyššie citovaným ustanovením.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,

že

a/ ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo mu hrozí vysoký trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná

trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.

Uvedené ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa osobnej slobody jednotlivca

vychádzajú z článku 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pričom na väzbu

sa vzťahuje prvých päť odsekov :

1/ Osobná sloboda sa zaručuje.

2/ Nikoho nemožno stíhať, alebo pozbaviť osobnej slobody len pre neschopnosť dodržať

zmluvný záväzok.

3/ Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch

ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania,

vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí

zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín

od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo ju prepustiť na slobodu.

4/ Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba

musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť

závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo

ju prepustiť na slobodu.

5/ Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom na základe rozhodnutia

súdu.

Citované ustanovenia ústavy sú premietnuté aj v základných zásadách trestného

konania, konkrétne v ustanovení § 2 Trestného poriadku. Väzba v rámci trestného procesu predstavuje najzávažnejšie zaisťovacie opatrenie, ktorým sa veľmi citeľným spôsobom  

zasahuje do ústavou zaručenej osobnej slobody občana v čase, keď ešte nebolo právoplatne

rozhodnuté o vine obvineného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úprava dôvodov väzby

vyjadruje výnimočnosť a fakultatívne použitie tohto procesného prostriedku, pričom Trestný

poriadok nikde neustanovuje, že každý obvinený musí byť vzatý do väzby. Jedine súd

je oprávnený rozhodovať o väzbe a tento procesný prostriedok môže použiť iba vtedy,

ak sú zistené konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu niektorého z následkov uvedených

v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Tr. por. Z hľadiska procesných predpisov

rozhodovaniu o väzbe je venovaný prísny formálny pohľad, ktorý má vylúčiť prípadne

minimalizovať možnosť vzniku porušení základných práv a slobôd osôb, ktoré sa jej

podrobujú.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného sťažnostný súd zistil, že v prerokúvanej veci sudca

pre prípravné konanie postupoval pri svojom rozhodovaní o väzbe obvineného s maximálnou

obozretnosťou a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Je nepochybné, že obvinenému

bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206 ods. 1 Tr. por., pričom z predložených doposiaľ

zadovážených dôkazov možno vyvodiť záver, že skutky popísané v tomto uznesení boli

spáchané, vykazujú všetky znaky trestného činu a z ich spáchania je v tomto štádiu konania

dôvodne podozrivý aj obvinený A. A.. Námietky obvineného uvedené v dôvodoch sťažností

toto dôvodné podozrenie nerozptýlili. Sťažnostný súd považuje za potrebné obvinenému

pripomenúť, že trestné stíhanie je iba v počiatočnom štádiu, kde sa nerozhoduje o vine, preto

pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje naprostá istota, že obvinený bude konať podľa § 71

Tr. por., ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje,

že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je reálna.  

V danom prípade súd prvého stupňa zistil u obvineného dôvody tzv. preventívnej

väzby. Zmyslom tejto väzby je zaistiť osobu obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava

vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude opakovať trestný čin, pre ktorý je stíhaný,

dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo

ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch

väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania

je i predchádzanie trestnej činnosti. Medzi konkrétne dôvody, o ktoré sa táto obava

z pokračovania trestnej činnosti v danom prípade opiera patrí skutočnosť, že obvinený

je stíhaný pre obzvlášť závažné zločiny, pričom členom zločineckej skupiny, ktorá páchala rôznu trestnú činnosť, mal byť minimálne od roku 2006 a v rámci tejto skupiny mal obvinený

okrem iného riadiť aj časť obchodu s drogami. O spôsobe jeho života svedčí potom aj ďalšia

skutočnosť, že od roku 2010 je trestne stíhaný za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie

s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., ktorej trestnej

činnosti sa mal dopustiť od nezisteného času roku 2010 do svojho zadržania 27. marca 2011.

Vzhľadom k tomu potom hrozí reálna obava, že ponechaním na slobode bude pokračovať

v páchaní závažnej trestnej činnosti.

Sťažnostný súd sa zaoberal aj možnosťou nahradenia väzby prijatím peňažnej záruky

v zmysle § 81 ods. 1 Tr. por., resp. nariadením dohľadu probačného a mediačného úradníka

nad obvineným podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nakoľko súčasťou spisového materiálu

sú aj tieto návrhy nahradenia väzby.  

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sťažnostný súd sa plne stotožnil s právnym

záverom sudcu pre prípravné konanie. Prijatie peňažnej záruky za obvineného ani nariadenie

dohľadu nad obvineným ako náhrady za väzbu obvineného, vzhľadom na osobu obvineného a najmä na povahu prerokúvanej veci v tomto štádiu trestného konania neprichádza do úvahy.

Uvedené inštitúty možno prijať iba vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu,

na ktorú skutočnosť správne poukázal sudca pre prípravné konanie. Takéto okolnosti

v prípade obvineného ani sťažnostný súd nezistil.  

Čo sa týka sťažnosti prokurátora sťažnostný súd zistil, že nie je dôvodná. Netreba

zabúdať, že od spáchania skutkov pre ktoré je obvinený trestne stíhaný uplynula už pomerne

dlhá doba, pričom obvinený sa až do 25. marca 2011 nachádzal na slobode, z čoho vyplýva,

že mal dostatok priestoru a možností na prípadné ovplyvňovanie svedkov. Okrem toho

sťažnostný súd zistil, že obvinený sa od 25. marca 2011 nachádzal z dôvodu § 71 ods. 1

písm. c/ Tr. por. vo väzbe v jeho inej trestnej veci. Z väzby bol prepustený na základe príkazu

Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2012, sp. zn. 2Tpo 21/2012. Počas trvania tejto

väzby orgány činné v trestnom konaní nezaznamenali zo strany obvineného žiadne pokusy

na prípadné ovplyvňovanie svedkov, resp. spoluobvinených. Fakticky po svojom prepustení

na slobodu bol ihneď zadržaný príslušníkmi polície v prerokúvanej veci. Správne sú úvahy

prokurátora, že na dôvodnosť väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. stačí aj dôvodná

obava z kolúzneho konania obvineného. Na druhej strane však táto dôvodná obava musí vychádzať z konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú obavu, že obvinený

by sa s najväčšou pravdepodobnosťou v prípade ponechania na slobode, mohol dopustiť

konania kolúznej povahy. V posudzovanej veci však podľa sťažnostného súdu také konkrétne

skutočnosti preukázané neboli.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti

obvineného A. A. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky ako nedôvodné podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 8. marca 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová