5 Tost 14/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému L. B. a spol., pre prípravu na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
podľa § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí
konanom 1. júna 2011 v Bratislave sťažnosti obvinených V. R. a F. N. proti uzneseniu sudcu
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej
Bystrici z 20. mája 2011, sp. zn. Tp 30/2011, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených V. R. a F. N.
sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Vyššie citovaným uznesením sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosti
obvinených V. R. a F. N. o prepustenie z väzby na slobodu.
Menovaní dvaja obvinení sú spolu s ďalšími obvinenými trestne stíhaní pre prípravu
na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
ako členovia organizovanej skupiny organizovali z vopred uváženej pohnútky
vykonanie usmrtenia osoby poškodeného M. H., nar. X., zadovažovali prostriedky a vytvárali
podmienky na jeho spáchanie a to takým spôsobom, že v presne nezistenom čase
od dňa 15. februára 2011 si L. B., V. R., J. B., R. Š. a F. N. rozvážili a rozhodli sa,
že poškodeného usmrtia, pričom jeho telo zakopú, spáchanie skutku plánovali a pripravovali i v reštaurácii R. v B., dňa 21. marca 2011 uložil L. B. M. R., ktorému mal poškodený
dôverovať, aby na dňa 22. marca 2011 dohodol v B. stretnutie s poškodeným, ktorého
odvezie spolu s R. Š. na fiktívnu schôdzku s vyšetrovateľom, s ktorým sa mala formou
úplatku riešiť situácia v trestnom stíhaní poškodeného, ktorý sa vyhýba trestnému konaniu,
z dôvodu vzbudenia dôvery poškodeného voči členom skupiny, aby aj následne nastúpil
do motorového vozidla členov skupiny, dňa 22. marca 2011 sa R. Š. a M. R. stretli
s poškodeným a odviezli ho do N., kde k stretnutiu so žiadnou osobou nedošlo a poškodeného
odviezli späť do B., v ten deň vo večerných hodinách sa L. B., V. R., R. Š. a F. N. znovu
stretli a dali úlohu M. R. k legende pred poškodeným, dňa 23. marca 2011 M. R. na pokyn
V. R. zabezpečil lopatu a krompáč, ktoré mu odovzdal a V. R. si ich uschoval
v svojom motorovom vozidle a v rovnaký deň sa V. R., R. Š. a F. N. stretli v B. pri hoteli K.,
dali za úlohu M. R., aby sa stretol s poškodeným s tým, že mu oznámi, že vyšetrovateľ
sa ozve na druhý deň, následne sa s poškodeným v čase približne o 16.30 hod. stretol
a uviedol mu, že vyšetrovateľ sa nemohol dostaviť a že stretnutie by sa asi malo uskutočniť
na druhý deň, nato sa V. R., R. Š. a F. N. stretli a posudzovali, či poškodený tuší
pripravovaný skutok a dohodli sa, že M. R., ktorému poškodený dôveruje, ho dňa 24. marca 2011 skontaktuje a vyláka na stretnutie, potom ho R. Š. a M. R. vyzdvihnú
na čerpacej stanici, dostane fiktívnu informáciu o odchode na stretnutie s vyšetrovateľom,
následne ho odvezú na presne nezistené miesto, kde zabezpečujú členovia skupiny vhodný
priestor, kde majú čakať ostatní členovia skupiny, pričom R. Š. a F. N. ho majú spútať
a následne má byť poškodený členmi skupiny prevezený na miesto, kde má byť V. R.
zakopaný do zeme, pričom počas uvedeného má prísť k usmrteniu poškodeného,
dňa 24. marca 2011 všetci členovia skupiny upravovali plán a spôsob vylákania poškodeného
a deň vykonania skutku, legendu pred poškodeným, zvažovali miesto vykonania fyzického
útoku a obmedzenia pohybu poškodeného v rôznych priestoroch užívaných J. B., určovali
prostriedky na jeho vykonanie a rozdeľovali si úlohy prípravy a vykonania usmrtenia
poškodeného na základe aktuálnych podmienok, pričom dňa 24. marca 2011 v čase
o 17.25 hod. vylákali poškodeného na stretnutie v B., na čerpaciu stanicu S., kde sa dostavili
R. Š. a M. R. a poškodený.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracoviska v Banskej Bystrici z 27. marca 2011, sp. zn. Tp 30/2011, v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2011, sp. zn. 5 Tost 10/2011, boli obvinení V. R. a F. N. (spolu s ostatnými obvinenými) vzatí do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala všetkým plynúť dňom 24. marca 2011.
Podaním z 19. apríla 2011, prostredníctvom svojho obhajcu, obvinení V. R. a F. N. požiadali o prepustenie z väzby. Ich návrhu prokurátor nevyhovel a návrh predložil
na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici, ktorý dospel k záveru vyjadrenému v odôvodnení svojho
vyššie citovaného uznesenia z 20. mája 2011, že u oboch obvinených naďalej trvajú dôvody
väzby podľa písm. b/ i písm. c/ § 71 ods. 1 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, do zápisnice o úkone sudcu
urobeného podľa § 72 ods. 2 Tr. por. zahlásili obaja obvinení, ako V. R. tak aj F. N.,
sťažnosť. Sťažnosť však ani jeden z nich osobne, alebo prostredníctvom spoločného obhajcu
JUDr. M. G., písomne neodôvodnili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovatelia mohli podať sťažnosť, i konanie
predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosti obvinených V. R. a F. N. nie sú dôvodné.
Vychádzajúc z toho, čím argumentoval obhajca obžalovaných v podaných žiadostiach
obvinených o prepustenie z väzby Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje na základe
zhromaždeného dôkazného materiálu v predloženom spise, že dôvodnosť podozrenia,
že obvinení mali spáchať inkriminovaný skutok sa od času vzatia obvinených do väzby
nerozptýlila. Naopak, po opätovnom výsluchu svedka M. R. a už doteraz vykonaných
dôkazov sa ešte viac umocnila. Preto neopodstatnené je tvrdenie obvinených v žiadostiach,
prostredníctvom obhajcu, že už len pre samotnú nedostatočnú dôvodnosť vzneseného
obvinenia nie je daný dôvod ich väzby.
Čo sa týka konkrétnych dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.,
tie boli podrobne špecifikované v predchádzajúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracoviska v Banskej Bystrici, správne konštatuje v napadnutom uznesení, že na týchto
dôvodoch sa nič nezmenilo.
V reakcii na argumentáciu obvinených, že všetci obvinení už boli vypočutí a vypočutý
bol v ich veci, po tom, čo im bolo vznesené obvinenie, aj svedok M. R. ako aj poškodený
M. H., a tak niet už na koho pôsobiť, v zmysle vzájomného ovplyvňovania
alebo ovplyvňovania svedkov, a teda nie je ani dôvod tzv. kolúznej väzby, treba uviesť,
že z doterajšieho dokazovania je zrejmé, vzhľadom na charakter predmetnej trestnej veci
(keď obzvlášť závažný zločin mal byť v štádiu prípravy), že dôležitý je každý detail týkajúci
sa pohybu a činnosti každého z obvinených a aj osoby poškodeného M. H., ktorý treba
preverovať a rovnako každý detail z výpovede svedka M. R. a tieto detaily, okrem iných
dôkazov, musia byť preverované najmä výsluchmi svedkov vyplývajúcich z tvrdení
jednotlivých obvinených, poškodeného a svedka M. R..
Preto aj keď poškodený M. H. a svedok M. R. už boli vypočutí, neznamená to,
že by tým ihneď sa rozptýlila aj obava, že obvinení, ak by boli na slobode, mohli
ovplyvňovať svedkov alebo vzájomne na seba pôsobiť v snahe mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie.
Predovšetkým pretrváva obava, že by sa obvinení vzájomne dohovárali o svojich
eventuálnych ďalších tvrdeniach, v závislosti od výsledkov prebiehajúceho vyšetrovania a že by mohli ovplyvňovať tých svedkov, ktorých výsluch sa ukáže ako nevyhnutý
na preverenie ich vlastných tvrdení a rovnako údajov z výpovedí svedka M. R.,
či poškodeného M. H..
Keďže podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takáto obava stále trvá, je daný
dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Zo skutkových okolností charakterizujúcich zločin, pre ktorý sú obvinení trestne
stíhaní, ktorý mal byť pripravovaný ako dôsledok motivácie smerujúcej k zbaveniu
sa nebezpečenstva vlastného ohrozenia poškodeným M. H., ak v inej veci ako obvinený bude
voči obvineným v danej veci vypovedať, lebo sa mal rozhodnúť zmeniť spôsob svojej
obhajoby a sám sa ísť priznať, jednoznačne vyplýva obava, že ak by poškodený a obvinení
v danej veci boli na slobode, svoj pôvodný zámer zbaviť sa osoby ohrozujúcej celú
organizovanú skupinu, teraz už obvinených osôb, by mohli uskutočniť aj za cenu
pripravovaného zločinu, ktorý by mohli dokončiť.
Preto preventívna väzba podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvinených V. R.
a F. N., u ktorých boli pri prehliadkach osobných motorových vozidiel nájdené aj veci, ktoré
mali byť použité na spáchanie zločinu, je odôvodnená.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosti obvinených V. R. a F. N.
sú nedôvodné, zamietol ich podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 1. júna 2011
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová