5To/7/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému PharmDr. T. I. pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. a/, b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na verejnom zasadnutí v Bratislave 4. októbra 2012 prerokoval odvolanie Krajského prokurátora v Nitre proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. februára 2012 sp. zn. 5 T 3/2005, a takto

rozhodol:

Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 15. februára 2012 sp. zn. 5 T 3/2005 bol obžalovaný PharmDr. T. I. podľa § 226 písm. a/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) oslobodený spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre z 8. júna 2005 pod č. Kv 80/03 pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. a/, b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák), ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

ako štatutárny a odborný zástupca verejnej lekárne V. v obci Y. č. XXX, IČO: XX XXX XXX, poskytujúci lekárenskú starostlivosť v odbore lekárenstvo na základe rozhodnutia Krajského úradu v Nitre, odbor zdravotníctvo - štátny krajský farmaceut č. Zdrav.: XX/XXXXX zo dňa 18.06.1999 a disponujúci rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR v Bratislave č. a-. zo dňa 26.07.1999 - povolením na obstarávanie, skladovanie a výdaj omamných látok a psychotropných látok zo skupiny II. a III. prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,

napriek tomu, že odber takého množstva balení Rohypnol tbl. 20 x 1 mg s obsahom látky Flunitrazepam, ktorá je v zmysle citovaného zákona č. 139/1998 Z.z. zaradená do III. skupiny psychotropných látok, vôbec nezodpovedal obvyklej spotrebe a výdaju predmetného lieku v lekárni V. Y. na lekársky predpis,

v období od 18.09.2000 do 18.04.2001 nakúpil od distribučných firiem FIDES Zdravotníckezásobovanie, a.s. Viničné, DRUG Impex, spol. s.r.o. Bratislava a BIAMA, a.s. Nové Zámky celkovo 6362 balení lieku Rohypnol tbl. 20x1 mg, pričom počas kontroly v lekárni V. Y., vykonanej dňa 15.05.2001, na základe podnetu Sekcie štátneho dozoru a kontroly, odbor kontroly a sťažností Ministerstva zdravotníctva SR v Bratislave č. SŠDK: 669/2001 - Kr zo dňa 03.05.2001 a poverenia Krajského úradu v Nitre č. 2/2001 zo dňa 11.05.2001, bolo zistené, že za obdobie 01.10.2000 - 15.05.2001 bol zaevidovaný príjem 735 balení lieku Rohypnol tbl. 20x1 mg a výdaj 208 balení uvedeného lieku, avšak v čase kontroly sa v lekárni nenachádzalo žiadne balenie lieku Rohypnol tbl. 20x1 mg,

z množstva 6.154 balení lieku Rohypnol tbl. 20x1 mg, s ktorým obvinený zaobchádzal v rozpore so zákonom a ktorého hodnota predstavovala sumu vo výške najmenej 6.154.000,-Sk (204.275,38 euro), obvinený najmenej 3.800 balení lieku Rohypnol tbl. 20x1 mg predal neznámym osobám v hotovosti, bez lekárskeho predpisu, a so zvyšnou časťou 2.354 balení uvedeného lieku naložil doposiaľ nezisteným spôsobom,

uvedeným konaním obvinený porušil ustanovenia § 4 ods. 2 a § 14 písm. a/, d/, k/, n/ zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, a ustanovenie § 36 ods. 2 písm. s/ zák. č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 1074), pričom včas podané odvolanie zdôvodnil osobitným podaním došlým na odvolací súd 13. júla 2012.

V písomných dôvodoch svojho odvolania krajský prokurátor uviedol, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaného do oslobodzujúceho výroku. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný skutok sa nestal, pretože sa nestal za okolností zakladajúcich trestnosť činu s poukazom na nenaplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný ako štatutárny a odborný zástupca lekárne V. Y., napriek tomu, že odber takého množstva balení lieku Rohypnol tbl. 20x1 mg s obsahom látky Flunitrazepan, zaradenej do III. skupiny psychotropných látok, v žiadnom prípade nezodpovedal obvyklej spotrebe a výdaju predmetného lieku na lekársky predpis lekárne, v ktorej obžalovaný prevádzkoval svoju činnosť. V období 7-ich mesiacov nakúpil od distribučných firiem celkovo 6362 balení lieku Rohypnol, ktoré množstvo nezaevidoval ako príjem lieku, neevidoval ani jeho výdaj, ani nepredložil príslušné lekárske predpisy (recepty), dokladujúce výdaj tohto lieku viazaný na lekársky predpis.

Vykonanou kontrolou na základe poverenia Krajského úradu v Nitre bolo v lekárni obžalovaného zistené, že za inkriminované obdobie zaevidoval iba príjem 735 balení lieku Rohypnol a výdaj iba 208 balení tohto lieku, pričom v čase kontroly sa v priestoroch lekárne nenachádzalo žiadne balenie uvedeného lieku, čo potvrdili svedkovia - členovia kontrolnej skupiny. Okrem toho poukázal na výpoveď svedka PharmDr. N. I., pred ktorým sa obžalovaný vyjadril, že Rohypnol v počte 3800 balení predal v hotovosti bez lekárskeho predpisu.

Obrana obžalovaného, ktorú postupne volil v prípravnom konaní i na hlavných pojednávaniach, bola vykonaným dokazovaním vyvrátená svedeckými výpoveďami i znaleckým posudkom. Obžalovaný nevedel hodnoverným spôsobom preukázať, akým spôsobom naložil s týmto liečivom, ktoré mohlo byť vydané iba na lekársky predpis, preto obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Navrhol preto podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušiť rozsudok v celom rozsahu a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodov odvolania. Navrhla odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a zákonné, preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný PharmDr. T. I. na verejnom zasadnutí uviedol, že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil a taktiež navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 253, preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie krajského prokurátora nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v prerokúvanej veci bola obžaloba podaná na krajskom súde 8. júna 2005 pod č. Kv 80/03, pričom skutok popísaný v obžalobe bol v obžalobe právne posúdený ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. a/, b/ Tr. zák.

Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo 14. apríla 2010 pod sp. zn. 5 T 3/2005, pričom obžalovaného uznal za vinného z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. a/, b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a uložil obžalovanému podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením na výkon trestu podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť v odbore lekárenstvo.

Na základe odvolania obžalovaného i krajského prokurátora vo veci rozhodol najvyšší súd uznesením z 25. novembra 2010 sp. zn. 5 To 14/2010, ktorým podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vo svojom rozhodnutí vytkol súdu prvého stupňa predovšetkým procesné pochybenia, ako aj skutočnosť, že súd nevykonal vo veci všetky dostupné a potrebné dôkazy a tým rozhodol vo veci bez náležitého zistenia skutkového stavu.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu a po vyhodnotení dokazovania opätovne rozhodol rozsudkom z 15. februára 2012, ktorý rozsudok je predmetom odvolacieho konania.

Podľa názoru najvyššieho súdu v prerokúvanej veci už súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako i okolnosti svedčiace v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonával dôkazy nečakajúc na návrhy strán.

Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov v súlade so zásadou uvedenou v ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por. dospel potom k správnemu záveru, že vykonanými dôkazmi nebolojednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok kladený obžalovanému za vinu v obžalobe prokurátora sa stal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 125 Tr. por. vyslovil, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, ktoré skutočnosti bránia vyvodeniu spoľahlivého záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, spáchal obžalovaný spôsobom popísaným v obžalobe, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú. Spôsobu, ktorým súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy nemožno podľa názoru najvyššieho súdu nič vytknúť. Konanie obžalovaného ani podľa názoru najvyššieho súdu nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, preto nemohol akceptovať odvolacie námietky prokurátora.

Trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý neoprávnene omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor

a/ vyrobí, vyvezie, dovezie alebo prevezie, b/ kúpi, vymení alebo inak zadováži, c/ predá alebo inak sprostredkuje, alebo d/ prechováva po akúkoľvek dobu

a potresce sa odňatím slobody na 2 roky až 8 rokov alebo prepadnutím majetku, alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

Kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. sa páchateľ dopustí,

a/ ak činom uvedeným v odseku 1 poruší dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania alebo z funkcie, b/ ak čin uvedený v odseku 1 spácha vo veľkom rozsahu, c/ ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo d/ ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť.

Citované ustanovenie je tzv. blanketnou (zmocňovacou) právnou normou, doplnenou ustanovením § 195 Tr. zák., ktorým sa splnomocňuje Vláda Slovenskej republiky na vydanie všeobecného právneho predpisu, ktorý ustanoví, čo sa považuje za omamné látky, psychotropné látky, jedy alebo prekurzory. V prerokúvanej veci je takýmto predpisom zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa po stránke objektívnej vyžaduje, ako to napokon správne uvádza súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia, aby páchateľ neoprávnene s omamnou látkou, psychotropnou látkou, jedom alebo prekurzorom nakladal spôsobom taxatívne uvedeným v písmenách a/ až d/ citovaného ustanovenia.

V prerokúvanej veci však obžalovanému vykonaným dokazovaním takéto konanie preukázané nebolo. Chýba teda objektívna stránka žalovaného trestného činu. Samotná obžaloba pri ustálení skutku a napokon aj odvolacie námietky prokurátora vychádzajú iba z výpovede svedka PharmDr. N. I., pred ktorým sa mal obžalovaný priznať, že 3800 balení lieku Rohypnol predal v hotovosti neznámym osobám bez lekárskeho predpisu. Obžalovaný túto skutočnosť od začiatku popieral, pričom výpoveď svedka PharmDr. I. nepotvrdila ani svedkyňa Ing. D. B., ktorá mala byť prítomná v kancelárii, keď sa mal obžalovaný priznať. Svedkyňa síce vo svojej výpovedi potvrdila, že záznam o prerokovaní zistených nedostatkov v lekárni podpísala, zároveň však uviedla, že predmetný záznam (č.l. 57/zv.I.) nečítala. V tomto smere je obžaloba krajského prokurátora založená iba na ničím nepodložených dohadoch, na ktoré súd prvého stupňa nemohol prihliadať. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že ani v prípravnom konaní nebola zo strany vyšetrovateľa tejto skutočnosti venovaná žiadna pozornosť a vôbec sa nesnažilzabezpečiť aspoň výpoveď jediného svedka, ktorou by bolo preukázané, že obžalovaný predával Rohypnol bez lekárskeho predpisu za hotovosť.

Na druhej strane bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že liek Rohypnol s obsahom látky Flunitrazepan, ktorá je v zmysle zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradená do III. skupiny psychotropných látok, obžalovaný od distribučných spoločností objednával na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva SR z 26. júla 1999 č. a-B. (č.l. 62-64). Na základe uvedeného povolenia mohol obžalovaný omamné látky, ako aj psychotropné látky z II. a III. skupiny prílohy č. 1 zák. č. 139/1998 Z.z. nielen obstarávať pre svoju lekáreň, ale aj skladovať ich a vydávať, tzn. aj predávať vo svojej lekárni. V posudzovanom prípade nielenže nebolo vykonaným dokazovaním obžalovanému preukázané konanie uvedené taxatívne v písmenách a/ až d/ § 187 ods. 1 Tr. zák., ale chýba aj znak „neoprávnene“, z čoho vyplýva, že nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu v jeho základnej skutkovej podstate a následne potom nemôžu byť naplnené ani znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty.

Niet sporu o tom, že v posudzovanej veci obžalovaný od distribučných spoločností na základe povolenia objednal a zakúpil spomínané množstvo lieku Rohypnol, pričom pri manipulácii s týmto liekom nepostupoval v súlade so zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, čo však nezakladá ešte trestnú zodpovednosť. Za porušenie povinností možno v zmysle § 39 tohto zákona ukladať aj pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, eventuálne bolo možné obžalovanému odňať príslušné povolenie, čo sa napokon aj stalo rozhodnutím príslušného orgánu z 3. júla 2001 po vykonanej kontrole.

Za daného stavu potom súd prvého stupňa správne postupoval, keď obžalovaného pre skutok uvedený v obžalobe krajského prokurátora podľa § 226 písm. a/ Tr. por. oslobodil, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.