N a j v y š š í   s ú d  

5 Tost 29/2009

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja   Klimenta a JUDr. Tatiany Biednikovej,

v konaní o návrhu krajského prokurátora v Prešove na vykonanie európskeho zatýkacieho

rozkazu, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 7. januára 2010 v Bratislave sťažnosť

vyžiadanej osoby J.   B. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2009,

sp. zn. 6 Ntc 25/09, a rozhodol

t a k t o:

Podľa § 21 ods. 7 zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene

niektorých zákonov európsky zatýkací rozkaz spisovej značky 3132/271/2006,

zo 17. júla 2009 vydaný Župným súdom v Oradei, Rumunska republika, na vyžiadanú osobu

J. B., nar. X., občana Slovenskej republiky, trvale bytom L., od 7. októbra 2009 od 12.45 hod.

vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Prešove, na výkon trestu odňatia slobody vo výmere

5 (päť) rokov, uloženého mu podľa čl. 71 ods. 2, čl. 64 písm. a/, II. téza, písm. b/ Trestného

poriadku Rumunskej republiky s výkonom režimu väzby 3., trestným rozsudkom č. 476

Župného súdu Oradea, sp. zn. 3132/271/2006, zo dňa 17. apríla 2009, právoplatným dňom

26. mája 2009, ktorý mu bol nariadený rozkazom na výkon trestu č. 628/2009 zo dňa

15. júna 2009, pre trestný čin podvodu podľa článku 215 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona

Rumunskej republiky, na tom skutkovom základe, že

v priebehu roka 2004 J. B. spolu so Z. K. organizovali prostredníctvom tlače a ďalších

osôb nábor osôb, ktoré chceli pracovať v Taliansku, vyhotovili predbežné pracovné zmluvy

a od každého záujemcu žiadali poplatok vo výške 50 €, pričom prácu v Taliansku

záujemcom nevybavili a

dňa 29. marca 2004 spolu so Z. K., prostredníctvom manželov

O. a M. C., zorganizovali odchod 37 osôb do Talianska, kde mali pracovať, pričom počas

cesty a aj po príchode do Talianska žiadali od týchto osôb rôzne peňažné čiastky v rumunskej

mene aj v eurách (asi 120 € na osobu) pod zámienkou, že tieto peniaze potrebujú na úhradu

rôznych poplatkov a pracovných víz, napriek tomu, že prácu týmto osobám v Taliansku

nevybavili,

s a v y k o n á.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove na základe návrhu krajského prokurátora v Prešove

na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu uznesením z 26. novembra 2009, sp. zn.

6 Ntc 25/09, rozhodol tak, že

podľa § 21 ods. 1, ods. 3 zákona č. 403/2004 Z. z. európsky zatýkací rozkaz vydaný

Župným súdom v Oradei, Rumunská republika, na vyžiadanú osobu J. B., nar.

X., občana Slovenskej republiky, trvale bytom L., od 7. októbra 2009 od 12.45 hod. vo väzbe

v Ústave na výkon väzby v Prešove, na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť)

rokov, uloženého mu podľa čl. 71 ods. 2, čl. 64 písm. a/, II. téza, písm. b/

Trestného poriadku Rumunskej republiky, s výkonom režimu väzby 3., trestným rozsudkom

č. 476 Župného súdu Oradea, sp. zn. 3132/271/2006, zo dňa 17. apríla 2009, právoplatným

dňom 26. mája 2009, ktorý mu bol nariadený rozkazom č. 628/2009 zo dňa 15. júna 2009,

pre trestný čin podvodu podľa čl. 215 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona Rumunskej republiky,

sa vykoná.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí Krajského

súdu v Prešove, teda v zákonnej lehote, vyžiadaná osoba J. B. podal sťažnosť, ktorú však

bližšie písomne neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami § 21 ods. 6

zák. č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku

predchádzalo a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby J. B. nie je dôvodná.

Poznamenať treba, že v predmetnej veci Krajský súd v Prešove uznesením

z 9. októbra 2009, sp. zn. 6 Ntc 25/2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 22. októbra 2009, sp. zn. 5 Tost 21/2009, zobral na základe vyššie uvedeného

európskeho zatýkacieho rozkazu, na návrh krajského prokurátora v Prešove, vyžiadanú osobu

J. B. podľa § 17 ods. 1 zák. č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze

do väzby, ktorá sa začala dňom 7. októbra 2009 o 12.45 hod., kedy bol J. B. v zmysle § 15

uvedeného zákona o európskom zatýkacom rozkaze zadržaný príslušníkmi Policajného zboru

Slovenskej republiky.  

Krajský súd v Prešove pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie európskeho

zatýkacieho rozkazu vydaného na vyžiadaného J. B. preskúmal a zhodnotil všetky okolnosti

a podmienky, na ktoré podľa zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze

a o zmene a doplnení niektorých zákonov mal prihliadať a rozhodol v súlade

so zákonom.

Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, európsky zatýkací rozkaz možno vykonať, ak bol vydaný

pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu trestným činom a horná

hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin je podľa právneho

poriadku vykonávajúceho štátu najmenej jeden rok a nie je splnený niektorý z dôvodov

pre odmietnutie jeho vykonania podľa tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona o európskom zatýkacom rozkaze európsky

zatýkací rozkaz vydaný na účely výkonu už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin

podľa odseku 5 možno vykonať, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je najmenej štyri mesiace a nie je splnený niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania

podľa tohto zákona. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.

Podľa § 4 ods. 8 citovaného zákona o európskom zatýkacom rozkaze na účely

rozhodnutia podľa ods. 5, ods. 6 a ods. 7 orgány vykonávajúceho štátu neskúmajú trestnosť

skutku podľa ich právneho poriadku, ak sa vydanie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom

podľa právneho poriadku štátu pôvodu, horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho

poriadku štátu pôvodu najmenej tri roky a bol justičným orgánom štátu pôvodu označený

niektorou z kategórii vymenovaných pod bodmi 1/ až 32/.

Vo vymenovaných kategóriách sa medzi bodmi 1/ až 32/ ods. 8 § 4 zákona

o európskom zatýkacom rozkaze v bode 8/ uvádza podvod, vrátane podvodu týkajúceho

sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa Dohovoru o ochrane finančných

záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 a v bode 20/ podvodné konanie.

Rozsudkom Župného súdu v Oradei, ktorý bol podkladom na vydanie európskeho

zatýkacieho rozkazu bol vyžiadanej osobe J. B. uložený trest odňatia slobody

za trestný čin podvodu, vo výmere päť rokov, teda ide o trestný čin justičným orgánom štátu

pôvodu ako podvod a možno ho zahrnúť pod kategórie uvedené v bodoch 8/ a 20/ § 4 ods. 8

zák. č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a zároveň ide o trestný čin, ktorého

horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej tri roky.

Nebola teda podmienkou na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu skúmanie

a naplnenie vzájomnej trestnosti skutku ako v štáte pôvodu, tak aj vo vykonávajúcom štáte,

lebo bola splnená podmienka § 4 ods. 8 zákona o európskom zatýkacom rozkaze.

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení, najmä § 4 ods. 6 zák. č. 403/2004 Z. z.

o európskom zatýkacom rozkaze bolo potom vecou krajského súdu skúmať, či nie je daný

niektorý z dôvodov na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14

citovaného zákona, čo krajský súd aj urobil a nezistil žiadny dôvod na odmietnutie jeho

vykonania.

Podľa § 21 ods. 6 zák. č. 403/2004 Z. z. proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým

rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, je prípustná sťažnosť prokurátora

a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho

zatýkacieho rozkazu podľa § 14; sťažnosť má odkladný účinok.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 403/2004 Z. z. vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu

justičného orgánu štátu pôvodu sa odmietne, ak

a) na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz sa vzťahuje amnestia, ktorá

bola udelená v Slovenskej republike, ak slovenský právny poriadok upravuje právomoc

slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,

  b) bola vykonávajúcemu justičnému orgánu predložená informácia, že vyžiadaná osoba bola

právoplatne odsúdená členským štátom, alebo tretím štátom za rovnaký skutok za predpokladu,

že uložený trest vykonala, vykonáva, alebo takýto trest podľa právneho poriadku členského štátu,

alebo tretieho štátu v ktorom bol vynesený rozsudok, už nie je možné vykonať, alebo bola

pre takýto skutok právoplatne oslobodená rozhodnutím justičného orgánu členského štátu,

alebo tretieho štátu,

  c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku

trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatykači rozkaz,

  d) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky, ak nejde o konanie podľa § 4 ods. 8; v prípade daní,

poplatkov, ciel, alebo meny nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu

len preto, že slovenský právny poriadok neupravuje rovnaký druh daní, alebo ciel, alebo meny

ako právny poriadok štátu pôvodu,

  e) vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý skutok, pre ktorý bol

vydaný európsky zatýkací rozkaz,

  f) slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný zatýkací rozkaz,

sa nezačne trestné stíhanie, alebo sa v začatom trestnom stíhaní nebude pokračovať, alebo bolo

v členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu; vykonaniu európskeho zatýkacieho rozkazu však nebráni, ak vzhľadom na osobitné

okolnosti prípadu je potrebné uprednostniť uskutočnenie trestného konania v štáte pôvodu,

predovšetkým z dôvodov zistenia pravdy a vykonania spravodlivého procesu, ochrany

oprávneného záujmu poškodených osôb, vymerania trestu alebo jeho výkonu, alebo ak bolo

konanie ukončené z dôvodu nedostatku dôkazov, alebo z dôvodu chýbajúceho podania, alebo

chýbajúceho splnomocnenia poškodeného,

  g) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie, alebo výkon trestu vyžiadanej osoby

sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na trestné stíhanie takéhoto

trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky,

  h) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky považujú za spáchané čiastočne, alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky,

na palube slovenskej lode, alebo slovenského lietadla; vykonanie európskeho zatýkacieho

rozkazu je v tomto prípade neprípustné aj vtedy, ak skutok nie je kvalifikovaný ako trestný čin

podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo

  i) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu

a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli

spáchané mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho

zatýkacieho rozkazu, môže jeho vykonanie podmieniť tým, že štát pôvodu poskytne dostatočné

záruky, že vyžiadaná osoba môže podľa jeho právneho poriadku a vzhľadom na okolnosti prípadu

požiadať v tomto štáte o obnovu konania, ak v konaní ktorému predchádzalo rozhodnutie

o uložení trestu odňatia slobody, alebo ochranného opatrenia, nebola vyžiadaná osoba predvolaná

osobne, alebo inak informovaná o dátume a mieste konania, alebo riadne zastúpená obhajcom.

Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona ak štát pôvodu neposkytne dostatočné záruky podľa

vyššie citovaného ods. 2 § 14, môže súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho

rozkazu, rozhodnúť, že sa tento zatýkací rozkaz nevykoná.

Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona skutočnosť, že vyžiadaná osoba je občanom

Slovenskej republiky, nie je dôvodom pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho

rozkazu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preveril, či nie je daný niektorý z uvedených

dôvodov na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu a zistil, že nie je daný.

Vyžiadaná osoba mohla sťažnosťou namietať výrok napadnutého uznesenia z toho

dôvodu, že je daný niektorý z dôvodov pre odmietnutie európskeho zatýkacieho rozkazu

a ten nebol zohľadnený. Vyžiadaná osoba - J. B. – nijaké dôvody v sťažnosti neuviedla, lebo

sťažnosť nebola odôvodnená. Je zrejmé z doterajšieho konania, že J. B. v podstate namietal

to, aby nemusel vykonávať trest v Rumunskej republike, ale aby ho mohol vykonať

na Slovensku. V tom smere mal aj podniknúť právne kroky smerom k ministerstvám

spravodlivosti oboch republík. Poukazoval aj na svoje momentálne zdravotné problémy, ktoré

môžu byť prekážkou jeho vydania.

Udelenie súhlasu vyžiadanej osoby s vydaním do členského štátu Európskej únie má

význam z hľadiska postupu prokurátora pri predbežnom vyšetrovaní a v konaní prokurátora

o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu, ako aj spôsobu rozhodnutia o tom, či sa európsky

zatýkací rozkaz vykoná (§ 18 a najmä § 20 ods. 4 a ods. 5 zákona o európskom zatýkacom

rozkaze).

Iba rozhodnutie samotného prokurátora podľa § 20 ods. 4 citovaného zákona o tom,

že sa v danej veci vykoná európsky zatýkací rozkaz neprichádzalo do úvahy. Už pri prvom

výsluchu pred prokurátorom, po zadržaní vyžiadanej osoby, sa J. B. vyjadril, že by

sa chcel voči vydaniu do Rumunska odvolať. Toto vyjadrenie bolo dosť zreteľné v tom smere,

že nesúhlasí s vydaním do Rumunska a pri ďalšom predbežnom vyšetrovaní

pred prokurátorom po náležitom poučení to zopakoval. Činnosť prokurátora nemôže

nahrádzať súd. Jeho úlohou je skúmať pri rozhodovaní o väzbe podľa § 17 ods. 3 prvej časti

jeho vety zák. č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, v prípade súhlasu

vyžiadanej osoby s vydaním, či súhlas bol daný riadne, po náležitom poučení o takej možnosti i dôsledkoch takého súhlasu, ako aj ďalších okolností vyplývajúcich z ustanovení § 20 ods. 1

až ods. 3 zák. č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

Skutočnosť, že vyžiadaná osoba nesúhlasila s výkonom trestu odňatia slobody v štáte

pôvodu nie je dôvodom na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

Ani zdravotné dôvody, ktoré uvádzal vyžiadaný J. B. nie sú dôvodom

na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

Vážne humanitárne dôvody, najmä ohrozenie zdravia alebo života vyžiadanej osoby

by boli relevantné len z hľadiska realizácie odovzdania vyžiadanej osoby orgánom štátu

pôvodu v zmysle § 22 ods. 5 zák. č. 403/2004 Z. z., potom, keď bolo už o vykonaní

európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnuté.

Konanie vo veci po podaní návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu

prebiehalo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o európskom zatýkacom rozkaze

a Trestného poriadku, ktorý sa používa na konanie, ak v zákone č. 403/2004 Z. z.

o európskom zatýkacom rozkaze nie je ustanovené inak. Vyžiadanej osobe boli poskytnuté

dostatočné obhajovacie práva.

Zachovaný bol aj postup podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona o európskom zatýkacom

rozkaze. Primárne sa malo postupovať podľa neho. Ten predpokladá rozhodnutie

na neverejnom zasadnutí a ak vyžiadaná osoba alebo jej obhajca v predpokladanom vyjadrení

k európskemu zatýkaciemu rozkazu o to požiada, alebo ak súd to považuje za potrebné, alebo

ak o to požiada justičný orgán štátu pôvodu, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. V danom

prípade jednak na požiadanie obhajcu a jednak preto, že to zrejme považoval súd za potrebné,

čo vyplýva z opatrení smerujúcich k vykonaniu verejného zasadnutia, sa vykonalo verejné

zasadnutie, na ktorom bol daný vyžiadanej osobe a jej obhajcovi dostatočný priestor

na vyjadrenie sa k európskemu zatýkaciemu rozkazu.

Keďže nebol zistený dôvodov na odmietnutie európskeho zatýkacieho rozkazu

vydaného Župným súdom v Oradei, sťažnosť vyžiadanej osoby J. B. nie je dôvodná.

K výroku napadnutého uznesenia treba poznamenať, že z dôvodu, aby orgán štátu

pôvodu, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz nemal pochybnosti o tom, v akom rozsahu

sa tento môže vykonať, je nevyhnutné vo výroku uznesenia, ktorým sa rozhodlo o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu uviesť aj samotný skutok, pre ktorý bol vydaný, nielen

označenie trestného činu a ďalších náležitostí z európskeho zatýkacieho rozkazu.

Skutočnosťou ostáva, že v odôvodnení napadnutého uznesenia je skutok uvedený, preto

naznačený nedostatok zásadne neovplyvnil výsledok konania o európskom zatýkacom

rozkaze a bez toho, aby bolo treba doplňovať konanie, bolo možné, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo veci rozhodol aj s uvedením skutku, pre ktorý sa európsky zatýkací

rozkaz vykoná.

So zreteľom na špeciálnu zákonnú úpravu rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky o sťažnosti vyžiadanej osoby podľa § 21 ods. 7 zák. č. 403/2004 Z. z. o európskom

zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nepoužil Najvyšší súd

Slovenskej republiky na zamietnutie sťažnosti vyžiadanej osoby ustanovenie § 193 ods. 1

písm. c/ Tr. por., ale rozhodol o nej podľa § 21 ods. 7 citovaného zákona o európskom

zatýkacom rozkaze tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, teda že sa európsky

zatýkací rozkaz Župného súdu v Oradei vykoná, čo má dôsledky zamietnutia sťažnosti

vyžiadanej osoby J. B..

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 7. januára 2010

  JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová