5 Tost 36/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu   JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného A. P. a spol., pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti

podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí

konanom v Bratislave 28. októbra 2010 o sťažnostiach obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O.

proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica z 21. októbra 2010, sp. zn. Tp 35/2010, rozhodol

t a k t o :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnuté uznesenie

vo vzťahu k obvinenému A. P., nar. X., v celom rozsahu.

Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. sa u obvineného A. P. p r e d l ž u j e lehota trvania väzby

do 12. apríla 2011, pričom podľa § 79 ods. 2 Tr. por. sa naďalej ponecháva vo väzbe

z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. písomný sľub a dohľad probačného

a mediačného úradníka sa u obvineného A. P. n e p r i j í m a.

Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ponuka peňažnej záruky sa u obvineného A. P.  

n e p r i j í m a.

II. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených V. L., Y. N. a M. O.  

s a z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica, (ďalej len sudca) uznesením z 21. októbra 2010, sp. zn. Tp 35/2010, okrem iného podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžil obvineným A. P., V. L., Y. N. a M. O. lehotu

trvania väzby do 12. apríla 2011.

Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. sudca neprijal písomný sľub

a dohľad probačného a mediačného úradníka u obvinených A. P., V. L., Y. N. a   M. O.

a rovnako tak podľa § 81 ods. 1 Tr. por. neprijal peňažnú záruku u obvinených A. P. a M. O.

Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré sú obvinení trestne stíhaní, boli spáchané, majú znaky

trestných činov a existuje dôvodné podozrenie, že tieto spáchali obvinení, pričom dôvody

väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., ako boli deklarované v uznesení o vzatí

do väzby, aj po doplnení dokazovania naďalej trvajú. Podľa sudcu pre prípravné konanie

naďalej existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že obvinení ujdú alebo sa budú

skrývať, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu, pretože im hrozí vysoký trest. Podľa názoru

sudcu pritom výška trestu nie je jediným faktorom odôvodňujúcim väzobné stíhanie z dôvodu

tzv. útekovej väzby. V tejto súvislosti podľa neho je potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej

trestnej veci ide o sofistikovanú trestnú činnosť, kde zisky z uvedenej trestnej činnosti

vytvárajú finančné zázemie, ktoré s poukazom na štátnu príslušnosť obvinených okrem A. P.

zakladajú reálnu obavu z možného úteku obvinených. Pokiaľ sa týka obvineného A. P. sudca

dospel k záveru, že aj keď je štátnym občanom Slovenskej republiky existuje s poukazom

na jeho postavenie v tejto zločineckej skupine obava z jeho úteku. Čo sa týka

tzv. preventívnej väzby sudca svoje rozhodnutie o obave z pokračovania v trestnej činnosti

obvinenými odôvodnil s tým, že uvedená trestná činnosť bola páchaná po dobu niekoľkých rokov a slúžila na získanie finančných prostriedkov u všetkých obvinených.

Neprijatie návrhu nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka,

peňažnej záruky a písomného sľubu v podstate odôvodnil tým, že obvinení sú trestne stíhaní

pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1

písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. (s výnimkou obvineného M. O.) v súbehu

so zločinom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,

pokračovacím zločinom prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. a zločinom obchodovania

s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. (obvinení V. L. a Y. N.). Vzhľadom

na závažnosť trestnej činnosti, nahradenie väzby uvedenými inštitútmi by nesplnilo dôvody

ich väzobného stíhania. Zároveň konštatoval, že sa nejedná o tak výnimočný prípad, ktorý

by odôvodňoval prijatie peňažnej záruky.

Pokiaľ ide o dôvody predĺženia lehoty trvania väzby sudca argumentoval tým,

že v posudzovanej veci ide o pomerne rozsiahlu trestnú činnosť, ktorú s poukazom na obťažnosť veci nebolo možné z objektívnych dôvodov skončiť do uplynutia základnej

lehoty trvania väzby, pričom prepustením obvinených na slobodu hrozí, že ich útekom alebo

pokračovaním v trestnej činnosti by došlo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia

účelu trestného konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto predĺžil obvineným lehotu

trvania väzby, avšak na rozdiel od návrhu prokurátora, len do apríla 2011.

Proti tomuto uzneseniu v tejto časti podali v zákonom stanovenej lehote obvinení

A. P., V. L., Y. N. a M. O. sťažnosť, ktorú odôvodnili osobitným podaním prostredníctvom

svojich obhajcov iba obvinení A. P. a M. O. Odôvodnenie sťažnosti obvinených V. L. a Y. N.

bolo doručené nadriadenému súdu až po rozhodnutí o podaných sťažnostiach, z ktorého

dôvodu nebolo k tejto argumentácii týchto obvinených vôbec prihliadnuté.

Obvinený A. P. v dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie

je povrchné, skreslené, vedené len obyčajným formalizmom. Takéto rozhodnutie je v rozpore

s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, pretože nespĺňa materiálne nároky stanovené

v Trestnom poriadku, čím je eliminovaná záruka ochrany proti ľubovôli. Poukazoval

na skutočnosť, že väzba obvineného, ktorému hrozí vysoký trest je odôvodnená v zmysle § 71

ods. 1 písm. a/ Tr. por. iba za predpokladu zistenia niektorej ďalšej skutočnosti, ktorá

v súvislosti s predpokladanou citeľnou sankciou obavu z úteku odôvodňuje. V jeho prípade

nemožno ničím konkrétnym ustáliť obavu, že by ušiel alebo sa skrýval. Takáto obava

nie je ničím podložená. Je štátnym občanom Slovenskej republiky, žije tu od svojich

jedenástich rokov, absolvoval tu nielen stredoškolské, ale aj vysokoškolské štúdium

na právnickej fakulte. Jeho totožnosť je známa, adresa jeho trvalého bydliska v B. je orgánom

činným v trestnom konaní taktiež známa. Má stále zamestnanie, nakoľko je advokátom riadne

zapísaným v Slovenskej advokátskej komore. Má tu rodinu a v žiadnom prípade mu nemôže

byť na ujmu to, že jeho rodiskom je R. Do kontaktu s Ukrajincami sa dostával rovnako

ako s inými klientmi zo Slovenska, ako aj iných štátov sveta, a to výlučne v súvislosti

s výkonom jeho povolania. Nemá dôvod vyhýbať sa trestnému stíhaniu, pretože má záujem

na riadnom prešetrení celej veci. Nakoľko žiadnu trestnú činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu

nespáchal, nemá v akej trestnej činnosti pokračovať. Ani z doslovných prepisov telefonických

hovorov nemožno vyvodzovať protiprávne konanie. Žiadny dôkaz nevyvracia jeho obranu,

preto navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a jeho väzbu nepredĺžil. Alternatívne navrhol prijať peňažnú záruku i písomný sľub, resp. nariadiť dohľad probačného a mediačného úradníka a prepustiť ho na slobodu.

Obvinený M. O. v dôvodoch svojej sťažnosti naďalej trvá na tom, že žiadnej trestnej

činnosti sa nedopustil, preto nie je dôvod na jeho väzbu. Skutočnosť, že sa narodil na území

iného štátu, nemôže byť dôvodom na jeho väzobné stíhanie. Miesto svojho narodenia

si nevybral, jeho rodina ako aj zázemie je tu na Slovensku, pričom si plní svoje povinnosti

aj voči materskej krajine, ktorá sa pripojila k ponuke peňažnej záruky jeho ženy. Rovnako

podľa jeho názoru neexistuje žiadna obava, že by v trestnej činnosti pokračoval,

pričom v tejto súvislosti argumentoval tým, že sídlo jeho obchodnej spoločnosti sa nachádza

v obvode Daňového úradu Bratislava IV, kde si riadne plnil svoje daňové povinnosti,

o čom svedčia pripojené daňové doklady. Napokon napadnutému uzneseniu vyčítal

jeho arbitrárnosť ako aj minimálny rozsah jeho odôvodnenia.  

Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a jeho väzbu nepredĺžiť. Alternatívne

navrhol prijať peňažnú záruku, písomný sľub, resp. nahradiť väzbu dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade riadne a včas

podaných sťažností oprávnenými osobami, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/

Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali

sťažnosti, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosti obvinených V. L., Y. N. a M. O. nie sú dôvodné. Dôvodná bola iba

sťažnosť obvineného A. P. v časti, v ktorej namietal ďalšie trvanie dôvodu tzv. útekovej

väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po postupe nariadenom citovaným ustanovením

z predloženého spisového materiálu zistil, že obvinení sú trestne stíhaní na základe uznesenia

vyšetrovateľa Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky

boja proti nelegálnej migrácií Stred, odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania Banská

Bystrica z 12. apríla 2010 pod č. UHCP-20/NJ-S-2009, zo zločinu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a zločinu prevádzačstva podľa § 356

Tr. zák. (všetci štyria), obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti

podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. (A. P., V. L., Y. N.) a zločinu

obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. (V. L. a Y. N.), ktorej trestnej činnosti sa mali všetci štyria dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto

uznesení (č. l. 2 - 26/zv.č.1). Do väzby boli vzatí na základe návrhu prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica zo 14. apríla 2010, sp. zn. Tp 35/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. apríla 2010, sp. zn. 2 Tost 11/2010, všetci štyria z dôvodov § 71

ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba u všetkých obvinených začala plynúť

12. apríla 2010.

V posudzovanej veci treba súhlasiť s názorom sudcu pre prípravné konanie, že dôvody

väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. u obvinených V. L., Y. N. a M. O.

naďalej trvajú. Od ostatného rozhodovania o väzbe obvinených najvyšším súdom nedošlo

na ich strane k žiadnym podstatným zmenám. Najvyšší súd pripomína, že väzbu je potrebné

chápať ako zaisťovací inštitút, slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania.

Preto je prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vedené vždy v rovine pravdepodobnosti

(a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený držaný vo väzbe,

za súčasného zistenia, že doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré

sa vedie trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje

dôvodné podozrenie, že daný trestný čin spáchal práve obvinený. Trestné stíhanie obvinených

je v úvodnom štádiu, pričom vo veci je potrebné vykonať celý rad ďalších dôkazov. Napriek

tomu doposiaľ získané dôkazy nasvedčujú tomu, že obvinení sú dôvodne podozriví

zo spáchania závažnej trestnej činnosti, za ktorú im v prípade uznania viny hrozí pomerne

vysoký trest odňatia slobody. Toto podozrenie nerozptýlili ani dôkazy zadovážené už počas

výkonu ich väzby. Práve naopak zadovážené dôkazy najmä prepisy telefonických hovorov

(zv. č. 8, 9) a výpovede svedkov M. C., T. I., Y. G., A. M., V. S. a rovnako tak svedkov Ž.,

H., B. a M. ako aj zabezpečené početné listinné dôkazy len zvýrazňujú dôvodnosť

ich trestného stíhania.  

K výhradám obvinených, že sudca pre prípravné konanie neuviedol žiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ich väzbu, považuje najvyšší súd za potrebné obvineným

pripomenúť, že Trestný poriadok nikde nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah

tohto pojmu nemôžu byť stanovené ani žiadne nemenné kritériá. Vždy je potrebné vychádzať

z konkrétnej veci, osoby obvineného, jeho osobných pomerov. V posudzovanej veci

tieto konkrétne skutočnosti vyplývajú práve z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná plánovite a organizovane po dobu skoro piatich rokov a mali z nej plynúť

vysoké finančné zisky.

Taktiež hrozí obava, že pri pobyte na slobode budú obvinení pokračovať v páchaní

trestnej činnosti. Reálnosť tejto obavy vyplýva z toho, že trestná činnosť obvinených

nespočívala len v nejakom náhodnom či ojedinelom konaní, ale obvinení v nej pokračovali

po dobu niekoľkých rokov a primárne bola zameraná na získavanie finančných prostriedkov,

a tým je daný dôvod väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u oboch obvinených. Tento

záver platí aj vo vzťahu k obvinenému A. P. V tomto smere neobstojí jeho argumentácia,

že pre vyššie uvedené osoby iba poskytoval právne služby, práve naopak, zabezpečené

dôkazy svedčia pre záver, že na tejto trestnej činnosti aktívne participoval, viď výpovede

vyššie uvedených svedkov (zakladanie fiktívnych účtov v T. s cieľom deklarovania hotovosti

pre udelenie víza) a prepisy telefonických hovorov.

Za dôvodnú považoval sťažnosť obvineného A. P. v tej časti, v ktorej namietal ďalšie

trvanie tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Na rozdiel od ostatných

obvinených, u ktorých okrem hrozby vysokého trestu treba vziať do úvahy aj ich rodinné

a materiálne prepojenie na materskú krajinu, ktoré okolnosti vo svojom súhrne odôvodňujú

reálnu obavu z ich možného úteku, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu, u obvineného A. P.

tento dôvod väzby vzhľadom na štádium konania pominul, keďže len hrozba vysokým

trestom takúto obavu sama o sebe odôvodňovať nemôže.

Čo sa týka nahradenia väzby iným opatrením – písomným sľubom podľa § 80 ods. 1

písm. b/ Tr. por., peňažnou zárukou podľa § 81 ods. 1 Tr. por. alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., najvyšší súd pripomína,

že hoci má orgán rozhodujúci o väzbe obvineného povinnosť zvažovať možnosť nahradenia

väzby iným vyššie citovaným opatrením, je prijatie navrhovaného opatrenia nahradzujúceho

väzbu iba fakultatívne. Pre aplikáciu niektorého z uvedených opatrení nahradzujúcich väzbu

nestačí, aby obvinený splnil predpísané podmienky (písomný sľub, peňažnú záruku),

ale príslušné opatrenie musí byť vzhľadom na povahu trestnej činnosti, jej závažnosť a osobu

obvineného v posudzovanej veci, dostatočným k tomu, aby sa dosiahol účel väzby.

Pritom uvedené opatrenia možno použiť iba ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

V tomto štádiu konania považuje aj najvyšší súd uvedené opatrenia za nedostatočné

na dosiahnutie účelu väzby.

Čo sa týka výroku napadnutého uznesenia o predĺžení lehoty trvania väzby u obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že boli

splnené všetky formálne podmienky uvedené v § 76 ods. 2 Tr. por. na to, aby sudca

pre prípravné konanie mohol o tomto návrhu konať a rozhodnúť. Rovnako tak boli splnené

všetky materiálne podmienky uvedené v § 76 ods. 3 Tr. por. na predĺženie lehoty trvania

väzby do 12. apríla 2011, ktorú lehotu vzhľadom na povahu úkonov, ktoré vo veci je potrebné

ešte vykonať, možno považovať za primeranú, keďže dôvody tzv. útekovej a preventívnej

väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. u obvinených V. L., Y. N. a M. O.

a u obvineného A. P. dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. naďalej

trvajú a vzhľadom na obťažnosť veci (obvinení sú stíhaní pre obzvlášť závažnú úmyselnú

trestnú činnosť násilnej povahy, ktorej sa mali dopustiť v dlhšom časovom úseku viacerými

skutkami, pričom vyšetrovací spis t. č. má viac ako 13 zväzkov a okolo 5 500 strán) nebolo

možné skončiť trestné stíhanie v základnej lehote trvania väzby, pričom prepustením

obvinených na slobodu hrozí, že by sa ich skrývaním, resp. útekom a ich pokračovaním

v trestnej činnosti zmaril, resp. podstatne sťažil účel trestného konania.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky o podaných sťažnostiach

obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová