N a j v y š š í   s ú d  

5 Tost 20/2017

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci

vyžiadanej osoby R. M., v konaní o návrhu krajskej prokurátorky v Banskej Bystrici na

vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby, prerokoval na neverejnom zasadnutí 16. júna

2017 sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.

mája 2017 sp. zn. 3Ntc/6/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby R. M.

sa   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením sudca krajského súdu rozhodol podľa § 17 ods. 1 s použitím

§ 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon o EZR), že R. M., nar. X..X..X. v L., Česká republika, trvale

bytom A. G. S. X., L., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, sa berie do

vydávacej väzby, ktorá bude spočívať

do okamihu pominutia dôvodov väzby v jeho trestnom stíhaní vedenom na Okresnej

prokuratúre Zvolen pod sp. zn. 3 Pv 487/16/6611 alebo do výkonu prípadne uloženého trestu

odňatia slobody v tomto konaní.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vyžiadaná osoba je od 7. decembra 2016

vo väzbe v trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Zvolen pod sp.zn. 3 Pv 487/16/6611

z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por., v ktorej je trestne stíhaný pre zločin legalizácie

príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sčasti

v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. Pre potreby konania o európskom zatýkacom rozkaze

je potrebné zabezpečiť jeho osobu na území Slovenskej republiky, pretože v prípade jeho

prepustenia z vnútroštátnej väzby, prípadne z výkonu trestu odňatia slobody, ak bude

odsúdený, hrozí zmarenie účelu konania o tomto rozkaze. Poukázal pritom na jeho odsúdenia

v cudzine i na ďalšie jeho trestné stíhanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota

pod sp. zn. 2 T 179/2014 (pre skutky z roku 2004), ktoré trestné stíhanie muselo byť pre jeho

neprítomnosť prerušené až do roku 2014.

Proti tomuto uzneseniu podal R. M. sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení

do zápisnice o svojom výsluchu (č.l. 70), ktorú odôvodnil osobitným podaním

prostredníctvom svojho obhajcu.

Obhajca vyžiadanej osoby v dôvodoch sťažnosti (č.l. 127-129) uviedol, že v tomto

štádiu konania nie je väzba vyžiadanej osoby nutná. Z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona

č. 154/2010 Z. z. o EZR vyplýva, že vydávaná osoba nemusí byť obligatórne vzatá do väzby a vzatie do väzby pripadá do úvahy iba v prípade, ak existuje reálne riziko toho, že dôjde

k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze. V jeho prípade takéto riziko

prítomné nie je. Okrem toho namietal, že celé konanie prebiehalo bez tlmočníka do českého

(materinského) jazyka, a preto v danom prípade nie sú splnené podmienky pre jeho vzatie

do vydávacej väzby. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a R. M. prepustiť

na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave na podklade riadne a včas podanej

sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k týmto zisteniam

a záverom.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že dňa 21. apríla 2017 Štátne zastupiteľstvo

Wels, Rakúska republika, vydalo pod sp. zn. 9 St 54/17p európsky zatýkací rozkaz

na slovenského štátneho občana R. M. za účelom jeho vydania na trestné stíhanie za trestné

činy krádeže s priťažujúcimi okolnosťami podľa § 15 ods. 1, § 127, § 128 ods. 2,

§ 129 ods. 1, § 130 ods. 1, ods. 2 rakúskeho Trestného zákonníka, ktorej trestnej činnosti

sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto rozkaze.

V priebehu predbežného vyšetrovania bol krajskej prokuratúre doručený originál

európskeho zatýkacieho rozkazu (č.l. 83-87), ktorý bol následne preložený do štátneho jazyka.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici podala dňa 15. mája 2017 pod sp. zn.

KPtm 31/17/6600-59 na príslušnom súde návrh, aby súd rozhodol podľa § 16 ods. 1,

§ 17 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o EZR o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby,

ktorá bude spočívať minimálne do okamihu pominutia dôvodov väzby v jeho trestnom

stíhaní vedenom na Okresnej prokuratúre vo Zvolene pod sp. zn. 3 Pv 487/16/6611 alebo

do pominutia dôvodov výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody prípadne uloženého

v tomto konaní.   K návrhu okrem originálu európskeho zatýkacieho rozkazu spolu s jeho

prekladom doložila i kópiu uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ odbor kriminálnej polície v Banskej Bystrici z 8. marca 2017 č. ČVS: KRP-131/1-VYS-BB-2016,

ktorým podľa § 206 ods. 1, ods. 5 Tr. por. vzniesol R. M. obvinenie za dielčí skutok

pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1

písm. a/, b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. spáchaného sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení.

K návrhu doložila i kópiu uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu

Zvolen z 11. decembra 2016 sp. zn. 0Tp 395/2016, ktorým na základe návrhu prokurátora

sudca podľa § 72 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por.

vzal R. M. do väzby, ktorá začala plynúť dňom 7. decembra 2016 o 16.15 hod. a vykonáva sa

v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica. Uvedeným uznesením sudca podľa § 80 ods. 1

písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub a taktiež nenahradil väzbu dohľadom probačného

a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 20. decembra 2016 sp. zn. 5 Tpo 70/2016 bola podľa

§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného R. M. zamietnutá.

Prokurátorka k návrhu doložila i obžalobu Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota z 24. októbra 2014 sp. zn. 2 Pv 2/2014 pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2, § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 a trestný čin

sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 (pre skutky z rokov

2002 a 2004), ako aj neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota

zo 4. novembra 2016 sp. zn. 2 T 179/2014, ktorým bol R. M. uznaný za vinného v zmysle

vyššie uvedenej obžaloby a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na dobu 5 (päť) rokov. Toto

trestné stíhanie nie je právoplatne ukončené, nakoľko prokurátor podal odvolanie do výroku

o treste v jeho neprospech.

Na základe návrhu prokurátorky následne sudca krajského súdu vypočul vyžiadanú

osobu za účasti obhajcu i prokurátora a rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti

vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej

republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme

ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho

predbežné vyšetrovanie.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o EZR proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť,

odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby,

ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho

zatýkacieho rozkazu.

S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd pripomína, že hoci je posudzovanie väzby

v zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR v porovnaní s postupom podľa Trestného poriadku

vymedzené reštriktívne (súd v tomto prípade nie je viazaný dôvodmi väzby podľa

§ 71 Tr. por.), neznamená to, ako správne uviedol obhajca v dôvodoch sťažnosti, že je súd

bez ďalšieho povinný vziať vyžiadanú osobu na základe návrhu prokurátora do vydávacej

väzby iba preto, že na túto osobu bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. I v tomto prípade

zákon stanovuje podmienky, ktoré musia byť pre vzatie do väzby splnené.

Zákon o EZR vyjadruje zákonný účel vydávacej väzby v § 16 ods. 1. Tento účel

spočíva v zabezpečení prítomnosti vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky v konaní

o európskom zatýkacom rozkaze alebo zabrániť tomu, aby nedošlo k zmareniu tohto konania.

Pri rozhodovaní o vydávacej väzbe tak musí súd sledovať len splnenie vyššie uvedeného

účelu vydávacej väzby a vo vzťahu k tomu účelu skúma predovšetkým to, či sú tu konkrétne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že zadržaná osoba ujde, alebo sa bude skrývať,

prípadne inak mariť konanie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. Dôvodom

obmedzenia osobnej slobody vydávacou väzbou, ako už bolo vyššie uvedené, je teda potreba

zabezpečiť prítomnosť vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky. Z povahy veci teda

vyplýva zásadne útekový charakter vydávacej väzby. Pri rozhodovaní o vydávacej väzbe

preto súd z materiálneho hľadiska skúma existenciu konkrétnych skutočností odôvodňujúcich

obavu, že vyžiadaná osoba utečie z územia Slovenskej republiky, alebo sa bude skrývať.

V posudzovanej veci aj podľa názoru sťažnostného súdu boli splnené všetky podmienky

pre vzatie R. M. do vydávacej väzby. Nemožno totiž prehliadať, že ide o viackrát trestanú

osobu, dokonca i súdmi v zahraničí. Napokon z predloženého spisu vyplýva,

že R. M. je trestne stíhaný aj uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci

z 31. júla 2009 č. ČVS: ORP-198/OEK-LC-2009 pre skutok z roku 2004 posúdený ako

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, ktoré trestné

stíhanie muselo byť prerušené, pre jeho vyhýbanie sa trestnému stíhaniu až do roku 2017. Za

daného stavu preto hrozí, že aj v danom prípade by mohol mariť rozhodovanie o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu.

Súd prvého stupňa nepochybil pokiaľ rozhodol v zmysle § 17 ods. 1 zákona o EZR,

že väzba bude spočívať, pretože vyžiadaná osoba sa od 7. decembra 2016 nachádza vo väzbe

v jeho inej trestnej veci vedenej proti nemu v Slovenskej republike. Námietky vyžiadanej

osoby týkajúce sa pribratia tlmočníka z jazyka českého do konania sú taktiež neopodstatnené.

Uvedenou námietkou sa už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.

3 Tost 3/2017 zo 6. februára 2017, kedy zamietol sťažnosť vyžiadanej osoby voči uzneseniu

krajského súdu, ktorým nepribral do konania tlmočníka. Napokon treba uviesť, že ide

o slovenského štátneho občana dlhodobo žijúceho na území Slovenska.

V prerokúvanej veci vyžiadaná osoba R. M. bola vzatá do vydávacej väzby, aby sa

zabezpečila jej prítomnosť v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky a rovnako tak, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, a preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadanej osoby ako nedôvodnú podľa

§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. júna 2017

JUDr. Peter S z a b o, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová