N a j v y š š í s ú d
5 Tost 46/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci
obžalovaného Ing. M. Z. a spol. pre pokračovací zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v spojení
s § 138 písm. i/ Tr. zák. účinného do 30.09.2012, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 21. októbra 2016, sp. zn. BB – 4 T 18/2016, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 12. januára 2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
senát tohto súdu podľa § 50 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že zrušuje uznesenie prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 16. októbra 2014 sp. zn. VII/1 Gv 205/11/1000-205,
v spojení s uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica z 15. decembra 2014 sp. zn. Tp 98/2014, lebo nemožno zaistiť
nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť.
Svoje uznesenie v podstate odôvodnil tým, že po podaní obžaloby senát svojím
uznesením z 21. októbra 2016 sp. zn. BB – 4 T 18/2016 podľa § 256 ods. 3 Tr. por.
nepripustil do konania poškodenú stranu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
s nárokom na náhradu škody, pretože v trestnom konaní, predmetom ktorého je prejednanie a rozhodovanie daňových a poistných podvodov, si nemôže právo poškodeného v adhéznom
konaní uplatňovať žiadny subjekt.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátor
Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR (ďalej len prokurátor). V dôvodoch svojej sťažnosti
(č.l. 19970-19972/zv. 70) uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, pretože bolo vydané
v rozpore so zákonom, je vecne nesprávne a neopodstatnené.
Pripomenul, že v predmetnej trestnej veci bolo vedené prípravné konanie a podaná
obžaloba pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea
druhá, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. účinného
do 30.09.2012. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie je 10 obvineným osobám
kladené za vinu, že organizovanou skupinou ako závažnejším spôsobom a pokračovacím
konaním neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty
v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Na základe vykonaného
dokazovania bolo zistené, že podvodným spôsobom bola v dôsledku čiastočného vyplatenia
uplatnených vratiek z nadmerných odpočtov spôsobená škoda štátnemu rozpočtu.
S poukazom na doterajšiu justičnú prax pri podvodoch na DPH má za to, že téza
senátu špecializovaného trestného súdu v danej veci je nesprávna. Zastáva názor,
že vyplatením vratky z nadmerného odpočtu DPH, ktorý bol podaním daňového priznania
uplatnený neoprávnene, teda protiprávne napr. predstieraním, predkladaním falošných
nepravdivých údajov o DPH na vstupe a na výstupe, bola aj spôsobená majetková škoda,
a to vo výške výplaty takého neoprávneného nadmerného odpočtu DPH.
Z legislatívneho a logického výkladu usudzuje, že pri trestnom čine podľa § 277 ods. 1
alinea druhá v skutočnosti nejde o daňový delikt (ako trestný čin nezaplatenia dane alebo
neodvedenia dane), pri ktorom sa nezaplatená alebo neodvedená daňová povinnosť
nepovažuje za škodu, ktorú možno uplatniť v trestnom konaní. V danom prípade ide
o úmyselný daňový podvodný čin a túto je možné uplatniť v trestnom konaní.
Okrem toho namietal, že senát pri svojom rozhodovaní aplikoval nesprávne
ustanovenie Trestného poriadku. Rozhodnutie prokurátora o zaistení nároku poškodeného
bolo v druhom stupni preskúmavané sudcom pre prípravné konanie. Zaistenie nároku poškodeného sa môže zrušiť zo zákonných dôvodov podľa § 51 Tr. por. S poukazom
na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušiť
a uložiť súdu prvého stupňa, aby vo veci pripustil poškodenú stranu Finančné riaditeľstvo SR
do trestného konania s nárokom na náhradu škody.
Podaním došlým na súd prvého stupňa 25. novembra 2016 (č.l. 19989-19991/zv. 70)
prokurátor doplnil dôvody sťažnosti, kde uviedol, že v prípade vyplatenia neoprávnene
uplatneného nadmerného odpočtu DPH ide o reálne ukrátenie na majetku štátu, a síce
zmenšenie príjmovej časti štátneho rozpočtu založeného na výbere dane z pridanej hodnoty,
keďže výplaty vratiek z DPH pochádzajú z finančných prostriedkov pripísaných
na bankových účtoch príslušných správcov dane, kompetentných rozhodovať o priznaní
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, z prijatých platieb DPH.
Nadmerný odpočet DPH treba odlíšiť od vlastnej daňovej povinnosti. Oba tieto právne
inštitúty predstavujú výsledný vzťah dane na vstupe a s daňou na výstupe. V ďalšej časti
svojho podania zotrval na dôvodoch uvedených v pôvodnej sťažnosti.
K dôvodom sťažnosti prokurátora sa vyjadrila z obžalovaných obž. M. Z., ktorá
v podaní došlom súdu prvého stupňa 29. novembra 2016 (č.l. 19992/zv. 70) uviedla,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne. Názor, že právo poškodeného
si nemôže v trestnom konaní pri jej kladených trestných činoch za vinu uplatňovať žiadny
subjekt, je správny. Finančné riaditeľstvo SR a ani štát v tomto prípade nepožívajú práva
a povinnosti poškodeného v trestnom konaní. Navrhla preto sťažnosť prokurátora ako
nedôvodnú zamietnuť.
Podaním došlým najvyššiemu súdu 11. januára 2017 sa obžalovaná M. Z. vyjadrila
k sťažnosti prokurátora aj prostredníctvom obhajcu Dávida Štefanka. Zopakovala, že názor
súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení považuje za správny, pričom na podporu svojho
názoru k vyjadreniu doložila kópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.
augusta 2012 sp. zn. 6 Tdo 62/2011.
K sťažnosti prokurátora sa vyjadrilo i Finančné riaditeľstvo SR podaním došlým
12. decembra 2016 (č.l. 20000-20001/zv. 70). Podľa ich názoru je rozhodnutie súdu prvého
stupňa nesprávne a plne si osvojujú argumentáciu prokurátora uvedenú v sťažnosti.
Na podklade včas podanej sťažnosti najvyšší súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ mohol podať
sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,
že sťažnosť prokurátora je dôvodná.
Najvyšší súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ
získaného spisového materiálu zistil, že prokurátor podal 1. augusta 2016 na Špecializovanom
trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica obžalobu na Ing. M. Z. a spol. (ďalších 9 osôb)
pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá, ods. 2
písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák. účinného do 30.09.2012, ktorej
trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Podľa
obžaloby mali obžalovaní v 293 prípadoch uplatniť neoprávnený nadmerný odpočet DPH v celkovej výške 7.566.236,82 €, z ktorého bola pri vyplatení viacerými daňovými úradmi
v úhrne 4.887.821,76 €, spôsobená škoda v celkovej výške 4.248.488,69 €.
Sťažnostný súd si plne osvojil dôvody uvedené v sťažnosti prokurátora. Súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní zrejme opomenul, že obžalovaní sú síce trestne stíhaní
pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., avšak alinea druhá -
za tzv. daňový podvod. K zmene došlo zák. č. 246/2012 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil
zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom čl. IV
uvedeného zákona sa zmenil i Trestný zákon s účinnosťou od 1.10.2012 a trestné činy daňové
boli rozšírené o ustanovenie § 277a - daňový podvod.
Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že obžalovaní si neoprávnene uplatnili vratky
DPH, pričom z celkovej uplatnenej sumy im bola zo štátneho rozpočtu vyplatená čiastka
4.248.488,69 €, ktorá skutočnosť v zmysle ustálenej praxe znamená, že činu sa dopustili
vo veľkom rozsahu. Neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že nevznikla škoda.
Argumentácia uvedená v napadnutom uznesení sa vzťahuje na prípady, kedy páchateľ zadržal
a neodviedol do štátneho rozpočtu príslušné dane. Vtedy skutočne štátu nevznikla škoda,
ktorú možno uplatňovať v adhéznom konaní, nakoľko ide o nárok štátu vyplývajúci priamo zo zákona. Na vymoženie daňového nedoplatku má štát voči povinnému iné zákonom
stanovené možnosti.
Rovnako neprijateľná je i argumentácia obžalovanej M. Z. uvedená
vo vyššie uvedených vyjadreniach k sťažnosti prokurátora. Závery najvyššieho súdu uvedené
v rozhodnutí zo 16. augusta 2012 sp. zn. 6 Tdo 62/2011 nemožno v danom prípade aplikovať.
Trestná činnosť uvedená v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu sa vzťahovala práve
na prípad, kedy bol obvinený trestne stíhaný pre prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., pretože neodviedol štátu dane z pridanej hodnoty. V posudzovanej veci
si však obvinení uplatnili voči štátu neoprávnené vratky z dane pridanej hodnoty na základe
fiktívnych údajov.
Taktiež treba súhlasiť s námietkou prokurátora, že súd prvého stupňa nesprávne
aplikoval ustanovenie § 50 ods. 3 Tr. por. Zaistenie nároku poškodeného sa môže
zo zákonných dôvodov zrušiť podľa § 51 Tr. por.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a preto zaistenie nároku
poškodeného naďalej trvá.
Čo sa týka uznesenia, ktorým súd prvého stupňa nepripustil do konania poškodenú
stranu Finančné riaditeľstvo SR, toto rozhodnutie je právoplatné. Išlo o procesný postup súdu,
pričom proti takému rozhodnutiu zákon opravný prostriedok nepripúšťa. Tým však nároky
poškodenej strany nie sú dotknuté.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 12. januára 2017
JUDr. Peter S z a b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová



