5 Tost 31/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu   JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému Ing. I.   L.   a spol. pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr.

zák. a iné na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2011 v Bratislave o sťažnosti prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len prokurátor) proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, zo 14. septembra 2011, sp. zn. Tp 66/2011, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie s a   z r u š u j e.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. sa žiadosť obvineného Ing. I. L. o prepustenie

na slobodu   z a m i e t a   s tým, že obvinený Ing. I. L., nar. X., sa naďalej

p o n e c h á v a   v o   v ä z b e   z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného Ing. I. L.

za nahradenie väzby s a   n e p r i j í m a.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzba dohľadom probačného a mediačného

úradníka nad obvineným Ing. I. L.   s a   n e n a h r á d z a.

Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. peňažná záruka ponúknutá obvineným Ing. I. L.

s a   n e p r i j í m a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie), uznesením zo 14. septembra 2011, sp. zn. Tp 66/2011, potom čo podľa § 79 ods. 2 Tr. por. zmenil u obvineného Ing. I. L. dôvod

väzby iba podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a podľa § 80 ods. 1 písm. b/ a § 81 ods. 1 Tr.

por. prijal jeho písomný sľub a peňažnú záruku v sume 30 000 eur, prepustil obvineného Ing. I. L. na slobodu. Zároveň mu podľa § 82 ods. 1 písm. a/, písm. f/, písm. h/ Tr. por. uložil:

- zákaz vycestovať do zahraničia,

- povinnosť pravidelne sa dostavovať na Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti

korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica, po predvolaní na úkony

súvisiace s vyšetrovaním trestnej veci vedenej na označenom úrade pod sp. zn.

ČVS: X,

- zákaz styku do právoplatného skončenia veci s obvinenými P. K., nar.

X., Mgr. P. P., nar. X., Mgr. M. N.,. nar. X., svedkami PhDr. Mgr. M. B., nar.

X., Ing. V. N., PhD., nar. X., JUDr. J. H., nar. X., I. L., nar. X., a s osobami pracujúcimi

na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,

na Ministerstve financií Slovenskej republiky a na Úrade vlády Slovenskej republiky,

zákaz styku obvineného s označenými osobami sa nevzťahuje na úkony trestného konania v prípravnom konaní súvisiace s vyšetrovaním trestnej veci vedenej pod sp. zn.

ČVS: X ani na konanie pred súdom.

Nakoniec podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. rozhodol, že väzba dohľadom probačného

a mediačného úradníka nad obvineným Ing. I. L. sa nenahrádza.

Sudca pre prípravné konanie vyššie uvedené uznesenie odôvodnil tým, že dôvod tzv.

preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pominul, keďže dotácie pre Slovenský

zväz biatlonu na rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí do vyšetrenia prípadu

boli pozastavené. Na druhej strane sudca pre prípravné konanie skonštatoval,

že u obvineného Ing. I. L. naďalej trvá dôvod tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/

Tr. por.,. keďže doposiaľ neboli vypočuté všetky osoby z Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a športu Slovenskej republiky, z Ministerstva financií Slovenskej republiky

a z Úradu vlády Slovenskej republiky, ktoré boli kompetentné rozhodovať o pridelení dotácie

pre Slovenský zväz biatlonu, ktorá okolnosť v spojení s tým, že tak obvinení Mgr. M. N., ako

aj Ing. I. L. majú nepochybne vybudované kontakty na rôznych úrovniach, ako

aj v štátnych úradoch, zakladá u obvineného Ing. I. L. reálnu obavu z konania

predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré predstavuje dôvod

tzv. kolúznej väzby.

Sudca pre prípravné konanie ďalej dospel k záveru, že z doposiaľ vykonaného

dokazovania vyplýva, že nie obvinený Ing. I. L., ale obvinený Mgr. M. N. mal mať v celej

veci rozhodujúce postavenie z hľadiska prísľubu zabezpečenia pridelenia dotácií a vzhľadom

k tomu s prihliadnutím na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu prijal písomný

sľub obvineného Ing. I. L. za nahradenie jeho väzby ako

aj peňažnú záruku, ktorú stanovil na sumu 30 000 eur, čo následne logicky vyústilo

k prepusteniu Ing. I. L. na slobodu za súčasného uloženia vyššie uvedených primeraných

obmedzení.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len špeciálny

prokurátor).

Špeciálny prokurátor v odôvodnení podanej sťažnosti poukázal na to, že obvinený

Ing. I. L. podobne ako aj obvinený Mgr. M. N. vypovedali pred orgánmi činnými v trestnom

konaní zavádzajúco a ich výsluchy nekorešpondujú s ostatnými zadováženými dôkazmi,

najmä s výsluchmi spoluobvinených a obsahom ITP, pričom v ich výpovediach je evidentná

snaha skresľovať, resp. zamlčovať dôležité skutočnosti, ktoré

sa týkajú ich trestnej zodpovednosti za spáchaný čin. Výpovede oboch obvinených

sú vo vzájomnom rozpore a zároveň v rozpore s výpoveďou obvineného Mgr. P. P. a obvineného P. K. Aj z tohto dôvodu doposiaľ neboli presne ustálené a vypočuté všetky

osoby z príslušných inštitúcií (MF SR, MŠVVaŠ SR a Úradu vlády SR), ktoré boli oprávnené

rozhodovať o pridelení dotácií a s ktorými boli obvinení v kontakte pri ich vybavovaní.

Z vyšetrovacieho spisu podľa názoru špeciálneho prokurátora je zrejmé, že ďalší

priebeh vyšetrovania bude vyžadovať naozaj neutrálne prostredie, do ktorého žiadna

z obvinených, resp. podozrivých osôb nebude môcť zasahovať. Vo veci bude okrem iného

potrebné vypočuť viacero úradníkov na príslušných ministerstvách a Úrade vlády Slovenskej

republiky, pričom je nevyhnutné zamedziť kontakt medzi týmito osobami a obvineným Ing. I.

L. a Mgr. M. N.. Za tejto situácie je riziko ovplyvňovania svedkov zo strany obvineného Ing.

I. L., podobne ako to uvádza sudca pre prípravné konanie v uznesení o vzatí do väzby

obvineného Mgr. M. N., nielen abstraktnou úvahou, ale reálny nebezpečenstvom.

Špeciálny prokurátor v odôvodnení podanej sťažnosti ďalej argumentoval aj tým,

že Trestný poriadok v ustanoveniach § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 neumožňuje nahradenie väzby

podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sľubom, ani peňažnou zárukou, pričom v tomto smere

sa nestotožnil s výkladom čl. 5 ods. 3 druhej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorý sudca pre prípravné konanie v posudzovanej trestnej veci uplatnil.

Z týchto dôvodov špeciálny prokurátor potom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci

rozhodol tak, že by žiadosť obvineného Ing. I. L. o prepustenie na slobodu zamietol a neprijal

by jeho písomný sľub ani peňažnú záruku a rovnako tak by nenahradil väzbu dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

K dôvodom podanej sťažnosti špeciálneho prokurátora sa prostredníctvom svojho

obhajcu písomne vyjadril aj obvinený Ing. I. L.

Vo svojom písomnom vyjadrení argumentoval tým, že nemá žiadne kontakty a ani

nepozná osoby na úrade vlády, na ministerstve školstva a ministerstve financií, ktorú

skutočnosť potvrdil okrem iného aj svedok V. N. Rovnako nie je pravdou,

že by menil svoju výpoveď, pretože v ostatnej výpovedi len spresnil niektoré tvrdenia z jeho

predchádzajúceho výsluchu. Podľa jeho názoru neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil,

že skutočne malo dôjsť z jeho strany k ovplyvňovaniu svedkov a spoluobvinených. V ďalšej

časti svojho písomného vyjadrenia vytýkal špeciálnemu prokurátorovi, že v podanej sťažnosti

sa vôbec nevyrovnal s argumentmi sudcu pre prípravné konanie, ktorý napadnutým

uznesením zmenil u neho dôvody väzby tak, že pominul dôvod tzv. preventívnej väzby podľa

§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V neposlednom rade poukázal aj na to, že doposiaľ nebol súdne

trestaný a ani priestupkovo riešený. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení podrobne rozobral

právny stav, pričom rovnako ako sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že aj v prípade

existencie dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je možné jej nahradenie sľubom,

resp. peňažnou zárukou. Záverom poukázal na to, že na slobode sú stíhaní tak obvinený Mgr.

P. P. ako aj obvinený P. K., pričom aj špeciálny prokurátor poukázal na to, že v predmetnej

trestnej veci mal dominantné postavenie práve obvinený Mgr. M. N..

Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť

prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd postupom podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť špeciálneho prokurátora je sčasti dôvodná.

Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBPK, Odbor boja proti korupcii Stred Banská

Bystrica zo dňa 30. júla 2011 pod ČVS: X bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené

obvinenie Ing. I. L. za prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

Ing. I. L.. v období najmenej od mája 2011 doposiaľ na presne nezistenom mieste

žiadal od P. K. a Mgr. P. P. úplatok za to, že zabezpečí u nestotožnených pracovníkov

Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva financií

Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky, kompetentných rozhodovať

o pridelení dotácie pre Slovenský zväz biatlonu a následne

pre Klub biatlonu Osrblie dotáciu vo výške najmenej 1,6 milióna eur na dokončenie

v súčasnosti pozastavenej prestavby a rekonštrukcie Národného športového areálu Osrblie,

a to vo výške najmenej 10 percent z poskytnutej dotácie, pričom túto stavbu predtým

realizovala a ďalej má realizovať spoločnosť X, s. r. o., IČO X., O., ktorej konateľom je  

P. K., a následne dňa 29. júla 2011 v čase okolo 15.00 hod. v B. na ul. Z. v priestoroch

kancelárie spoločnosti V., s. r. o., prijal od P. K. a Mgr. P. P. úplatok vo výške

30 000 eur z už poskytnutej dotácie vo výške 300 000 eur.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 31. júla 2011, sp. zn. Tp 66/2011, bol obvinený Ing. I. L.

vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/

Tr. por. s tým, že väzba u obvineného začala plynúť dňa 29. júla 2011.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obvinený

Ing. I. L.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. augusta 2011, sp. zn.

4 Tost 25/2011, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného

Ing. I. L.

Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBPK, Odbor boja proti korupcii Stred Banská

Bystrica zo dňa 15. augusta 2011 pod ČVS: PPZ-63/BPK-S-2011 bolo podľa

§ 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie Mgr. M. N. za prečin nepriamej korupcie podľa  

§ 336 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

Mgr. M. N. spolu s Ing. I. L. v období najmenej od mája 2011 doposiaľ na presne

nezistenom mieste žiadal od P. K. a Mgr. P. P. úplatok za to, že zabezpečí u nestotožnených

pracovníkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva financií SR

a Úradu vlády SR, kompetentných rozhodovať o pridelení dotácie pre Slovenský zväz

biatlonu a následne pre Klub biatlonu Osrblie dotáciu vo výške najmenej 1, 6 milióna eur na

dokončenie v súčasnosti pozastavenej prestavby a rekonštrukcie Národného športového areálu

Osrblie, a to vo výške najmenej 10 percent z poskytnutej dotácie, pričom túto stavbu predtým

realizovala a ďalej má realizovať spoločnosť X s. r. o., IČO X., O., ktorej konateľom je  

P. K., a následne po dohode s Ing. I. L. dňa 29. júla 2011 v čase okolo 15.00 hod. v B. na ul.

Z. v priestoroch kancelárie spoločnosti V. s. r. o. prijal Ing. I. L. pre seba a Mgr. M. N.   od  

P. K. a Mgr. P. P. úplatok vo výške 30 000 eur z už poskytnutej dotácie vo výške 300 000 eur.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 20. augusta 2011, sp. zn. Tp 73/2011, v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2011, sp. zn.

2 Tost 26/2011, bol obvinený Mgr. M. N. vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v ustanovení  

§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s tým, že väzba u obvineného začala plynúť dňa 17. augusta 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pokiaľ ide o existenciu dôvodu tzv. kolúznej väzby

podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa v plnom rozsahu stotožnil jednak s argumentáciou

uvedenou sudcom pre prípravné konanie v odôvodnení napadnutého uznesenia a s časti

aj s argumentáciou uvedenou špeciálnym prokurátorom v odôvodnení podanej sťažnosti.

Je objektívnou skutočnosťou, že doposiaľ neboli vypočuté všetky osoby z Ministerstva

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, z Ministerstva financií Slovenskej

republiky a z Úradu vlády Slovenskej republiky, ktoré boli kompetentné rozhodovať

o pridelení dotácie pre Slovenský zväz biatlonu, ktorá okolnosť v spojení s tým, že tak

obvinení Mgr. M. N. ( ako bývalý externý poradca predsedníčky vlády Slovenskej republiky),

ako aj Ing. I. L.(ako bývalý vedúci pracovník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky) majú nepochybne vybudované kontakty na rôznych úrovniach ako aj v štátnych úradoch. Uvedená konkrétna okolnosť, ktorá sa podľa doposiaľ vykonaného

dokazovania premietla aj do tzv. modus operandi tohto trestného skutku (napr. viď obvineným Ing. I. L. uvádzaný kontakt obvineného Mgr. M. N. v kancelárii

štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

a objektívne preukázaná participácia tohto štátneho orgánu a jeho vysokého funkcionára na

procese prideľovania požadovanej dotácie ), pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, naďalej

zakladá u obvineného Ing. I. L. reálnu obavu z konania predpokladaného v ustanovení § 71

ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré predstavuje dôvod tzv. kolúznej väzby, pričom v tomto prípade

nejde o žiadnu abstraktnú úvahu, ale o reálne nebezpečenstvo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky navyše pripomína, že väzbu je potrebné chápať ako

zaisťovací inštitút, slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto je

prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vedené vždy v rovine pravdepodobnosti (a nie istoty)

ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený držaný vo väzbe, za súčasného

zistenia, že doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré sa vedie

trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje dôvodné

podozrenie, že daný trestný čin spáchal práve obvinený.

Rovnako treba zdôrazniť, že podľa doposiaľ vykonaného dokazovania aj obvinený

Ing. I. L. participoval na vyššie uvedenom trestnom skutku konaním, ktorého cieľ mal

byť naplnený aj činnosťou vykazujúcou známky až konšpiratívnosti a prvky prevencie

voči možnému odhaleniu podstaty konania. Potom za tohto stavu   a hlavne v tomto

štádiu trestného konania nahradenie väzby sľubom obvineného, peňažnou zárukou,

resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka by bolo v rozpore s účelom

trestného konania, keďže uvedené procesné inštitúty nie sú spôsobilé jednak eliminovať

hrozbu z niektorých následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a

jednak nie sú spôsobilé odkontrolovať, či k takýmto niektorým následkom   uvedeným

v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zo strany obvineného

Ing. I. L. vôbec nedochádza, a to aj vzhľadom na súčasné možnosti a prostriedky

nekontrolovateľnej komunikácie (napr. Skype), ktoré inak pri páchaní tohto trestného

skutku boli aj použité.

Je pravdou, že obvinený Ing. I. L. pri svojom výsluchu zo dňa

17. augusta 2011 opravil svoju predchádzajúcu výpoveď, lebo „veci ktoré tam predtým uviedol, nie sú presné a pravdivé“. Rovnako je pravdou, že viaceré jeho tvrdenia

sú v zrejmom   rozpore s ostatnými zabezpečenými a vykonanými dôkazmi. V tomto smere

však argument špeciálneho prokurátora, že spôsob obhajobnej argumentácie produkovanej

zo strany obvineného Ing. I. L. by mal taktiež determinovať dôvod tzv. kolúznej väzby podľa

§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., je nesprávny a v rozpore s doposiaľ prijatou a v minulosti

aplikovanou judikatúrou, podľa ktorej dôvodom kolúznej väzby nemôže byť okolnosť,

že obvinený popiera trestnú činnosť alebo že odmieta vypovedať, pretože väzba sa nikdy

nesmie zneužívať na to, aby obvinený bol k výpovedi alebo k priznaniu donucovaný.

Pokiaľ ide u obvineného Ing. I. L. o dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1

písm. c/ Tr. por. a možného nahradenia väzby sľubom, prijatím peňažnej záruky, resp.

dohľadom probačného a mediačného úradníka za existencie dôvodu tzv. kolúznej väzby

podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opätovne v plnom

rozsahu stotožnil s argumentáciou sudcu pre prípravné konanie, ktorá inak čo sa týka otázky

nahradenia väzby, bola úplne prevzatá z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 17. februára 2005, sp. zn. 1 Toš 25/2005, a zo dňa 25. apríla 2005, sp. zn.

1 Toš 60/2005, ktoré ostatné z nich bolo publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57/2005.  

Z týchto dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti

podanej špeciálnym prokurátorom podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného

Ing. I. L. o prepustenie na slobodu zamietol s tým, že obvineného Ing. I. L. naďalej ponechal

vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a zároveň podľa § 80 ods. 1

písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného Ing. I. L.

za nahradenie väzby, rovnako tak podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nenahradil väzbu

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným Ing. I. L. a nakoniec podľa  

§ 81 ods. 1 Tr. por. neprijal ani obvineným Ing. I. L. ponúknutú peňažnú záruku.

Trestné stíhanie obvineného Ing. I. L. je v počiatočnom štádiu, pričom vo veci je

potrebné zabezpečiť a vykonať celý rad ďalších dôkazov. Z tohto dôvodu Najvyšší súd

Slovenskej republiky prepustenie obvineného Ing. I. L. na slobodu považoval

za predčasné, a to vzhľadom na existenciu reálnej hrozby z konania obvineného Ing. I. L.

v zmysle niektorého z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom

zároveň dospel k názoru, že uvedenú hrozbu v tomto štádiu trestného konania nie je možné eliminovať ani procesnými inštitútmi, ktorými podľa Trestného poriadku je možné

nahradiť väzbu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. septembra 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková