5 Tost 6/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu   JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému K. Š. a spol., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 17. marca 2011 v Bratislave

sťažnosť obvineného L. F. proti uzneseniu predsedníčky senátu Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici z 23. februára 2011, sp. zn. BB-4 T 33/2008,

a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného L. F. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením predsedníčky senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracoviska v Banskej Bystrici z 23. februára 2011, sp. zn. BB-4 T 33/2008, bol podľa § 174

ods. 1 Tr. por. zamietnutý návrh obvineného L. F. na opravu rozsudku Špeciálneho súdu

v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici z 1. apríla 2009, sp. zn. BB-4 T 33/2008.

Týmto rozsudkom, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 2. decembra 2010, sp. zn. 3 Toš 5/2009, bol obvinený L. F. (spolu s ďalšími obvinenými)

podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný obžalobou

u tohto obvineného ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a podľa § 285 písm. b/ Tr. por. bol tento obvinený oslobodený spod obžaloby pre skutok

obžalobou kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Oproti obžalobe ponímal Špeciálny súd konanie obvineného nie ako jeden skutok

a jednočinný súbeh, ale ako dva samostatné skutky, pričom v časti, ktorá mala

podľa obžaloby zakladať zločin prijímania úplatku Špeciálny súd uzavrel, že nebolo

preukázané, že by sa obvinený L. F. tohto skutku dopustil a v časti, ktorá podľa obžaloby

mala u tohto obvineného zakladať prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa,

spočívajúci v tom, že ako colník počas výkonu služby prepustil do voľného obehu tovar

bez osvedčenia o pôvode tovaru, oslobodil menovaného obvineného spod obžaloby

podľa § 285 písm. b/ Tr. por. s tým, že tento skutok nie je trestným činom, ale mohol

by byť posúdený ako disciplinárne previnenie, pričom postúpenie veci príslušnému orgánu

neprichádzalo do úvahy preto, že pre tento čin už prebieha disciplinárne konanie na Colnom

riaditeľstve v Bratislave.

Obvinený L. F. podaním z 8. októbra 2010 navrhoval opravu odôvodnenia uvedeného

rozsudku Špeciálneho súdu na str. 8 odseky 4 a 5, lebo táto časť odôvodnenia rozsudku nemá

podklad v zistení skutkového stavu. Konkrétne ide o tú pasáž, v ktorej Špeciálny súd

odôvodňoval, prečo to konanie obvineného L. F., ktorým v rozpore s predpismi, uvedenými

v skutkovej vete, akceptoval nepredloženie osvedčenia o pôvode tovaru deklarantom

(osobou K. Š., ďalším z obvinených) a prepustil tovar do voľného obehu, nepovažoval

za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej

Bystrici, v rozhodnutí o zamietnutí návrhu obvineného L. F. na opravu odôvodnenia rozsudku

poukázala na znenie § 174 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého predseda senátu môže osobitným

uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo

pri vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode

s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Zároveň uviedla, že nešlo o zrejmú nesprávnosť

alebo pisársku chybu vo vyhotovení ani v rovnopisoch rozsudku, preto nevyhovela návrhu

obvineného.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obvinený L. F..

Uviedol v nej, že názor senátu Špeciálneho súdu vyjadrený v rozsudku, že svoju právomoc

vykonával v rozpore s predpismi, je pre neho neakceptovateľný, lebo tvrdenie Colnej správy

SR o porušení nariadenia GR Colnej správy SR a nariadenia Rady ES č. 1541/98 je chybné,

resp. že je to klamstvo, na základe ktorého on prišiel o prácu a bola porušená jeho ľudská dôstojnosť. Sťažnosťou sa teda obvinený domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia v zmysle

jeho návrhu na opravu rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť

proti uvedenému uzneseniu je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom

stanovenej lehote, avšak je nedôvodná a bolo ju potrebné podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietnuť.

Z obsahu spisového materiálu Špeciálneho súdu v Pezinku, sp. zn. BB-4T 33/2008,

predovšetkým zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 1. apríla 2009 a vyhotovenia rozsudku

z tohto dňa je zrejmé, že výrok rozsudku, tak ako bol vyhlásený, bol aj bezchybne pojatý

do jeho vyhotovenia a jeho odôvodnenie vyjadruje i tú časť výroku, ktorou bol obvinený L. F.

podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby. Odôvodnenie zahrňuje i tú časť

výroku, ktorou bol menovaný obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a/

Tr. por.

Proti rozsudku obvinený L. F. odvolanie nepodal, vzdal sa tohto práva vyhlásením

do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu, pracoviska v Banskej Bystrici,

v napadnutom uznesení správne poukázala na to, že v zmysle § 174 ods. 1 Tr. por. možno

rozsudok opraviť v ktorejkoľvek jeho časti, či už vo výroku, v jeho odôvodnení

alebo v poučení, ale len pokiaľ by išlo o pisárske chyby alebo iné zrejmé nesprávnosti,

ku ktorým došlo pri jeho vyhotovení alebo v jeho rovnopisoch, oproti tomu ako bol rozsudok

vyhlásený.

V danom prípade je evidentné, že nešlo ani o pisársku chybu ani o inú zrejmú

nesprávnosť, akú má na mysli ustanovenie § 174 ods. 1 Tr. por., ale o cielené odôvodnenie

výroku rozsudku, a že obvinený v podstate namieta obsah odôvodnenia rozsudku z hľadiska

jeho skutkových zistení a aj právnych záverov a to nie je možné naprávať spôsobom

podľa § 174 ods. 1 Tr. por.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. marca 2011

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová