5 Tost 26/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Š. Michálika v trestnej veci

odsúdeného J.   V.   pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2014 o sťažnosti

odsúdeného J. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. júna 2014, sp. zn.

1Ntok 1/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. V. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Odsúdený J. V. podal 16. januára 2014 návrh na povolenie obnovy konania v trestnej

veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4T 4/2004.

Krajský súd v Nitre na verejnom zasadnutí konanom 10. júna 2014 podľa § 399 ods. 2

Tr. por. návrh odsúdeného J. V. na povolenie obnovy konania odmietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený J. V.,

ktorú bližšie neodôvodnil.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podanej sťažnosti

oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie

predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť

odsúdeného J. V. nie je dôvodná.

Z obsahu súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozsudkom

Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2007, sp. zn. 4T 4/2004, bol odsúdený J. V. uznaný

za vinného z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia

slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/

Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo

zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Obnove konania nebráni, ak obvinený

o existencii týchto skutočností vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol. Podstatné je,

či tieto skutočnosti boli známe orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré vo veci

rozhodovali. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým

dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou

z procesných strán alebo nebol vykonaný.

Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať,

či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho

mohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho

konania sa sústreďuje na zistenia, či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými

už vykonaným dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah

by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať.

Odsúdený J. V. v rámci konania o povolení obnovy konania neuviedol žiadne nové

skutočnosti a ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by, či už samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu.

V tomto smere je potrebné povedať, že odsúdený J. V. podal návrh na povolenie

obnovy konania založený na tvrdení, že poškodeného Š. M. usmrtila iná osoba. Krajský súd

v napadnutom uznesení takpovediac inštruktážnym spôsobom rozviedol závery, z ktorých

vyplýva, že zákonné podmienky na povolenie obnovy konania návrhom podaným odsúdeným

J. V. v trestnej vec vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4T 4/2004, splnené neboli.

Vzhľadom k tomu nadriadený súd na tieto závery len odkazuje, keďže sa s nimi v plnom

rozsahu stotožnil a tieto si osvojil.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného J. V.

ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. júla 2014

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová