5 Tost 14/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému L. B. a spol., pre prípravu na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

podľa § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí

konanom 1. júna 2011 v Bratislave sťažnosti obvinených V. R. a F. N. proti uzneseniu sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej

Bystrici z 20. mája 2011, sp. zn. Tp 30/2011, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených V. R. a F. N.

sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Vyššie citovaným uznesením sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosti

obvinených V. R. a F. N. o prepustenie z väzby na slobodu.

Menovaní dvaja obvinení sú spolu s ďalšími obvinenými trestne stíhaní pre prípravu

na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

ako členovia organizovanej skupiny organizovali z vopred uváženej pohnútky

vykonanie usmrtenia osoby poškodeného M. H., nar. X., zadovažovali prostriedky a vytvárali

podmienky na jeho spáchanie a to takým spôsobom, že v presne nezistenom čase

od dňa 15. februára 2011 si L. B., V. R., J. B., R. Š. a F. N. rozvážili a rozhodli sa,

že poškodeného usmrtia, pričom jeho telo zakopú, spáchanie skutku plánovali a pripravovali i v reštaurácii R. v B., dňa 21. marca 2011 uložil L. B. M. R., ktorému mal poškodený

dôverovať, aby na dňa 22. marca 2011 dohodol v B. stretnutie s poškodeným, ktorého

odvezie spolu s R. Š. na fiktívnu schôdzku s vyšetrovateľom, s ktorým sa mala formou

úplatku riešiť situácia v trestnom stíhaní poškodeného, ktorý sa vyhýba trestnému konaniu,

z dôvodu vzbudenia dôvery poškodeného voči členom skupiny, aby aj následne nastúpil

do motorového vozidla členov skupiny, dňa 22. marca 2011 sa R. Š. a M. R. stretli

s poškodeným a odviezli ho do N., kde k stretnutiu so žiadnou osobou nedošlo a poškodeného

odviezli späť do B., v ten deň vo večerných hodinách sa L. B., V. R., R. Š. a F. N. znovu

stretli a dali úlohu M. R. k legende pred poškodeným, dňa 23. marca 2011 M. R. na pokyn

V. R. zabezpečil lopatu a krompáč, ktoré mu odovzdal a V. R. si ich uschoval

v svojom motorovom vozidle a v rovnaký deň sa V. R., R. Š. a F. N. stretli v B. pri hoteli K.,

dali za úlohu M. R., aby sa stretol s poškodeným s tým, že mu oznámi, že vyšetrovateľ

sa ozve na druhý deň, následne sa s poškodeným v čase približne o 16.30 hod. stretol

a uviedol mu, že vyšetrovateľ sa nemohol dostaviť a že stretnutie by sa asi malo uskutočniť

na druhý deň, nato sa V. R., R. Š. a F. N. stretli a posudzovali, či poškodený tuší

pripravovaný skutok a dohodli sa, že M. R., ktorému poškodený dôveruje, ho dňa 24. marca 2011 skontaktuje a vyláka na stretnutie, potom ho R. Š. a M. R. vyzdvihnú

na čerpacej stanici, dostane fiktívnu informáciu o odchode na stretnutie s vyšetrovateľom,

následne ho odvezú na presne nezistené miesto, kde zabezpečujú členovia skupiny vhodný

priestor, kde majú čakať ostatní členovia skupiny, pričom R. Š. a F. N. ho majú spútať

a následne má byť poškodený členmi skupiny prevezený na miesto, kde má byť V. R.

zakopaný do zeme, pričom počas uvedeného má prísť k usmrteniu poškodeného,

dňa 24. marca 2011 všetci členovia skupiny upravovali plán a spôsob vylákania poškodeného

a deň vykonania skutku, legendu pred poškodeným, zvažovali miesto vykonania fyzického

útoku a obmedzenia pohybu poškodeného v rôznych priestoroch užívaných J. B., určovali

prostriedky na jeho vykonanie a rozdeľovali si úlohy prípravy a vykonania usmrtenia

poškodeného na základe aktuálnych podmienok, pričom dňa 24. marca 2011 v čase

o 17.25 hod. vylákali poškodeného na stretnutie v B., na čerpaciu stanicu S., kde sa dostavili

R. Š. a M. R. a poškodený.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracoviska v Banskej Bystrici z 27. marca 2011, sp. zn. Tp 30/2011, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2011, sp. zn. 5 Tost 10/2011, boli obvinení V. R. a F. N. (spolu s ostatnými obvinenými) vzatí do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala všetkým plynúť dňom 24. marca 2011.

Podaním z 19. apríla 2011, prostredníctvom svojho obhajcu, obvinení V. R. a F. N. požiadali o prepustenie z väzby. Ich návrhu prokurátor nevyhovel a návrh predložil

na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici, ktorý dospel k záveru vyjadrenému v odôvodnení svojho

vyššie citovaného uznesenia z 20. mája 2011, že u oboch obvinených naďalej trvajú dôvody

väzby podľa písm. b/ i písm. c/ § 71 ods. 1 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, do zápisnice o úkone sudcu

urobeného podľa § 72 ods. 2 Tr. por. zahlásili obaja obvinení, ako V. R. tak aj F. N.,

sťažnosť. Sťažnosť však ani jeden z nich osobne, alebo prostredníctvom spoločného obhajcu

JUDr. M. G., písomne neodôvodnili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovatelia mohli podať sťažnosť, i konanie

predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosti obvinených V. R. a F. N. nie sú dôvodné.

Vychádzajúc z toho, čím argumentoval obhajca obžalovaných v podaných žiadostiach

obvinených o prepustenie z väzby Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje na základe

zhromaždeného dôkazného materiálu v predloženom spise, že dôvodnosť podozrenia,

že obvinení mali spáchať inkriminovaný skutok sa od času vzatia obvinených do väzby

nerozptýlila. Naopak, po opätovnom výsluchu svedka M. R. a už doteraz vykonaných

dôkazov sa ešte viac umocnila. Preto neopodstatnené je tvrdenie obvinených v žiadostiach,

prostredníctvom obhajcu, že už len pre samotnú nedostatočnú dôvodnosť vzneseného

obvinenia nie je daný dôvod ich väzby.

Čo sa týka konkrétnych dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.,

tie boli podrobne špecifikované v predchádzajúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracoviska v Banskej Bystrici, správne konštatuje v napadnutom uznesení, že na týchto

dôvodoch sa nič nezmenilo.

V reakcii na argumentáciu obvinených, že všetci obvinení už boli vypočutí a vypočutý

bol v ich veci, po tom, čo im bolo vznesené obvinenie, aj svedok M. R. ako aj poškodený

M. H., a tak niet už na koho pôsobiť, v zmysle vzájomného ovplyvňovania

alebo ovplyvňovania svedkov, a teda nie je ani dôvod tzv. kolúznej väzby, treba uviesť,

že z doterajšieho dokazovania je zrejmé, vzhľadom na charakter predmetnej trestnej veci

(keď obzvlášť závažný zločin mal byť v štádiu prípravy), že dôležitý je každý detail týkajúci

sa pohybu a činnosti každého z obvinených a aj osoby poškodeného M. H., ktorý treba

preverovať a rovnako každý detail z výpovede svedka M. R. a tieto detaily, okrem iných

dôkazov, musia byť preverované najmä výsluchmi svedkov vyplývajúcich z tvrdení

jednotlivých obvinených, poškodeného a svedka M. R..

Preto aj keď poškodený M. H. a svedok M. R. už boli vypočutí, neznamená to,

že by tým ihneď sa rozptýlila aj obava, že obvinení, ak by boli na slobode, mohli

ovplyvňovať svedkov alebo vzájomne na seba pôsobiť v snahe mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Predovšetkým pretrváva obava, že by sa obvinení vzájomne dohovárali o svojich

eventuálnych ďalších tvrdeniach, v závislosti od výsledkov prebiehajúceho vyšetrovania a že by mohli ovplyvňovať tých svedkov, ktorých výsluch sa ukáže ako nevyhnutý

na preverenie ich vlastných tvrdení a rovnako údajov z výpovedí svedka M. R.,

či poškodeného M. H..

Keďže podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takáto obava stále trvá, je daný

dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Zo skutkových okolností charakterizujúcich zločin, pre ktorý sú obvinení trestne

stíhaní, ktorý mal byť pripravovaný ako dôsledok motivácie smerujúcej k zbaveniu

sa nebezpečenstva vlastného ohrozenia poškodeným M. H., ak v inej veci ako obvinený bude

voči obvineným v danej veci vypovedať, lebo sa mal rozhodnúť zmeniť spôsob svojej

obhajoby a sám sa ísť priznať, jednoznačne vyplýva obava, že ak by poškodený a obvinení

v danej veci boli na slobode, svoj pôvodný zámer zbaviť sa osoby ohrozujúcej celú

organizovanú skupinu, teraz už obvinených osôb, by mohli uskutočniť aj za cenu

pripravovaného zločinu, ktorý by mohli dokončiť.

Preto preventívna väzba podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvinených V. R.

a F. N., u ktorých boli pri prehliadkach osobných motorových vozidiel nájdené aj veci, ktoré

mali byť použité na spáchanie zločinu, je odôvodnená.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosti obvinených V. R. a F. N.

sú nedôvodné, zamietol ich podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 1. júna 2011

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová