N a j v y š š í   s ú d  

5 Tost 15/2017

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného S.   L.   pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. na

neverejnom zasadnutí konanom 15. mája 2017 v Bratislave, o sťažnosti obvineného S. L.

proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica z 28. apríla 2017, sp. zn. 3Tp/8/2017, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného S. L.

sa   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica (ďalej len „ŠTS BB“) uznesením z 28. apríla 2017, sp. zn. 3Tp/8/2017, podľa

§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vzal obvineného S. L. do väzby s tým, že táto začala plynúť 26.

apríla 2017 o 10.06 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.

Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neuložil dohľad probačného a mediačného

úradníka nad obvineným S. L..

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obvinený S. L.,

ktorú odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. V ňom

v podstate opätovne zotrval na svojej doterajšej obhajobnej argumentácii založenej na tvrdení,

že prečinu podplácania sa nedopustil, o čom svedčí aj doposiaľ zabezpečená dôkazná situácia. V neposlednom rade namietal aj miesto výkonu väzby z dôvodu neprimeraných nákladov

súvisiacich s návštevami jeho obhajcu a rodinných príslušníkov.

Z týchto dôvodov obvinený S. L. navrhol, aby nadriadený súd na podklade podanej

sťažnosti zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu.  

Najvyšší súd preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie týmto

výrokom predchádzajúce a zistil, že sťažnosť obvineného S. L. nie je dôvodná.

Podľa § 86 ods. 1 Tr. por. ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71

a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže policajt

obvineného zadržať predbežne sám. Zadržaného obvineného policajt bez meškania oboznámi

s dôvodmi zadržania a vypočuje ho. Súčasne je povinný vykonané zadržanie prokurátorovi

bez meškania oznámiť a odovzdať mu rovnopis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, ako aj

ďalší spis na rozhodnutie o podaní návrhu na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať tak,

aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť

prepustený na slobodu.

Podľa § 87 ods. 1 Tr. por. ak prokurátor odovzdá zadržanú osobu súdu podľa

§ 85 ods. 4 alebo podľa § 86 ods. 1, pripojí k zároveň podanej obžalobe alebo návrhu

na vzatie do väzby celý doposiaľ získaný spisový materiál; inak nariadi prepustenie zadržanej

osoby na slobodu písomným príkazom s primeraným odôvodnením.

Podľa § 87 ods. 2 prvá veta Tr. por. sudca pre prípravné konanie je povinný

do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby

podľa odseku 1 a doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby túto osobu vypočuť

a rozhodnúť o jej vzatí do väzby, alebo ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne uznesením

o nevzatí do väzby podľa § 72 ods. 3, inak ju príkazom, ktorý musí byť písomný a primerane

odôvodnený, prepustí na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v posudzovanej veci boli splnené lehoty

uvedené v §§ 86 ods. 1 a 87 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c/ dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

na základe postupu stanoveného zákonom: zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody

za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania

trestného činu alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia

spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade

s ustanovením odseku 1 písm. c/ tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu

alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho

vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie

sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,

má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná

trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

V prerokúvanej veci bol sťažovateľ vzatý do tzv. preventívnej väzby podľa ustanovení

§ 71 a nasl. Trestného poriadku, teda v rámci trestného konania pre dôvodné podozrenie

z vyššie uvedeného trestného činu. Takéto obmedzenie osobnej slobody ratione materiae

spadá pod úpravu čl. 5 ods. 1 písm. c/ dohovoru. Už druhá veta čl. 5 ods. 1 dohovoru

ustanovuje, že k zbaveniu osobnej slobody môže dôjsť jedine postupom ustanoveným

zákonom. Pojem „zákonnosť zbavenia osobnej slobody“ judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vykladá v prvom rade ako „súlad s domácim (národným)

právom“. Podobne aj ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy zdôrazňuje, že integrálnou súčasťou ochrany poskytovanej citovanými ustanoveniami je aj príslušná

zákonná úprava upravujúca predpoklady vzatia do väzby.

Ustanovenie čl. 5 ods. 1 písm. c/ dohovoru potom podľa judikatúry ESĽP umožňuje

obmedzenie osobnej slobody okrem iného aj pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného

činu. Podľa judikatúry ESĽP „dôvodnosť“ podozrenia predpokladá existenciu skutočností

alebo informácií, ktoré objektívnemu pozorovateľovi umožnia urobiť záver, že daná osoba

mohla trestný čin spáchať.

Najvyšší súd v otázke trestného stíhania vedeného v posudzovanej veci rovnako

dospel k záveru, že z doposiaľ zabezpečených a   vykonaných dôkazov vyplýva dôvodné

podozrenie v rovine rozumnej istoty, že obvinený S. L. sa mal dopustiť skutkov,

pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie z vyššie uvedených trestných

činov, čo napokon dokumentuje aj faktické priznanie spoluobvineného ppráp. T. E..

Keďže sudca pre prípravné konanie v odôvodnení napadnutého uznesenia

v dostatočnom rozsahu rozviedol tieto dôkazy a z nich vyplývajúce doteraz zistené

skutočnosti nasvedčujúce vyššie uvedenému záveru, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v podrobnostiach na túto argumentáciu len odkazuje, keďže ju považoval za správnu

a v súlade so zákonom.

Článok 5 ods. 3 dohovoru podľa judikatúry ESĽP okrem iného vyžaduje, aby väzba

obvineného bola – popri dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu, ktoré je condicio

sine qua non obmedzenia osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. c/ dohovoru – založená

na relevantných a dostatočných dôvodoch verejného záujmu, medzi ktoré môže patriť

aj zabránenie obvinenému v pokračovaní, resp. v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

To si od vnútroštátnych súdnych orgánov vyžaduje, aby vychádzajúc z prezumpcie

neviny, preskúmali všetky okolnosti svedčiace v prospech a proti existencii takýchto

dôvodov, ktoré opodstatnia odchýlku od pravidla rešpektovania osobnej slobody podľa čl. 5,

a uviesť ich vo svojich rozhodnutiach. Argumenty za prepustenie a proti nemu nesmú byť

„všeobecné a abstraktné“, ale musia odkazovať na špecifické skutočnosti a osobné pomery

danej osoby, ktoré odôvodnia jej väzbu.

Vychádzajúc z týchto všeobecných východísk, pristúpil najvyšší súd k posúdeniu

jednotlivých sťažnostných námietok v rozsahu, v akom boli v podanej sťažnosti predložené.

Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia o vzatí do väzby, jeho náležitosti upravuje

ustanovenie § 72 ods. 2 druhej vety Tr. por., podľa ktorého sa uznesenie o vzatí do väzby

musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami, o ktoré sa výrok opiera, čo znamená opísanie

konania, skutočností alebo okolností, z ktorých súd, resp. sudca pre prípravné konanie dospel

k záveru, že je daný niektorý z väzobných dôvodov. V súlade s už citovanou judikatúrou

ESĽP k čl. 5 ods. 3 dohovoru je pritom nevyhnutné, aby tento opis nebol všeobecný alebo

abstraktný, ale aby šlo o konkrétne konania, skutočnosti či okolnosti v určitom čase s určitým

obsahom. Musí teda ísť o opis tých „konkrétnych skutočností“, ktorých existencia v zmysle

predvetia § 71 ods. 1 Trestného poriadku reálne odôvodňuje existenciu niektorého väzobného

dôvodu.

Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého uznesenia sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu konštatuje, že toto uznesenie uvedeným požiadavkám

vyhovuje.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vyargumentované celým radom konkrétnych

informácií, ktoré či už jednotlivo, alebo vo svojom súhrne viedli sudcu pre prípravné konanie k záveru, že u obvineného S. L. existuje dôvod tzv. preventívnej väzby, teda v posudzovanom

prípade nešlo o akúsi abstraktnú úvahu. Tu treba zdôrazniť, že obvinený S. L. sa stíhaného

trestného činu mal dopustiť v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, navyše výška

finančných prostriedkov, ktorá bola u neho zadržaná vzhľadom

na jeho legálne príjmy svedčí pre záver, že zdrojom jeho obživy by mohlo byť práve

opakované páchanie trestnej činnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že väzbu je potrebné chápať

ako zaisťovací inštitút, slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto

je prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vedené vždy v rovine pravdepodobnosti

(a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený držaný vo väzbe,

za súčasného zistenia, že doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý

sa vedie trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky stíhaného trestného činu a existuje dôvodné

podozrenie, že daný trestný čin spáchal práve obvinený S. L..

Vzhľadom na uvedené potom v tomto počiatočnom štádiu trestného konania

vzhľadom na charakter trestnej činnosti a osobu obvineného neprichádza do úvahy nahradenie

väzby ani iným procesným inštitútom.

V posudzovanom prípade nadriadený súd za rovnako irelevantné považoval aj

námietky obvineného S. L. týkajúce sa miesta výkonu väzby.

Z týchto dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného S.

L. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 15. mája 2017

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová