5Tost/39/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci zadržanej osoby P. A. podľa zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze na neverejnom zasadnutí konanom 26. septembra 2018 v Bratislave prejednal sťažnosť zadržanej osoby P. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. septembra 2018, sp. zn. 1Ntc/13/2018, a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť zadržanej osoby P. A. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 7. septembra 2018, sp. zn. 1Ntc/13/2018, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) zobral zadržanú osobu P. A., občana Slovenskej republiky, do predbežnej väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 6. septembra 2018 o 22.45 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.   Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote zadržaná osoba P. A. podala sťažnosť, ktorú písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V nej v podstate len zopakovala svoju argumentáciu založenú na tvrdení, že v mieste svojho trvalého pobytu v W. na ulici S. XX (mylne uvedené S. XX) sa sústavne zdržiava, ktorú okolnosť dokumentoval čestnými vyhláseniami svojej matky G. A., susedov L. P. a C. M., ako aj čiastočným výpisom z listu vlastníctva a fotografiami dokumentujúcimi riadne označenie zvončeka na vchodových dverách a poštovej schránky na doručenie písomností. V tejto súvislosti sa nestotožnil s obsahom správy riaditeľa OR PZ BA IV., OO Dúbravka, a vyjadril podozrenie, že v danom prípade si príslušníci polície riadne neplnili svoje povinnosti. Ďalej argumentoval tým, že trestnému stíhaniu, ktoré sa proti nemu vedie v Českej republike sa nikdy nevyhýbal, keďže zo skutku, pre ktorý bol na súde prvého stupňa odsúdený, sa necíti byť vinným.   Z týchto dôvodov sa podanou sťažnosťou domáhal, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z predbežnej väzby na slobodu, alternatívne aj s uložením primeraných obmedzení podľa § 82 Tr. por.   Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť zadržanej osoby P. A. nie je dôvodná.Z predloženého spisu vyplýva, že 6. septembra 2018 o 22.45 hod. bol P. A., občan Slovenskej republiky, zadržaný v Bratislave na ulici Mikuláša Schneidera Trnavského č. 4 v herni GO4GAMES, a to na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Vrchným súdom v Olomouci, Česká republika z 30. augusta 2018, sp. zn. 6To/44/2018, za účelom trestného stíhania pre zločin skrátenia dane, poplatku a podobnej povinnej platby podľa § 240 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. Českej republiky, ktorého sa mala zadržaná osoba dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedený v návrhu. Krajská prokuratúra v Bratislave mala k dispozícii formulár typu A. Originál európskeho zatýkacieho rozkazu doposiaľ doručený nebol. Pri výsluchu pred sudcom zadržaná osoba P. A. predniesla argumentáciu totožnú s tou, ktorú uviedla v podanej sťažnosti.   Podľa § 11 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze je príslušná Krajská prokuratúra v Bratislave, lebo v jej obvode bol menovaný zadržaný.   P. A. bol zadržaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 13 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze 6. septembra 2018 o 22.45 hod. v Bratislave na ulici Mikuláša Schneidera Trnavského č. 4 v herni GO4GAMES. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne 7. septembra 2018 podala na Krajský súd v Trenčíne podľa § 13 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze návrh na vzatie P. A. do predbežnej väzby v zmysle § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Sudkyňa krajského súdu o predmetnom návrhu rozhodla dňa 7. septembra 2018. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v prípade zadržanej osoby P. A. boli splnené všetky formálne podmienky na konanie o podanom návrhu vrátane zachovania zákonných lehôt a rovnako tak boli splnené aj materiálne podmienky, t. j. také okolnosti, z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, ak by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 93/2014), na jeho vzatie do predbežnej väzby v zmysle § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze.   Podľa § 15 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.Podľa § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l). U zadržanej osoby P. A. hrozí obava, že v prípade jeho ponechania na slobode by nebola zabezpečená jeho prítomnosť na území Slovenskej republiky, kým nebude predložený originál predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu, čím by došlo k zmareniu konania na vydanie do cudziny za účelom trestného stíhania, a to aj vzhľadom na jeho negatívny postoj k vyžiadaniu z Českej republiky, ktorý dokumentoval tak, že sa opakovane vyhol účasti na odvolacom konaní na Vrchnom súde v Olomouci tým, že na adrese trvalého pobytu W., S. XX, nepreberal predvolanie, pričom zo správy polície vyplývalo, že na uvedenej adrese sa nezdržiaval a nikto zo susedov ho nepoznal. Pritom odvolacie konanie inicioval on sám tým, že voči rozsudku Krajského súdu v Ostrave z 8. septembra 2017, sp. zn. 30T 6/2016, ktorým bol pre vyššie uvedený zločin odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka nepodmienečne, podal odvolanie, keďže sa cítil byť nevinným. Uvedené objektívne zistenia sú v zrejmom rozpore so skutočnosťami prezentovanými zadržanou osobou v odôvodnení podanej sťažnosti, čo vedie k dôvodnému podozreniu, že tieto boli dodatočne prispôsobované dôkaznej situácii a tvrdeniam P. A..Treba dodať, že stanovisko zadržanej osoby k prípadnej realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu a k dobrovoľnosti podrobenia sa trestnému stíhaniu v cudzom štáte, vyjadrené v rámci výsluchu k predbežnej väzbe, môže naznačiť správanie sa zadržanej osoby v ďalšom priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze a má vplyv na zváženie potreby aplikácie zaisťovacieho inštitútu v podobe väzby, resp. na uloženie primeraných obmedzení pri ponechaní zadržanej osoby na slobode. Z týchto dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť zadržanej osoby P. A. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol, keďže nezistil dôvody na prepustenie na slobodu a ani na nahradenie predbežnej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. za súčasného uloženia primeraných obmedzení podľa § 82 Tr. por.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.