5Tost/27/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci zadržanej osoby Z. H. podľa zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze na neverejnom zasadnutí konanom 12. júla 2018 v Bratislave prejednal sťažnosť zadržanej osoby Z. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. júna 2018, sp. zn. 3Ntc 17/2018, a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť zadržanej osoby Z. H. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave uznesením z 25. júna 2018, sp. zn. 3Ntc 17/2018, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) zobral zadržanú osobu Z. H., občana Slovenskej republiky, do predbežnej väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 23. júna 2018 o 05.46 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu zadržanej osoby Z. H. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote zadržaná osoba Z. H. podala sťažnosť, ktorú písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V nej v podstate len zopakovala svoju argumentáciu založenú na tvrdení, že opis skutkových okolností v európskom zatýkacom rozkaze neumožňuje zistiť, čo konkrétne vyžiadaná osoba spáchala a či jej konanie je trestné aj na území Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov sa podanou sťažnosťou domáhala, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ju na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť zadržanej osoby Z. H. nie je dôvodná.Z predloženého spisu vyplýva, že 23. júna 2018 o 05.46 hod. bol Z. H., občan Slovenskej republiky, zadržaný v obci K. N., E. ulica č.XXX, v mieste svojho trvalého bydliska, a to na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Uherskom Hradišti, Česká republika, z 20. júna 2018, sp. zn. Nt 7006/2018, za účelom trestného stíhania pre tri trestné činy, a to krádež, poškodzovania cudzej veci a prečin neoprávneného získania, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku, ktorého sa mala zadržaná osoba dopustiť spoločným konaním s ďalšími spolupáchateľmi v období od 19. mája 2016 do 25. augusta 2017 celkovo 23 skutkami so škodou dosahujúcou výšku 12.910.081,- CZK na tom skutkovom základe, ako je uvedený v návrhu. Krajská prokuratúra v Trnave mala k dispozícii formulár typu A. Originál európskeho zatýkacieho rozkazu doposiaľ doručený nebol. Pri výsluchu pred sudcom zadržaná osoba Z. H. predniesla argumentáciu totožnú s tou, ktorú uviedla v podanej sťažnosti. Podľa § 11 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze je príslušná Krajská prokuratúra v Trnave, lebo v jej obvode bol menovaný zadržaný. Z. H. bol zadržaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 13 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze 23. júna 2018 o 05.46 hod. v mieste svojho trvalého bydliska, obec K. N., E. ulica č.XXX. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave 24. júna 2018 podal na Krajský súd v Trnave podľa § 13 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze návrh na vzatie Z. H. do predbežnej väzby v zmysle § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze.   Sudkyňa krajského súdu o predmetnom návrhu rozhodla dňa 25. júna 2018.   Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v prípade zadržanej osoby Z. H. boli splnené všetky formálne podmienky na konanie o podanom návrhu, vrátane zachovania zákonných lehôt a rovnako tak boli splnené aj materiálne podmienky, t. j. také okolnosti, z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, ak by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 93/2014), a teda na jej vzatie do predbežnej väzby v zmysle § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Podľa § 15 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.Podľa § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. U zadržanej osoby Z. H. hrozí obava, že v prípade jej ponechania na slobode by nebola zabezpečená jej prítomnosť na území Slovenskej republiky, kým nebude predložený originál predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu, čím by došlo k zmareniu konania na vydanie do cudziny za účelom trestného stíhania, a to vzhľadom na jej negatívny postoj k vyžiadaniu z Českej republiky. Stanovisko zadržanej osoby k prípadnej realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu a k dobrovoľnosti podrobenia sa trestnému stíhaniu v cudzom štáte, vyjadrené v rámci výsluchu k predbežnej väzbe, môže naznačiť správanie sa zadržanej osoby v ďalšom priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze a má vplyv na zváženie potreby aplikácie zaisťovacieho inštitútu v podobe väzby, resp. na uloženie primeraných obmedzení pri ponechaní zadržanej osoby na slobode. V neposlednom rade bolo prihliadnuté aj k okolnosti, že zadržaná osoba sa trestnej činnosti v Českej republike mala dopustiť najmenej s ďalšími štyrmi spolupáchateľmi, pričom túto trestnú činnosť (krádeže osobných motorových vozidiel) mala páchať po dlhšiu dobu a prakticky na remeselnom základe, v dôsledku čoho existuje dôvodné podozrenie, že mohla slúžiť ako jej hlavný zdroj obživy. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť zadržanej osoby Z. H. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.