5Tost/29/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci zadržanej osoby M. I. podľa zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze na neverejnom zasadnutí konanom 12. júla 2018 v Bratislave prejednal sťažnosť zadržanej osoby M. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. júna 2018, sp. zn. 3Ntc 19/2018, a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť zadržanej osoby M. I. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave uznesením z 25. júna 2018, sp. zn. 3Ntc 19/2018, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) zobral zadržanú osobu M. I., občana Slovenskej republiky, do predbežnej väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 23. júna 2018 o 05.55 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu zadržanej osoby M. I. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote zadržaná osoba M. I. podala sťažnosť, ktorú písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V nej v podstate len zopakovala svoju argumentáciu založenú na tvrdení, že opis skutkových okolností v európskom zatýkacom rozkaze neumožňuje zistiť, čo konkrétne vyžiadaná osoba spáchala či jej konanie je trestné aj na území Slovenskej republiky. Rovnako podľa názoru zadržanej osoby napadnuté uznesenie neobsahuje ani dostatočné odôvodnenie okolností svedčiacich pre záver, že vyžiadaná soba sa nebude zdržovať na území Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov sa podanou sťažnosťou domáhala, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ju na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť zadržanej osoby M. I. nie je dôvodná.Z predloženého spisu vyplýva, že 23. júna 2018 o 05.55 hod. bol M. I., občan Slovenskej republiky, zadržaný v obci J. A., v mieste svojho trvalého bydliska, a to na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Uherskom Hradišti, Česká republika, z 20. júna 2018, sp. zn. Nt 7004/2018, za účelom trestného stíhania pre tri trestné činy, a to krádež, poškodzovania cudzej veci a prečin neoprávneného získania, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku, ktorého sa mala zadržaná osoba dopustiť spoločným konaním s ďalšími spolupáchateľmi v období od 19. mája 2016 do 21. augusta 2017 celkovo 23 skutkami so škodou dosahujúcou výšku 12.500.093,- CZK na tom skutkovom základe, ako je uvedený v návrhu. Krajská prokuratúra v Trnave mala k dispozícii formulár typu A. Originál európskeho zatýkacieho rozkazu doposiaľ doručený nebol. Pri výsluchu pred sudcom zadržaná osoba M. I. predniesla argumentáciu totožnú s tou, ktorú uviedla v podanej sťažnosti.   Podľa § 11 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze je príslušná Krajská prokuratúra v Trnave, lebo v jej obvode bol menovaný zadržaný. M. I. bol zadržaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 13 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze 23. júna 2018 o 05.55 hod. v mieste svojho trvalého bydliska, obec J. A., okres W.. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave 24. júna 2018 podal na Krajský súd v Trnave podľa § 13 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze návrh na vzatie M. I. do predbežnej väzby v zmysle § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze.   Sudkyňa krajského súdu o predmetnom návrhu rozhodla dňa 25. júna 2018. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v prípade zadržanej osoby M. I. boli splnené všetky formálne podmienky na konanie o podanom návrhu vrátane zachovania zákonných lehôt a rovnako tak boli splnené aj materiálne podmienky, t. j. také okolnosti, z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, ak by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 93/2014), a teda na jej vzatie do predbežnej väzby v zmysle § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Podľa § 15 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka ak sa preklad vyžaduje.Podľa § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. U zadržanej osoby M. I. hrozí obava, že v prípade jej ponechania na slobode by nebola zabezpečená jej prítomnosť na území Slovenskej republiky, kým nebude predložený originál predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu, čím by došlo k zmareniu konania na vydanie do cudziny za účelom trestného stíhania, a to vzhľadom na jej negatívny postoj k vyžiadaniu z Českej republiky. Stanovisko zadržanej osoby k prípadnej realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu a k dobrovoľnosti podrobenia sa trestnému stíhaniu v cudzom štáte, vyjadrené v rámci výsluchu k predbežnej väzbe, môže naznačiť správanie sa zadržanej osoby v ďalšom priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze a má vplyv na zváženie potreby aplikácie zaisťovacieho inštitútu v podobe väzby, resp. na uloženie primeraných obmedzení pri ponechaní zadržanej osoby na slobode.V neposlednom rade bolo prihliadnuté aj k okolnosti, že zadržaná osoba sa trestnej činnosti v Českej republike mala dopustiť najmenej s ďalšími štyrmi spolupáchateľmi, pričom túto trestnú činnosť (krádeže osobných motorových vozidiel) mala páchať po dlhšiu dobu a prakticky na remeselnom základe, v dôsledku čoho existuje dôvodné podozrenie, že mohla slúžiť ako jej hlavný zdroj obživy. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť zadržanej osoby M. I. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.