5 Tost 26/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Š. Michálika v trestnej veci
odsúdeného J. V. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2014 o sťažnosti
odsúdeného J. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. júna 2014, sp. zn.
1Ntok 1/2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. V. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Odsúdený J. V. podal 16. januára 2014 návrh na povolenie obnovy konania v trestnej
veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4T 4/2004.
Krajský súd v Nitre na verejnom zasadnutí konanom 10. júna 2014 podľa § 399 ods. 2
Tr. por. návrh odsúdeného J. V. na povolenie obnovy konania odmietol.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený J. V.,
ktorú bližšie neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podanej sťažnosti
oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného J. V. nie je dôvodná.
Z obsahu súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozsudkom
Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2007, sp. zn. 4T 4/2004, bol odsúdený J. V. uznaný
za vinného z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/
Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom
trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Obnove konania nebráni, ak obvinený
o existencii týchto skutočností vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol. Podstatné je,
či tieto skutočnosti boli známe orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré vo veci
rozhodovali. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým
dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou
z procesných strán alebo nebol vykonaný.
Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať,
či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho
mohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho
konania sa sústreďuje na zistenia, či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými
už vykonaným dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah
by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať.
Odsúdený J. V. v rámci konania o povolení obnovy konania neuviedol žiadne nové
skutočnosti a ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by, či už samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu.
V tomto smere je potrebné povedať, že odsúdený J. V. podal návrh na povolenie
obnovy konania založený na tvrdení, že poškodeného Š. M. usmrtila iná osoba. Krajský súd
v napadnutom uznesení takpovediac inštruktážnym spôsobom rozviedol závery, z ktorých
vyplýva, že zákonné podmienky na povolenie obnovy konania návrhom podaným odsúdeným
J. V. v trestnej vec vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4T 4/2004, splnené neboli.
Vzhľadom k tomu nadriadený súd na tieto závery len odkazuje, keďže sa s nimi v plnom
rozsahu stotožnil a tieto si osvojil.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného J. V.
ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. júla 2014
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová