N a j v y š š í s ú d
5 Tost 20/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci
odsúdeného M. Z. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. f/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 7. júla 2016 v Bratislave sťažnosť odsúdeného M. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 17. marca 2016, sp. zn. 4Ntok/5/2015 o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. Z. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. marca 2016, sp. zn. 4Ntok/5/2015 zamietol
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného M. Z. na povolenie obnovy konania skončeného rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. októbra 2002, sp. zn. 1 T 54/99 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2002, sp. zn. 4 To 52/02, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
Ihneď po vyhlásení uznesenia zahlásil odsúdený M. Z. do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť. Sťažnosť odôvodnil sám, ako aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Petra Matisa, tým, že v čase páchania trestných činov bol pod negatívnym vplyvom vyvíjajúcej sa duševnej poruchy spôsobenej úrazom na motorke, ktorá vyvrcholila mozgovou príhodou v roku 2012. Až v tomto roku sa u odsúdeného zistila atrofia mozgu, cysty a polypy, pričom v pôvodom konaní nebolo robené CT ani MRI mozgu a znalci MUDr. Droba, MUDr. Lexman a PhDr. Máthé nemali o chorobe odsúdeného vedomosti, preto ich znalecké posudky sú nepoužiteľné. V tejto súvislosti dal súdu do pozornosti dielo neuropsychológa Elkhonona Goldberga „Jak nás mozek civilizuje“, ktorý konštatuje, že klinický psychológ nepostrehne poškodenie organicity človeka, ale ho bude považovať za narušenú osobnosť na základe správania sa a konania. Ide teda o nový dôkaz, súdu skôr neznámy, ktorý sám o sebe, ako aj v súhrne s predchádzajúcimi dôkazmi vyvoláva pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Najvyššiemu súdu preto navrhol obnovu konania povoliť.
Obhajcom podané odôvodnenie sťažnosti bolo 18. mája 2016 zaslané na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Nitra.
Námestník krajského prokurátora sa k sťažnosti vyjadril s tým, že rozhodnutie krajského súdu, s ktorým sa stotožnil, považoval za správne a zákonné. Znalci by zistili, ak by odsúdený v čase spáchania skutku trpel nejakou poruchou ovplyvňujúcou schopnosť rozpoznávať protiprávnosť konania alebo ovládať svoje konanie. Najvyššiemu súdu preto navrhol sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnuť.
Vyjadrenie prokurátora bolo odsúdenému doručené 3. júna 2016. Odsúdený sa k nemu nevyjadril.
Sťažnosť odsúdeného, adresovaná priamo najvyššiemu súdu, bola 29. júna 2016 zaslaná na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Nitra, ktorú možnosť prokurátor už nevyužil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti odsúdeného M. Z. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súdu neprislúcha preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní a zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo toto konanie právoplatne skončené. Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa obmedzuje iba na zistenie,
či existujú skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, odôvodňujúce povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Krajský súd v Nitre odôvodnil zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania tým, že odsúdený nepredložil nové skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé podložiť dôvodný predpoklad pre možnú zmenu právoplatného rozsudku. Skutočnosti tvrdené odsúdeným, že v dôsledku prekonanej cievnej mozgovej príhody z roku 2012 nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania v čase spáchania skutkov, nie sú spôsobilé spochybniť závery znaleckých posudkov psychiatrov a psychológa o neexistencii duševnej poruchy odsúdeného. K návrhu odsúdeného na vypracovanie znaleckého posudku z odboru neuropsychológie uviedol, že nové skutočnosti alebo dôkazy musia byť predložené spolu s návrhom na povolenie obnovy konania.
S uvedenými konštatovaniami sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje. Nad rámec odôvodnenia krajského súdu uvádza, že odsúdený nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia o úraze na motorke v roku 1987, ktoré malo mať vplyv na jeho rozpoznávaciu schopnosť a viesť až k cievnej mozgovej príhode v roku 2012. Zo správy Psychiatrického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne pre ošetrujúceho lekára z 22. septembra 1998 iba vyplýva, že v rámci osobnej anamnézy odsúdený uviedol aj tento úraz. Pri iných vyšetreniach (napr. prepúšťacia správa Fakultnej
nemocnice Trenčín, neurologické oddelenie, z 5. júla 2012, lekárske správy Sociálnej poisťovne z 5. októbra 2015, 14. mája 2013 vyhotovené za účelom posúdenia nároku na invalidný dôchodok) zranenie na motorke opomenul. Zároveň z doložených lekárskych správ nie je možné zistiť súvis medzi tvrdeným zranením a mozgovou príhodou, resp. že by sa v čase spáchania trestných činov u odsúdeného vyvíjala duševná porucha. Natívne CT vyšetrenie ukázalo kôrovú atrofiu mozgu, minimálny polyp (nie polypy, ako uvádza odsúdený) a ischemické kolekcie biparietálne cystického charakteru (niektoré staršieho dáta). Avšak žiadna lekárska správa nespája cievnu mozgovú príhodu s prípadným predchádzajúcim zranením, ani neuvádza, že by uvedené zmeny na mozgu odsúdeného boli dlhodobého charakteru a vznikli v období údajnej nehody alebo v čase spáchania skutkov. Takéto zmeny mohli nastať aj v období po spáchaní skutkov, nakoľko odvtedy uplynulo skoro 15 rokov (do cievnej mozgovej príhody).
Odsúdený navrhol pribratie znalca z odboru neurológie a psychiatrie, resp. neuropsychológie za účelom vyjadrenia sa k funkčnosti mozgu. V tejto súvislosti považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že krajský súd nebol povinný uskutočniť výsluch znalca, či inak vyhodnotiť dôkazy uskutočnené v pôvodnom konaní, nakoľko pri rozhodovaní o povolení obnovy konania je úlohou súdu iba zistiť splnenie podmienok obnovy konania v zmysle ust. § 394 Tr. por., tzn. porovnať nové skutočnosti a dôkazy so starými a posúdiť, či v prípade pravdivosti sú takej sily, aby zmenili právoplatné rozhodnutie, a nie posudzovať dôkazy vo vzťahu k veci samej. Vlastné dokazovanie sa uskutočňuje až v ďalšom konaní v prípade povolenia obnovy konania. Navyše pribratie znalca za situácie, že nie je hodnoverným spôsobom preukázaný úraz odsúdeného, by bolo nadbytočné. Znalec by sa mohol vyjadriť len hypoteticky k vplyvu údajného zranenia na konanie odsúdeného, resp. všeobecne k dôsledkom úrazov hlavy. Výsledok znaleckého dokazovania by však nemal dosah na iné rozhodnutie vo veci.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania, a preto sťažnosť odsúdeného M. Z. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 7. júla 2016 JUDr. Peter S z a b o, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová