N a j v y š š í   s ú d  

5 Tost 29/2016

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci

obvineného JUDr. B. D. a spol. pre trestný čin vraždy podľa

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné,

prerokoval na neverejnom zasadnutí 11. augusta 2016 v Bratislave sťažnosť   prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a obvineného JUDr. B. D. proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 5. augusta 2016 sp. zn. 4 Tp 9/2016, a takto

r o z h o d o l :

I.   Podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e

vo vzťahu k obvinenému JUDr. B. D..

Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. sa obvinený JUDr. B. D., nar. X..X..X. v T., trvale bytom

B. č. X., okr. Topoľčany, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, p r e p ú š

ť a   z   v ä z b y   n a   s l o b o d u.

II.   Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a.  

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudca) čiastočne vyhovel návrhu prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR z 3. augusta 2016 č. VII/1 Gv 74/16/1000-151 (ďalej len prokurátor) a podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vzal

obvineného JUDr. B. D. do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 02.08.2016 od 05.45

hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že vzhľadom na charakter konania

obvineného, ktoré bolo zamerané práve na marenie vyšetrovania, existuje dôvodná obava,

že v prípade prepustenia zo zadržania na slobodu by mohol ovplyvňovať prípadných svedkov

v konaní, a tak mariť vyšetrovanie vlastnej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o návrh prokurátora na vzatie do väzby aj z dôvodov § 71 ods. 1

písm. a/ Tr. por., dospel k záveru, že z návrhu ani zo spisového materiálu nie sú zrejmé také

konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že obvinený ujde, alebo sa bude

skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Poukazoval pritom na judikatúru

všeobecných súdov i Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej je zrejmé, že len samotná

hrozba vysokého trestu bez ďalších konkrétnych skutočností svedčiacich pre obavu

z vyhýbania sa trestnému stíhaniu, alebo úteku, nie sú dôvodom útekovej väzby v zmysle

§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., preto nemohol návrh prokurátora akceptovať.

Návrhu prokurátora vziať obvineného do tzv. kolúznej väzby vyhovel vzhľadom

na charakter konania obvineného, a to i napriek tomu, že v podanom návrhu nie je uvedené,

konkrétne ktorých svedkov, prípadne spoluobvinených by mohol ovplyvňovať.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal prítomný prokurátor sťažnosť

do zápisnice, pretože sudca neakceptoval jeho návrh na vzatie do väzby aj z dôvodov

tzv. útekovej väzby, pričom včas podanú sťažnosť do dňa konania neverejného zasadnutia

bližšie nezdôvodnil.

Proti tomuto uzneseniu podal po jeho vyhlásení sťažnosť aj obvinený JUDr. B. D. do

zápisnice (č.l. 33 - modrý zväzok), ktorú odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom

svojho obhajcu.

V dôvodoch svojej sťažnosti došlej tunajšiemu súdu 9. augusta 2016 uviedol,

že sťažnosť podáva pre nesprávnosť výroku o jeho vzatí do väzby ako aj pre porušenie

ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo. V prvom rade namietal, že o jeho väzbe rozhodol nezákonný sudca. Poukázal pritom na skutočnosť, že jeho trestná vec bola

uznesením vyšetrovateľa spojená s trestnou vecou obv. K. K. a spol., ktorý bol vzatý do väzby

sudcom pre prípravné konanie JUDr. Romanom Púchovským uznesením

z 19. mája 2016, preto aj o tomto návrhu prokurátora mal rozhodovať rovnaký sudca.

V ďalšej časti svojej sťažnosti uviedol, že doteraz nebolo kvalifikovane preukázané,

že by bol členom akejkoľvek zločineckej skupiny. Túto skutočnosť vyvracajú aj výsledky

vyšetrenia na polygrafe (detektor lži), ktoré by mali byť založené v jeho personálnom spise.

Namietal, že napriek jeho žiadosti mu nebolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu,

čím nebola dodržaná zásada rovnosti zbraní a kontradiktórnosti trestného konania. Samotný

sudca v uznesení konštatuje, že podozrenie o páchaní trestnej činnosti je výrazne oslabené

tým, že ho z trestnej činnosti usvedčujú osoby s kriminálnou minulosťou, najmä K. K., ktorý

je podozrivý a obvinený z obzvlášť závažnej trestnej činnosti. K tomuto svedkovi uviedol, že

v minulosti pri výkone svojej služby bol viackrát účastný pri vzatí K. K. do väzby, preto

preukázanie kolúzneho dôvodu väzby nemôže byť založené iba na výpovedi tzv.

spoluobvineného. Poukázal na skutočnosť, že z návrhu prokurátora

nie je zrejmé, prípadne ktorých konkrétnych svedkov by mohol ovplyvňovať. Nestotožňuje sa s názorom na ovplyvňovanie spoluobvinených, pretože tieto osoby nie sú na slobode,

ale nachádzajú sa vo výkone väzby. Ďalej poukazoval na konkrétne rozhodnutia súdov a v závere svojej sťažnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť   a jeho prepustiť na slobodu.

Domáhal sa pritom svojej osobnej účasti na neverejnom zasadnutí.

Podaním došlým tunajšiemu súdu 11. augusta 2016 označeným ako doplnenie

sťažnosti obvinený prostredníctvom obhajcu znovu namietal, že v napadnutom uznesení

nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali kolúznu väzbu. Trestnej

činnosti sa mal „údajne“ dopustiť počas služby v Policajnom zbore, avšak zo služby bol

uvoľnený pred 11-imi rokmi a od toho okamihu nemá ani len teoretickú možnosť zasahovať

do akéhokoľvek vyšetrovania. Príslušníkov, ktorí sa podieľajú na vyšetrovaní tejto trestnej

činnosti, vôbec nepozná. Znovu poukazoval na judikatúru a navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a prepustiť ho na slobodu, prípadne aj s prijatím jeho písomného sľubu.

Podľa § 192 ods. 3 Tr. por. o sťažnosti podľa § 190 ods. 3 Tr. por. proti uzneseniu

o nevzatí obvineného do väzby, okrem uznesenia podľa § 403 rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby

na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie.

Riadiac sa týmto ustanovením najvyšší súd o sťažnosti prokurátora i obvineného

rozhodol na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti obvineného a prokurátora. Obvinený bol

totiž sudcom pre prípravné konanie vypočutý a najvyšší súd jeho prípadný ďalší výsluch

nepovažoval za potrebný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako sťažnostný súd, na podklade riadne a včas

podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por.

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,

ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k týmto

zisteniam a záverom.

Senát sťažnostného súdu po postupe nariadenom citovaným ustanovením

z predloženého doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že obvinený JUDr. B. D. je

trestne stíhaný spolu s ďalšími obvinenými pre trestný čin vraždy podľa

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov

účinného v čase spáchania skutku, formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

č. 140/1961 Zb. na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Ministerstva

vnútra SR, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra

Bratislava z 1. augusta 2016 pod ČVS: PPZ-292/NKA-PZ-BA-2016, ktorým mu vzniesol

obvinenie pre trestnú činnosť (skutok z roku 2003), ktorej sa mal dopustiť na skutkovom

základe uvedenom v tomto uznesení (č.l. 340 – 348/zv. č. 1).

Uznesením toho istého vyšetrovateľa z 1. augusta 2016 pod ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-

BA-2016 bolo obvinenému ako i ďalším obvineným vznesené obvinenie pre zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., ktorej trestnej činnosti

sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení (č.l. 223 – 235/zv. č. 1).

Pre uvedenú zločineckú skupinu mal byť podľa vyšetrovateľa činný presne od nezistenej doby

minimálne do konca roku 2007, ako príslušník Policajného Zboru.

Ďalším uznesením vyšetrovateľa z 2. augusta 2016 podľa § 21 ods. 3 (per analogiam)

Tr. por. vyšetrovateľ s poukazom na § 18 ods. 1 Tr. por. spojil trestné veci obvineného JUDr. B. D. na spoločné konanie, ktoré sa vykonáva pod spoločnou sp. zn.

ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016.

Obvinený JUDr. B. D. bol podľa zápisnice o zadržaní

(č.l. 5405-5407/zv. č. 24), zadržaný podľa § 86 ods. 1 Tr. por. dňa 2. augusta 2016

o 05.45 hod. príslušníkmi polície. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR neprepustil

obvineného zo zadržania, ale dňa 3. augusta o 17.30 hod. odovzdal obvineného spolu

s ďalšími osobami sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica s návrhom na vzatie do väzby z dôvodov § 71 ods. 1

písm. a/, b/ Tr. por., ku ktorému pripojil doposiaľ získaný spisový materiál.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v prípade ponechania obvineného na slobode hrozí,

že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, alebo trestu. V tejto

súvislosti poukázal na skutočnosť, že spoluobvinení sa v minulosti vyhýbali trestnému

konaniu tým, že ušli.

Dôvod tzv. kolúznej väzby podľa prokurátora spočíva v tom, že vzhľadom

na charakter trestnej činnosti by mohol pôsobiť na svedkov, prípadne manipulovať dôkazy v snahe zmariť vyšetrovanie trestnej činnosti zločineckej skupiny „S.“, nakoľko v minulosti

pôsobil ako policajt a poskytol pomoc pri vražde poškodeného É.. Manipuloval dôkazy,

konkrétne podstrčením fotografií do vozidla, ktoré používal nebohý A.. N., mal informovať

členov zločineckej skupiny o vykonaní domových prehliadok, v dôsledku čoho hľadané osoby

zaistené neboli. Rovnako mal svojím konaním ovplyvňovať priebeh vyšetrovania

v predmetnej veci. Bol činný pre zločineckú skupinu ako policajt a vzhľadom na svoje

vedomosti z pôsobenia v policajnom zbore existuje dôvodné podozrenie, že by mohol mariť

vyšetrovanie. Poukázal aj na skutočnosť, že pri prehliadke vozidla obvineného sa našiel

preukaz príslušníka policajného zboru a pri prehliadke iných priestorov poznámkový blok

s veľkým množstvom údajov rozličných osôb.

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu určený podľa platného

Rozvrhu práce na rok 2016, dňa 3. augusta 2016 v čase od 10.30 hod. do 16.15 hod.

(č.l. 19 – 33 modrý zväzok) vypočul obvineného za prítomnosti prokurátora i obhajcu

obvineného, pričom po výsluchu rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 87 ods. 1 Tr. por. ak prokurátor odovzdá zadržanú osobu súdu podľa

§ 85 ods. 4 alebo podľa § 86 ods. 1, pripojí k zároveň podanej obžalobe alebo návrhu

na vzatie do väzby celý doposiaľ získaný spisový materiál; inak nariadi prepustenie zadržanej

osoby na slobodu písomným príkazom s primeraným odôvodnením.

Podľa § 87 ods. 2 Tr. por. sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín

a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby podľa odseku 1

a doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí

do väzby alebo ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne uznesením o nevzatí do väzby podľa

§ 72 ods. 3.

O čase a mieste konania výsluchu sudca pre prípravné konanie v súlade s ustanovením

§ 72 ods. 2 Tr. por. upovedomil vhodným spôsobom zvolených obhajcov obvineného,

z ktorých sa jeden ospravedlnil a upovedomil aj prokurátora. Z uvedeného vyplýva,

že v prerokúvanej veci prokurátor i sudca postupovali v súlade s procesnými ustanoveniami.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,

že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu

hrozí vysoký trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie,

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia môže byť vzatý do väzby aj vtedy, ak je

trestne stíhaný pre trestné činy terorizmu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú,

že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu

a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.

Tieto ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa osobnej slobody jednotlivca

vychádzajú z článku 17 Ústavy Slovenskej republiky a konkrétne väzby sa týka prvých päť

odsekov:

1/ Osobná sloboda sa zaručuje.

2/ Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon.

3/ Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch

ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania,

vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí

zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín

od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.

4/ Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá

osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín

a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť

o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.

5/ Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe

rozhodnutia súdu.

Tieto ustanovenia článku ústavy sú premietnuté aj v základných zásadách trestného

konania, konkrétne v ustanovení § 2 Tr. por. Väzba v systéme zaisťovacích trestnoprávnych

prostriedkov preto predstavuje najzávažnejší zásah do ústavou zaručenej osobnej slobody

občana v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine obvineného. Úprava dôvodov

väzby, ako vyplýva z vyššie uvedeného, vyjadruje výnimočnosť a fakultatívne použitie tohto

procesného prostriedku. Trestný poriadok teda nikde nehovorí o tom, že každý obvinený musí

byť vzatý do väzby. Súd, ktorý je oprávnený rozhodovať o väzbe, môže tento procesný

prostriedok použiť len vtedy, ak sú zistené konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu

niektorého z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Tr. por.

Z hľadiska procesných predpisov rozhodovaniu o väzbe je venovaný prísny formálny pohľad,

ktorý má vylúčiť alebo minimalizovať možnosť vzniku porušení základných práv a slobôd

osôb, ktoré sa jej podrobujú.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného sťažnostný súd zistil, že v prerokúvanej veci

je nepochybné iba to, že obvinenému JUDr. B. D. bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206

ods. 1 Tr. por. Z predložených dôkazov možno vyvodiť záver, že obvinený s prihliadnutím na doposiaľ zadovážené dôkazy je dôvodne podozrivý z trestnej činnosti kladenej mu za vinu.

Zároveň považuje sťažnostný súd za potrebné uviesť, že samotné vznesenie obvinenia

nepostačuje k tomu, aby bol obvinený vzatý do väzby.

Čo sa týka dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. (tzv. útekovej väzby),

považuje sťažnostný súd za potrebné uviesť, že sudca pre prípravné konanie reagoval v súlade

so stavom veci a zákonom na argumentáciu uvedenú v návrhu prokurátora na vzatie do väzby

a správne rozhodol o neprítomnosti tohto dôvodu. So záverom sudcu pre prípravné konanie

sa sťažnostný súd v celom rozsahu stotožnil a nemá potrebu ho dopĺňať, nakoľko sťažovateľ

do konania neverejného zasadnutia svoj návrh neobohatil o žiadnu novú skutočnosť.

Od skutku, pre ktorý je trestne stíhaný, uplynula už dlhá doba, pričom obvinený má stále

bydlisko a stály zdroj príjmov. V priebehu tejto doby nebola zaznamenaná žiadna snaha

obvineného ujsť resp. sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu či prípadnému trestu.

Na druhej strane podľa názoru sťažnostného súdu sa sudca pre prípravné konanie

dopustil pochybenia, pokiaľ na základe zadovážených dôkazov zistil u obvineného existenciu

dôvodov tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V tomto smere treba súhlasiť s dôvodmi uvedenými v sťažnosti obvineného, že neboli produkované žiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali   túto obavu. Od spáchania trestnej činnosti, za ktorú

je obvinený trestne stíhaný, uplynula už dlhá doba, pričom obvinený už viac rokov nie je

príslušníkom polície, preto nemá žiadny prístup k zisťovaným skutočnostiam. Medzi tým

došlo i k podstatným zmenám nielen v organizácii príslušných odborov polície, ale aj v ich

personálnom zložení. Ani jeden zo svedkov, resp. spoluobvinených neuviedol také

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa obvinený snažil akýmkoľvek spôsobom

ovplyvňovať priebeh vyšetrovania celej trestnej činnosti. Na tomto závere nemôže nič zmeniť

ani prokurátorom uvedené tvrdenie, že pri prehliadke vozidla sa našiel služobný preukaz

resp. písomné poznámky. Tieto veci boli vyšetrovateľom zaistené, a preto nehrozí ich

prípadné zneužitie. Podľa zistenia sťažnostného súdu nielen prokurátorov návrh, ale

i rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o existencii konkrétnych skutočností pre vzatie

obvineného do kolúznej väzby je založené iba na hypotetickej a abstraktnej úvahe. Obe úvahy

fakticky vychádzajú iba zo skutočností, ktoré sú uvedené v skutkovej vete príslušných

uznesení o vznesení obvinenia. Žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu,

že obvinený bude konať tak, ako to predpokladá ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,

produkované neboli. Z toho dôvodu sa sťažnosť prokurátora javí ako nedôvodná a podľa názoru sťažnostného súdu trestné stíhanie obvineného sa môže viesť aj bez tohto zásadného

zásahu do osobnej slobody obvineného.

Nakoľko sťažnostný súd v prípade obvineného nezistil dôvody väzby, nepovažoval

za potrebné zaoberať sa inštitútmi, ktorými možno nahradiť prípadnú väzbu obvineného.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v prerokúvanej

veci nezistil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali v prípade obvineného

JUDr. B. D. použitie tohto zaisťovacieho inštitútu, a preto rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 11. augusta 2016

JUDr. Peter S z a b o, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová