5 Tost 28/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti obvinenému M. M. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2009 v Bratislave prerokoval sťažnosť obvineného M. M., ktorú podal proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. novembra 2009, sp. zn. 2 Tost 22/2009 a rozhodol
t a k t o:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného M. M. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. novembra 2009, sp. zn. 2 Tost 22/2009 rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por., že predseda senátu JUDr. Jozef Kandera a člen senátu JUDr. Pavol Farkaš nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného M. M. a spol., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Tost 22/2009.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený M. M. V jej písomných dôvodoch uviedol, že námietku zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Jozefovi Kanderovi a členovi senátu JUDr. Pavlovi Farkašovi vzniesol preto, že títo sudcovia podpísali, ako to sám nazval „petíciu 5 vět nespokojných sudcov“. Sudcovia podľa jeho názoru, týmto podpisom deklarovali, že nemôžu rozhodovať nestranne a rozhodujú pod tlakom. Vyslovil názor, že keď sudca deklaruje nedostatok nestrannosti, jeho rozhodnutia nemôžu byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Na základe podanej sťažnosti nadriadený orgán - v danom prípade v zmysle ustanovenia § 32 ods. 5 písm. b/ Tr. por. iný senát nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti - preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obvineného M. M. nie je dôvodná.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por., z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, alebo prísediaci sudca (ďalej len prísediaci), prokurátor, policajt, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vypočítava dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti toho ktorého orgánu činného v trestnom konaní a v dôsledku existencie ktorých je preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom preukázaná.
V posudzovanej veci obvinený M. v písomných dôvodoch sťažnosti neuviedol žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že u sudcov senátu 2Tost JUDr. Kanderu a JUDr. Farkaša by vznikli pochybnosti o ich nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci, alebo pre ich pomer k osobám uvedeným v ustanovení § 31 ods.1 Tr. por. Pomer k veci, alebo k osobám, v zmysle požadovanom zákonom, ani objektívne zistený nebol.
Ani sudcovia JUDr. Jozef Kandera a JUDr. Pavol Farkaš nezistili dôvody na postup podľa § 32 ods.1 Tr. por., teda že by sami namietali svoju zaujatosť v predmetnej veci
Okolnosť, či uvedení sudcovia podpísali petíciu spomínanú obvineným, je pre rozhodovanie v tejto veci právne irelevantná a je aj nad rámec prieskumnej povinnosti senátu, ktorý rozhodoval o sťažnosti obvineného M. M. Jeho úlohou bolo iba zistiť, či u konajúcich sudcov vzhľadom na prípadnú existenciu pomeru k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon týka, existuje pochybnosť o ich nezaujatosti. Takáto konkrétna skutočnosť zistená nebola, preto nie je daný ani zákonný dôvod pre vylúčenie predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a člena senátu JUDr. Pavla Farkaša z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného M. M. a spol.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosť obvineného M. M. za nedôvodnú a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Harald S t i f f e l, v.r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová