ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci proti obžalovanému A.F. a spol. pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 21. marca 2019 v Bratislave odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných A. K. a Z. Z. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Pezinok z 25. júla 2017 sp. zn. PK-2T 29/2013, a takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. zrušuje s a napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených trestoch a spôsobe ich výkonu u obžalovaných A. K. a Z. Z..
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní:
1/ A.F., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom D., okr. S., zamestnanec obchodnej spoločnosti A.
2/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., A., okr. S., zamestnanec obchodnej spoločnosti C. R. P., s.r.o. I.
odsudzujú :
1/ obž. A. K. podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 41 ods. 1, ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl. 106/2011 z 28.11.2012 č. 428/2012 Z.z. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2/ obž. Z. Z. podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, písm. o/, § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 41 ods. 1, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Výrok o uloženom ochrannom opatrení zostáva nezmenený.
II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obžalovaným A.F., Z. Z. a Ing. A. S. sa zamieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 25. júla 2017 sp. zn. PK-2T 29/2013 bol obžalovaný A. K. v bode I./ 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. a pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti sčasti dokonaného v bodoch I./ 1, 2, 4 podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. v znení účinnom do 30.06.2016, v bodoch I./ 3, 5, 6, 7 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. v znení účinnom do 30.06.2016, v bode II./ uznaný za vinného zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a
obžalovaný Z. Z. v bode I./ 1, 2 z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. v znení účinnom do 30.06.2016, na skutkovom základe, že
I./
v presne nezistenej dobe začiatkom roka 2006, najneskôr v prvej polovici mesiaca február 2006, potom, keď odsúdený J. K. ako iniciátor tohto konania, odsúdený A. W. a osoba s procesným postavením svedka v tomto konaní (ďalej označená „ako osoba v postavení člena skupiny") v reštaurácii S. I. v Bratislave uzatvorili dohodu o tom, že na základe informácii o vybavení hypotekárnych úverov na území Spojených štátov amerických (ďalej len USA) doteraz neidentifikovanými osobami, ktoré následne získaval J. K. prostredníctvom kontaktných osôb z USA, osoba v postavení člena skupiny poskytne súčinnosť pri zakladaní bežných účtov v Československej obchodnej banke, a.s., pobočka zahraničnej banky v SR Bratislava, IČO: XXX XXX XX, na ktoré budú poukázané peňažné prostriedky z týchto hypotekárnych úverov, a poskytne súčinnosť pri výbere prevedených peňažných prostriedkov na pobočke tejto banky na ulici P. X v Bratislave a na ďalších pobočkách tejto banky a prevedené peniaze odovzdá J. K. za účelom následného prerozdelenia zisku z tejto činnosti a odovzdania časti prevedených peňažných prostriedkov doteraz neidentifikovaným osobám, ktoré zosnovali a riadili túto činnosť na území USA, pričom A. W. ako člen zločineckej skupiny „Z." hrozil osobe v postavení člena skupiny ujmou v prípade odmietnutia súčinnosti, a spoločne s ďalším členom zločineckej skupiny „Z." odsúdeným A. K. mal hrozbami a vyhrážkami pôsobiť i na ďalšie osoby účastné pri zakladaní účtov a výbere peňazí tak, aby táto činnosť nebola odhalená;
obžalovaný A. K. na presne nezistenom mieste v Bratislavskom kraji pristúpil k takto uzatvorenej dohode tak, že sa pred J. K. a osobou v postavení člena skupiny zaviazal na poskytnutie súčinnosti spočívajúcej v zabezpečení osôb vhodných na zakladanie účtov a výber peňazí a v zabezpečení fotografií týchto osôbza účelom vyhotovenia nepravých dokladov totožnosti; následne v presne nezistenej dobe od 22.02.2006 do 22.06.2006 v obci I., okr. S. a v svojom dome číslo popisné XXX v obci I., okr, Z., pod prísľubom odmeny nahovoril na zakladanie účtov a výber peňazí obžalovaného Z. Z., Z. I., nar. XX.XX.XXXX, Z. Z., nar. XX.XX.XXXX a prostredníctvom Z. Z. zabezpečil Z. N., nar. XX.XX.XXXX, I. X., nar. XX.XX.XXXX, L. M., nar. XX.XX.XXXX a O. G., nar. XX.XX.XXXX; potom od obžalovaného Z. Z. a Z. Z. prevzal fotografie týchto osôb určené na vyhotovenie dokladov totožnosti a tieto fotografie na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky odovzdal z časti sám a z časti prostredníctvom osoby v postavení člena skupiny odsúdenému J. K., ktorý v presne nezistenej dobe od začiatku roka 2006 do júna 2006 na území Českej republiky zadovážil falzifikáty občianskych preukazov a cestovných pasov označených štátnym znakom Českej republiky, v ktorých sa nachádzali fotografie vyššie uvedených osôb, meno P. P. Q. a mená občanov žijúcich na území Spojených štátov amerických v štáte Florida, A. J., U. D., W. J. B., O. A. D., O. L., majetkových obetí trestných činov spáchaných krádežou identity a hypotekárnymi podvodmi, ktoré sú na území USA posúdené ako trestné činy podľa článku 18, § 1349, článku 18, § 1341 a článku 18, § 1343 Trestného zákona; následne obžalovaný A. K. v dobe pred založením účtov v pobočkách Československej obchodnej banky, a.s. v Trnave a v Bratislave uvedenej v bodoch 1 až 7 rozsudku, vo vozidle na presne nezistenom mieste na území Trnavského a Bratislavského kraja odovzdal Z. Z. občiansky preukaz č. PH XXXXXX a cestovný pas č. XXXXXXX s menom B. W. J a fotografiou Z. Z., občiansky preukaz č. PH XXXXXX s menom D. U. a fotografiou Z. N., občiansky preukaz č. PH XXXXXX a cestovný pas č. XXXXXXXX s menom P. P. Q. a fotografiou I. X., občiansky preukaz č. PH XXXXXX a fotografiou L. M., a v svojom dome číslo popisné XXX v obci I., okr. Z. za prítomnosti Z. Z. odovzdal O. G. občiansky preukaz č. PH XXXXXX a cestovný pas č. XXXXXXX s jeho fotografiou a menom L. O. T., a v prítomnosti obžalovaného Z. Z. za vzájomnej súčinnosti s osobou v postavení člena na ulici P. X v Bratislave odovzdal Z. I. občiansky preukaz č. PH XXXXXX a cestovný pas č. XXXXXXX s jeho fotografiou a menom A. J. J.; uvedené osoby s použitím týchto nepravých dokladov s ich fotografiou v pobočkách Československej obchodnej banky, a.s. v Trnave a Bratislave uzatvorili zmluvy o bežnom účte v mene USD a EUR, pritom Z. I. sprevádzali obžalovaný A. K., obžalovaný Z. Z. a osoba v postavení člena skupiny, ostatné osoby sprevádzal Z. Z. na základe inštrukcií, ktoré mu dal obžalovaný A. K.; následne z finančných inštitúcii v Spojených štátoch amerických bol vykonaný prevod peňažných prostriedkov na účty založené Z. I., Z. Z. a L. M. a z týchto peňažných prostriedkov na ulici P. X v Bratislave osoba v postavení člena skupiny v prítomnosti obžalovaného A. K. prevzala dňa 30.03.2006 od Z. I. sumu 510.000,- USD a dňa 12.06.2006 od Z. Z. sumu 232.000,- EUR; tieto peňažné prostriedky osoba v postavení člena skupiny odovzdala J. K., pričom časť peňazí v nezistenej výške bola K. pridelená A. K. a osobe v postavení člena skupiny za účelom prerozdelenia zisku a náhrady nákladov;
obžalovaný Z. Z. na stretnutí s obžalovaným K. v mieste svojho trvalého bydliska na ulici A. XXXX v obci I., okr. S., na návrh obžalovaného K. za prisľúbenú odmenu 300.000,- Sk súhlasil, že bude spolupracovať pri získavaní týchto peňazí a následne zabezpečil svoje fotografie a fotografie Z. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase v jeho obydlí prespával, tieto fotografie v mieste svojho bydliska odovzdal obžalovanému K. a v dňoch 22.02.2006, 30.03.2006 a 29.05.2006 sprevádzal Z. I. z I. a S. do pobočky Československej obchodnej banky, a.s., pobočky zahraničnej banky v SR, na ulici P. X v Bratislave, kde Z. I. za sprievodu osoby v postavení člena skupiny na falšovaný občiansky preukaz a na cestovný pas so znakmi Českej republiky uzatvoril zmluvy o bežných účtoch v mene USD a EUR a vykonal výber peňazí tak, ako je uvedené v bode 1/ a v bode 2/ rozsudku,
pritom k predmetným bankovým operáciám dochádzalo takto:
1/ dňa 22.02.2006 v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike so sídlom Bratislava, na ulici P. X v Bratislave, Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., ul Z. XXX/X, po vzájomnej dohode a za vzájomnej súčinnosti s tam prítomným obžalovaným Z. Z. a osobou s procesným postavením svedka v tomto konaní (ďalej označená ako osoba v postavení člena skupiny) uzatvoril zmluvu o zriadení a vedení bežného devízového účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene USD pre majiteľa účtu menom J. A. J. predstierajúc pritom pracovníčke banky, že je občanom Českej republiky a je nositeľom tohto mena a osobných údajov vyplývajúcich z falzifikátov občianskehopreukazu s číslom Z. XXXXXX a cestovného pasu s číslom XXXXXXX, v obidvoch so štátnym znakom Českej republiky a menom A. J. J., narodený XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt F., E. XXX, ktoré predložili pracovníkovi banky za účelom overenia totožnosti majiteľa účtu; následne dňa 28.03.2006 z banky v USA boli v prospech tohto účtu pripísané peňažné prostriedky v sume 511.184,74,- USD, ktoré boli prevedené na tento účet od poskytovateľa hypotéky City First Mortgage Corp. so sídlom v USA obeti hypotekárneho podvodu A. J., bytom XXXX N. I. DR, W.. XXX, A., Florida, USA, a po ohlásení výplaty dňa 29.03.2006, dňa 30.03.2006 na uvedenej pobočke Československej obchodnej banky, a.s. na ulici P. X Bratislava, Z. I. za prítomnosti obžalovaného Z. Z. a osoby v postavení člena skupiny po predložení uvedených falzifikátov občianskeho preukazu a cestovného pasu vybrali z predmetného účtu hotovosť v sume 510.000,- USD, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska ku dňu výberu 1 USD = 31,492,- SKK predstavuje sumu 16.060.920,00,- SKK (533.124,87,- EUR), a tieto peňažné prostriedky bezprostredne po ich výbere na parkovisku pred pobočkou banky spolu s falzifikátmi dokladov prevzali obžalovaný A. K. a osoba v postavení člena skupiny, ktorá následne peniaze odovzdala odsúdenému J. K.,
2/ dňa 06.04.2006 v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike so sídlom Bratislava, na ulici P. X v Bratislave, Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., ul. Z. XXX/X, po vzájomnej dohode a vzájomnej súčinnosti s osobou s procesným postavením svedka v tomto konaní (ďalej označená ako osoba v postavení člena skupiny) a obžalovaným Z. Z., ktorý ho na toto miesto priviezol, uzatvoril zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR pre majiteľa účtu menom J. A. J. predstierajúc pritom pracovníkovi banky, že je občanom Českej republiky a je nositeľom tohto mena a osobných údajov vyplývajúcich z falzifikátov občianskeho preukazu s číslom PH XXXXXX a cestovného pasu s číslom XXXXXXX, v obidvoch so štátnym znakom Českej republiky a menom A. J. J., narodený XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt F., E. XXX, ktoré predložil pracovníkovi banky za účelom overenia totožnosti majiteľa účtu; následne dňa 25.05.2006 boli z banky v USA v prospech tohto účtu pripísané peňažné prostriedky v sume 298.079,55,- USD, ktoré boli prevedené na tento účet od poskytovateľa hypotéky City First Mortgage Corp. so sídlom v USA obeti hypotekárneho podvodu A. J., bytom XXXX N. I. DR, W. XXX, A., Florida, USA, a po ohlásení výplaty dňa 26.05.2006, dňa 29.05.2006 na uvedenej pobočke Československej obchodnej banky, a.s. na ulici P. X, Bratislava, Z. I. za prítomnosti osoby v postavení člena skupiny po predložení uvedených falzifikátov dokladov vybral z predmetného účtu hotovosť v sume 231.000,- EUR, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska ku dňu výberu 1 EUR = 37,833,- SKK predstavuje sumu 8.739.423,00,- SKK (290.095,69,- EUR), a tieto peňažné prostriedky bezprostredne po ich výbere na parkovisku pred pobočkou banky spolu s falzifikátmi dokladov prevzala osoba v postavení člena skupiny, ktorá následne peniaze odovzdala odsúdenému J. K.,
3/ dňa 01.06.2006 v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike so sídlom Bratislava, na ulici G. XX v Trnave, Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, ktorého na podnet obžalovaného A. K. zabezpečil Z. Z., za prítomnosti Z. Z., uzatvoril zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR a zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene USD pre majiteľa účtov menom U. D. predstierajúc pritom pracovníčke banky, že je občanom Českej republiky a je nositeľom tohto mena a osobných údajov vyplývajúcich z falzifikátu občianskeho preukazu s číslom Z. XXXXXX so štátnym znakom Českej republiky a menom U. D., narodený XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt X. D. XX, Z., ktoré predložil pracovníčke banky za účelom overenia totožnosti majiteľa účtu, pričom zriadenie účtov inicioval obžalovaný A. K. tak, ako je uvedené v bode I/ so zámerom pripísania peňažných prostriedkov v nezistenej výške prevodom na tieto účty od poskytovateľa hypotéky X. S. - A. J. so sídlom v USA v sume 1.200.000,00,- USD obeti hypotekárneho podvodu U. D., bytom Miami, Florida, USA, na bližšie nezistenej adrese, a za tým účelom zabezpečil i falzifikát predloženého dokladu, pričom na tieto účty neboli pripísané žiadne finančné prostriedky,
4/ dňa 06.06.2006 v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike so sídlom Bratislava, na ulici K. XX v Trnave, Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytomS. E. K. XXX po predchádzajúcej dohode s obžalovaným A. K. uzatvoril zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR pre majiteľa účtu menom W. J. B. predstierajúc pritom pracovníčke banky, že je občanom Českej republiky a je nositeľom tohto mena a osobných údajov vyplývajúcich z falzifikátu občianskeho preukazu s číslom PH XXXXXX so štátnym znakom Českej republiky a menom W. J. B., r.č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt K. XX, Z. 5, ktorý mu dal obžalovaný A. K. a ktorý predložil pracovníčke banky za účelom overenia totožnosti majiteľa účtu, následne dňa 08.06.2006 boli z banky v USA v prospech tohto účtu pripísané peňažné prostriedky v sume 299.225,00,- USD, ktoré boli prevedené na tento účet od poskytovateľa hypotéky American Investment Services so sídlom v USA obeti hypotekárneho podvodu W. J. B., bytom na adrese XXX T. T., Florida, USA, a dňa 12.06.2006 na pobočke Československej obchodnej banky, a.s. na ulici P. X, Bratislava, Z. Z., ktorého tam doviezol obžalovaný A. K., v prítomnosti osoby s procesným postavením svedka v tomto konaní (ďalej označená ako osoba v postavení člena skupiny) po predložení uvedeného falzifikátu občianskeho preukazu vybral z predmetného účtu finančnú hotovosť v sume 232.000,- EUR, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska ku dňu výberu 1 EUR = 37,867,- SKK predstavuje sumu 8.785.144,00,- SKK (291.613,35,- EUR), následne falzifikát dokladu odovzdal obžalovanému A. K. a peniaze dal osobe v postavení člena skupiny, ktorá následne peniaze odovzdala odsúdenému J. K.,
5/ dňa 09.06.2006 v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike so sídlom Bratislava, na ulici K. XXX, Bratislava, I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, ktorého na podnet obžalovaného A. K. zabezpečil Z. Z., uzatvoril zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR pre majiteľa účtu menom P. U P. predstierajúc pritom pracovníčke banky, že je občanom Českej republiky a je nositeľom tohto mena a osobných údajov vyplývajúcich z falzifikátu občianskeho preukazu s číslom PH XXXXXX a cestovného pasu číslo XXXXXXXX, obidva so štátnym znakom Českej republiky a menom P. P. U, narodený XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvalý pobyt Y. XX, Z. 5, pričom zriadenie účtu inicioval obžalovaný A. K. tak, ako je uvedené v bode I./ so zámerom pripísania peňažných prostriedkov v nezistenej výške, a za tým účelom zabezpečil i falzifikát uvedeného dokladu, avšak na tento účet nebola pripísaná žiadna finančná hotovosť,
6/ dňa 12.06.2006 v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike so sídlom Bratislava, na ulici G. XX v Trnave, L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX J., v prítomnosti Z. Z., ktorý na podnet obžalovaného A. K., L. M. do banky priviezol, uzatvoril zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene USD a zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR pre majiteľa účtov menom O. A. D. predstierajúc pritom pracovníčke banky, že je občanom Českej republiky a je nositeľom tohto mena a osobných údajov vyplývajúcich z falzifikátu občianskeho preukazu s číslom PH XXXXXXX so štátnym znakom Českej republiky a menom D. O. A., narodený XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt J. XX, Z., ktorý predložil pracovníčke banky za účelom overenia totožnosti a ktorý mu zabezpečil obžalovaný A. K.; následne v prospech účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX boli z banky v USA od právneho zástupcu poskytovateľa hypotéky SF Partners Mortgage LLC a od poskytovateľa hypotéky Century Mortgage Company obetiam hypotekárneho úveru O. A. D. a T. D., bytom XXXX SE XX th Z., F., štát L. dňa 20.06.2006 vyslané peňažné prostriedky v sume najmenej 440.039,27,- USD, v sume 100.000,00,- USD, ktorá bola prevedená dňa 23.06.2006, a v sume 20.163,40,- USD, ktorá bola prevedená dňa 28.06.2006; následne dňa 28.06.2006 na pobočke Československej obchodnej banky, a.s. na ulici P. X, Bratislava, L. M., na výzvu obžalovaného A. K., s ktorou ho vyrozumel Z. Z., a v sprievode osoby s procesným postavením svedka v tomto konaní, ktorá je označovaná ako osoba v postavení člena skupiny, po predložení falzifikátu občianskeho preukazu s číslom PH XXXXXXX požiadal o výber peňažných prostriedkov z tohto účtu v sume 440.000,00,- USD, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska ku dňu 28.06.2006 1 USD = 30,363,- SKK predstavuje sumu 13.359.720,00,- SKK (443.461,46,- EUR), avšak z dôvodu zásahu príslušníkov PZ mu žiadané peniaze neboli vydané,
7/ dňa 21.06.2006 v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., pobočka zahraničnej banky vSlovenskej republike so sídlom Bratislava, na ulici G. XX v Trnave, O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., ul. I. XXXX/X, ktorého na podnet obžalovaného A. K. zabezpečil Z. Z., za prítomnosti Z. Z., uzatvoril zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene USD pre majiteľa účtu menom O. T. L. predstierajúc pritom pracovníčke banky, že je občanom Českej republiky a je nositeľom tohto mena a osobných údajov vyplývajúcich z falzifikátu občianskeho preukazu s číslom PH XXXXXX a cestovného pasu č. XXXXXXX, obidva so štátnym znakom Českej republiky a menom L. O. T., narodený XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Y. XX, Z. 5, pričom zriadenie účtu inicioval obžalovaný A. K. tak ako je uvedené v bode I./ so zámerom pripísania peňažných prostriedkov v nezistenej výške prevodom na tento účet od poskytovateľa hypotéky MPN Inc.so sídlom v USA v sume 320.000,00,- USD pre obeť hypotekárneho podvodu O. L., bytom XXX I. S. Dr. R., štát Florida, USA, a za tým účelom zabezpečil a odovzdal O. G. falzifikáty predložených dokladov, pričom na tento účet neboli pripísané žiadne finančné prostriedky,
pričom obžalovaný A. K. výberom finančnej hotovosti z účtov v bodoch 1/, 2/, 4/ získal na prospech seba a iných dosiaľ z časti známych, z časti neidentifikovaných páchateľov tejto trestnej činnosti sumu 33.585.487,00,- slovenských korún (v prepočte 1.114.833,90,- eur) a výberom finančnej hotovosti z účtu v bode 6/ mal zámer obohatiť seba a iných dosiaľ z časti známych, z časti neidentifikovaných páchateľov tejto trestnej činnosti o sumu 13.359.720,00,- slovenských korún (v prepočte 443.461,46,- eur); obžalovaný Z. Z. výberom finančnej hotovosti z účtov v bodoch 1/, 2/ obohatil iných dosiaľ z časti známych, z časti neidentifikovaných páchateľov tejto trestnej činnosti o sumu 24.800.344,- slovenských korún (v prepočte 823.230,57,- eur),
II./
obžalovaný A. K.
od presne nezistenej doby do 15.11.2011 vo vstupnej hale domu číslo XXX, na ulici A. v obci I., okres Z., bez ohlásenia prechovával streľby schopnú dlhú guľovú opakovaciu zbraň ruskej výroby zn. A. XXXX/XXXX (D.), kal. 7,62x54R, výrobného čísla IB XXXX s nábojovou schránkou, označenú ruskými skúšobnými značkami z roku 1944, ktorú si obstaral nezisteným spôsobom, i keď podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive účinnom v dobe činu sa jedná o zbraň kategórie C, ktorá podľa § 6 ods. 2 tohto zákona podlieha ohlasovacej a evidenčnej povinnosti, pričom podľa § 12 ods. 1 tohto zákona zbraň kategórie C môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz.
Za to bol obžalovanému A. K. uložený podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 č. 428/2012 Z.z. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 58 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 31.08.2011 súd obžalovanému uložil trest prepadnutia majetku.
Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 31.08.2011 sa vlastníkom prepadnutého majetku stáva štát - Slovenská republika.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému A. K. uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Obžalovanému Z. Z. bol uložený podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. o/, § 37 písm. h/ Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému Z. Z. uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Naproti tomu tým istým rozsudkom súd podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR z 25.07.2013 č. k. VII/2Gv 198/11-431,
1/ obžalovaného Ing. A. S.
pre skutok v bode 1 obžaloby, právne posúdený ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,
pre skutky v bode 2, 3, 4, 5 obžaloby právne posúdené ako pokračovací zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák. a pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti sčasti dokonaný v bodoch č. 2, 3, 4 a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák. v bode č. 5,
2/ obžalovaného Z. Z.
pre skutky v bode 4, 5, 6, 7, 8 obžaloby právne posúdené ako pokračovací zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák. a pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti sčasti dokonaný v bodoch č. 2, 3, 4 a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. podľa § 233 ods.1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák. v bodoch č. 5, 6, 7, 8,
3/ obžalovaného A. K.
pre skutok v bode 8 obžaloby právne posúdený ako pokračovací zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák. a pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti sčasti dokonaný v bodoch č. 2, 3, 4 a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. podľa § 233 ods.1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák., ktoré mali spáchať :
obžalovaný Ing. A. S.
skutok v bode 1 obžaloby tak, že s J. K., A. W., A. K., A. K., Z. Z., Y. S., spolu s doteraz neustálenými osobami cudzej národnosti v Trnavskom a Bratislavskom kraji minimálne v mesiaci január až november roku 2006 založili a pôsobili ako členovia zločineckej skupiny páchateľov tak, že J. K. na základe informácii o vybavení hypotekárnych úverov doposiaľ nezistenými osobami v USA oslovil Y. S. za účelom založenia bežných účtov v ČSOB, kam mali byť poukázané peňažné prostriedky z neoprávnene získaných hypotekárnych úverov v USA a túto hrozbami a vyhrážaním J. K., A. W. nútili, aby pomohla pri zakladaní účtov a následne bola prítomná pri výbere finančných prostriedkov v pobočke ČSOB na ul. P. č. X Bratislava, následne dal J. K., A. W. pokyn A. K., Z. Z., aby zabezpečili fotografie osôb, čo A. K. a Z. Z. urobili a zohnali osoby Z. I., O. G., Z. Z., U. J., L. M., I. X. a následne dal J. K. cez neznámeosoby na neznámom mieste nezisteným spôsobom v nezistenom čase týmto osobám vyhotoviť falošné doklady - občianske preukazy a pasy Českej republiky a tieto osoby s nepravými dokladmi aj za sprievodu Y. S., A. K., Z. Z., Z. Z. založili bežné účty v USD a € mene v pobočkách Československej obchodnej banky, a.s. so sídlom Praha 1 - Nové Město, E. XXX/XX, IČO: XXXXXXXX, ktoré sa nachádzali na území Trnavského a Bratislavského kraja, pričom z niektorých účtov vybrali a z niektorých sa pokúsili vybrať finančnú hotovosť, ktorá tam bola poukázaná z finančných inštitúcii v USA - získaná páchaním trestnej činnosti - a vybratá hotovosť bola cez Y. S., A. K., Z. Z., A. S. a následne J. K. odovzdaná neznámym osobám cudzej národnosti, pričom A. S., ako pracovník ČSOB zabezpečoval bezproblémový priebeh pri výbere peňazí v pobočke na ulici P. č. X v Bratislave a A. W., A. K. ako aj J. K. zabezpečovali formou vyhrážok a násilia mlčanlivosť členov a ich zotrvanie v skupine, pričom týmto spôsobom prebehlo založenie účtov,
skutok v bode 2 obžaloby, ktorý mal spáchať tým, že v pobočke Československej obchodnej banky - Bratislava - P. č. X v Bratislave, Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., ul. Z. XXX/X za prítomnosti Z. Z. a Y. S., otvoril bežný účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX v mene USD, na falošný občiansky preukaz občana Českej republiky číslo: PH XXXXXX a falošný cestovný pas Českej republiky číslo: XXXXXXX s menom A. J. J., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. XXX, F., XXXXX CZ, ktoré doklady mu priniesol Z. Z. a na tento účet prišla dňa 28.03.2006 suma 511.184,74,- USD, ktorá bola získaná trestnou činnosťou spáchanou na území Spojených štátov amerických a bola prevedená od poskytovateľa hypotéky City First Mortgage Corp. so sídlom v USA na bežný účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX a následne Z. I. po predložení falošného občianskeho preukazu na občana Českej republiky menom A. J. J. dňa 30.03.2006 v pobočke banky ČSOB na ul. P. č. X v Bratislave, vybral z predmetného účtu 510.000,- USD, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu NBS, ku dňu výberu, predstavuje sumu 16.060.920,-Sk (533.124,87,- € - prepočet kurzom 1 € = 30,126,- Sk), a tieto odovzdal spolu s falošnými dokladmi Z. Z. a Y. S. a tí následne všetko odovzdali J. K.,
skutok v bode 3 obžaloby tým, že dňa 06.04.2006 v pobočke Československej obchodnej banky Bratislava - P. č. X v Bratislave, Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., ul. Z. XXX/X, za prítomnosti Z. Z. a Y. S., otvoril bežný účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX v mene €, na falošný občiansky preukaz občana Českej republiky číslo : PH XXXXXX a falošný cestovný pas Českej republiky číslo: XXXXXXX s menom A. J. J., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. XXX, F., XXXXX CZ, ktoré doklady mu priniesol Z. Z. a na tento účet prišla dňa 25.05.2006 suma 298.079,55,- USD, ktorá bola získaná trestnou činnosťou spáchanou na území Spojených štátov amerických a bola prevedená od poskytovateľa Hypotéky Option One Mortgage Corporation so sídlom v USA a následne Z. I. opätovne predložil občiansky preukaz na občana Českej republiky na meno A. J. J. dňa 29.05.2006 v pobočke banky ČSOB na ul. P. č. X v Bratislave, vybral z predmetného účtu 231.000,00,- EUR, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu NBS ku dňu výberu, predstavuje sumu 8.722.098,-Sk (289.520,61,- € - prepočet kurzom 1 € = 30.1260,- Sk), a tieto odovzdal spolu s falošnými dokladmi Z. Z. a Y. S. a tí následne všetko odovzdali J. K.,
obžalovaní Ing. A. S. a Z. Z.
skutok v bode 4 obžaloby, že dňa 06.06.2006 v pobočke Československej obchodnej banky Trnava - K., na ul. K. č. XX, v Trnave, Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. E. K. č. XXX, otvoril bežný účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR, na falošný občiansky preukaz občana Českej republiky číslo: PH XXXXXX s menom W. J. B., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom K. XX, Z., XXXXX CZ, ktoré doklady mu zabezpečil A. K. a na uvedený účet prišla dňa 08.06.2006 suma 299.225,00,- USD, ktorá bola získaná trestnou činnosťou spáchanou na území Spojených štátov amerických a bola prevedená od poskytovateľa Hypotéky American Investment Services so sídlom v USA a Z. Z. na pokyn A. K. za prítomnosti Y. S. opätovne predložil falošný občiansky preukaz občana Českej republiky na meno W. J. B. dňa 12.06.2006 v pobočke ČSOB a.s. na ulici P. č. X Bratislava, vybral z predmetného účtu sumu vo výške 232.000,- EUR, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu NBS, ku dňu výberu, predstavuje sumu 8.785.144,- Sk (291.633,27,- € - prepočet kurzom 1 € = 30,126,- Sk), tieto peniaze spolu s dokladmi odovzdal Y. S., ktorá ich odovzdala J. K.,
obžalovaní Ing. A. S. a Z. Z.
skutok v bode 5 obžaloby tým, že dňa 12.06.2006 v pobočke Československej obchodnej banky Trnava
- G., na ul. G. č. XX, otvoril L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXXX/XX, J., za prítomnosti doposiaľ neustálenej osoby, bežný účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX v mene USD a bežný účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR, na falošný občiansky preukaz občana Českej republiky číslo: PH XXXXXX a falošný cestovný pas Českej republiky číslo: XXXXXXX s menom O. A. D., r.č. XXXXXX/XXXX, bydlisko J. XX, Z. XXXXX, CZ, a na uvedený účet prišla dňa 23.06.2006 suma 440.039,27,- USD, dňa 27.06.2006 suma 100.000,- USD a 29.06.2006 suma 240.163,40,- USD, ktoré peniaze boli získané trestnou činnosťou spáchanou na území Spojených štátov amerických a tieto boli prevedené od poskytovateľov Hypotéky Century Mortgage Company a SF Partners Mortgage LLC so sídlom v USA a následne L. M. doprevádzaný Y. S., sa na falošný občiansky preukaz občana Českej republiky na meno O. A. D. dňa 27.06.2006 a dňa 28.06.2006 v pobočke ČSOB v Bratislave na P. ulici č. X, pokúsil vybrať z predmetného účtu sumu vo výške 440.000,- USD, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu NBS ku dňu výberov, predstavuje sumu 13.359.720,- Sk (443.461,46,- € - prepočet kurzom 1 € = 30,1260,- Sk), pričom bol zadržaný príslušníkmi PZ,
obžalovaný Z. Z.
skutok v bode 6 obžaloby tým, že dňa 09.06.2006 v pobočke Československej obchodnej banky Bratislava - K., K. ul. XXX, Bratislava, 815 63, otvoril I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, bežný účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR na falošný občiansky preukaz občana Českej republiky číslo: PH XXXXXX a falošný cestovný pas Českej republiky číslo: XXXXXXXX s menom P. U P., r.č. XXXXXX/XXX, bytom Y. XX, Z., XXXXX, CZ, na ktorý neprišla žiadna finančná hotovosť,
skutok v bode 7 obžaloby tým, že dňa 21.06.2006 v pobočke Československej obchodnej banky Trnava
- G., ul. G. XX, Trnava 917 01, za prítomnosti Z. Z., otvoril O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., ul. I. XXXX/X, bežný účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX v mene USD, na falošný občiansky preukaz občana Českej republiky číslo: PH XXXXXX a falošný cestovný pas Českej republiky číslo: XXXXXXX s menom O. T. L., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Y. XX, Z., XXXXX, CZ, na ktorý neprišla žiadna finančná hotovosť, aj keď na uvedený účet mala byť zaslaná doposiaľ nezistená finančná hotovosť, ktorá mala pochádzať od poskytovateľa hypotéky spoločnosti MPN Inc. z USA, kde osoba vystupujúca pod menom O. T. L. požiadala o pôžičku vo výške 320.000,- USD, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu NBS ku dňu otvorenia účtu, predstavuje sumu 9.748.480,- Sk (323.590,25,- € - prepočet kurzom 1 € = 30,1260,- Sk),
obžalovaní Z. Z. a A. K.
skutok v bode 8 obžaloby tým, že dňa 22.06.2006 sa pokúsila otvoriť devízový účet, a to v pobočke Československej obchodnej banky Trnava - K., na ul. K. č. XX, Trnava, kde pri otváraní devízového účtu U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z. I., G. X. XXX/X, za prítomnosti Z. Z., predložila pracovníkom pobočky ČSOB falošný občiansky preukaz občana Českej republiky číslo: PH XXXXXX a falošný cestovný pas Českej republiky číslo: XXXXXXX na meno O. J., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K. č. XX, Z. 5, Česká republika, a na uvedený účet mali prevedené finančné prostriedky vo výške 622.745,54,- USD, čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu NBS ku dňu otvorenia účtu, predstavuje sumu 18.984.388,- Sk (630.166,23,- € - prepočet kurzom 1 € = 30,1260,- Sk), a tieto finančné prostriedky pochádzali od poskytovateľa pôžičky M. - A. TX. z USA a boli získané trestnou činnosťou spáchanou na území USA, avšak účet nebol pracovníkmi pobočky otvorený, nakoľko bolo zistené, že osoba U. J. vystupujúca pod menom O. J. predložila pri zakladaní účtu falošné doklady a bola zadržaná príslušníkmi PZ,
pretože nebolo dokázané, že skutky v bode 1, 2, 3, 4, 5 obžaloby spáchal obžalovaný Ing. A. S., skutky v bode 4, 5, 6, 7, 8 obžaloby spáchal obžalovaný Z. Z. a skutok v bode 8 obžaloby spáchal obžalovaný A. K..
Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR (ďalej len prokurátor) odvolanie do oslobodzujúcej časti obžalovaného Ing. A. S. ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 4523/zv. 14), u ostatných obžalovaných si ponechal lehotu na vyjadrenie. Následne dňa 08.08.2017, teda v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie do viny i trestu v časti, kde súd oslobodil obžalovaných Ing. A. S., A. K. a Z. Z. s tým, že ho bližšie odôvodní po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku podali po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní do zápisnice i obžalovaní A. K. a Z. Z. prostredníctvom svojich obhajcov.
Prokurátor včas podané odvolanie písomne odôvodnil podaním došlým na súd prvého stupňa 19.10.2017 (č.l. 4705-4712/zv. 15). V jeho dôvodoch uviedol, že postup súdu prvého stupňa v oslobodzujúcej časti považuje za nedôvodný. Prijaté skutkové závery, ktoré vyústili v časti rozsudku v oslobodenie obžalovaných Ing. A. S., A. K. a Z. Z. spod obžaloby sú v zásadnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach. V priebehu trestného konania bola naprosto spoľahlivo vyvrátená obhajoba obžalovaných. O správnosti priebehu spáchania trestnej činnosti uvedeného v obžalobe svedčia aj právoplatné odsúdenia J. K., A. W. a A. K., ktorí sa k trestnej činnosti priznali mimo iného aj k zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Pochybil preto súd prvého stupňa, pokiaľ u obžalovaných A.F. a Z. Z. konštatoval, že trestnú činnosť páchali ako členovia organizovanej skupiny, ktorú založil J. K., Y. S. a A. W.. V tejto súvislosti vytýkal súdu prvého stupňa hodnotenie dôkazov v oslobodzujúcej časti resp. pri neuznaní právnej kvalifikácie podľa § 296 Tr. zák., lebo skutkové zistenia sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Napadnutý rozsudok v tejto časti je nepodložený relevantnými dôkazmi, a preto neobstojí.
V ďalšej časti svojho odvolania poukazoval na právnu analýzu právnej úpravy a z toho vyplývajúce posúdenie konania páchateľov ako členov zločineckej skupiny, ktorú uskutočnil NS SR vo svojom uznesení z 24.04.2014 pod sp. zn. 5 To 9/2013, z ktorého je možné prevziať konkrétne skutočnosti aj v tomto prípade. Obhajoba obžalovaných bola vyvrátená najmä svedeckými výpoveďami Y. S., Z. Z., O. G., L. M., I. X., Z. N., O. L. a O. D., ako aj listinnými dôkazmi, preto záverom odvolania navrhol napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný A. K. písomne odôvodnil včas podané odvolanie osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu došlým na súd prvého stupňa 08.11.2017. V dôvodoch (č.l. 4744-4752/zv. 15) uviedol, že odvolania podáva proti výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
V prvom rade namietal, že rozhodnutie súdu je v rozhodujúcej miere postavené na výpovediach svedkov Z. Z. z XX.XX.XXXX, X. I. z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, L. M. z XX.XX.XXXX a O. G. zo XX.XX.XXXX. Ide o výpovede svedkov z prípravného konania, ktorí na hlavnom pojednávaní využili svoje právo odoprieť vypovedať. Zo strany súdu došlo tak k nezákonnému použitiu týchto dôkazov, pretože na hlavnom pojednávaní nemohol postupovať podľa § 363 ods. 4 Tr. por. a prečítať tieto svedecké výpovede. Obhajoba sa domnieva, že súd bol v tomto prípade viazaný právnym názorom vysloveným v tejto konkrétnej veci v uznesení Najvyššieho súdu SR z 26.03.2013 sp. zn. 5 Tost 5/2013.
V tejto súvislosti pripomenul, že súd prvého stupňa najskôr právny názor vyslovený v citovanom uznesení akceptoval a počas dokazovania na hlavnom pojednávaní z uvedených dôvodov nečítal výpovede namietaných svedkov.
V ďalšom priebehu trestného konania ich zase prečítal, čo mu zákon nedovoľuje urobiť v prípade svedka X. I., pretože o nevykonaní tohto dôkazu súd rozhodol na hlavnom pojednávaní 19.02.2016, svedka O. G. na hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2016.
Podstatným pre posúdenie možnosti prečítania výpovedí všetkých vyššie uvedených svedkov je v danej veci otázka, či je možné výpovede svedkov z prípravného konania prečítať za situácie, že nebol o ich vykonaní upovedomený jeden z obhajcov, konkrétne obhajca obvineného A. W., JUDr. Róbert Bockanič.
Obhajoba sa domnieva, že nevyrozumenie o úkone obhajcu A. W. spôsobuje, že výpovede nie je možné prečítať. Každú výpoveď je potrebné z procesného pohľadu vnímať ako celok a tak aj hodnotiť, či pri jej zabezpečení boli dodržané príslušné ustanovenia Tr. poriadku. Nie je možné pripustiť názor (v danej veci názor súdu), že ak je vo veci v čase konania predmetných výsluchov sedem obvinených a o výsluchu nebol upovedomený obhajca len jedného z obvinených, je takáto výpoveď procesne „použiteľná" voči ostatným obvineným.
Ďalej namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku podľa § 233 Tr. zák. Naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu je potrebné páchateľovi preukázať, čo sa však v danom prípade nestalo. Rozhodnutie súdu je v tomto smere nepresvedčivé a odôvodnenie nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por.
Napokon namietal neprimeranosť trestu, ktorý bol uložený. Od skutku ubehla už dlhá doba, po ktorú obžalovaný viedol riadny život, a preto mal súd pri ukladaní trestu použiť zmierňovacie ustanovenie. Trest v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. má v prvom rade postihnúť páchateľa, v danom prípade však postihne najmä jeho rodinu a maloleté deti.
Pokiaľ ide o trestný čin nedovoleného ozbrojovania zo skutku v bode II. rozsudku vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného iba na základe domnienky, zakladajúcej sa na tom, že ak je dom, v ktorom bola nájdená nedovolená strelná zbraň, vo vlastníctve obžalovaného, je jeho aj zbraň nájdená v tomto dome.
V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný Z. Z. včas podané odvolanie odôvodnil taktiež osobitným podaním prostredníctvom svojej obhajkyne, došlým na súd prvého stupňa 30.10.2017.
V písomných dôvodoch odvolania (č.l. 4721-4730/zv. 15) uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je nezákonný pre závažné pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Skutkové zistenia súdu nezodpovedajú vykonaným dôkazom v dôsledku čoho došlo potom aj k nesprávnej právnej kvalifikácii jeho konania a následne mu bol uložený nezákonný, nespravodlivý a neprimeraný trest.
Celá trestná vec bola vo vyšetrovaní ukončovaná a následne bola podávaná obžaloba bez toho, aby vec bola v dostatočnej miere zdokumentovaná a pripravená na prejednanie súdom, čo viedlo k celému radu procesných pochybení vo vyšetrovaní na ujmu práv obžalovaných, najmä práva na obhajobu.
Dôsledkami „šitia horúcou ihlou" bolo poznačené aj celé dokazovanie pred súdom. Súd musel viacerými zásahmi do výsluchov niektorých svedkov, najmä však chránenej svedkyne Y. S. „napomáhať" procesnej strane - prokurátorovi uniesť, jeho na tenkom ľade postavenú obžalobu. Súd na jednej strane dospel správne k zisteniu, že je potrebné ho (okrem iných obžalovaných) oslobodiť spod obžaloby v rozsahu, ako je uvedené v rozsudku, ale na druhej strane neobjektívne, a na základe ničím nepodložených dôkazov v bode I/1 a I/2, upravil skutkovú vetu tak, že v nej uvedenému jeho konaniu nenasvedčujú žiadne dôkazy (obžaloba popísala jeho páchanie trestnej činnosti v oveľa širšom rozsahu bez dôkazov a kládla mu za vinu aj skutky, v ktorých nebol ani len spomenutý). Súd síce skutok vovzťahu k jeho osobe upravil, ale na rozdiel od jeho tvrdenia v rozsudku, že touto úpravou zostala totožnosť skutku zachovaná, treba skonštatovať, že totožnosť skutku vo vzťahu k nemu zachovaná zjavne nebola. Naviac, súd v skutku uvedený spôsob ním spáchanej trestnej činnosti upravil tak, že síce formálne vykazuje znaky obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ale nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Súd skutok bez dostatočných dôkazov preformuloval zrejme z dôvodu, aby navonok skutok pôsobil tak, že totožnosť skutku zostala zachovaná, hoci pre takúto úpravu skutku neboli produkované dôkazy v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní a skutkové závery súdu vo vzťahu k nemu zostali iba v rovine hypotéz a domnienok.
V ďalšej časti svojho odvolania poukazuje na svoje vyjadrenia k jednotlivým svedeckým výpovediam. Hoci sa čiastočne priznal, nemal žiadnu predstavu o tom, akého skutočného pôvodu majú byť peniaze. O žiadnych hypotekárnych úveroch nemal ani tušenia. O takom pôvode peňazí sa dozvedel až z uznesenia o svojom stíhaní. Nemal žiadnej potuchy o tom, kto sú J. K., A. W. a A. K.. Tieto osoby nepoznal a obdobne sa vyjadrili títo obžalovaní o ňom. Jeho účasť sa v ničom podstatnom nelíšil od pozície svedka Z. I.. Sám mal byť tzv. „bielym koňom" zneužitým na založenie účtu a výber peňazí. Túto jeho pozíciu opakovane potvrdila aj chránená svedkyňa Y. S.. Na trestnej veci ako takej, s výnimkou toho, že sa tiež dal odfotiť na falošný občiansky preukaz a pas a chcel založiť účet, ktorý nezaložil pre technickú prekážku v banke (za čo v podstate ani žalovaný nebol), napokon na nej neparticipoval ani ako člen organizovanej skupiny, ani samostatne, a preto nedostal žiadnu odmenu.
Záverom svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ Tr. por. a vec vrátiť súd prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Včas podané odvolanie odôvodnil aj sám obžalovaný Z. Z. podaním došlým na Najvyšší súd SR 14.03.2019, ktorým doplnil dôvody odvolania. Namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu jeho konania a taktiež namietal, že mu nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu z ktorého bol uznaný za vinného. Ak má byť uznaný za vinného, tak len z toho, že OČTK neoznámil vedomosť o trestnej činnosti v zmysle § 340 Tr. zák. Taktiež poukázal na dĺžku konania, prieťahy v konaní a v tejto súvislosti poukazoval na rozhodovaciu prax súdov citovaním jednotlivých rozhodnutí.
Vo svojom podaní reagoval aj na odvolanie prokurátora s tým, že vzhľadom na vykonané dokazovanie vo veci nevidí žiadnu súvislosť ani priestor na konštatovanie existencie zločineckej skupiny, a preto odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.
V závere svojho doplnenia navrhol zhodne s odvolaním podaným prostredníctvom obhajkyne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Na odvolanie prokurátora reagoval aj obžalovaný Ing. A. S. podaním prostredníctvom svojho obhajcu došlým na tunajší súd 03.08.2018. Vo vyjadrení uviedol, že s odvolaním prokurátora nesúhlasí. Jeho dôvody považuje za zmätočné a zavádzajúce. Zavádzajúce je najmä tvrdenie, že sa mal čiastočne priznať k trestnej činnosti. Také vyjadrenie nikdy neurobil a pri svojich opakovaných výpovediach vždy tvrdil, že je nevinný. Vždy poukazoval na nepravdivosť tvrdení svedkyne Y. S., na podklade ktorých bol obžalovaný, pričom ostatné listinné dôkazy i svedecké výpovede potvrdzovali jeho obhajobu a vyvracali obžalobu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne jeho protiprávne konanie, rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný, a preto odvolanie prokurátora navrhuje ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Obžalovaní A. K., Z. Z. a U.. A. S. sa verejného zasadnutia nezúčastnili, pričom o termíne verejného zasadnutia boli riadne a včas vyrozumení, zároveň boli poučení o možnosti vykonať verejné zasadnutie v ich neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí obhajcovia obžalovaných predložili žiadosti obžalovaných v ktorých požiadali, aby sa verejné zasadnutie vykonalo bez ich prítomnosti. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných považoval odvolací senát zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia za splnené a verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaných.
Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí uviedol, že sa plne pridržiava písomne podaných dôvodov odvolania, nemá k nemu čo dodať a navrhol odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súd prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovaného A. K. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa plne pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obhajkyňa obžalovaného Z. Z. na verejnom zasadnutí uviedla, že sa plne pridržiava písomných dôvodov odvolania, napadnutý rozsudok navrhuje zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súd prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obhajca obžalovaného Ing. A. S. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 Tr. por. V rámci plnenia si tejto prieskumnej povinnosti potom odvolací súd zistil, že iba odvolania obžalovaných sú sčasti dôvodné.
Úvodom je potrebné uviesť, že v predmetnej trestnej veci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal obžalobu prvýkrát na Špecializovanom trestnom súde Pezinok, podaná dňa 10.12.2012 pod č.k. VII/2 Gv 198/11-284 na obžalovaných J. K., A. W., A. K., A. K., Z. Z., Ing. A. S. a D. S.. Trestná vec D. S. bola uznesením súdu z 19.12.2012 vylúčená zo spoločného konania.
Podľa obžaloby mali všetci obžalovaní spáchať zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na §138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák., pokračovací zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák.
Obžalovaným J. K., A. W. a A. K. kládla obžaloba za vinu spáchanie pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ u obžalovaného J. K. a písm. a/, c/ u obžalovaných A. W. a A. K., u všetkých troch aj podľa ods. 4 písm. c/ Tr. zák., s poukazom u obžalovaných A. W. a A. K. na § 138 písm. a/ Tr. zák. a u všetkých troch s poukazom aj na § 140 písm. c/, § 141 písm. a/ Tr. zák.
Obžalovaný A. K. bol podľa obžaloby stíhaný aj pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák, ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Senát špecializovaného trestného súdu (v zložení JUDr. Vladimír Peteja predseda senátu a členovia JUDr. Ružena Sabová, Mgr. Ivan Matel) nariadil vo veci predbežné prejednanie obžaloby a na verejnom zasadnutí 19.02.2013 dospel k záveru, že v prípravnom konaní boli závažným spôsobom porušené procesné ustanovenia zabezpečujúce práva obhajob preto obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil prokurátor sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí. Na základe tejto sťažnosti vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením z 26.03.2013 sp. zn. 5 Tost 5/2013 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosťprokurátora zamietol. Najvyšší súd v podstate akceptoval námietky obžalovaných A. W. a A. K., že boli porušené ich práva.
Po odstránení nedostatkov podal prokurátor novú obžalobu dňa 25.07.2013 na obžalovaných J. K., A. W., A. K., A. K., Z. Z. a Ing. A. S. na rovnakom skutkovom základe ako v predošlej obžalobe, pričom sa nezmenila ani právna kvalifikácia. Vec bola opätovne v zmysle rozvrhu práce pridelená na vybavenie do senátu JUDr. Vladimíra Peteju pod sp. zn. PK-2T 29/2013, ktorý vo veci na verejnom zasadnutí 03.12.2014 uznesením podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestnú vec postúpil na prejednanie Okresnému súdu Trnava, nakoľko Špecializovaný trestný súd nie je na prejednanie veci príslušný konať. Na základe sťažnosti prokurátora vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý na neverejnom zasadnutí 30.04.2015 sp. zn. 6 Tost 3/2015 uznesením podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a špecializovanému trestnému súdu uložil, aby vo veci konal a rozhodol (č.l. 3630-3636/zv.X.). Spisový materiál sa súdu prvého stupňa vrátil 18.06.2015.
Po návrate spisu predseda senátu dňa 01.10.2015 vo veci určil termín hlavného pojednávania na deň 01. až 02.12.2015. Na tomto hlavnom pojednávaní bola trestná vec obžalovaného J. K. podľa § 21 ods. 1 Tr. por vylúčená zo spoločného konania a bola vedená pod novou spisovou značkou PK-2T 36/2015. Následne bolo vo veci sp. zn. PK-2T 29/2013 v priebehu roku 2016 vykonané viacero hlavných pojednávaní a vykonaná podstatná časť navrhnutých dôkazov.
Na hlavnom pojednávaní 19.02.2016 vo veci sp. zn. PK-2T 36/2015 obžalovaný J. K. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo všetkých skutkov uvedených v obžalobe, na všetky otázky v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. odpovedal kladne, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal jeho vyhlásenie (č.l. 3753/zv. XI.) a podľa § 21 ods. 3 Tr. por. jeho vec spojil s vecou ostatných obžalovaných vedenou pod pôvodnou sp. zn. PK-2T 29/2013, kde bolo ďalšie hlavné pojednávanie 19.02.2016. Na tomto hlavnom pojednávaní obžalovaný J. K. čiastočne vypovedal ku skutkom uvedeným v obžalobe a napokon odmietol ďalej vo veci vypovedať, jeho trestná vec bola uznesením podľa § 21 ods. 1 Tr. por. zo spoločného konania znovu vylúčená na samostatné konanie vedené pod sp. zn. PK-2T 6/2016.
Trestná vec tohto obžalovaného pod touto spisovou značkou bola ukončená na hlavnom pojednávaní 21.03.2016, kedy súd vyhlásil rozsudok, ktorým bol obžalovaný J. K. uznaný za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. účinného do 31.08.2011 (v bode 1 rozsudku) a z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti sčasti dokonaného v bodoch č. 2, 3, 4 a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.08.2011 podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, c/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák. v bodoch č. 5, 6, 7, 8, 9, pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, § 141 písm. a/ Tr. zák. v bodoch č. 2 až 9, pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/, § 141 písm. a/ Tr. zák. v bodoch č. 10, 12 rozsudku, ktorej trestnej činnosti sa dopustil na skutkovom základe uvedenom v obžalobe z 25.07.2013.
Za uvedenú trestnú činnosť bol odsúdený podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.08.2011 s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a Nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Zb. a § 36 písm. j/, l/, n/, o/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 2 (dva) mesiace, pričom na výkon uloženého trestu bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21.03.2016, pričom uložený trest od 29.03.2016 aj vykonáva.
V priebehu konania na súde prvého stupňa v roku 2016 ochorel pôvodný predseda senátu JUDr. Vladimír Peteja a jeho práceneschopnosť mala mať dlhšie trvanie, preto bola na základe opatrenia predsedu súdu určený zastupujúci člen senátu JUDr. Emil Klemanič a predsedníčkou senátu sa stala JUDr. Ružena Sabová. Na základe výzvy predsedníčky senátu sa obžalovaní A. W. a A. K. vyjadrili, že nesúhlasia so zmenou v zložení senátu, preto ich trestná vec bola vylúčená zo spoločného konania a viedla sa pod novou spisovou značkou PK-2T 9/2017.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní v tejto veci z 11.07.2017 (č.l. 322 - 329) vyplýva, že prokurátor predniesol návrh dohody o vine a treste. Obžalovaný A. K. po dohode so svojím obhajcom súhlasil s dohodou a navrhol ju schváliť. Obžalovaného súd poučil o právach a následkoch prijatia dohody, na všetky otázky predsedníčky senátu odpovedal obžalovaný „áno", súd v zmysle § 334 ods. 4 Tr. por. schválil túto dohodu o vine a treste a vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného A.W. uznal za vinného zo skutkov uvedených v obžalobe prokurátora z 25.07.2013 sp.zn. VII/2 Gv 198/11-431 a nezmenenej právnej kvalifikácii.
Obžalovanému následne uložil podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace, pričom na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 5 Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 58 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. súd uložil obžalovanému i trest prepadnutia majetku, vlastníkom ktorého sa podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. stáva štát.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 26.05.2014 sp. zn. PK-2T 14/2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.11.2014 sp. zn. 2 To 9/2014 vo vzťahu k obžalovanému A.W. a zrušené boli aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému A. K. ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Následne v tejto veci súd na hlavnom pojednávaní 24.07.2017 súhlasil a schválil dohodu o vine a treste prokurátora a obžalovaného A. W. a vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného A. W. uznal za vinného zo skutkov uvedených v obžalobe prokurátora z 25.07.2013 sp.zn. VII/2 Gv 198/11-431 a nezmenenej právnej kvalifikácii.
Obžalovaného A. W. odsúdil podľa § 189 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 39 ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) rokov a 3 (tri) mesiace, pričom na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 5 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 58 ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia majetku, vlastníkom ktorého sa podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. stáva štát.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 26.05.2014 sp. zn. PK-2T 14/2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.11.2014 sp. zn. 2 To 9/2014 vo vzťahu k obžalovanému A. W. a zrušené boli aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému A. W. ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Obaja obžalovaní A. K. i A. W. v súčasnej dobe uložené tresty odňatia slobody aj vykonávajú.
Podľa názoru senátu odvolacieho súdu v priebehu hlavných pojednávaní súd prvého stupňa vo vzťahu k obžalovaným A. K., Z. Z. a Ing. A. S. postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Najvyšší súd zároveň konštatuje, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., a preto nepovažuje vykonávanie ďalších dôkazov za potrebné.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu vyžadovanom ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Spôsobu, ktorým súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy nemožno podľa najvyššieho súdu nič vyčítať. Výhrady obžalovaných A. K. a Z. Z. voči nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia nie sú opodstatnené, pretože súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a prečo neuveril obrane obžalovaných. V tomto smere nemožno súhlasiť s tvrdením oboch obžalovaných, že rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. So skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa sa plne stotožnil i najvyšší súd, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
V tejto súvislosti považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom sa dôsledne postupovalo podľa ustanovení trestného poriadku, pričom nedošlo k žiadnym zásadným procesným chybám, ktoré by mohli vplývať na objasnenie skutkového stavu veci, najmä čo sa týka zistenia, že skutky ustálené v bodoch I./ 1 až 7 a bode II. napadnutého rozhodnutia sa stali spôsobom tam popísaným a že ich spáchali obžalovaní A.F. a Z. Z. v rozsahu ako bolo ustálené súdom prvého stupňa. V podstate možno uviesť, že výrok o vine obžalovaných bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov pri jednotlivých dielčích skutkoch ustálený. Práve preto aj najvyšší súd dospel k záveru, že nemožno mať žiadne pochybnosti o vine obžalovaných, nakoľko ich vina bola preukázaná tak súborom priamych ako aj nepriamych dôkazov, pričom tieto dôkazy tvoria nepretržitú a ucelenú reťaz, ktorá dovoľuje vysloviť jednoznačný záver o vine oboch obžalovaných.
Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného A. K., že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom (svedecké výpovede Z. Z., X. I., L. M. a O. G.), považuje odvolací senát uviesť, že v tomto prípade obhajoba vychádza z nesprávneho výkladu. Pokiaľ aj senát sťažnostného súdu v uznesení sp. zn. 5 Tost 5/2013 konštatoval porušenie práv obhajoby, týkalo sa to predovšetkým obžalovaného A. W.. V tom čase sa viedlo spoločné konanie. Obžalovanému treba pripomenúť, že trestné veci obžalovaných A. W., A. K. a J. K. boli vylúčené zo spoločného konania, preto súdu prvého stupňa už nič nebránilo použiť výpovede svedkov z prípravného konania. Obhajcovia obžalovaných M. K. i P. Z. boli o termíne výsluchu uvedených svedkov v prípravnom konaní riadne vyšetrovateľom vyrozumení, ktorú možnosť aj čiastočne využili. Títo svedkovia vypovedali vo vzťahu k obžalovaným K. a Z., preto už v samostatnom konaní bol postup súdu prvého stupňa v súlade s procesnými predpismi.
Rovnako neopodstatnené sú aj námietky obžalovaného M. K. vzťahujúce sa ku skutku v bode II. napadnutého rozsudku. Zo spisu vyplýva, že domová prehliadka v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je obžalovaný M. K., v obci I. č. XXX, bola vykonaná na základe príkazu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava z 09.11.2011. Domová prehliadka bola vykonaná 15.11.2011 o čom svedčí aj zápisnica (č.l.1766-1778/zv. V.) z domovej prehliadky a príslušná fotodokumentácia. Dlháguľová zbraň bola nájdená vo vstupnej hale v skrini, kde bola voľne uložená, ide o realitu a nie domnienky.
Rovnako neodôvodnené sú aj námietky obžalovaného P. Z.. Totožnosť skutku bola v jeho prípade zachovaná. V tejto súvislosti považuje odvolací senát za potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať pojmy „skutok" a „popis skutku". Skutok je to, čo sa objektívne stalo, kým popis skutku je slovná forma, prostredníctvom ktorej sa skutok odráža vo vyjadrovacích prejavoch ľudskej komunikácie. Pre rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní je významný samotný skutok, teda čo sa reálne stalo a nie jeho popis, pretože trestné stíhanie sa vedie pre skutok a nie pre popis skutku. Pri porovnaní skutku, ako bol obsiahnutý v uznesení o vznesení obvinenia a ako bol uvedený v obžalobe a nakoniec napadnutým rozsudkom uznaný za vinného potom z tohto pohľadu niet žiadnych pochybností o tom, že totožnosť skutku zostala zachovaná. Totožnosť skutku je teda zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania páchateľa alebo totožnosť jeho následku, a to aspoň v podstatnej časti.
Správne zistený skutok v prípade obžalovaných A. K. a Z. Z. súd prvého stupňa v súlade so zákonom právne posúdil u obžalovaného A. K. v bodoch I./ 1 až 7 ako pokračovací zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 7 s poukazom na § 138 písm. b/, i/ Tr. zák. a pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti sčasti dokonaný v bodoch I./ 1, 2, 4, podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. b/, i/ Tr. zák., sčasti v bodoch I./ 3, 5, 6, 7, nedokonaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. b/, i/ Tr. zák. a v bode II./ tohto obžalovaného aj zo zločinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., u obžalovaného Z. Z. v bode I./ 1, 2, ako pokračovací zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 7 s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a keďže v tomto smere napadnutý rozsudok dostatočne a vecne správne odôvodnil, odvolací súd poukazuje len na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvého stupňa veľmi precízne rozviedol svoje právne úvahy a prečo ich konanie neposúdil ako konanie zločineckej skupiny v zmysle § 129 ods. 4 Tr. zák., s ktorou argumentáciou sa stotožňuje.
K námietkam obžalovaných ktorými spochybňovali, že čin bol spáchaný členom organizovanej skupiny, odvolací súd uvádza, že k tomu, aby ich konanie mohlo byť posúdené ako organizovaná skupina postačí zistenie, že medzi najmenej tromi osobami vzájomne spolupracujúcimi došlo k určitej súčinnosti na realizovaní trestnej činnosti, ktorá vykazuje takú mieru plánovitosti jej priebehu a tomu zodpovedajúcej koordinácii úloh jednotlivých osôb, že tieto okolnosti zvyšujú pravdepodobnosť úspešného vykonania trestného činu. Záver súdu prvého stupňa, že obžalovaní v bode I./ napadnutého rozsudku konali ako členovia organizovanej skupiny je za danej dôkaznej situácie plne prijateľný a nemožno mu nič vytýkať.
Pri skúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o treste, ktorý bol obžalovaným uložený, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa napriek tomu, že správne a v súlade so zákonom zistil skutkový stav a konanie obžalovaných následne aj správne právne posúdil, tak pochybil pri výmere trestu, ktorá sa odvolaciemu súdu javí v prípade oboch obžalovaných aj vzhľadom k uloženým právoplatným trestom u ostatných spoluobžalovaných, ako neprimeraná.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V prerokúvanej trestnej veci je dôležité zdôrazniť, že obaja obžalovaní sa od roku 2006 nedopustili žiadneho protiprávneho konania a viedli riadny život, ktorá skutočnosť vyplýva aj z odpisu registra trestov obžalovaných.
Trestná činnosť obžalovaných bola ukončená v polovici roku 2006 a vyšetrovateľ vzniesol obvinenie dňa 15.11.2011, obžaloba bola podaná 25.07.2013, pričom rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený 25.07.2017. Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie veci v primeranej lehote požaduje aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ku ktorému pristúpila i Slovenská republika.
Ukončenie trestnej veci obžalovaných po 11-ich rokoch od spáchania skutku bez zavinenia obžalovaných, nemožno považovať za konanie bez prieťahov a v primeranej lehote, aj pri zohľadnení skutočností, že vo veci sa niektoré dôkazy zadovažovali cestou právnej pomoci v cudzine. Niet sporu o tom, prerokúvanie tejto trestnej veci malo potom nepriaznivý dopad nielen na spoločenské postavenie obžalovaných, ale aj na ich osobné a rodinné vzťahy.
Týmito úvahami sa riadil odvolací súd, keď dospel k záveru, že trest odňatia slobody vymeraný obžalovanému M. K. v trvaní 16 rokov a obžalovanému P. Z. v trvaní 12 rokov, je zrejme neprimeraný, najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorý uplynul od spáchania trestnej činnosti.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trest ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov.
Odvolací súd dospel k záveru, že u oboch obžalovaných pri ukladaní trestu je namieste použiť vyššie citované zmierňovacie ustanovenie, a preto obžalovaným uložil tresty odňatia slobody v súlade s týmito ustanoveniami diferencovane vzhľadom na mieru zavinenia, a to obžalovanému A. K. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a obžalovanému Z. Z. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Na výkon uloženého trestu odvolací súd zaradil obžalovaných taktiež diferencovane v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák., pričom prihliadol na osoby obžalovaných, stupeň ich narušenia a obžalovaného A. K. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a obžalovaného Z. Z. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd je presvedčený, že takto uložené tresty i zaradenie na ich výkon najlepšie splnia zákonom zamýšľaný cieľ, odradia iných potencionálnych páchateľov od ich spáchania a zároveň privedú obžalovaných k tomu, aby si uvedomili protiprávnosť svojho konania a po výkone trestu sa snažili viesť riadny život.
Zákonu zodpovedá aj oslobodzujúca časť napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa oslobodenie obžalovaných, že nebolo dokázané spáchanie skutkov, pre ktoré boli obžalovaní A. K., Z. Z. a Ing. A. S. náležite odôvodnil.
Prokurátor vo svojom odvolaní poukazuje na vykonané dokazovanie a že súd prvého stupňa vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil a dospel k záverom, s ktorými sa nestotožňuje. Na podklade svojhohodnotenia dospel k iným skutkovým záverom, a preto sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa, teda domáha sa prehodnotenia skutkového stavu ustáleného súdom prvého stupňa.
Odvolací súd konštatuje, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku bolo vykonané zákonným spôsobom a samotný výrok o oslobodení obžalovaných je v súlade so zákonom. Nie je možné, aby ktokoľvek bez doplnenia dokazovania prehodnocoval vykonané dôkazy a na podklade toho nútil súd prvého stupňa k zmene záverov, ku ktorým dospel zákonným spôsobom. Zákon zveril hodnotenie vykonaných dôkazov v konaní pred súdom, výlučne súdu. Odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti zrušiť len preto, že prokurátor na základe svojho presvedčenia poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku nemožno vytknúť žiadne porušenie procesných predpisov upravujúcich hodnotenie dôkazov.
Pokiaľ ide o námietky prokurátora k oslobodzujúcemu výroku ohľadne obžalovaného Ing. A. S., tieto podľa názoru odvolacieho súdu nie sú opodstatnené. Treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne a bezpochyby preukázať, že skutok popísaný v obžalobe spáchal obžalovaný. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že obrana obžalovaného nebola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Dokonca ani zo svedeckej výpovede Y. S. nemožno vyvodiť také skutočnosti, ako naznačuje prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Vo vzťahu k tomuto obžalovanému jej výpoveď potvrdzuje iba to, že obžalovaného Ing. A. S. zoznámila s J. K.. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný J. K. vo svojej výpovedi ako obžalovaný. Ani on však o nejakej aktívnej účasti obžalovaného na trestnej činnosti nehovoril. V priebehu celého dokazovania nebolo žiadnym priamym ani nepriamym dôkazom potvrdené, že by obžalovaný Ing. A. S. z titulu svojej funkcie nejako pôsobil na pracovníkov banky pri zakladaní účtov, resp. pri výbere vkladov. Ani jeden z pracovníkov banky túto skutočnosť nepotvrdil. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že zo svedeckých výpovedí pracovníkov banky ohľadom výberov vyplýva, že výbery z účtov sa mohli uskutočniť pokiaľ mala banka k dispozícii hotovosť v požadovanej výške. Vypočutí pracovníci banky teda jednoznačne potvrdili obranu obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu ani zo svedeckých výpovedí utajených svedkov O. L. a O. D. nemožno vyvodzovať žiadne skutočnosti, ktoré by usvedčovali tohto obžalovaného z trestnej činnosti. Dokonca ani prokurátorom uvádzané prepisy hovorov obžalovaného Ing. A. S. nič konkrétne o jeho účasti na trestnej činnosti nepotvrdzujú. Vo vzťahu k tomuto obžalovanému ide zo strany prokurátora o dohady a domnienky, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Na základe domnienok a dohadov však nemožno uznať vinu obžalovaného z tak závažnej trestnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že prokurátor v odvolaní presadzuje iné hodnotenie dôkazov, než aké urobil súd prvého stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť zistenie, ktoré najviac zaťažuje obžalovaného. Bolo by to v rozpore s jednou zo základných zásad trestného konania a to zásadou „in dubio pro reo" v zmysle ktorej akékoľvek pochybnosti je potrebné vykladať v prospech obžalovaného. Pokiaľ súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov postupoval podľa uvedenej zásady a dospel k oslobodzujúcemu výroku, potom mu nemožno nič vyčítať. Tu treba zdôrazniť, že ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.