N a j v y š š í s ú d
5 Tost 14/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného Ing. Ľ. K. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 3. mája 2017
v Bratislave, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a obvineného Ing. Ľ. K. proti uzneseniu Špecializovaného trestného
súdu, pracovisko Banská Bystrica z 21. apríla 2017,
sp. zn. 2 Tp 2/2017, rozhodol
t a k t o :
I. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineného Ing. Ľ. K. sa z a m
i e t a j ú.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného
Ing. Ľ. K. sa n e p r i j í m a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „ŠTS BB“)
uznesením z 21. apríla 2017, sp. zn. 2 Tp 2/2017, v bode I podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť
obvineného Ing. Ľ. K. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, v bode II podľa § 80 ods. 1
písm. c/, ods. 2 Tr. por. per analogiam s poukazom na čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „Dohovor“) väzbu obvineného Ing. Ľ. K. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil a v bode III podľa § 81 ods. 1, ods. 2 Tr. por. per analogiam s poukazom na čl. 154c ods. 1 Ústavy a čl. 5 ods. 3 Dohovoru
ponuku peňažnej záruky M. K. za obvineného Ing. Ľ. K. neprijal a jej výšku, ako aj spôsob
zloženia neurčil. V bode IV podľa § 79 ods. 1 Tr. por. obvineného P. K. prepustil z väzby na
slobodu.
Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) v rozsahu bodu IV a obvinený
Ing. Ľ. K. v rozsahu bodov I až III ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú následne
osobitnými podaniami bližšie odôvodnili.
Dňa 24. apríla 2017 bolo ŠTS BB doručené odôvodnenie sťažnosti obvineného
Ing. Ľ. K. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Adriána Sucháneka.
V odôvodnení uvádza, že zo zločinu podľa § 296 Tr. zák. ho usvedčuje len svedok W.
a z obzvlášť závažného zločinu podľa § 192 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. svedok Š..
V oboch prípadoch ide o spolupracujúcich svedkov, ktorí sú spochybniteľní, keďže boli alebo
sú trestne stíhaní v iných trestných veciach a ich výpovede sú preto motivované snahou získať
pre seba neprimerané výhody. Namietal tiež porušovanie práva na spravodlivý proces, keď v tejto súvislosti uviedol, že vyšetrovateľka sa so svedkom W. počas výsluchu 29. marca 2017
minimálne 2 x po 15 min. rozprávala medzi štyrmi očami. Svedkami týchto rozhovorov boli
všetci štyria obhajcovia, ktorí o tom podpísali zápisnicu. V tejto súvislosti poukázal na to, že
vyšetrovateľka nepripustila otázku jeho obhajcu na svedka W., kedy a od koho sa dozvedel,
že na jeho výsluchu budú prítomní obhajcovia.
Vo vzťahu k replike ŠTS BB, že obsah rozhovoru nie je možné verifikovať, keďže kamerové
záznamy neobsahujú zvuk, uviedol, že vyšetrovateľ sa nemá čo so svedkom mimo
protokolácie a prítomnosti tretej osoby rozprávať. Dohľad nad svedkom má zabezpečovať
operatívny pracovník a nie vyšetrovateľ.
Vo vzťahu k dôvodom väzby uviedol, že tieto medzičasom pominuli. Predchádzajúce
súdne rozhodnutia vychádzali najmä z výpovedí W., M., Š., L. a B.. V prípade svedka W.
nejde o žiadne nové skutočnosti, ktorými by bolo možné odôvodniť ďalšie trvanie väzby.
Tohto svedka prepustil prokurátor na slobodu napriek tomu, že je stíhaný zo šiestich skutkov,
z toho v troch prípadoch ide o obzvlášť závažné zločiny. Svedok hovorí o výpalnom z podnikov Steam a Coffee a Harley Pub, hoci to ich majitelia nepotvrdili. Rovnako hovorí
o úplatkoch pre sudcov a prokurátorov, avšak orgány činné v trestnom konaní (ďalej len
„OČTK“) túto skutočnosť nepreverovali. Keby tak učinili, pravdivosť týchto tvrdení by sa
nepotvrdila.
Poukázal aj na to, že od jeho zadržania s ním nebol vykonaný žiaden procesný úkon.
OČTK nezadokumentovali žiadne trestno-právne postihnuteľné konanie, ani len kontakty
medzi týmito osobami. Uplynutie 7 rokov od údajného spáchania skutku v bodoch 7 a 12
výrazne spochybňuje dôvody kolúznej väzby, príp. pokračovania v trestnej činnosti a výrazne
tiež znižuje stupeň nebezpečnosti údajne spáchaných skutkov.
Na podklade týchto skutočností obvinený sťažnostnému súdu navrhol, aby ho z väzby
prepustil na slobodu. Do prílohy svojej sťažnosti obvinený pripojil aj písomný sľub
z 21. apríla 2017.
V odôvodnení z 26. apríla 2017 prokurátor uviedol, že s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 12. apríla 2017, sp. zn. 3 Tost 13/2017,
na ktoré poukázal ŠTS BB, sa nestotožňuje. Je pravdou, že v čase rozhodovania sudcu
pre prípravné konanie bol obvinený P. K. usvedčovaný len výpoveďou J. W., avšak 24. apríla 2017 boli vypočutí svedkovia M.. R. a N. K.. Svedok R. potvrdil, že
obvinený K. robil biletára a neskôr mal na starosti prijímanie chalanov do SBS. Svedok K. zas
potvrdil, že K. robil v tzv. čiernom výjazde, ktorý riadil obvinený G.. Okrem toho, K. mal
robiť ochranku V. a keď sa postrelil pred pizzeriou Thomas, lekára pre neho vybavoval K..
Na podklade týchto skutočností prokurátor sťažnostnému súdu navrhol, aby napadnuté
uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a sám rozhodol tak, že sťažnosť K.
o prepustenie z väzby podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol a pri nezmenených dôvodoch
ho ponechal vo väzbe.
Najvyšší súd preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, ako i konanie týmto
výrokom predchádzajúce a zistil, že žiadna z podaných sťažností nie je dôvodná.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol
spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,
že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti,
dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo
ktorým hrozil.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby
v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.
Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo
uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený
na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor.
Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd
sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo
či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora
na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti
obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí,
že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie
o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez
meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz
na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť
v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota
väzby podľa § 76 ods. 6.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju
bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,
opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Ako najvyšší súd z previerky spisového materiálu zistil, dňa 28. januára 2017
vyšetrovateľ podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie 21 osobám, medzi inými
aj Ing. Ľ. K. (trestné stíhanie vo veci bolo vedené od 4. februára 2016
pod ČVS: PPZ-50/NKA-PZ-BA-2016, neskôr, po vylúčení veci na samostatné konanie pod
ČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2015) a P. K. v bode 1 za zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a Ing. Ľ. K. aj za skutky pod bodom
7 a 12 kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 4 písm. c/
Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin nátlaku podľa § 192
ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., a to na
skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.
Obvinený Ing. Ľ. K. bol do väzby vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie ŠTS
BB z 1. februára 2017, sp. zn. 2 Tp 2/2017 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 9.
februára 2017, sp. zn. 2 Tost 4/2017 z dôvodov podľa § 71 ods. 1
písm. b/, c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby mu začala plynúť od 29. januára 2017 o 18:50 hod.
Obvinený P. K. bol vzatý do väzby uznesením najvyššieho súdu zo 7. februára 2017, sp. zn. 2
Tost 4/2017, ktorým tento zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS BB
z 1. februára 2017, sp. zn. 2 Tp 2/2017 a zobral obvineného do väzby z dôvodu podľa
§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s tým, že lehota väzby obvinenému začala plynúť
7. februára 2017 o 15:30 hod.
Dňa 4. apríla 2017 si obvinený Ing. Ľ. K. podal žiadosť o prepustenie z väzby na
slobodu, ktorej prokurátor nevyhovel a vec spolu so svojim stanoviskom
12. apríla 2017 predložil na rozhodnutie ŠTS BB. Rovnakú žiadosť si 28. marca 2017 podal
obvinený P. K., ktorá bola predložená 7. apríla 2017 sudcovi pre prípravné konanie ŠTS BB.
Nakoľko o podaných žiadostiach rozhodol ŠTS BB uznesením z 21. apríla 2017,
sp. zn. 2 Tp 2/2017, najvyšší súd konštatuje, že lehoty podľa § 79 ods. 2, ods. 3 Tr. por. boli
zachované.
Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania vo vzťahu k obvinenému K.,
aj najvyšší súd je toho názoru, že od posledného rozhodovania o väzbe nedošlo k takým
významným zmenám, ktoré by ďalšie vedenie trestného stíhania proti nemu spochybnili.
V tomto smere najvyšší súd (opätovne) odkazuje na výpovede W., Š., B., M. a L., resp. na
nepriame listinné dôkazy, ktoré podozrenia zo spáchania v uznesení špecifikovaných skutkov
dostatočne odôvodňujú. Pokiaľ ide o vierohodnosť, resp. dôkaznú hodnotu takto
zadovážených výpovedí, sťažnostný súd v tomto smere už notoricky opakuje, že ich
definitívne zhodnotenie bude úlohou súdov, ktoré budú rozhodovať vo veci samej
(samozrejme, za predpokladu, že bude podaná obžaloba). V tomto štádiu trestného konania –
kedy sa rozhoduje o dočasnom zaistení obvinených na účely prebiehajúceho trestného
konania, neprislúcha konajúcim súdom (či už sudcovi pre prípravné konanie ŠTS BB, resp.
senátu sťažnostnému súdu) definitívne sa vyporadúvať s ne / vierohodnosťou jednotlivých
svedkov.
Pokiaľ ide o tvrdenia obhajoby naznačujúce manipuláciu vo vyšetrovaní, v tomto
smere najvyšší súd odkazuje na vyšetrovateľkou spísaný úradný záznam, v ktorom vysvetlila,
prečo ostala v prítomnosti svedka osamote a čo (ne)bolo predmetom jej rozhovoru (č. l. 482).
Keďže, ako bolo povedané, zo stretnutia neexistuje zvukový záznam, obhajobou namietané
skutočnosti nie je možné verifikovať. To však samozrejme neznamená, že táto okolnosť
nemôže byť braná do úvahy pri záverečnom hodnotení dôkazov.
Vo vzťahu k existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. najvyšší
súd poukazuje predovšetkým na údajné postavenie obvineného K., ktorý sa mal po
zavraždení jej šéfa a ďalších popredných členov stať hlavou zločineckej skupiny
takáčovcov. Je pritom nespochybniteľné, že obava z možného marenia vyšetrovania
je u vysoko postaveného člena nepomerne vyššia ako v prípade pešiaka, radového príslušníka
výkonnej zložky, ktorý je viac-menej existenčne závislý od rozhodnutí jeho nadriadených.
Navyše, z vyššie uvedených svedeckých výpovedí plynie, že časť príjmov
pochádzajúcich z trestnej činnosti sa mala odkladať a používať v prípade trestného
stíhania jej členov (na úhradu nákladov spojených s obhajcami, skrývaním sa, na úplatky
alebo ako finančnú podporu pre rodiny atď.), o čom mal rozhodovať práve obvinený K..
Podporne sa v tejto súvislosti dá poukázať aj na to, že časť obvinených je dodnes
na úteku a doposiaľ zadržaní neboli.
K väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd uvádza, že tento
je daný predovšetkým s ohľadom na čas, počas ktorého mala zločinecká skupina
(od 90-tych rokov doposiaľ) na území (hlavne) Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho
kraja pôsobiť. V tomto smere sa teda nemožno stotožniť s námietkami obhajoby, podľa ktorej
uplynutie 7 rokov od údajného spáchania skutku výrazne spochybňuje legitimitu väzobných
dôvodov. K páchaniu trestnej činnosti (pokiaľ ide o skutok č. 1) malo dochádzať ešte
donedávna, prakticky až do uväznenia väčšej časti zločineckej skupiny.
Pokiaľ ide o obvineného P. K., aj v jeho prípade sťažnostný súd jednoznačne dospel
k záveru o dôvodnosti trestného stíhania. Z členstva v zločineckej skupine
ho neusvedčuje len svedok W., ako to tvrdí obhajoba, ale aj svedok K.
(č. l. 546, 548) a čiastočne aj svedok R. (č. l. 562).
Napokon najvyšší súd konštatuje, že ŠTS BB správne vyhodnotil zánik väzobného
dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. u obvineného K.. V tomto smere poukazuje na
uznesenie najvyššieho súdu z 12. apríla 2017, sp. zn. 3 Tost 13/2017, ktorý vo vzťahu
k údajne vyššie postavenému členovi zločineckej skupiny – obvinenému G. dospel
k záveru, že neboli preukázané žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
existenciu kolúzneho dôvodu. A hoci senát 5 T s takýmto názorom nesúhlasí, faktom je,
že obvinený G. bol právoplatne prepustený na slobodu a rovnako bol na slobodu príkazom
prokurátora z 12. apríla 2017 prepustený obvinený I. S., ktorý mal byť na čele jednej z vetiev
zločineckej skupiny, v rámci ktorej mal získavať informácie z policajného prostredia. Tohto
obvineného prokurátor prepustil, keďže o dôvodoch podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. mal
vypovedať jedine svedok W. (č. l. 488).
S prihliadnutím na fakt, že skutočnosti zakladajúce dôvody kolúznej väzby
u obvineného K. a obvinených G. a S. boli v zásade identické (G. bol navyše zadržaný
v motorovom vozidle s telefónom obaleným v alobale a s väčšou hotovosťou), ako aj
s ohľadom na údajné postavenie obvinených v štruktúre zločineckej skupiny (K. bol ako
vedúci tzv. čierneho výjazdu podriadený G., S. mal byť na čele jednej z vetiev zločineckej
skupiny), neostáva najvyššiemu súdu nič iné, len konštatovať, že aj u obvineného K.
dôvody kolúznej väzby museli medzičasom zaniknúť. Zjednodušene povedané, ak iný
senát najvyššieho súdu, resp. prokurátor dospel k záveru, že určité skutočnosti nezakladajú dôvody kolúznej väzby u vyššie postavených obvinených G. a S., potom o to viac, tie isté
skutočnosti nemôžu zakladať dôvody pre ponechanie vo väzbe u nižšie postaveného
obvineného K..
Pokiaľ ide o inštitúty nahradenia dôvodov väzby primeranými obmedzeniami podľa
§ 80 a nasl. Tr. por., ani v tomto ŠTS BB nepochybil, keď správne vo vzťahu k obvinenému
K. poukázal na fakt, že je stíhaný z obzvlášť závažného zločinu, a teda postup podľa § 80 ods.
2 Tr. por., resp. § 81 ods. 1 Tr. por. by museli odôvodňovať výnimočné okolnosti prípadu,
ktoré nezistil ani sťažnostný súd a nekonštatoval ich ani obvinený. Z tých istých dôvodov
sťažnostný súd neprijal ani opatrenie menej intenzívneho charakteru – písomný sľub
obvineného z 21. apríla 2017.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 3. mája 2017
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová