5 Tost 18/2009

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov senátu JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci vyžiadaného I.   Z.   v konaní o návrhu krajského prokurátora v Nitre na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu prejednal na neverejnom zasadnutí konanom 6. októbra 2009 v Bratislave sťažnosť I. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 16. septembra 2009, sp. zn. 3 Ntc 3/2009, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 21 odsek 7 zákona číslo 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a zmene a doplnení niektorých zákonov európsky zatykači rozkaz zo dňa 28. marca 2008, spisová značka 823/2003/5, vydaný Župným súdom vo Veszpréme - skupina pre výkon trestu, Maďarská republika, za účelom vydania na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov na

I. Z., narodeného X.,

trvalo bytom C., číslo pasu P., občana Maďarskej republiky, t. č. vo výkone väzby od 16. júla 2009 v Ústave na výkon väzby Nitra,

s a   v y k o n á.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre uznesením zo 16. septembra 2009, sp. zn. 3 Ntc 3/2009, podľa § 21 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov na návrh krajského prokurátora v Nitre z 8. septembra 2009 rozhodol, že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný na zadržaného I. Z., narodeného X. V., trvalo bytom C., číslo pasu P., občana Maďarskej republiky, t. č. vo výkone väzby od 16. júla 2009 v Ústave na výkon väzby Nitra, za účelom vydania na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov uloženého právoplatným rozsudkom Župného súdu Veszprém z 12. júna 2003, sp. zn. 1.Bf.978/2002/8.

Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu zadržaný I. Z. podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú bližšie, či už sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť vyžiadaného I. Z. nie je dôvodná.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že zákon číslo 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 2 1   odsek 6 síce pripúšťa podanie sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu prokurátorom a vyžiadanou osobou, avšak len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14, pričom sťažnosť má odkladný účinok.

Podľa § 14 odsek 1 citovaného zákona o európskom zatýkacom rozkaze vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu justičného orgánu štátu pôvodu sa odmietne, ak

a/ na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, ak slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,

b/ bola vykonávajúcemu justičnému orgánu predložená informácia, že vyžiadaná osoba bola právoplatne odsúdená členským štátom alebo tretím štátom za rovnaký skutok za predpokladu, že uložený trest vykonala, vykonáva alebo takýto trest podľa právneho poriadku členského štátu alebo tretieho štátu, v ktorom bol vynesený rozsudok, už nie je možné vykonať, alebo bola pre takýto skutok právoplatne oslobodená rozhodnutím justičného orgánu členského štátu alebo tretieho štátu,

c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak nejde o konanie podľa § 4 odsek 8; v prípade daní, poplatkov, ciel alebo meny, nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel, alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,

e/ vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

f/ slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie, alebo sa v začatom trestnom stíhaní nebude pokračovať, alebo bolo v členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu; vykonaniu európskeho zatýkacieho rozkazu však nebráni, ak vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je potrebné uprednostniť uskutočnenie trestného konania v štáte pôvodu, predovšetkým z dôvodov zistenia pravdy a vykonania spravodlivého procesu, ochrany oprávneného záujmu poškodených osôb, vymerania trestu alebo jeho výkonu, alebo ak bolo konanie ukončené z dôvodu nedostatku dôkazov alebo z dôvodu chýbajúceho podania alebo chýbajúceho splnomocnenia poškodeného,

g/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, a na stíhanie takéhoto trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

h/ európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, na palube slovenskej lode alebo slovenského lietadla; vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu je v tomto prípade neprípustné aj vtedy, ak skutok nie je kvalifikovaný ako trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo

i/ európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu, a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 14 odsek 2 citovaného zákona súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, môže jeho vykonanie podmieniť tým, že štát pôvodu poskytne dostatočné záruky, že vyžiadaná osoba môže podľa jeho právneho poriadku a vzhľadom na okolnosti prípadu požiadať o obnovu konania, ak v konaní, ktorému predchádzalo rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, nebola vyžiadaná osoba predvolaná osobne alebo inak informovaná o dátume a mieste konania, alebo riadne zastúpená obhajcom.

Podľa § 14 odsek 3 citovaného zákona ak štát pôvodu neposkytne dostatočné záruky podľa odseku 2, môže súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, rozhodnúť, že sa tento rozkaz nevykoná.

Podľa § 14 odsek 4 citovaného zákona skutočnosť, že je vyžiadaná osoba občanom Slovenskej republiky, nie je dôvodom pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Rovnako sa postupuje aj vo vzťahu k vyžiadanej osobe, na ktorú sa podľa medzinárodného práva vzťahuje rovnaké zaobchádzanie ako na občana Slovenskej republiky.

Podľa zistenia Najvyššieho súdu, súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal všetky nevyhnutné procesné úkony potrebné pre vyslovenie záveru o tom, či možno rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a správne konštatoval, že v posudzovanom prípade nie je daná žiadna z okolností predpokladaných vo vyššie citovanom ustanovení § 14, ktorá by bránila rozhodnutiu, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dospel záveru, že uznesenie Krajského súdu v Nitre zo 16. septembra 2009, sp. zn. 3 Ntc 3/2009, je zákonné a vecne správne, a preto sťažnosť vyžiadaného I. Z., ktorú podal proti tomuto uzneseniu, vyhodnotil ako nedôvodnú.

Vzhľadom na špeciálnu zákonnú úpravu rozhodovania nadriadeného súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval o sťažnosti vyžiadanej osoby postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, ale v zmysle ustanovenia § 21 odsek 7 zákona č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že sám rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o uče n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. októbra 2009

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová