5Tost/45/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného T. Y. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom podľa § 20 ods. 1, § 270 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2017 v Bratislave, o sťažnosti obvineného T. Y. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 14. decembra 2017, sp. zn. 3Tp/13/2017, rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného T. Y. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) uznesením zo 14. decembra 2017, sp. zn. 3Tp/13/2017, podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžil lehotu trvania väzby obvineného T. Y. do 30. apríla 2018 s tým, že naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ponuku dôveryhodnej osoby - starostu obce N. Q. V. a manželky obvineného Y. Y. na prevzatie záruky za správanie obvineného T. Y. neprijal a rovnako tak podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obvinený T. Y., ktorú či už sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu, vôbec neodôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej prieskumnej povinnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie predchádzajúce týmto výrokom, pričom zistil, že sťažnosť obvineného T. Y. nie je dôvodná.Vyšetrovateľ uznesením podľa 206 ods. 1 Tr. por. dňa 9. júna 2017 pod ČVS: PPZ- 369/NKA-FP-ZA-2017 vzniesol T. Y. a T. Y. obvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že títo si (zjednodušene) od októbra 2016 v Slovenskej, Českej a Poľskej republike zadovážili 2 584 ks kvalitných falzifikátov neplatných bankoviek japonských jenov (JPY) a tieto postupne prostredníctvom P. Y., F. Y., V. F., V. W. a W. T. sčasti vymenili, resp. sa snažili vymeniť v slovenských bankách za menu euro v celkovej cene 212 859,75 €. Obvinený T. Y. bol vzatý do väzby uznesením špecializovaného súdu z 11. júna 2017, sp. zn. 3Tp/13/2017, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 22. júna 2017, sp. zn. 6 Tost 20/2017, a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby začala plynúť 8. júna 2017 o 06:01 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica. Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, žea/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.Podľa § 76 ods. 6 Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuťa/ dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,b/ tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,c/ štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Podľa § 76 ods. 7 Tr. por. z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie najviaca/ sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,b/ devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,c/ dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Podľa § 564 ods. 7 Tr. por. lehoty rozhodné pre dĺžku väzby podľa § 76 ods. 6 a 7 sa určia podľa trestnej sadzby ustanovenej na stíhaný skutok Trestným zákonom účinným v čase rozhodovania.Podľa § 11 ods. 3 Tr. zák. zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že celková lehota väzby v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci u obvineného T. Y. nesmie presiahnuť 25 (dvadsaťpäť) mesiacov, pričom celková dĺžka väzby aj po jej predĺžení bude trvať len 10 (desať) mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní. Podľa článku 17 odsek 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať ani pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.Podľa článku 17 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.Podľa ustanovenia článku 5 odsek 1 písmeno c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.Podľa ustanovenia článku 5 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písmeno c/ tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.Podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. súd je povinný skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako viazaný povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por. opätovne preskúmal, či dôvody väzby u obvineného T. Y. v tomto štádiu prípravného konania naďalej trvajú, alebo či sa zmenili, či zistené skutočnosti i naďalej nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, či sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a či z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva naďalej dôvodná obava predpokladaná v dôvodoch väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por.Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že väzbu je potrebné chápať ako zaisťovací inštitút, slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto je prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vedené vždy v rovine pravdepodobnosti (a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený držaný vo väzbe, za súčasného zistenia, že doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že dané trestné činy spáchal práve tento obvinený. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojich predchádzajúcich uzneseniach zdôraznil, že v prípade preskúmania materiálnych podmienok ako hmotnoprávnych predpokladov väzby konkretizovaných v úvode ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. zistil, že existencia skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, bola objektivizovaná skutočnosťami vyplývajúcimi z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní. Existencia zákonných znakov stíhaného obzvlášť závažného zločinu bola daná v skutkových okolnostiach vymedzených výrokom uznesenia o vznesení obvinenia. Následne dôkazy vykonané v prípravnom konaní už po vznesení obvinenia v miere zvýšenej pravdepodobnosti odôvodňovali podozrenie, že sa skutok stal a tento skutok spáchali v tom čase tam uvedené osoby, vrátane obvineného T. Y.. Konkrétne skutočnosti vyplývajúce z dôkazov následne našli odraz v konštrukcii ich konania v skutkových okolnostiach zaznamenaných vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia. Z nich potom aj vyplývala reálna obava z následkov predpokladaných v dôvodoch väzby.Okrem skôr zadovážených dôkazov (a z nich hlavne výpovedí spoluobvineného T. H., W. T., C. S., M. F., A.T., Mgr. V. K., Ing. Q. B., V. F., Z. Y., K. Q., R. L., Q. A., Q. N., V. W., T. T., B. J., odposluchov podľa § 115 Tr. por., domových prehliadok a prehliadok iných priestorov, posudku Národnej banky Slovenska, kamerových záznamov z bánk, výpisov z účtov) aj dokazovanie vykonané po poslednom rozhodovaní o väzbe vo forme výpovedí P. Y. (č. l. 357/1 a nasl.), F. Y. (č. l. 410/1 a nasl.) a nepriamo aj Ing. W. B. (č. l. 411/1 a nasl.) a Q.Z. (č. l. 411/10 a nasl.) nasvedčuje dôvodnosti ďalšieho trestného stíhania obvineného T. Y..Najvyšší súd Slovenskej republiky sa potom v otázke existencie dôvodov väzby u obvineného T. Y. v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom sudca pre prípravné konanie opätovne takpovediac inštruktážnym spôsobom precizoval konkrétne skutočnosti, na podklade ktorých existuje reálna obava z konania predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. a vzhľadom k tomu nadriadený súd na tieto dôvody len odkazuje, keďže by ich musel len opakovať. K možným výhradám, že sudca pre prípravné konanie doposiaľ neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali väzbu obvineného T. Y., považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné pripomenúť, že Trestný poriadok nikde nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah tohto pojmu nemôžu byť stanovené ani žiadne nemenné kritériá. Vždy je potrebné vychádzať z konkrétnej veci, osoby obvineného a jeho osobných pomerov. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti vyplývajú práve z povahy, charakteru a závažnosti trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná plánovite a organizovane takpovediac na remeselnom základe za finančnú odmenu, vzhľadom k čomu obvinenému v prípade uznania viny hrozí vysoký trest, pričom k tomuto všeobecnému dôvodu pristupujú potom ešte špecifické dôvody, ktoré sú dané len vo vzťahu k tomuto obvinenému a ktoré v napadnutom uznesení boli detailne rozvedené. Čo sa týka výroku napadnutého uznesenia o predĺžení lehoty trvania väzby u obvineného T. Y. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že boli splnené všetky formálne podmienky uvedené v § 76 ods. 2 Tr. por. na to, aby sudca pre prípravné konanie mohol o tomto návrhu konať a rozhodnúť. Rovnako tak boli splnené všetky materiálne podmienky uvedené v § 76 ods. 3 Tr. por. na predĺženie lehoty trvania väzby.Najvyšší súd Slovenskej republiky sa rovnako stotožnil s názorom sudcu pre prípravné konanie, pokiaľ tento predĺžil lehotu trvania väzby u obvineného T. Y. do 30. apríla 2018, ktorú vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorú je potrebné objasniť a množstvo procesných úkonov presne špecifikovaných v návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby, ktoré je potrebné ešte vykonať, považoval za dostatočnú, a to aj z pohľadu lehôt, ktoré bude potrebné zachovať pri prípadnom podaní opätovného návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby.Stavu veci a zákonu zodpovedá potom následne aj výrok, ktorým sudca pre prípravné konanie nenahradil väzbu obvineného T. Y. inými procesnými inštitútmi, a to hlavne s poukazom na závažnosť a charakter trestnej činnosti a v neposlednom rade aj osobu obvineného, ktoré okolnosti najlepšie dokumentuje obsah zabezpečených odposluchov.Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného T. Y. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.