Najvyšší súd
5 Tost 12/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému Ing. B. K. a spol., pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 20 k § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 11. mája 2011 v Bratislave o sťažnosti obvineného Ing. B. K. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu
Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, zo 7. apríla 2011, sp. zn. Tp 27/2011, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. B. K. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie), uznesením zo 7. apríla 2011, sp. zn. Tp 27/2010, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného Ing. B. K. o prepustenie na slobodu, pričom podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a súčasne podľa § 81 ods. 1 Tr. por. neprijal peňažnú záruku ponúknutú synom obvineného B. K..
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obvinený Ing. B. K., ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v osobitnom písomnom podaní.
V odôvodnení podanej sťažnosti obvinený Ing. B. K. v podstate len zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu založenú na tvrdení, že dôvody tzv. útekovej a preventívnej väzby u neho už pominuli, pričom podľa jeho názoru „ohrozenie zákonného a plynulého priebehu trestného konania nie je ovplyvnené a podmienené obmedzením jeho osobnej slobody“.
V tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že orgány činné v trestnom konaní rozhodujúce o jeho väzbe v tomto štádiu už prijali jeho argumentáciu ohľadom nesúladu medzi vykazovanou adresou jeho trvalého bydliska a skutočným miestom pobytu, na ktoré je mu možné bez akýchkoľvek problémov doručovať akékoľvek zásielky súvisiace s trestným konaním. Rovnako tak v prípade jeho ďalších bežiacich trestných konaní zastával názor, že ide o veci z dávnej minulosti, ktoré nesúvisia s touto vyšetrovanou vecou, pričom ich význam sa určitým spôsobom iba preceňuje.
Podľa jeho názoru jeho väzbu možno nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne majetkovou zárukou.
Podanou sťažnosťou sa preto domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 194 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnuté a sám vo veci rozhodol tak, že by ho prepustil na slobodu za súčasného nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne prijatím majetkovej záruky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej prieskumnej povinnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie predchádzajúce týmto výrokom, pričom zistil, že sťažnosť obvineného Ing. B. K. nie je dôvodná.
Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Obor boja proti korupcii západ – N. pod sp. zn. ČVS: PPZ-150/BPK-Z-2009 dňa 10. marca 2009 uznesením podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. a vzniesol obvinenie proti B. K. a P. B. za obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20 k § 14 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
1/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca jún roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celkovej hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R. v katastrálnych územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie E., ul. Z. č. X., S., ponúkli kupujúcemu spoločnosti B., X., V., tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode kupujúceho,
2/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej pôdy, od dňa 21. novembra 2008 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene predstierajúc, že zastupujú oprávneného vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha hornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R. v katastrálnych
územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa D.
Ď., bytom H., G. ponúkli na predaj záujemcom, a to spoločnosti E., ďalej dosiaľ neustáleným záujemcom z Česka, ďalším osobám J. Č., V. H., Ing. P., P. B., p. V., F Č., p. A. C., p. F., M. H. a tiež iným doposiaľ neustáleným záujemcom, tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode kupujúceho,
3/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, v mene vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca október roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R. v katastrálnych územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa R. F., bytom B., N., ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom, tieto nehnuteľnosti, čím by pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode kupujúceho,
4/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca november roku 2008 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R. v katastrálnych územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa R. V. – realitného makléra – N. bytom B., N., ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom, tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali neoprávnený
prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode kupujúceho,
5/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene
vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca november roku 2008 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R. v katastrálnych územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa A. C., bytom P. č. 2452/22, K. ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode kupujúceho,
6/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca október 2009 doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R. v katastrálnych územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa Ľ. P., bytom N., B. ponúkli na predaj záujemcovi T. N. z Nemecka tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode kupujúceho.
Obvinený Ing. B. K. bol do väzby vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie z 13. marca 2010, sp. zn. Tp 27/2010, podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 9. marca 2010.
Ostatne bolo o väzbe rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2011, sp. zn. 4 Tost 1/2011, ktorým bola obvinenému Ing. B. K. predĺžená
lehota trvania väzby do 1. júla 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné konštatovať, že od ostatného rozhodnutia o väzbe obvineného Ing. B. K. nedošlo k žiadnej zmene tak v otázke dôvodnosti
jeho trestného stíhania ako aj v otázke ďalšieho trvania dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.
V otázke dôvodnosti trestného stíhania z doposiaľ zabezpečených a vykonaných dôkazov vyplýva dôvodné podozrenie v rovine rozumnej istoty, že obvinení Ing. B. K. a P. B. sa mali dopustiť skutkov, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a ktoré majú znaky vyššie uvedeného obzvlášť závažného zločinu, pričom dôvodnosť tohto podozrenia sa vykonávanými dôkazmi ešte prehĺbila.
Keďže sudca pre prípravné konanie v odôvodnení napadnutého uznesenia v dostatočnom rozsahu rozviedol tieto dôkazy a z nich vyplávajúce doteraz zistené skutočnosti nasvedčujúce vyššie uvedenému záveru, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v podrobnostiach na túto argumentáciu len odkazuje, keďže ju považoval za správnu a v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o dôvod tzv. útekovej väzby okrem konkrétnych skutočností uvedených v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov determinujúcich existenciu a ďalšie jej trvanie treba brať do úvahy podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj vyjadrenia spoluobvineného P. B., ktorý v rámci svojho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že „s pánom K. sa stretnúť, to je umenie, telefonáty neberie, keď som ho hľadal doma, pani K. povedala, že odišiel a nevie, kde je“. Uvedený spôsob „komunikácie“ a laxného prístupu k povinnostiam u obvineného Ing. B. K. sa rovnakým spôsobom prejavil už v minulosti aj v konaní pred súdom v ďalších jeho trestných veciach, v ktorých sa obvinený Ing. B. K. na hlavné pojednávania nedostavil a následne predložil rôzne potvrdenia o svojej pracovnej neschopnosti (viď č. l. 471).
Napokon aj v prípade trvania dôvodu tzv. preventívnej väzby nedošlo k žiadnej zmene. Tu treba ešte zdôrazniť, že zo zabezpečených a vykonaných dôkazov vyplýva, že obvinený Ing. B. K. tak v minulosti (viď ďalšie trestné stíhania uvedené na č. l. 5 – 6 napadnutého uznesenia ) ako aj v posudzovanej veci používal tak povediac
rovnaký „modus operandi“ založený v podstate na jeho snahe získať majetkový prospech predstieraním existencie právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorý je v rozpore so skutočným stavom. V tomto prípade treba navyše zdôrazniť, že toto jeho opakované protiprávne konanie zrejme dané jeho osobnostnými dispozíciami determinuje nielen dôvod tzv. preventívnej väzby, ale aj dôvod už vyššie spomenutej útekovej väzby.
Z týchto dôvodov potom neprichádza do úvahy ani nahradenie väzby inými prostriedkami v zmysle Trestného poriadku, keďže väzba ako zabezpečovací inštitút je v tomto prípade jediným možným riešením, aby v trestnej veci obvineného Ing. B. K. sa konalo bez zbytočných prieťahov.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného Ing. B. K. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol, keďže dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. u neho naďalej trvajú a účel väzby jej nahradením dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. prijatím peňažnej záruky nie možné dosiahnuť.
Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie prípustná.
V Bratislave 11. mája 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková