5Tost/13/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci odsúdeného L. T. pre obzvlášť závažný zločin vraždy spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 20 Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 19. apríla 2018 v Bratislave sťažnosť odsúdeného L. T. proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 4. apríla 2018, sp. zn. PK-1T/1/2012, a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. T. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Vyšší súdny úradník Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný súd“) uznesením z 12. marca 2018, sp. zn. PK-1T/1/2012, podľa § 558 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 555 ods. 1 písm. c) Tr. por. uložil odsúdenému L. T. povinnosť nahradiť štátu vyplatenú odmenu ustanovenému obhajcovi JUDr. Ing. Dušanovi Grmanovi vo výške 370,85 € v lehote 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti na účet Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. V odôvodnení poukázal na to, že odsúdený T. má vyživovaciu povinnosť na dve maloleté deti (narodené v rokoch 2008 a 2009) v celkovej výške 120 €/mesačne a tiež iné, nešpecifikované dlhy vo výške 200.000 €. Z potvrdenia ÚVTOS vyplýva, že odsúdený je zaradený do práce a jeho čistá pracovná odmena za rok 2014 predstavovala 899,10 €, za rok 2015 2.571,68 €, za rok 2016 2.596,60 € a za január 2018 262,13 €. Na osobnom konte odsúdeného bolo k 12. februáru 2018 138,74 €. Súd tiež skonštatoval, že odsúdený nie je držiteľom alebo vlastníkom osobného motorového vozidla a rovnako nie je ani vlastníkom nehnuteľnosti. Na podklade týchto skutočností dospel k záveru, že odsúdený má taký pravidelný mesačný príjem, ktorý mu umožňuje uhrádzať nielen výživné, ale aj dlh - hoci len v splátkach v dlhšom časovom období. Proti tomuto uzneseniu podal 16. marca 2018 odsúdený T. sťažnosť (označenú ako odvolanie), v rámci ktorej vysvetlil, že vyšší súdny úradník nevzal do úvahy § 45 ods. 2, ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z., podľa ktorého sa mu z hrubej pracovnej odmeny vykonávajú zrážky, a teda mu ostane „len 45 %, resp. 17 % z čistej pracovnej odmeny, čo nepredstavuje ani 70 € mesačne“. Jeho vyživovacia povinnosť pritom dosahuje 120 €/mesačne. O podanej sťažnosti rozhodol predseda senátu špecializovaného súdu uznesením zo 4. apríla 2018, sp. zn. PK-1T/1/2012, tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 190 ods. 2 písm. c) Tr. por. zamietol.V odôvodnení na podklade § 45 ods. 2, ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z. vysvetlil, že z jeho vyživovacej povinnosti vo výške 120 €/mesačne sa vykonávajú zrážky, ktoré nesmú presiahnuť 35,78 €/mesačne. Vo zvyšku dlžné výživné spadá medzi tzv. ostatné pohľadávky, z ktorých ústav zráža maximálne do výšky 5 % z čistej mesačnej odmeny. Na podklade tohto súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako neopodstatnenú a doplnil, že ak jeho majetkové pomery nezodpovedajú výške určeného výživného, môže postupovať podľa § 62 ods. 2, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. a podať návrh na jeho zníženie.Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený T. 12. apríla 2018 sťažnosť, ktorú však ani dodatočne neodôvodnil. Spisový materiál bol spolu so sťažnosťou odsúdeného T. riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 18. apríla 2018. Následne najvyšší súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Janečka nie je prípustná.Podľa druhej vety § 185 ods. 2 Tr. por. uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Podľa § 190 ods. 1 Tr. por. orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie policajta, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.Podľa § 190 ods. 2 písm. c) Tr. por. ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník predsedovi senátu a v prípravnom konaní sudcovi pre prípravné konanie, ktorí majú pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného orgánu.Podľa § 558 ods. 1 Tr. por. o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pokiaľ o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi rozhodol na prvom stupni vyšší súdny úradník špecializovaného súdu, potom proti tomuto uzneseniu bolo možné podať sťažnosť, ktorej vyšší súdny úradník - ako orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, v rámci autoremedúry buď vyhovie, alebo predloží na rozhodnutie predsedovi senátu špecializovaného súdu. Predseda senátu špecializovaného súdu má pri rozhodovaní o podanej sťažnosti postavenie nadriadeného orgánu. V prípade, že podanú sťažnosť zamietne (čo sa stalo i v tomto prípade), potom v zmysle § 185 ods. 2 Tr. por. už proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2014, sp. zn. I. ÚS 34/2014). Z tohto dôvodu najvyšší súd rozhodol na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci tak, že sťažnosť odsúdeného L. T. podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. por. ako neprípustnú zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.