5 Tost 31/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému Ing. I. L. a spol. pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr.
zák. a iné na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2011 v Bratislave o sťažnosti prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len prokurátor) proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, zo 14. septembra 2011, sp. zn. Tp 66/2011, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. sa žiadosť obvineného Ing. I. L. o prepustenie
na slobodu z a m i e t a s tým, že obvinený Ing. I. L., nar. X., sa naďalej
p o n e c h á v a v o v ä z b e z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného Ing. I. L.
za nahradenie väzby s a n e p r i j í m a.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzba dohľadom probačného a mediačného
úradníka nad obvineným Ing. I. L. s a n e n a h r á d z a.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. peňažná záruka ponúknutá obvineným Ing. I. L.
s a n e p r i j í m a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie), uznesením zo 14. septembra 2011, sp. zn. Tp 66/2011, potom čo podľa § 79 ods. 2 Tr. por. zmenil u obvineného Ing. I. L. dôvod
väzby iba podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a podľa § 80 ods. 1 písm. b/ a § 81 ods. 1 Tr.
por. prijal jeho písomný sľub a peňažnú záruku v sume 30 000 eur, prepustil obvineného Ing. I. L. na slobodu. Zároveň mu podľa § 82 ods. 1 písm. a/, písm. f/, písm. h/ Tr. por. uložil:
- zákaz vycestovať do zahraničia,
- povinnosť pravidelne sa dostavovať na Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti
korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica, po predvolaní na úkony
súvisiace s vyšetrovaním trestnej veci vedenej na označenom úrade pod sp. zn.
ČVS: X,
- zákaz styku do právoplatného skončenia veci s obvinenými P. K., nar.
X., Mgr. P. P., nar. X., Mgr. M. N.,. nar. X., svedkami PhDr. Mgr. M. B., nar.
X., Ing. V. N., PhD., nar. X., JUDr. J. H., nar. X., I. L., nar. X., a s osobami pracujúcimi
na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
na Ministerstve financií Slovenskej republiky a na Úrade vlády Slovenskej republiky,
zákaz styku obvineného s označenými osobami sa nevzťahuje na úkony trestného konania v prípravnom konaní súvisiace s vyšetrovaním trestnej veci vedenej pod sp. zn.
ČVS: X ani na konanie pred súdom.
Nakoniec podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. rozhodol, že väzba dohľadom probačného
a mediačného úradníka nad obvineným Ing. I. L. sa nenahrádza.
Sudca pre prípravné konanie vyššie uvedené uznesenie odôvodnil tým, že dôvod tzv.
preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pominul, keďže dotácie pre Slovenský
zväz biatlonu na rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí do vyšetrenia prípadu
boli pozastavené. Na druhej strane sudca pre prípravné konanie skonštatoval,
že u obvineného Ing. I. L. naďalej trvá dôvod tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/
Tr. por.,. keďže doposiaľ neboli vypočuté všetky osoby z Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky, z Ministerstva financií Slovenskej republiky
a z Úradu vlády Slovenskej republiky, ktoré boli kompetentné rozhodovať o pridelení dotácie
pre Slovenský zväz biatlonu, ktorá okolnosť v spojení s tým, že tak obvinení Mgr. M. N., ako
aj Ing. I. L. majú nepochybne vybudované kontakty na rôznych úrovniach, ako
aj v štátnych úradoch, zakladá u obvineného Ing. I. L. reálnu obavu z konania
predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré predstavuje dôvod
tzv. kolúznej väzby.
Sudca pre prípravné konanie ďalej dospel k záveru, že z doposiaľ vykonaného
dokazovania vyplýva, že nie obvinený Ing. I. L., ale obvinený Mgr. M. N. mal mať v celej
veci rozhodujúce postavenie z hľadiska prísľubu zabezpečenia pridelenia dotácií a vzhľadom
k tomu s prihliadnutím na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu prijal písomný
sľub obvineného Ing. I. L. za nahradenie jeho väzby ako
aj peňažnú záruku, ktorú stanovil na sumu 30 000 eur, čo následne logicky vyústilo
k prepusteniu Ing. I. L. na slobodu za súčasného uloženia vyššie uvedených primeraných
obmedzení.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len špeciálny
prokurátor).
Špeciálny prokurátor v odôvodnení podanej sťažnosti poukázal na to, že obvinený
Ing. I. L. podobne ako aj obvinený Mgr. M. N. vypovedali pred orgánmi činnými v trestnom
konaní zavádzajúco a ich výsluchy nekorešpondujú s ostatnými zadováženými dôkazmi,
najmä s výsluchmi spoluobvinených a obsahom ITP, pričom v ich výpovediach je evidentná
snaha skresľovať, resp. zamlčovať dôležité skutočnosti, ktoré
sa týkajú ich trestnej zodpovednosti za spáchaný čin. Výpovede oboch obvinených
sú vo vzájomnom rozpore a zároveň v rozpore s výpoveďou obvineného Mgr. P. P. a obvineného P. K. Aj z tohto dôvodu doposiaľ neboli presne ustálené a vypočuté všetky
osoby z príslušných inštitúcií (MF SR, MŠVVaŠ SR a Úradu vlády SR), ktoré boli oprávnené
rozhodovať o pridelení dotácií a s ktorými boli obvinení v kontakte pri ich vybavovaní.
Z vyšetrovacieho spisu podľa názoru špeciálneho prokurátora je zrejmé, že ďalší
priebeh vyšetrovania bude vyžadovať naozaj neutrálne prostredie, do ktorého žiadna
z obvinených, resp. podozrivých osôb nebude môcť zasahovať. Vo veci bude okrem iného
potrebné vypočuť viacero úradníkov na príslušných ministerstvách a Úrade vlády Slovenskej
republiky, pričom je nevyhnutné zamedziť kontakt medzi týmito osobami a obvineným Ing. I.
L. a Mgr. M. N.. Za tejto situácie je riziko ovplyvňovania svedkov zo strany obvineného Ing.
I. L., podobne ako to uvádza sudca pre prípravné konanie v uznesení o vzatí do väzby
obvineného Mgr. M. N., nielen abstraktnou úvahou, ale reálny nebezpečenstvom.
Špeciálny prokurátor v odôvodnení podanej sťažnosti ďalej argumentoval aj tým,
že Trestný poriadok v ustanoveniach § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 neumožňuje nahradenie väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sľubom, ani peňažnou zárukou, pričom v tomto smere
sa nestotožnil s výkladom čl. 5 ods. 3 druhej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý sudca pre prípravné konanie v posudzovanej trestnej veci uplatnil.
Z týchto dôvodov špeciálny prokurátor potom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci
rozhodol tak, že by žiadosť obvineného Ing. I. L. o prepustenie na slobodu zamietol a neprijal
by jeho písomný sľub ani peňažnú záruku a rovnako tak by nenahradil väzbu dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
K dôvodom podanej sťažnosti špeciálneho prokurátora sa prostredníctvom svojho
obhajcu písomne vyjadril aj obvinený Ing. I. L.
Vo svojom písomnom vyjadrení argumentoval tým, že nemá žiadne kontakty a ani
nepozná osoby na úrade vlády, na ministerstve školstva a ministerstve financií, ktorú
skutočnosť potvrdil okrem iného aj svedok V. N. Rovnako nie je pravdou,
že by menil svoju výpoveď, pretože v ostatnej výpovedi len spresnil niektoré tvrdenia z jeho
predchádzajúceho výsluchu. Podľa jeho názoru neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil,
že skutočne malo dôjsť z jeho strany k ovplyvňovaniu svedkov a spoluobvinených. V ďalšej
časti svojho písomného vyjadrenia vytýkal špeciálnemu prokurátorovi, že v podanej sťažnosti
sa vôbec nevyrovnal s argumentmi sudcu pre prípravné konanie, ktorý napadnutým
uznesením zmenil u neho dôvody väzby tak, že pominul dôvod tzv. preventívnej väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V neposlednom rade poukázal aj na to, že doposiaľ nebol súdne
trestaný a ani priestupkovo riešený. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení podrobne rozobral
právny stav, pričom rovnako ako sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že aj v prípade
existencie dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je možné jej nahradenie sľubom,
resp. peňažnou zárukou. Záverom poukázal na to, že na slobode sú stíhaní tak obvinený Mgr.
P. P. ako aj obvinený P. K., pričom aj špeciálny prokurátor poukázal na to, že v predmetnej
trestnej veci mal dominantné postavenie práve obvinený Mgr. M. N..
Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd postupom podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť špeciálneho prokurátora je sčasti dôvodná.
Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBPK, Odbor boja proti korupcii Stred Banská
Bystrica zo dňa 30. júla 2011 pod ČVS: X bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené
obvinenie Ing. I. L. za prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
Ing. I. L.. v období najmenej od mája 2011 doposiaľ na presne nezistenom mieste
žiadal od P. K. a Mgr. P. P. úplatok za to, že zabezpečí u nestotožnených pracovníkov
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva financií
Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky, kompetentných rozhodovať
o pridelení dotácie pre Slovenský zväz biatlonu a následne
pre Klub biatlonu Osrblie dotáciu vo výške najmenej 1,6 milióna eur na dokončenie
v súčasnosti pozastavenej prestavby a rekonštrukcie Národného športového areálu Osrblie,
a to vo výške najmenej 10 percent z poskytnutej dotácie, pričom túto stavbu predtým
realizovala a ďalej má realizovať spoločnosť X, s. r. o., IČO X., O., ktorej konateľom je
P. K., a následne dňa 29. júla 2011 v čase okolo 15.00 hod. v B. na ul. Z. v priestoroch
kancelárie spoločnosti V., s. r. o., prijal od P. K. a Mgr. P. P. úplatok vo výške
30 000 eur z už poskytnutej dotácie vo výške 300 000 eur.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 31. júla 2011, sp. zn. Tp 66/2011, bol obvinený Ing. I. L.
vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/
Tr. por. s tým, že väzba u obvineného začala plynúť dňa 29. júla 2011.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obvinený
Ing. I. L.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. augusta 2011, sp. zn.
4 Tost 25/2011, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného
Ing. I. L.
Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBPK, Odbor boja proti korupcii Stred Banská
Bystrica zo dňa 15. augusta 2011 pod ČVS: PPZ-63/BPK-S-2011 bolo podľa
§ 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie Mgr. M. N. za prečin nepriamej korupcie podľa
§ 336 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
Mgr. M. N. spolu s Ing. I. L. v období najmenej od mája 2011 doposiaľ na presne
nezistenom mieste žiadal od P. K. a Mgr. P. P. úplatok za to, že zabezpečí u nestotožnených
pracovníkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva financií SR
a Úradu vlády SR, kompetentných rozhodovať o pridelení dotácie pre Slovenský zväz
biatlonu a následne pre Klub biatlonu Osrblie dotáciu vo výške najmenej 1, 6 milióna eur na
dokončenie v súčasnosti pozastavenej prestavby a rekonštrukcie Národného športového areálu
Osrblie, a to vo výške najmenej 10 percent z poskytnutej dotácie, pričom túto stavbu predtým
realizovala a ďalej má realizovať spoločnosť X s. r. o., IČO X., O., ktorej konateľom je
P. K., a následne po dohode s Ing. I. L. dňa 29. júla 2011 v čase okolo 15.00 hod. v B. na ul.
Z. v priestoroch kancelárie spoločnosti V. s. r. o. prijal Ing. I. L. pre seba a Mgr. M. N. od
P. K. a Mgr. P. P. úplatok vo výške 30 000 eur z už poskytnutej dotácie vo výške 300 000 eur.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 20. augusta 2011, sp. zn. Tp 73/2011, v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2011, sp. zn.
2 Tost 26/2011, bol obvinený Mgr. M. N. vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v ustanovení
§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s tým, že väzba u obvineného začala plynúť dňa 17. augusta 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pokiaľ ide o existenciu dôvodu tzv. kolúznej väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa v plnom rozsahu stotožnil jednak s argumentáciou
uvedenou sudcom pre prípravné konanie v odôvodnení napadnutého uznesenia a s časti
aj s argumentáciou uvedenou špeciálnym prokurátorom v odôvodnení podanej sťažnosti.
Je objektívnou skutočnosťou, že doposiaľ neboli vypočuté všetky osoby z Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, z Ministerstva financií Slovenskej
republiky a z Úradu vlády Slovenskej republiky, ktoré boli kompetentné rozhodovať
o pridelení dotácie pre Slovenský zväz biatlonu, ktorá okolnosť v spojení s tým, že tak
obvinení Mgr. M. N. ( ako bývalý externý poradca predsedníčky vlády Slovenskej republiky),
ako aj Ing. I. L.(ako bývalý vedúci pracovník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky) majú nepochybne vybudované kontakty na rôznych úrovniach ako aj v štátnych úradoch. Uvedená konkrétna okolnosť, ktorá sa podľa doposiaľ vykonaného
dokazovania premietla aj do tzv. modus operandi tohto trestného skutku (napr. viď obvineným Ing. I. L. uvádzaný kontakt obvineného Mgr. M. N. v kancelárii
štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
a objektívne preukázaná participácia tohto štátneho orgánu a jeho vysokého funkcionára na
procese prideľovania požadovanej dotácie ), pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, naďalej
zakladá u obvineného Ing. I. L. reálnu obavu z konania predpokladaného v ustanovení § 71
ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré predstavuje dôvod tzv. kolúznej väzby, pričom v tomto prípade
nejde o žiadnu abstraktnú úvahu, ale o reálne nebezpečenstvo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky navyše pripomína, že väzbu je potrebné chápať ako
zaisťovací inštitút, slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto je
prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vedené vždy v rovine pravdepodobnosti (a nie istoty)
ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený držaný vo väzbe, za súčasného
zistenia, že doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré sa vedie
trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje dôvodné
podozrenie, že daný trestný čin spáchal práve obvinený.
Rovnako treba zdôrazniť, že podľa doposiaľ vykonaného dokazovania aj obvinený
Ing. I. L. participoval na vyššie uvedenom trestnom skutku konaním, ktorého cieľ mal
byť naplnený aj činnosťou vykazujúcou známky až konšpiratívnosti a prvky prevencie
voči možnému odhaleniu podstaty konania. Potom za tohto stavu a hlavne v tomto
štádiu trestného konania nahradenie väzby sľubom obvineného, peňažnou zárukou,
resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka by bolo v rozpore s účelom
trestného konania, keďže uvedené procesné inštitúty nie sú spôsobilé jednak eliminovať
hrozbu z niektorých následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a
jednak nie sú spôsobilé odkontrolovať, či k takýmto niektorým následkom uvedeným
v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zo strany obvineného
Ing. I. L. vôbec nedochádza, a to aj vzhľadom na súčasné možnosti a prostriedky
nekontrolovateľnej komunikácie (napr. Skype), ktoré inak pri páchaní tohto trestného
skutku boli aj použité.
Je pravdou, že obvinený Ing. I. L. pri svojom výsluchu zo dňa
17. augusta 2011 opravil svoju predchádzajúcu výpoveď, lebo „veci ktoré tam predtým uviedol, nie sú presné a pravdivé“. Rovnako je pravdou, že viaceré jeho tvrdenia
sú v zrejmom rozpore s ostatnými zabezpečenými a vykonanými dôkazmi. V tomto smere
však argument špeciálneho prokurátora, že spôsob obhajobnej argumentácie produkovanej
zo strany obvineného Ing. I. L. by mal taktiež determinovať dôvod tzv. kolúznej väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., je nesprávny a v rozpore s doposiaľ prijatou a v minulosti
aplikovanou judikatúrou, podľa ktorej dôvodom kolúznej väzby nemôže byť okolnosť,
že obvinený popiera trestnú činnosť alebo že odmieta vypovedať, pretože väzba sa nikdy
nesmie zneužívať na to, aby obvinený bol k výpovedi alebo k priznaniu donucovaný.
Pokiaľ ide u obvineného Ing. I. L. o dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. por. a možného nahradenia väzby sľubom, prijatím peňažnej záruky, resp.
dohľadom probačného a mediačného úradníka za existencie dôvodu tzv. kolúznej väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opätovne v plnom
rozsahu stotožnil s argumentáciou sudcu pre prípravné konanie, ktorá inak čo sa týka otázky
nahradenia väzby, bola úplne prevzatá z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17. februára 2005, sp. zn. 1 Toš 25/2005, a zo dňa 25. apríla 2005, sp. zn.
1 Toš 60/2005, ktoré ostatné z nich bolo publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57/2005.
Z týchto dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti
podanej špeciálnym prokurátorom podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného
Ing. I. L. o prepustenie na slobodu zamietol s tým, že obvineného Ing. I. L. naďalej ponechal
vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a zároveň podľa § 80 ods. 1
písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného Ing. I. L.
za nahradenie väzby, rovnako tak podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nenahradil väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným Ing. I. L. a nakoniec podľa
§ 81 ods. 1 Tr. por. neprijal ani obvineným Ing. I. L. ponúknutú peňažnú záruku.
Trestné stíhanie obvineného Ing. I. L. je v počiatočnom štádiu, pričom vo veci je
potrebné zabezpečiť a vykonať celý rad ďalších dôkazov. Z tohto dôvodu Najvyšší súd
Slovenskej republiky prepustenie obvineného Ing. I. L. na slobodu považoval
za predčasné, a to vzhľadom na existenciu reálnej hrozby z konania obvineného Ing. I. L.
v zmysle niektorého z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom
zároveň dospel k názoru, že uvedenú hrozbu v tomto štádiu trestného konania nie je možné eliminovať ani procesnými inštitútmi, ktorými podľa Trestného poriadku je možné
nahradiť väzbu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. septembra 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková