5Tost/26/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obžalovaného F. M. a spol. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2017 v Bratislave sťažnosti obžalovaných F. M. a M. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo 16. februára 2017 sp. zn. BB-3T/1/2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosti obžalovaných F. M. a M. A. sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní 16. februára 2017 uznesením sp. zn. BB-3T/1/2016 podľa § 425 ods. 1 Tr. por. zaistil majetok obžalovaných F. M. a M. A., pretože rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 16. februára 2017 sp. zn. BB-3T/1/2016 bol obom obžalovaným uložený podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. aj trest prepadnutia majetku. Podľa § 425 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 50 ods. 2 Tr. zák. zakázal obžalovaným nakladať s majetkom, ktorý pochádza z ich vlastníctva. Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení a zdôvodnení obžalovaný F. M. do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 945/zv. 47) a v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť za obžalovaných F. M. a M. A. aj obhajca JUDr. Ivan Vanko (č.l. 950), ktorú sťažnosť však do dňa neverejného zasadnutia bližšie nezdôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd sťažnostný, na podklade riadne a včas podaných sťažností oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosti obžalovaných nie sú dôvodné. Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého spisového materiálu zistil, že okrem iných aj obžalovaní F. M. a M. A. boli rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 16. februára 2017 sp. zn. BB-3T/1/2016 uznaní za vinných z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (v bode 1/ rozsudku) a obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku. Za to boli obaja obžalovaní odsúdení k pomerne vysokým trestom odňatia slobody, popri ktorých bol obom obžalovaným uložený podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. aj trest prepadnutia majetku. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obžalovaní i prokurátor špeciálnej prokuratúry v ich neprospech. Súd prvého stupňa riadiac sa ustanovením § 425 ods. 1 veta druhá Tr. por. preto postupoval správne a v súlade so zákonom, keď rozhodol o zaistení majetku oboch obžalovaných. Z citovaného ustanovenia totiž vyplýva povinnosť súdu v prípadoch, kedy uloží obžalovaným popri hlavnom treste i trest prepadnutia majetku, rozhodnúť vždy aj o zaistení majetku obžalovaných. Takto rozhodnúť musí aj napriek tomu, že odsudzujúci rozsudok nie je právoplatný. V prípade, že zanikne dôvod zaistenia majetku (napr. pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, prípadne je odsúdený, ale nebude mu uložený trest prepadnutia majetku), príslušný predseda senátu uznesením zruší zaistenie, postupom podľa § 427 Tr. por. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súčasnom štádiu trestného konania sťažnostný súd nezistil žiadny dôvod na prípadnú zmenu napadnutého uznesenia, a preto sťažnosti obžalovaných F. M. a M. A. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.