5 Tost 7/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného A. A. pre zločin založenia a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 8. marca 2012 v Bratislave sťažnosti
obvineného A. A. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica z 29. februára 2012, sp. zn. Tp 12/2012, a takto
r o z h o d o l :
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvineného A. A. a prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením v bode I. sudca pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie)
na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. VII/2 Gv 34/12, (ďalej len prokurátora)
čiastočne vyhovel návrhu a vzal obvineného A. A. do väzby z dôvodov § 71
ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 27. februára 2012 o 13.30 hod. a bude
vykonávaná v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.
V bode II. napadnutého uznesenia podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. rozhodol,
že nad obvineným neuložil dohľad probačného a mediačného úradníka a pod bodom III.
napadnutého uznesenia podľa § 81 ods. 1 Tr. por. neprijal ponuku peňažnej záruky Ing. M. A.
a Ing. M. A. za obvineného A. A..
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že v tomto štádiu konania zadovážené
dôkazy tvoria dostatočný podklad k tomu, že obvinený je dôvodne podozrivý z trestnej
činnosti, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie. V tejto súvislosti poukazoval najmä
na znalecké dokazovanie KEÚ PZ Bratislava týkajúce sa výsledkov skúmania DNA
obvineného. Doteraz vykonané vyšetrovanie podozrenie z páchania trestnej činnosti
obvineným nerozptýlilo. Poukázal na skutočnosť, že obvinený je trestne stíhaný aj pre iný
obzvlášť závažný zločin súvisiaci s drogami, preto existuje dôvodná obava, že v prípade
prepustenia na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti aj vzhľadom na jeho
majetkové pomery.
Návrhu prokurátora na vzatie do väzby aj z dôvodov tzv. kolúznej väzby nevyhovel,
pretože v spisovom materiáli nenašiel ani jeden z dôkazov, ktoré by osvedčovali skutočnosť,
že by obvinený nejakým spôsobom maril vyšetrovanie, ovplyvňoval svedkov, alebo inak
maril priebeh prípravného konania.
Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. prijatie
peňažnej záruky v prípade obvineného neprichádzalo do úvahy, pretože žiadne výnimočné
okolnosti prípadu na strane obvineného nezistil.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obvinený A. A.
do zápisnice o výsluchu, ktorú odôvodnil osobitným podaním z 1. marca 2012
prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 50-57).
V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že v jeho prípade absentuje materiálna stránka,
ktorou je dôvodnosť trestného stíhania. V tejto súvislosti spochybňoval vierohodnosť
svedeckých výpovedí J. P. a P. B.. Taktiež vyjadril nesúhlas so záverom sudcu pre prípravné
konania, že u neho nie sú výnimočné okolnosti prípadu. Záverom svojej sťažnosti navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho na slobodu. V prípade, že sa najvyšší súd
nestotožní s jeho názorom, navrhol prijať peňažnú záruku, ako aj uložiť dohľad probačného
a mediačného úradníka ako náhradu za jeho väzbu.
V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť i prokurátor,
ktorý v dôvodoch svojej sťažnosti vytýkal súdu, že neakceptoval jeho návrh na vzatie
obvineného do väzby aj z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Zotrval na svojom návrhu s tým, že pre dôvodnosť tzv. kolúznej väzby stačí aj dôvodná obava z konania
predpokladaného v tomto ustanovení. Podľa jeho názoru sú v prípade obvineného naplnené
dôvody väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podaných sťažností
oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť ako i konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k týmto zisteniam
a záverom.
Z predloženého doposiaľ získaného spisového materiálu vyplýva, že obvinený
je trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja
proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania Bratislava
zo 16. februára 2012 pod ČVS: PPZ-57/BOK-BA-2012, ktorým vzniesol podľa § 206 ods. 1
Tr. por. A. A. obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Tr. zák. (skutok v bode 1/) a pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu
podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/
Tr. zák. sčasti dokonaný, sčasti vo vzťahu k § 186 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok v bode 2/), ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto
uznesení.
Osobná sloboda obvineného A. A. bola vyšetrovateľom obmedzená dňa 27. februára
2012 o 13.30 hod., podľa § 86 ods. 1 Tr. por., čoho dôkazom je zápisnica o zadržaní
obvineného (č. l. 20-21 zv. I.).
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
neprepustil obvineného zo zadržania ale dňa 29. februára 2012 o 10.50 hod. odovzdal
obvineného sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica s návrhom na jeho vzatie do väzby z dôvodov § 71 ods. 1
písm. b/, písm. c/ Tr. por., ku ktorému pripojil doposiaľ získaný spisový materiál. Svoj návrh
v podstate odôvodnil tým, že vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že obvinený mal byť
zaradený pod vyššie postavené osoby v štruktúre zločineckej skupiny „S.“, z ktorej už šiesti
boli súdom prvého stupňa odsúdení, z toho dvaja právoplatne. Pre skutok vydieračského únosu mal práve obvinený zavolať ďalšie dve osoby doposiaľ nestotožnené (malo by ísť
o policajtov), preto hrozí dôvodná obava, že by mohol pôsobiť na tieto osoby, aby nedošlo
k ich odhaleniu a tým by mohol mariť účel trestného konania, hrozí aj obava,
že bude pôsobiť na svedkov a poškodených, aby nevypovedali v jeho neprospech. Okrem
toho poukázal na skutočnosť, že obvinený je trestne stíhaný pre ďalší obzvlášť závažný zločin
súvisiaci s omamnými látkami, ktorou trestnou činnosťou si mal zadovažovať finančné
prostriedky, a preto hrozí obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu dňa 29. februára 2012
v čase od 14.30 do 16.40 hod. vypočul obvineného za prítomnosti jeho obhajcu i prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pričom
po výsluchu obvineného A. A. rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 87 ods. 1 Tr. por. ak prokurátor odovzdá zadržanú osobu súdu podľa § 85
ods. 4 alebo podľa § 86 ods. 1, pripojí k zároveň podanej obžalobe alebo k návrhu na vzatie
do väzby celý doposiaľ získaný spisový materiál; inak nariadi prepustenie zadržanej osoby
na slobodu písomným príkazom s primeraným odôvodnením.
Podľa § 87 ods. 2 Tr. por. sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby podľa odseku 1
a doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí
do väzby, alebo ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne uznesením o nevzatí do väzby podľa
§ 72 ods. 3, inak ju príkazom, ktorý musí byť písomný a primerane odôvodnený, prepustí
na slobodu.
V prerokúvanej veci sťažnostný súd zistil, že prokurátor i sudca pre prípravné konanie
špecializovaného trestného súdu postupovali v súlade s vyššie citovaným ustanovením.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol
spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,
že
a/ ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo mu hrozí vysoký trest,
b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná
trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
Uvedené ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa osobnej slobody jednotlivca
vychádzajú z článku 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pričom na väzbu
sa vzťahuje prvých päť odsekov :
1/ Osobná sloboda sa zaručuje.
2/ Nikoho nemožno stíhať, alebo pozbaviť osobnej slobody len pre neschopnosť dodržať
zmluvný záväzok.
3/ Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch
ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania,
vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí
zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín
od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo ju prepustiť na slobodu.
4/ Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba
musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť
závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo
ju prepustiť na slobodu.
5/ Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom na základe rozhodnutia
súdu.
Citované ustanovenia ústavy sú premietnuté aj v základných zásadách trestného
konania, konkrétne v ustanovení § 2 Trestného poriadku. Väzba v rámci trestného procesu predstavuje najzávažnejšie zaisťovacie opatrenie, ktorým sa veľmi citeľným spôsobom
zasahuje do ústavou zaručenej osobnej slobody občana v čase, keď ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté o vine obvineného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úprava dôvodov väzby
vyjadruje výnimočnosť a fakultatívne použitie tohto procesného prostriedku, pričom Trestný
poriadok nikde neustanovuje, že každý obvinený musí byť vzatý do väzby. Jedine súd
je oprávnený rozhodovať o väzbe a tento procesný prostriedok môže použiť iba vtedy,
ak sú zistené konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu niektorého z následkov uvedených
v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Tr. por. Z hľadiska procesných predpisov
rozhodovaniu o väzbe je venovaný prísny formálny pohľad, ktorý má vylúčiť prípadne
minimalizovať možnosť vzniku porušení základných práv a slobôd osôb, ktoré sa jej
podrobujú.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného sťažnostný súd zistil, že v prerokúvanej veci sudca
pre prípravné konanie postupoval pri svojom rozhodovaní o väzbe obvineného s maximálnou
obozretnosťou a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Je nepochybné, že obvinenému
bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206 ods. 1 Tr. por., pričom z predložených doposiaľ
zadovážených dôkazov možno vyvodiť záver, že skutky popísané v tomto uznesení boli
spáchané, vykazujú všetky znaky trestného činu a z ich spáchania je v tomto štádiu konania
dôvodne podozrivý aj obvinený A. A.. Námietky obvineného uvedené v dôvodoch sťažností
toto dôvodné podozrenie nerozptýlili. Sťažnostný súd považuje za potrebné obvinenému
pripomenúť, že trestné stíhanie je iba v počiatočnom štádiu, kde sa nerozhoduje o vine, preto
pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje naprostá istota, že obvinený bude konať podľa § 71
Tr. por., ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje,
že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je reálna.
V danom prípade súd prvého stupňa zistil u obvineného dôvody tzv. preventívnej
väzby. Zmyslom tejto väzby je zaistiť osobu obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava
vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude opakovať trestný čin, pre ktorý je stíhaný,
dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo
ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch
väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania
je i predchádzanie trestnej činnosti. Medzi konkrétne dôvody, o ktoré sa táto obava
z pokračovania trestnej činnosti v danom prípade opiera patrí skutočnosť, že obvinený
je stíhaný pre obzvlášť závažné zločiny, pričom členom zločineckej skupiny, ktorá páchala rôznu trestnú činnosť, mal byť minimálne od roku 2006 a v rámci tejto skupiny mal obvinený
okrem iného riadiť aj časť obchodu s drogami. O spôsobe jeho života svedčí potom aj ďalšia
skutočnosť, že od roku 2010 je trestne stíhaný za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., ktorej trestnej
činnosti sa mal dopustiť od nezisteného času roku 2010 do svojho zadržania 27. marca 2011.
Vzhľadom k tomu potom hrozí reálna obava, že ponechaním na slobode bude pokračovať
v páchaní závažnej trestnej činnosti.
Sťažnostný súd sa zaoberal aj možnosťou nahradenia väzby prijatím peňažnej záruky
v zmysle § 81 ods. 1 Tr. por., resp. nariadením dohľadu probačného a mediačného úradníka
nad obvineným podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nakoľko súčasťou spisového materiálu
sú aj tieto návrhy nahradenia väzby.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sťažnostný súd sa plne stotožnil s právnym
záverom sudcu pre prípravné konanie. Prijatie peňažnej záruky za obvineného ani nariadenie
dohľadu nad obvineným ako náhrady za väzbu obvineného, vzhľadom na osobu obvineného a najmä na povahu prerokúvanej veci v tomto štádiu trestného konania neprichádza do úvahy.
Uvedené inštitúty možno prijať iba vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu,
na ktorú skutočnosť správne poukázal sudca pre prípravné konanie. Takéto okolnosti
v prípade obvineného ani sťažnostný súd nezistil.
Čo sa týka sťažnosti prokurátora sťažnostný súd zistil, že nie je dôvodná. Netreba
zabúdať, že od spáchania skutkov pre ktoré je obvinený trestne stíhaný uplynula už pomerne
dlhá doba, pričom obvinený sa až do 25. marca 2011 nachádzal na slobode, z čoho vyplýva,
že mal dostatok priestoru a možností na prípadné ovplyvňovanie svedkov. Okrem toho
sťažnostný súd zistil, že obvinený sa od 25. marca 2011 nachádzal z dôvodu § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. por. vo väzbe v jeho inej trestnej veci. Z väzby bol prepustený na základe príkazu
Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2012, sp. zn. 2Tpo 21/2012. Počas trvania tejto
väzby orgány činné v trestnom konaní nezaznamenali zo strany obvineného žiadne pokusy
na prípadné ovplyvňovanie svedkov, resp. spoluobvinených. Fakticky po svojom prepustení
na slobodu bol ihneď zadržaný príslušníkmi polície v prerokúvanej veci. Správne sú úvahy
prokurátora, že na dôvodnosť väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. stačí aj dôvodná
obava z kolúzneho konania obvineného. Na druhej strane však táto dôvodná obava musí vychádzať z konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú obavu, že obvinený
by sa s najväčšou pravdepodobnosťou v prípade ponechania na slobode, mohol dopustiť
konania kolúznej povahy. V posudzovanej veci však podľa sťažnostného súdu také konkrétne
skutočnosti preukázané neboli.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti
obvineného A. A. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky ako nedôvodné podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 8. marca 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová