Najvyšší súd  

5 Tost 30/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci odsúdeného M. T., pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2010 v Bratislave prerokoval sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. decembra 2004, sp. zn. 1T 23/2001, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006   z r u š u j e s a uznesenie Krajského súdu v Nitre z 10. decembra 2004, sp. zn. 1 T 23/01 a vec sa vracia tomuto súdu, aby o veci znova konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre 25. januára 2002, sp. zn. 1T 23/01, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2002, sp. zn. 6 To 21/02, bol obžalovaný M. T. uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

Po právoplatnom skončení trestného stíhania, ustanovený obhajca JUDr. M. F. žiadosťou z 21. júna 2002 (č. l. 402-406) uplatnil odmenu za obhajobu odsúdeného a náhradu hotových výdavkov podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v celkovej výške 26 590 Sk.

Uznesením Krajského súdu v Nitre z 10. decembra 2004, sp. zn. 1T 23/01, vyšší súdny úradník na základe návrhu obhajcu JUDr. M. F. podľa § 152 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) a § 15 ods. 1 písm. c/, písm. d/, § 16 ods. 1 písm. c/, písm. d/, § 19 ods. 3, § 18 písm. a/, písm. b/, § 19 ods. 4, § 20 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. (ďalej len advokátskej tarify), v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 44/91 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci s prihliadnutím na § 24 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, priznal obhajcovi odsúdeného odmenu a náhradu hotových výdavkov za poskytovanie právnej pomoci v trestnom konaní v celkovej výške 25 730 Sk, a to v rozsahu presne špecifikovanom vo výroku napadnutého uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený M. T. (č. l. 434). V dôvodoch svojej sťažnosti namietal, že obhajca mu bol v konaní pridelený súdom, pričom pýta od neho 25 730 Sk za 26 úkonov. Podľa neho obhajca toľko úkonov na jeho obhajobu nevykonal, maximálne ho zastupoval 9-krát a ďalšie žiadosti a sťažnosti si písal sám a nie obhajca. Nie je spokojný s výškou trov uvedených v uznesení, preto podáva sťažnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005 Z. z.) účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 147 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného M. T. je dôvodná.

Z ustanovenia § 151 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa advokátskej tarify. Podľa § 151 ods. 3 Tr. por. o výške odmeny a náhrade hotových výdavkov rozhodne na návrh obhajcu v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa.

Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zák. č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov v trestnom konaní vyšší súdny úradník rozhoduje o trovách trestného konania na základe poverenia sudcu.

Z ustanovenia § 2 ods. 5 Tr. por. vyplýva, že predseda senátu pri rozhodovaní o trovách obhajoby je povinný skúmať, či ustanovenému obhajcovi vznikol nárok na priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov a či uplatnené úkony boli skutočne vykonané a v akom rozsahu. Uvedeným ustanovením sa preto musí riadiť aj sudcom poverený vyšší súdny úradník.

Vyšší súdny úradník v posudzovanej veci pri rozhodovaní o nárokoch obhajcu mal správne použiť ustanovenie § 151 ods. 3 Tr. por. Napriek tomuto pochybeniu možno konštatovať, že správne postupoval pokiaľ ustálil, že obhajcovi vznikol nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, pretože išlo o nutnú obhajobu v zmysle § 36 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. por. a v tom čase obvinený M. T. si obhajcu sám nezvolil. Obhajca JUDr. M. F. mu bol ustanovený opatrením sudcu Okresného súdu Nové Zámky z 18. augusta 2001, sp. zn. 1Tp 499/00, v zmysle § 39 ods. 1 Tr. por. Vyšší súdny úradník taktiež správne zistil, že ustanovenému obhajcovi patrí podľa § 15 ods. 1 písm. c/ advokátskej tarify za každý úkon právnej pomoci vykonaný v čase od 18. augusta 2000 (začaté trestné stíhanie) do 24. októbra 2000 odmena vo výške 600 Sk, pretože v tom čase sa viedlo trestné stíhanie pre pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na 8 rokov. Dňom 24. október 2000 došlo k zmene právnej kvalifikácie na pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na 15 rokov. Vyrozumenie o prísnejšej právnej kvalifikácii obhajca prevzal 23. novembra 2000, a preto správne od zmeny právnej kvalifikácie až do právoplatného skončenia veci patrí obhajcovi odmena za každý úkon právnej pomoci podľa § 15 ods. 1 písm. d/ advokátskej tarify vo výške 800 Sk.

Vyšší súdny úradník správne priznal ustanovenému obhajcovi aj režijný paušál vo výške 1 380 Sk a náhradu za premeškaný čas vo výške 520 Sk, čo je v súlade s ustanoveniami § 18 a 20 advokátskej tarify.

Najvyšší súd však zistil, že vyšší súdny úradník nepostupoval v súlade s ustanovením § 151 ods. 2, ods. 3 Tr. por., keď upravil odmenu uplatnenú obhajcom za účasť na hlavnom pojednávaní pred krajským súdom dňa 25. januára 2002. Obhajca si v návrhu uplatnil odmenu iba za 2 právne úkony čiastku 1 600 Sk a súd mu priznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci v čiastke 2 400 Sk. Ide o návrhové konanie, preto obhajcovi nemožno priznať viac ako si uplatňoval vo svojom návrhu.

Ustanovený obhajca si uplatňoval aj cestovné náhrady za použitie svojho motorového vozidla, ktoré použil pri ceste na jednotlivé úkony. Ku svojej žiadosti doložil kópiu veľkého technického preukazu od motorového vozidla. Vyšší súdny úradník mu cestovné náhrady priznal v plnej výške, avšak z napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, ako dospel k výslednej čiastke. V tomto smere je uznesenie nepreskúmateľné. Obhajca bude musieť tieto svoje nároky bližšie špecifikovať a dokladovať najmä čo sa týka spotreby automobilu a ceny benzínu v kritickom období.

Toto pochybenie vyššieho súdneho úradníka mohol napraviť predseda senátu postupom podľa § 146 ods. 1 Tr. por. Predseda senátu však sťažnosti odsúdeného nevyhovel a spis predložil na rozhodnutie najvyššiemu súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na zásadu zachovania dvojinštančnosti konania, najvyšší súd sťažnosťou napadnuté uznesenie podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Záverom najvyšší súd pripomína, že v predmetnej veci došlo k neodôvodneným prieťahom nakoľko žiadosť obhajcu došla na krajský súd 21. júna 2002, pričom súd o jeho žiadosti rozhodol až 10. decembra 2004, posledné doručenie uznesenia bolo 25. januára 2005, sťažnosť odsúdeného došla na súd 02. februára 2005 a spis bol predložený na rozhodnutie o sťažnosti až 25. augusta 2010, preto bude potrebné vybaveniu veci venovať zvýšenú pozornosť, aby nedošlo k ďalším neodôvodneným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. septembra 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová