ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obžalovaného F. M. a spol. pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 28. marca 2019 odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo 16. februára 2017, sp. zn. BB-3 T 1/2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 2 Tr. por. sa napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti zrušuje vo výroku o vine a tým aj vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovaným F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L..
Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní
1/ F. M., nar. XX. W. XXXX v L., trvale bytom M. U. XXXX/XX, A., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v NVÚ Košice - Šaca,
2/ M. A., nar. XX. K. XXXX v A., trvale bytom M. U. XXXX/XX, A.,
3/ C. D., nar. XX. C. XXXX v D. - E. E., trvale bytom H.,
4/ C.. W. D., nar. XX. O. XXXX v D. - E. E., trvale bytom R. XXXX/X, D., prechodne K. XXXX/XX, D. - G.,
5/ B. L., nar. XX. C. XXXX v N., trvale bytom C. H. XXXX/XX, R.,
uznávajú za vinných, že
v bode 1/
obžalovaní F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L.
za obdobie od 01. januára 2012 až do 31. mája 2014 v Košiciach, Rožňave a inde v spoločnom úmysle skrátiť štátny rozpočet Slovenskej republiky na spotrebnej dani z minerálneho oleja a na dani z pridanej hodnoty a seba obohatiť nedovoleným odpredajom mazacieho a vykurovacieho oleja ako motorovej nafty, keď obžalovaný F. M. a M. A. organizovali nákup, distribúciu a predaj mazacieho a vykurovacieho oleja zakúpeného pod obchodným označením Biosepar a Olej formowy L-5, ktorý mali dodať spoločnostiam so sídlom v Maďarskej republike: F. V. Kft., W. Kft., Y. Kft., V. Kft., V. Kft. a N. Sp.Z.o.o. X., Sofia, Bulharsko, tento mazací a vykurovací olej však dopravili iba na územie Slovenskej republiky, kde tento tovar aj prostredníctvom obžalovaných C. D., JUDr. W. D. a B. L. ako svojich „distribútorov" alebo v mene spoločnosti M., s.r.o. po vyhotovení potrebných dokladov, ako dodacie listy a faktúry, predávali ako motorovú naftu rôznym slovenským odberateľom bez vysporiadania daňových povinností, čím nepriznaním a nezaplatením spotrebnej dane skrátili daň vo výške 14.402.441,- Eur a nepriznaním dane z pridanej hodnoty pri predaji mazacieho a vykurovacieho oleja ako motorovej nafty skrátili daň vo výške najmenej 8.138.250,77 Eur ku škode Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
Za týmto účelom
obžalovaný F. M. a obžalovaný M. A.
obžalovaný F. M., ako jediný konateľ spoločnosti Y. Košice, s.r.o. so sídlom U. XX, 040 01 Košice, IČO: XXXXXXXX a zároveň konateľ spoločnosti M., s.r.o. so sídlom C. cesta XXXX, Rožňava, IČO: XXXXXXXX spolu so svojím synovcom, obžalovaným M. A., ako jediným konateľom obchodnej spoločnosti R. N., s.r.o., objednávali prepravu minerálneho oleja s obchodným názvom Biosepar alebo Olej formowy L-5 od obchodnej spoločnosti R. F. Sp.z.o.o. SK so sídlom L. E. 17, 41-506 V., Poľská republika, a to prostredníctvom elektronických objednávok z e-mailovej adresy A., W., Y., cT., V., čo vykonával prevažne obžalovaný M. A. podľa pokynov obžalovaného F. M., ktorý tovar bol určený odberateľským spoločnostiam:
F. Kft., E. 172, 1154 Budapest HU XXXXXXXX, Maďarsko,
W. Kft., E. 172, 1154 Budapest HU XXXXXXXX, Maďarsko,
Y. Kft., Y. 6-10III. EMG 8900 Q. HU XXXXXXXX, Maďarsko,
V. Kft., XXXX Miskolc, H. 4. 1. em. 111, Maďarsko,
V. Kft., 1027 Budapest, bem, C. 6.Fszt, Maďarsko,
N. 2012 Sp. Z.o.o. X., 1463 Sofia, R., Bulharsko.
Následne vykonanými 1253 prepravami mazací a vykurovací olej v objeme 37.490.855,05 litrov v celkovej hodnote 30.783.464,93 Eur prepravili z Poľskej republiky nákladnými vozidlami vo vlastníctve obchodnej spoločnosti R., s.r.o. a s vodičmi zamestnanými v Y. L., s.r.o., pričom tento mazací a vykurovací olej do Maďarskej republiky nedodali, ale v rozpore s obsahom medzinárodného prepravného listu (CMR) ho prepravili na daňové územie Slovenskej republiky, do areálu spoločnosti M., s.r.o., so sídlom C. cesta XXXX, Rožňava, IČO: XXXXXXXX, kde najmä obžalovaný F. M., ale aj obžalovaný M. A. po odňatí plomb na cisternách a ťahačoch opečiatkovali medzinárodné prepravné listy (CMR) pečiatkami odberateľských spoločností, akoby tovar bol riadne a v poriadku prijatý odberateľskými spoločnosťami v Maďarskej republike a následne takto potvrdené medzinárodné prepravné listy (CMR) po vodičoch spoločnosti Y. L., s.r.o. odoslali dodávateľskej firme R. F. Sp. z.o.o. ako potvrdzujúce prijatie tovaru.
Po dočasnom uskladnení mazacieho a vykurovacieho oleja v objekte spoločnosti M., s.r.o. so sídlom C. V. XXXX, Rožňava, IČO: XXXXXXXX prebiehala jeho ďalšia distribúcia podľa pokynov najmä obžalovaného F. M., ale aj obžalovaného M. A. nasledovnými spôsobmi:
po vyložení mazacieho a vykurovacieho oleja a jeho prečerpaní do stojaceho pozemného benkaloru a do zabudovaných veľkokapacitných nádrží bol následne vykonávaný jeho predaj ako motorovej nafty v spoločnosti M., s.r.o. na C. ceste č.XXX/XX v Rožňave jednak T. M., ale aj ďalšími osobami pracujúcimi v spoločnosti M., s.r.o. malospotrebiteľom za hotovosť,
vodičmi spoločnosti Y. L., s.r.o. bol mazací a vykurovací olej prepravovaný koncovým odberateľom za použitia ADR karty označujúcej vozidlá prepravujúce motorovú naftu, pričom T. M., na základe pokynov obžalovaného F. M. vystavovala krycie sprievodné doklady takto prepravovaného tovaru od dodávateľa M., s.r.o. koncovým odberateľom a vkladala osobne zinkasovanú hotovosť na účet maďarskej spoločnosti Y.., vedený v ČSOB, a.s., č.ú. : XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého číslo jej oznámil obžalovaný F. M. a na účet R. N., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
pričom obžalovaný F. M. za účelom distribúcie mazacieho a vykurovacieho oleja ako motorovej nafty využíval dodacie doklady, faktúry, dodacie listy, ako aj výpisy z registračnej pokladne spoločnosti O., s.r.o., Q., s.r.o. a R., s.r.o., ktoré spoločnosti zastupované C. M. podľa dokladov dodávaných C. M. za poplatok 6% z ceny faktúry mali dodávať odberateľovi - spoločnosti M., s.r.o. motorovú naftu, pričom tieto fiktívne doklady vyhotovoval C. L.,
obžalovaný C. D.
od 01. januára.2012 až do 31. mája 2014 sprostredkúval po dohode najmä s obžalovaným F. M., ale aj s obžalovaným M. A. predaj a následnú distribúciu mazacieho a vykurovacieho oleja dovezeného spoločnosťou Y. z Poľskej republiky do areálu spoločnosti M., s.r.o. v Rožňave, kde po dočasnom uskladnení tento mazací a vykurovací olej, pôvodne dodaný pod obchodným názvom Biosepar alebo Olej formowy L-5, bol následne predávaný obžalovaným C. D. ako motorová nafta, pričom k predaju vystavoval fiktívne faktúry a dodacie listy spoločnosťou L., s.r.o., hotovosť za tento predaj po odpočítaní dohodnutej provízie vkladal priamo na účet spoločnosti M., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, na účet spoločnosti Y.., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, na účet spoločnosti V.., vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX alebo zasielal prostredníctvom účtu spoločnosti L., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému je vedený ako disponent. Ďalšie fiktívne doklady znejúce na predaj motorovej nafty v období od 01. januára 2012 do 31. augusta 2013 si nechával vystavovať po dohode s obžalovaným JUDr. W. D., ktorý predaj mazacieho a vykurovacieho oleja ako motorovej nafty zabezpečoval ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. a ako konateľ spoločnosti U., s.r.o. po administratívnej stránke, kým obžalovaný C. D. obchod zabezpečoval fyzicky, jeho bezprostredným výkonom,
obžalovaný JUDr. W. D.
za obdobie od 01. januára 2012 až do 31. augusta 2013 po predchádzajúcej dohode s obžalovaným C. D. za dohodnutú odmenu vystavoval fiktívne faktúry a dodacie listy ako bývalý konateľ spoločnosti N., s.r.o. a ako bývalý konateľ spoločnosti U., s.r.o. znejúce na motorovú naftu, v skutočnosti však bol dodávaný a predávaný mazací a vykurovací olej a zároveň zasielal získané finančné prostriedky z tohto predaja na účet Y.., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a na účet M., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré ako konateľ spoločnosti N., s.r.o., predtým prijal od koncových odberateľov tovaru podľa účtovných dokladov označeného ako motorová nafta na účet spoločnosti N., s.r.o., vedený v Poštovej banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXX/XXXX,
obžalovaný B. L.
od 01. januára 2012 až do 31. mája 2014 sprostredkoval po dohode najmä s obžalovaným F. M. a čiastočne obžalovaným M. A. predaj a následnú distribúciu mazacieho a vykurovacieho oleja dovezeného spoločnosťou Y., s.r.o. z Poľskej republiky do areálu spoločnosti M., s.r.o. v Rožňave, kde po dočasnom uskladnení, tento mazací a vykurovací olej, pôvodne dodaný po obchodným názvom Biosepar alebo Olej formowy L-5, bol následne predávaný B. L. ako motorová nafta, pričom k predaji si nechával vystavovať fiktívne faktúry a dodacie listy pod názvom spoločnosti M., s.r.o., pričom po dohode s obžalovaným F. M. a M. A. tieto fiktívne doklady boli vystavované T. M. (zomrela dňa 25. septembra 2016), známou pod prezývkou „krstná" alebo N. U., pričom obžalovaný B. L. takto dodával mazací a vykurovací olej ako motorovú naftu do okresu Bardejov, za čo inkasoval hotovosť od koncových odberateľov, ktorú odovzdával po odpočítaní dohodnutej provízie prostredníctvom vodičov nákladných cisternových vozidiel Y., s.r.o. priamo obžalovaným F. M. alebo M. A.,
v bode 2/
obžalovaní F. M. a M. A.
v období od roku 2012 až do 31. mája 2014 priviezli na územie Slovenskej republiky 1 253 prepravami 37.490.855,05 litrov mazacieho a vykurovacieho oleja, za ktorý obžalovaní F. M. a M. A., vedení ako disponenti na uvedených účtoch, zaplatili prostredníctvom bankových účtov spoločností:
M., s.r.o., v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
R., s.r.o., v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
Y., v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
V., v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
V., v Tatrabanke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
celkovú sumu 30.414.940,36 Eur, pri priemernej nákupnej cene 0,83 Eur za liter mazacieho oleja, ktorý odpredali bez vysporiadania daňových povinností (skutok v bode 1) v cene 0,98 Eur za liter deklarovanej motorovej nafty, čím na rozdiele medzi nákladmi na zaobstaranie mazacieho a vykurovacieho oleja a výnosmi z jeho predaja ako motorovej nafty získali obžalovaní F. M. a M. A. prostredníctvom spoločností M. s.r.o. príjem pochádzajúci z vyššie popísanej trestnej činnosti vo výške najmenej 5.623.628,25 Eur, kde časť takto získaných finančných prostriedkov vo výške najmenej 1.145.450,- Eur použil obžalovaný F. M. po vzájomnej dohode s obžalovaným M. A. na nákup nižšie uvedených nehnuteľností a osobných motorových vozidiel do osobného vlastníctva:
1/ rodinný dom nachádzajúci sa na adrese L. XXXX/XX, Rožňava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. A., umiestnený na parcele č. XXXX/XX o výmere XXXm2 v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutý M. A. v dražbe dňa 06. septembra 2013 za predajnú cenu 104.250,- Eur a vyplatený M. A. v hotovosti vkladom na účet N. E., a.s., I. 3, Bratislava, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 19.08.2013 v sume 10.000,- Eur a dňa 20.09.2013 v sume 94.250,- Eur,
2/ priemyselná budova určená na podnikanie, nachádzajúca sa na adrese I. XXX, Brzotín, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. R., umiestnená na parcele č. XXXX o výmere 483m2, súpisné č. XXX., v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutá M. A. kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 27. marca 2012 za kúpno-predajnú cenu 110.000,- Eur, vyplatenú v hotovosti na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX,vedenom v ČSOB banke,
3/ turistická ubytovňa nachádzajúca sa na adrese H. ulica, Rožňava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. A., umiestnená na parcele č. XXX/X o výmere 524m2, súpisné č. XXX,. v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutá M. A. kúpno-predajnou zmluvou č. XXXX/XXXX, za kúpno-predajnú cenu 600.000,- Eur, zaplatenú M. A. vkladom na účet mesta Rožňava, č.ú.: XXXXXXXX/XXXX dňa 03. októbra 2013 v sume 300.000,- Eur v hotovosti, v pobočke VÚB, a.s. v Rožňave a zvyšok doplatený M. A. v splátkach v hotovosti, vkladom na účet č. XXXXXXXX/XXXX, dňa 31. októbra 2013 v sume 100.000,- Eur, dňa 12. novembra 2013 v sume 77.000,- Eur, dňa 15. novembra 2013 v sume 40.000,- Eur a dňa 19. novembra 2013 v sume 40.020,- Eur a 43.000,- Eur,
4/ priemyselný areál nachádzajúci sa na adrese C. V. XXX/XX, Brzotín zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. R., pozemok parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 604m2, pozemok parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 517m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutý M. A. kúpno-predajnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 30. októbra 2012 za kúpno-predajnú cenu 10.000,- Eur, zaplatenú v hotovosti predávajúcemu A. D. pred podpisom zmluvy,
5/ hotel H. nachádzajúci sa na adrese H. XXX, Rožňava, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. A., umiestnený na parcele č. XXX/X, súpisné č. XXX, na parcele č. XXX/X, súpisné č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutý M. A. kúpno-predajnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 20. decembra 2012 za kúpno-predajnú cenu 280.200,- Eur, zaplatenú M. A. v hotovosti predávajúcemu MUDr. E. L. a MUDr. C. L. v sume 106.950,- Eur, predávajúcim H. M. a Ing. N. M., rod. L., vkladom 20.000,- Eur na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v ČSOB banke a predávajúcej MUDr. C. L. v sume 153.250,- Eur na účet č.:XXXXX- XXXXXXXXX/XXXX, vedenom v ČSOB banke,
6/ osobné motorové vozidlá značiek: Alfa Romeo červenej farby Spider 1,8 TB 200, EČ: K.,X TDi, strieborná metalíza svetlá, EČ: K. P., šedá metalíza, EČ: K., červená metalíza, EČ: A nadobudnuté M. A. dňa 27.11.2014, za odhadovanú hodnotu v celkovej sume najmenej 41.000,- Eur,
pričom obžalovaný M. A. ako vlastník uvedeného majetku v celkovej nadobúdacej hodnote 1.145.450,- Eur, nemal v čase nadobudnutia vymenovaných nehnuteľností a osobných motorových vozidiel žiadny príjem, z ktorého by mohol financovať ich nákup, avšak na nákup uvedených vecí po dohode s obžalovaným F. M. odovzdal obžalovaný F. M. obžalovanému M. A., ako súdne netrestanej osobe bez kriminálnej minulosti,
teda
v bode 1/ rozsudku
obžalovaní F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L.
spoločným konaním skrátili daň závažnejším spôsobom konania a spáchali taký čin vo veľkom rozsahu
v bode 2/ rozsudku
obžalovaní F. M. a M. A.
spoločným konaním príjem z trestnej činnosti v úmysle zakryť jeho pôvod v trestnej činnosti a zmariť jeho zaistenie na účely trestného konania alebo jeho prepadnutie, alebo zhabanie, previedli na seba a získali ním pre seba prospech veľkého rozsahu,
čím spáchali
v bode 1/ rozsudku
obžalovaní F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L.
pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.,
v bode 2/ rozsudku
obžalovaní F. M. a M. A.
obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.
Za to sa
odsudzujú :
1/ Obžalovaný F. M. podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 34 ods. 5 písm. a/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to sumy 19.560,- € (devätnásťtisícpäťstošesťdesiat eur).
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
2/ Obžalovaný M. A. podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 34 ods. 5 písm. a/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák. § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to sumy 2.845,- € (dvetisícosemstoštyridsaťpäť eur).
Podľa § 60 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému M. A. ukladá trest prepadnutia veci a to:
rodinný dom nachádzajúci sa na adrese L., Rožňava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. A., umiestnený na parcele č. XXXX/XX o výmere 973m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutý M. A.,
priemyselná budova určená na podnikanie nachádzajúca sa na adrese I., Brzotín, nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, k.ú. R., umiestnená na parcele č. XXXX o výmere 483m2, súpisné č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1 nadobudnutá M. A.,
turistická ubytovňa nachádzajúca sa na adrese H., Rožňava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. A., umiestnená na parcele č. XXX/X o výmere 524m2, súpisné č. XXX,. v spoluvlastníckom podiele 1/1 nadobudnutá M. A.,
priemyselný areál nachádzajúci sa na adrese C., Brzotín, nehnuteľnosť zapísaná na č. LV č.XXXX, k.ú. R., pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 604m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 517m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1 nadobudnutý M. A.,
hO., nachádzajúci sa na adrese H. XXX, Rožňava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. A., umiestnený na parcele č. XXX/X, súpisné č. XXX, na parcele č. XXX/X, súpisné č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1 nadobudnutý M. A.,
osobné motorové vozidlá značiek: Alfa Romeo červenej farby Spider 1,8 TB 200, EČV: A. XXXR., AUDI A8 4,2 TDi, strieborná metalíza svetlá, EČV: A. XXXBN, AUDI A6 QUATTRO, šedá metalíza, EČV: A. XXXBC, ŠKODA SUPERB 1,9 TDI, červená metalíza, EČV: A. XXXAY, nadobudnuté M. A..
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
3/ Obžalovaný C. D. podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to peňažnej sumy 17.670,- € (sedemnásťtisícšesťstosedemdesiat eur).
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: 2 ks 1000 litrových plastových barelov bielej farby „kociek" používaných na skladovanie minerálneho oleja, 1 ks prečerpávacie zariadenie modrej farby SPUIPO výr. č. XXX FT XXXXXXXX.XXXXX s hadicami.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
4/ Obžalovaný JUDr. W. D. podľa § 276 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to 8.500,- € (osemtisícpäťsto eur).
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
5/ Obžalovaný B. L. podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to sumy 6.000,- € (šesťtisíc eur).
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 83 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. sa zhabáva :
finančná hotovosť 1.130,- € (tisícstotridsať eur) patriaca spoločnosti M., s.r.o., ktorú nemožno stíhať, zaistená dňa 01. júna 2014 pri prehliadke iných priestorov v areáli spoločnosti M., s.r.o., C. XXXX, Rožňava,
finančná hotovosť 9.264,05 € (deväťtisícdvestošesťdesiatštyri eur a päť centov) na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, pretože patria právnickej osobe spoločnosti L., s.r.o., H. 84, Poprad, IČO: XXXXXXXX, ktorú nemožno stíhať,
nákladné motorové vozidlá patriace právnickej osobe, ktorú nemožno stíhať - spoločnosti R. N., s.r.o., C. V. XXX/X, Brzotín, IČO: XXXXXXXX, ťahače a návesy boli zaistené dňa 01.06.2014 pri prehliadke iných priestorov v areáli spoločnosti M., s.r.o., C. XXXX, Rožňava, a to: ťahače:
L./Iveco Eurostar LD, L./Iveco XXXSXXT, L./Man TGA, L./Iveco, L./Iveco Stralis, L./Iveco Iveco, L./Iveco XXXSXXT, L./Volvo, L./Iveco, L./Iveco LD 440E, L./Iveco Stralis XXX, L., L./Iveco Eurostar LD, L./Iveco 440,
návesy:
L./Autek TSA 33ST, L./Hendricks Hendricks, L./Lindner TSA TSA 43, L./Stakota STK OPL, L./Lindner U.Fischer TSA 43, L./Kässbohrer, L./Trailor S38-3 EL, L./Fruehauf T345, L./Fluid CSP 38B, L./BSLT CX7211, L./Zasta Zasta N3622, L.,
minerálny olej zaistený dňa 01. júna 2014 v areáli firmy M., s.r.o., C. V. XXXX, Rožňava, nachádzajúci sa :
v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 23,8 t, v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 12,5 t, v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 11,75 t, v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 26,7 t, v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 27,5 t, v zaistenom benkalore č. 1, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 10,3 t, v zaistenom benkalore č. 2, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 15,55 t, v zaistenom benkalore č. 3, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 20,95 t, v zaistenom benkalore č. 4, v areáli M., s. r.o., v celkovej hmotnosti 17,85 t, v zaistenom benkalore č. 2, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 4,2 t, v zaistenom benkalore č. 1, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 3,45 t.
Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L. sa zamietajú.
Odôvodnenie
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 16. februára 2017 sp. zn. BB-3 T 1/2016 boli obžalovaní F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L. v bode 1/ uznaní za vinných z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a obžalovaní F. M. a M. A. v bode 2/ aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20, § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
v bode 1/
obžalovaní F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L.
za obdobie od 01. januára 2012 až do 31. mája 2014 v Košiciach, Rožňave a inde v spoločnom úmysle skrátiť štátny rozpočet Slovenskej republiky na spotrebnej dani z minerálneho oleja a na dani z pridanej hodnoty a seba obohatiť nedovoleným odpredajom mazacieho a vykurovacieho oleja ako motorovej nafty, keď obžalovaný F. M. a M. A. organizovali nákup, distribúciu a predaj mazacieho a vykurovacieho oleja zakúpeného pod obchodným označením Biosepar a Olej formowy L-5, ktorý mali dodať spoločnostiam so sídlom v Maďarskej republike: F.., W. Kft., Y. Kft., V. Kft., V. Kft. a N. Sp.Z.o.o. X., Sofia, Bulharsko, tento mazací a vykurovací olej však dopravili iba na územie Slovenskej republiky, kde tento tovar aj prostredníctvom obžalovaných C. D., JUDr. W. D. a B. L. ako svojich „distribútorov" alebo v mene spoločnosti M., s.r.o. po vyhotovení potrebných dokladov, ako dodacie listy a faktúry, predávali ako motorovú naftu rôznym slovenským odberateľom bez vysporiadania daňových povinností, čím nepriznaním a nezaplatením spotrebnej dane skrátili daň vo výške 14.402.441,- Eur a nepriznaním dane z pridanej hodnoty pri predaji mazacieho a vykurovacieho oleja ako motorovej nafty skrátili daň vo výške najmenej 8.138.250,77 Eur ku škode Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
Za týmto účelom
obžalovaný F. M. a obžalovaný M. A.
obžalovaný F. M., ako jediný konateľ spoločnosti Y., s.r.o. so sídlom U. XX, 040 01 Košice, IČO: XXXXXXXX a zároveň konateľ spoločnosti M., s.r.o. so sídlom C. V. XXXX, Rožňava, IČO: XXXXXXXX spolu so svojím synovcom, obžalovaným M. A., ako jediným konateľom obchodnej spoločnosti R. N., s.r.o., objednávali prepravu minerálneho oleja s obchodným názvom Biosepar alebo Olej formowy L-5 od obchodnej spoločnosti R. F. Sp.z.o.o. SK so sídlom L. E. 17, XX-XXX Chorzow, Poľská republika, a to prostredníctvom elektronických objednávok z e-mailovej adresy A., W.., Y., cT., V., čo vykonával prevažne obžalovaný M. A. podľa pokynov obžalovaného F. M., ktorý tovar bol určený odberateľským spoločnostiam:
F. Kft., E. 172, 1154 Budapest HU XXXXXXXX, Maďarsko,
W. Kft., E. 172, 1154 Budapest HU XXXXXXXX, Maďarsko,
Y. Kft., Y. 6-10 III. EMG 8900 Q. HU XXXXXXXX, Maďarsko,
V. Kft., 3525 Miskolc, H. 4. 1. em. 111, Maďarsko,
V. Kft., 1027 Budapest, bem, C. Maďarsko,
N. 2012 Sp. Z.o.o. X., 1463 Sofia, R., Bulharsko.
Následne vykonanými 1253 prepravami mazací a vykurovací olej v objeme 37.490.855,05 litrov v celkovej hodnote 30.783.464,93 Eur prepravili z Poľskej republiky nákladnými vozidlami vo vlastníctve obchodnej spoločnosti R., s.r.o. a s vodičmi zamestnanými v Y., s.r.o., pričom tento mazací a vykurovací olej do Maďarskej republiky nedodali, ale v rozpore s obsahom medzinárodného prepravného listu (CMR) ho prepravili na daňové územie Slovenskej republiky, do areálu spoločnosti M., s.r.o., so sídlom C. V. XXXX, Rožňava, IČO: XXXXXXXX, kde najmä obžalovaný F. M., ale aj obžalovaný M. A. po odňatí plomb na cisternách a ťahačoch opečiatkovali medzinárodné prepravné listy (CMR) pečiatkami odberateľských spoločností, akoby tovar bol riadne a v poriadku prijatý odberateľskými spoločnosťami v Maďarskej republike a následne takto potvrdené medzinárodné prepravné listy (CMR) po vodičoch spoločnosti Y. Košice, s.r.o. odoslali dodávateľskej firme R.. z.o.o. ako potvrdzujúce prijatie tovaru.
Po dočasnom uskladnení mazacieho a vykurovacieho oleja v objekte spoločnosti M., s.r.o. so sídlom C. cesta XXXX, Rožňava, IČO: XXXXXXXX prebiehala jeho ďalšia distribúcia podľa pokynov najmä obžalovaného F. M., ale aj obžalovaného M. A. nasledovnými spôsobmi:
po vyložení mazacieho a vykurovacieho oleja a jeho prečerpaní do stojaceho pozemného benkaloru a do zabudovaných veľkokapacitných nádrží bol následne vykonávaný jeho predaj ako motorovej nafty v spoločnosti M., s.r.o. na C. V. č.XXX/XX v Rožňave jednak T. M., ale aj ďalšími osobami pracujúcimi v spoločnosti M., s.r.o. malospotrebiteľom za hotovosť,
vodičmi spoločnosti Y., s.r.o. bol mazací a vykurovací olej prepravovaný koncovým odberateľom za použitia ADR karty označujúcej vozidlá prepravujúce motorovú naftu, pričom T. M., na základe pokynov obžalovaného F. M. vystavovala krycie sprievodné doklady takto prepravovaného tovaru od dodávateľa M., s.r.o. koncovým odberateľom a vkladala osobne zinkasovanú hotovosť na účet maďarskej spoločnosti Y.., vedený v ČSOB, a.s., č.ú. : XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého číslo jej oznámil obžalovaný F. M. a na účet R. N., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
pričom obžalovaný F. M. za účelom distribúcie mazacieho a vykurovacieho oleja ako motorovej nafty využíval dodacie doklady, faktúry, dodacie listy, ako aj výpisy z registračnej pokladne spoločnosti O., s.r.o., Q.., s.r.o. a R., s.r.o., ktoré spoločnosti zastupované C. M. podľa dokladov dodávaných C. M. za poplatok 6% z ceny faktúry mali dodávať odberateľovi - spoločnosti M., s.r.o. motorovú naftu, pričom tieto fiktívne doklady vyhotovoval C. L.,
obžalovaný C. D.
od 01. januára 2012 až do 31. mája 2014 sprostredkúval po dohode najmä s obžalovaným F. M., ale aj s obžalovaným M. A. predaj a následnú distribúciu mazacieho a vykurovacieho oleja dovezeného spoločnosťou Y. z Poľskej republiky do areálu spoločnosti M., s.r.o. v Rožňave, kde po dočasnom uskladnení tento mazací a vykurovací olej, pôvodne dodaný pod obchodným názvom Biosepar alebo Olej formowy L-5, bol následne predávaný obžalovaným C. D. ako motorová nafta, pričom k predaju vystavoval fiktívne faktúry a dodacie listy spoločnosťou L., s.r.o., hotovosť za tento predaj po odpočítaní dohodnutej provízie vkladal priamo na účet spoločnosti M., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, na účet spoločnosti Y.., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, na účet spoločnosti V.., vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX alebo zasielal prostredníctvom účtu spoločnosti L., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému je vedený ako disponent. Ďalšie fiktívne doklady znejúce na predaj motorovej nafty v období od 01. januára 2012 do 31. augusta 2013 si nechával vystavovať po dohode s obžalovaným JUDr. W. D., ktorý predaj mazacieho a vykurovacieho oleja ako motorovej nafty zabezpečoval ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. a ako konateľ spoločnosti U., s.r.o. po administratívnej stránke, kým obžalovaný C. D. obchod zabezpečoval fyzicky, jeho bezprostredným výkonom,
obžalovaný C.. W. D.
za obdobie od 01. januára 2012 až do 31. augusta 2013 po predchádzajúcej dohode s obžalovaným C. D. za dohodnutú odmenu vystavoval fiktívne faktúry a dodacie listy ako bývalý konateľ spoločnosti N., s.r.o. a ako bývalý konateľ spoločnosti U., s.r.o. znejúce na motorovú naftu, v skutočnosti však bol dodávaný a predávaný mazací a vykurovací olej a zároveň zasielal získané finančné prostriedky z tohto predaja na účet Y.., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a na účet M., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré ako konateľ spoločnosti N., s.r.o., predtým prijal od koncových odberateľov tovaru podľa účtovných dokladov označeného ako motorová nafta na účet spoločnosti N., s.r.o., vedený v Poštovej banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXX/XXXX,
obžalovaný B. L.
od 01. januára 2012 až do 31. mája 2014 sprostredkoval po dohode najmä s obžalovaným F. M. a čiastočne obžalovaným M. A. predaj a následnú distribúciu mazacieho a vykurovacieho oleja dovezeného spoločnosťou Y., s.r.o. z Poľskej republiky do areálu spoločnosti M., s.r.o. v Rožňave, kde po dočasnom uskladnení, tento mazací a vykurovací olej, pôvodne dodaný po obchodným názvom Biosepar alebo Olej formowy L-5, bol následne predávaný B. L. ako motorová nafta, pričom k predaji si nechával vystavovať fiktívne faktúry a dodacie listy pod názvom spoločnosti M., s.r.o., pričom po dohode s obžalovaným F. M. a M. A. tieto fiktívne doklady boli vystavované T. M. (zomrela dňa 25. septembra 2016), známou pod prezývkou „krstná" alebo N. U., pričom obžalovaný B. L. takto dodával mazací a vykurovací olej ako motorovú naftu do okresu Bardejov, za čo inkasoval hotovosť od koncových odberateľov, ktorú odovzdával po odpočítaní dohodnutej provízie prostredníctvom vodičov nákladných cisternových vozidiel Y., s.r.o. priamo obžalovaným F. M. alebo M. A.,
v bode 2/
obžalovaní F. M. a M. A.
v období od roku 2012 až do 31. mája 2014 priviezli na územie Slovenskej republiky 1 253 prepravami 37.490.855,05 litrov mazacieho a vykurovacieho oleja, za ktorý obžalovaní F. M. a M. A., vedení ako disponenti na uvedených účtoch, zaplatili prostredníctvom bankových účtov spoločností:
M., s.r.o., v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
R., s.r.o., v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
Y.., v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
V., v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
V.., v Tatrabanke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
celkovú sumu 30.414.940,36 Eur, pri priemernej nákupnej cene 0,83 Eur za liter mazacieho oleja, ktorý odpredali bez vysporiadania daňových povinností (skutok v bode 1) v cene 0,98 Eur za liter deklarovanej motorovej nafty, čím na rozdiele medzi nákladmi na zaobstaranie mazacieho a vykurovacieho oleja a výnosmi z jeho predaja ako motorovej nafty získali obžalovaní F. M. a M. A. prostredníctvom spoločností M., s.r.o. príjem pochádzajúci z vyššie popísanej trestnej činnosti vo výške najmenej 5.623.628,25 Eur, kde časť takto získaných finančných prostriedkov vo výške najmenej 1.145.450,- Eur použil obžalovaný F. M. po vzájomnej dohode s obžalovaným M. A. na nákup nižšie uvedených nehnuteľností a osobných motorových vozidiel do osobného vlastníctva:
1/ rodinný dom nachádzajúci sa na adrese L. XXXX/XX, Rožňava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. A., umiestnený na parcele č. XXXX/XX o výmere 973m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutý M. A. v dražbe dňa 06. septembra 2013 za predajnú cenu 104.250,- Eur a vyplatený M. A. v hotovosti vkladom na účet N., a.s., I. 3, Bratislava, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX., dňa 19. augusta 2013 v sume 10.000,- Eur a dňa 20. septembra 2013 v sume 94.250,- Eur,
2/ priemyselná budova určená na podnikanie, nachádzajúca sa na adrese I. XXX, Brzotín, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. R., umiestnená na parcele č. XXXX o výmere 483m2, súpisné č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutá M. A. kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 27. marca 2012 za kúpno-predajnú cenu 110.000,- Eur, vyplatenú v hotovosti na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v ČSOB banke,
3/ turistická ubytovňa nachádzajúca sa na adrese H., Rožňava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. A., umiestnená na parcele č. XXX/X o výmere 524m2, súpisné č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutá M. A. kúpno-predajnou zmluvou č. XXXX/XXXX, za kúpno-predajnú cenu 600.000,- Eur, zaplatenú M. A. vkladom na účet mesta Rožňava, č.ú.: XXXXXXXX/XXXX dňa 03. októbra 2013 v sume 300.000,- Eur v hotovosti, v pobočke VÚB, a.s. v Rožňave a zvyšok doplatený M. A. v splátkach v hotovosti, vkladom na účet č. XXXXXXXX/XXXX, dňa 31. októbra 2013 v sume 100.000,- Eur, dňa 12. novembra 2013 v sume 77.000,- Eur, dňa 15. novembra 2013 v sume 40.000,- Eur a dňa 19. novembra 2013 v sume 40.020,- Eur a 43.000,- Eur,
4/ priemyselný areál nachádzajúci sa na adrese C. XXX/XX, Brzotín zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. R., pozemok parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 604m2, pozemok parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 517m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutý M. A. kúpno-predajnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 30. októbra 2012 za kúpno-predajnú cenu 10.000,- Eur, zaplatenú v hotovosti predávajúcemu A. D. pred podpisom zmluvy,
5/ T. nachádzajúci sa na adrese H. XXX, Rožňava, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. A., umiestnený na parcele č. XXX/X, súpisné č. XXX, na parcele č. XXX/X, súpisné č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, nadobudnutý M. A. kúpno-predajnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 20. decembra 2012 za kúpno-predajnú cenu 280.200,- Eur, zaplatenú M. A. v hotovosti predávajúcemu MUDr. E. L. a MUDr. C. L. v sume 106.950,- Eur, predávajúcim H. M. a Ing. N. M., rod. L., vkladom 20.000,- Eur na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v ČSOB banke a predávajúcej MUDr. C. L. v sume 153.250,- Eur na účet č.: XXXXX- XXXXXXXXX/XXXX, vedenom v ČSOB banke,
6/ osobné motorové vozidlá značiek: Alfa Romeo červenej farby Spider 1,8 TB 200, EČ: A.; AUDI A8 4,2 TDi, strieborná metalíza svetlá, EČ: A.; AUDI A6 QUATTRO, šedá metalíza, EČ: A. ŠKODA SUPERB 1,9 TDI, červená metalíza, EČ: A., nadobudnuté M. A. dňa 27. novembra 2014, za odhadovanú hodnotu v celkovej sume najmenej 41.000,- Eur,
pričom obžalovaný M. A. ako vlastník uvedeného majetku v celkovej nadobúdacej hodnote 1.145.450,- Eur, nemal v čase nadobudnutia vymenovaných nehnuteľností a osobných motorových vozidiel žiadny príjem, z ktorého by mohol financovať ich nákup, avšak na nákup uvedených vecí po dohode s obžalovaným F. M. odovzdal obžalovaný F. M. obžalovanému M. A., ako súdne netrestanej osobe bez kriminálnej minulosti.
Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovaný F. M. odsúdený podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 34 ods. 5 písm. a/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 7, § 37 písm. h/, písm. m/, § 341 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia majetku, vlastníkom ktorého sa podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. stáva štát.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to sumy 19.560,- € (devätnásťtisícpäťstošesťdesiat eur).
Obžalovaný M. A. bol odsúdený podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 34 ods. 5 písm. a/, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia majetku, vlastníkom ktorého sa podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. stáva štát.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to sumy 2.845,- € (dvetisícosemstoštyridsaťpäť eur).
Podľa § 60 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to:
rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese L., A., nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXX, k.ú. A., umiestnený na parcele č. XXXX/XX o výmere 973m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1 nadobudnutý M. A.,
priemyselnej budovy určenej na podnikanie nachádzajúcej sa na adrese I. XXX, Brzotín, nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX; k. ú. R., umiestnená na parcele č. XXXX o výmere 483m2, súpisné č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1 nadobudnutá M. A.,
turistickej ubytovne nachádzajúcej sa na adrese H., Rožňava, nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, k. ú. A., umiestnená na parcele č. XXX/X o výmere 524m2, súpisné č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1 nadobudnutá M. A.,
priemyselného areálu nachádzajúceho sa na adrese C., Brzotín, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. R., pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 604m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 517m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1 nadobudnutý M.,
T., nachádzajúceho sa na adrese H. XXX, Rožňava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. A., umiestnený na parcele č. XXX/X, súpisné č. XXX, na parcele č. XXX/X, súpisné č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1 nadobudnutý M. A.,
osobných motorových vozidiel značiek : Alfa Romeo červenej farby Spider 1,8 TB 200, EČ A., AUDI A8 4,2 TDi, strieborná metalíza svetlá, ev. č. A., AUDI A6 QUATTRO, šedá metalíza, ev.č. A., ŠKODA SUPERB 1,9 TDI, červená metalíza, ev.č. A., nadobudnuté M. A..
Obžalovaný C. D. bol odsúdený podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu navýkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to peňažnej sumy 17.670,- € (sedemnásťtisícšesťstosedemdesiat eur).
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to: 2 ks 1000 litrových plastových barelov bielej farby „kociek" používaných na skladovanie minerálneho oleja, prečerpávacieho zariadenia modrej farby SPUIPO výr. č. XXX FT XXXXXXXX.XXXXX s hadicami.
Obžalovaný JUDr. W. D. bol odsúdený podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to sumy 8.500,- € (osemtisícpäťsto eur).
Obžalovaný B. L. bol odsúdený podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to sumy 6.000,- € (šesťtisíc eur).
Ďalším výrokom súd uložil ochranné opatrenie, ktorým sa podľa § 83 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. zhabáva :
finančná hotovosť 1.130,- € (tisícstotridsať eur) patriaca spoločnosti M., s.r.o., ktorú nemožno stíhať, zaistená dňa 01. júna 2014 pri prehliadke iných priestorov v areáli spoločnosti M., s.r.o., C. XXXX, Rožňava,
finančná hotovosť 9.264,05 € (deväťtisícdvestošesťdesiatštyri eur a päť centov) na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, pretože patria právnickej osobe spoločnosti L., s.r.o., H. 84, Poprad, IČO: XXXXXXXX, ktorú nemožno stíhať,
nákladné motorové vozidlá patriace právnickej osobe, ktorú nemožno stíhať - spoločnosti R. N., s.r.o., C. cesta XXX/X, Brzotín, IČO: XXXXXXXX, ťahače a návesy boli zaistené dňa 01. júna 2014 pri prehliadke iných priestorov v areáli spoločnosti M., s.r.o., C. XXXX, Rožňava, a to: ťahače:
L./Iveco Eurostar LD, L./Iveco XXXSXXT, L./Man TGA, L./Iveco, L./Iveco Stralis, L./Iveco Iveco, L./Iveco XXXSXXT, L./Volvo, L./Iveco, L./Iveco LD 440E, L./Iveco Stralis 440, L., L./Iveco Eurostar LD, L./Iveco 440,
návesy:
L./Autek TSA 33ST, L./Hendricks Hendricks, L./Lindner TSA TSA 43, L./Stakota STK OPL, L./Lindner U.Fischer TSA 43, L./Kässbohrer, L./Trailor S38-3 EL, L./Fruehauf T345, L./Fluid CSP 38B, L.L/BSLT CX7211, L./Zasta Zasta N3622, L.,
minerálny olej zaistený dňa 01. júna 2014 v areáli firmy M., s.r.o., C. XXXX, Rožňava, nachádzajúci sa :
v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 23,8 t, v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 12,5 t, v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 11,75 t, v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 26,7 t, v zaistenom cisternovom návese EV č. L. v celkovej hmotnosti 27,5 t, v zaistenom benkalore č. 1, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 10,3 t, v zaistenom benkalore č. 2, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 15,55 t, v zaistenom benkalore č. 3, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 20,95 t, v zaistenom benkalore č. 4, v areáli M., s. r.o., v celkovej hmotnosti 17,85 t, v zaistenom benkalore č. 2, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 4,2 t, v zaistenom benkalore č. 1, v areáli M., s.r.o., v celkovej hmotnosti 3,45 t.
Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú stranu Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500 s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Napokon tým istým rozsudkom súd podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovanú G. D. spod obžaloby prokurátorky Úradu špeciálneho prokurátora GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY sp. zn. VII/2 Gv 74/14/1000-406 pre skutok posúdený ako pomoc k zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d/, § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktorý mala spáchať na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Rozsudok v oslobodzujúcej časti nadobudol právoplatnosť 24. februára 2017.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný F. M. odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 944/zv.47) proti všetkým výrokom. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní podali po vyhlásení rozsudku a porade s obhajcami i obžalovaní JUDr. W. D. a B. L. (č.l. 945/zv.47) taktiež proti všetkým výrokom. Obžalovaný C. D. i zástupca Úradu špeciálnej prokuratúry GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY si ponechali lehotu na vyjadrenie. Obžalovaný M. A. sa vyhlásenia rozsudku nezúčastnil. Obhajca obžalovaných F. M. a M. A. podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku podaním došlým 20. februára 2017 (č.l. 950/zv.47) s tým, že bližšie dôvody uvedú po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.
Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY (ďalej len prokurátor) podala odvolanie proti výroku o vine obžalovaných F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L. dňa 27.02.2017 (č.l. 952/zv.47) z dôvodu, že títo boli žalovaní podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák.
Včas podané odvolanie potom odôvodnila osobitným podaním došlým na súd prvého stupňa 06. júna 2017 (č.l. 1111 - 1114/zv. 48). V dôvodoch uviedla, že podľa obžaloby sa mali obžalovaní F. M.. M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L. zločinu skrátenia dane a poistného dopustiť závažnejším spôsobom konania podľa § 278 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Tr. zák., spáchaného organizovanou skupinou. Po vykonanom rozsiahlom dokazovaní súd uznal obžalovaných za vinných len po minimálnej úprave skutkového stavu zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., teda spáchaného jednoduchým konaním, dokonca nie ani ako spolupáchateľov. Súd to odôvodnil, že nebol preukázaný kvalifikovaný moment závažnejšieho konania, teda, že by konanie bolo spáchané formou organizovanej skupiny podľa § 129 ods. 2 Tr. zák., teda spolčením aspoň troch osôb za účelom spáchania trestného činu. Ak aj súd neuznal konanie obvinených ako konanie organizovanej skupiny, na rozdiel od obžaloby, ešte vždy mal možnosť posúdiť konanie obvinených ako konanie spolupáchateľov podľa § 20 Tr. zák., pretože skutok bol spáchaný ich spoločným konaním, hoci miera účasti jednotlivých obvinených na výslednom konaní poškodzujúci spoločensky záujem bolarozdielna. V ďalšej časti odvolania poukazovala na spôsob konania jednotlivých obžalovaných. V konečnom dôsledku má za to, že súd správne zistil skutkový stav a podriadil ich aj pod správne skutkové podstaty ohľadne spôsobenia škodlivého následku vo forme škody veľkého rozsahu, avšak opomenul na spáchanie formy trestnej činnosti, keď túto žiadnym spôsobom neposúdil, hoci táto skutočnosť by nezaručovala vyššie tresty u obžalovaných. V závere svojho odvolania navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por., aby sám vo veci rozhodol a uznal obžalovaných F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L. za vinných zo zločinu skrátenia dane a poistného závažnejším spôsobom konania podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a obžalovaných F. M. a M. A. aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20, § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a uložil im tomu zodpovedajúce tresty pri zopakovaní ostatných výrokov o treste, ako aj uložených ochranných opatrení.
Obžalovaní F. M. a M. A. včas podané odvolanie odôvodnili prostredníctvom spoločného obhajcu JUDr. Ivana Vanka podaním došlým na súd prvého stupňa 26.09.2017 (č.l. 1162 - 1175/zv.49). Úvodom svojho odvolania poukázali na závažné procesné pochybenie, ku ktorému došlo nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko vyšetrovateľ im po ukončení vyšetrovania pri preštudovaní spisu v zmysle § 208 ods. 1 Tr. por. nepredložil zväzok vyšetrovacieho spisu č. 42, o existencii ktorého sa dozvedeli až po doručení obžaloby prokurátora. Na túto nezákonnosť poukazovali ihneď po doručení obžaloby vo svojom vyjadrení k obžalobe a s návrhmi na vykonanie dôkazov pred začatím hlavného pojednávania. Uvedeným postupom bolo porušené ich právo na obhajobu, pretože im nebola poskytnutá možnosť preštudovať celý vyšetrovací spis a oboznámiť sa s jeho obsahom. Na túto skutočnosť poukazovali aj v prednesenej záverečnej reči obhajcu na hlavnom pojednávaní 12. februára 2017.
Ďalej namietali, že rozsudok súdu prvého stupňa považujú za nesprávny, nakoľko nebol správne zistený skutkový stav vo vzťahu k ich konaniu a rovnako súd nesprávne právne posúdil ich konanie. Jednotlivé skutkové vety vo výrokovej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu k nim, nekorešpondujú s jeho odôvodnením, jednotlivé časti si vzájomne odporujú, čo v konečnom dôsledku vyznieva kontraproduktívne. Okrem toho vytýkali pasivitu poškodenej strany, ktorá sa aktívne hlavných pojednávaní nezúčastnila. Vo výroku obžaloby prokurátora sa na strane 2/ uvádza, že obžalovaní spôsobili škodu Slovenskej republike v zastúpení CÚ vo výške 14.402.441,- Eur a nepriznaním DPH pri predaji mazacieho oleja ako motorovej nafty zastúpením DÚ Košice škodu najmenej 8.138.250,77 Eur. V tejto súvislosti namietali, že právny zástupkyňa DÚ Košice JUDr. Viera Božíková sa na hlavnom pojednávaní nevedela vyjadriť k záverom daňovej kontroly, pričom spomenula, že spoločnosti M. bola vyrubená pokuta 3.000,- Eur, nedoplatok majú 213,- Eur a doposiaľ kontrola nie je ukončená. Orgány činné v trestnom konaní i prvostupňový súd si tak vlastne vypočítali sami údajnú výšku škody.
Obžalovaný M. A. je trestne stíhaný a obžalovaný zo skutkov, ktoré nespáchal, neboli vykonané dôkazy, ktoré by mu preukázali vinu. Obžalovaný je vlastníkom a konateľom spoločnosti R. N. s.r.o. Rožňava, ktorá vlastní nákladné motorové vozidlá, nie je však ich držiteľom a užívateľom a nikdy neobchodovala s minerálnym olejom. Colné a daňové kontroly v tomto smere boli ukončené a nulové. Vozidlá boli prenajaté spoločnosti Y..
V čase od 01. januára 2012 do 30. júna 2012 (do 30. marca.2012 to nebolo upravené) obžalovaný M. A. mailoval zo svojej mailovej adresy denné výkazy Y. do Poľska a niekoľkokrát zobral finančné prostriedky do banky. To isté a ešte viac robila aj p. N. U., ale proti nej bolo trestné stíhanie zastavené. Poukazoval, že všetci svedkovia - vodiči uviedli, že obžalovaný M. A. ich nikdy neriadil, ani im nedával pokyny. Namietal, že nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, aby peniaze na kúpu nehnuteľnosti mal od obžalovaného F. M., alebo aby pochádzali z trestnej činnosti. V tejto súvislosti namietal vyhodnotenie svedeckej výpovede otca obžalovaného M. A., pána R. A. zo strany súdu.
Ďalej obhajca poukázal na skutočnosť, že obaja obžalovaní už v priebehu prípravného konania i na hlavnom pojednávaní zdokumentovali históriu zadržaných motorových vozidiel, že boli nadobudnuté v rokoch 2007 až 2012 (leasing. pôžičky) a že tieto daroval obžalovaný F. M. svojmu synovcoviobžalovanému M. A..
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný F. M. niekedy nakupoval a predával minerálny olej - biosepar - ako naftu. Naopak bolo preukázané, že obžalovaný nakupoval a predával naftu zakúpenú v Slovnafte, a to vo väčšom množstve ako to prezentoval na hlavnom pojednávaní svedok Ing. H. L.. V súhrne chce takto poukázať, na značné pochybnosti, ktoré sa vykonaným dokazovaním nepodarilo odstrániť. V tejto súvislosti obhajoba poukázala, že na OR PZ OKP v Rožňave pod sp. zn. ORP-686/RV-RV-2013 je doposiaľ neukončený 15 ročný obdobný prípad, ktorý bol pôvodne začatý na bývalom ÚBOK (také mená ako H., L. a spol.). Po čase sa vec atomizovala na jednotlivé krajské riaditeľstvá polície po celom Slovensku a v súčasnosti prípad z roku 2002 nie je ukončený.
V ďalšej časti odvolania obhajoba namietala, že súd nevykonal na hlavných pojednávaniach všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhovali a tieto mali byť podľa obhajoby aj vykonané. Predovšetkým vytýkali súdu, že nevypočul ako svedkov konateľov zahraničných obchodných spoločností R. z Poľskej republiky a konateľov maďarských obchodných spoločností, ktoré nakupovali a pre ktoré sa dopravoval tovar na územie Slovenskej republiky. Ich výsluchom sa malo preukázať, že do nákladných vozidiel spoločnosti Y. bol v Poľsku naložený minerálny olej pre maďarské spoločnosti a dopravený na územie SR, kde tento tovar prevzali maďarské firmy a ďalej odpredali pre slovenské firmy. Firma Y. vykonanú dopravu riadne vyfakturovala, pričom na jej účet, ani na účty M. alebo R., nikdy neboli poukázané peniaze za minerálne oleje, lebo tieto prichádzali na účet maďarských firiem od slovenských spoločností. Daňovú povinnosť teda mali slovenské firmy, ktoré nakupovali minerálne oleje zo zahraničia, lebo ten kto prijal tovar zo zahraničia, ten mal aj zaplatiť daň a nie prepravca ani sprostredkovateľ. Táto skutočnosť sa uvádza aj v znaleckom posudku č.1/2015 vypracovaného znalcom prof. RNDr. Michalom Tkáčom, CSc.
Taktiež namietali, že na hlavnom pojednávaní neboli vypočutí svedkovia, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, a to W. D., Y. D., MUDr. E. L. a Y. W.. Odmietnutie vykonať navrhnuté dôkazy postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por., ako to odôvodnil súd prvého stupňa na str. 71 napadnutého rozsudku, považujú za neopodstatnené, pretože nešlo o dôkazy, ktoré sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie.
V ďalšej časti odvolania sa venovali jednotlivým svedeckým výpovediam, namietali znalecké dokazovanie znalca Prof. RNDr. Michala Tkáča, CSc., ktorý sa v posudku vyjadroval a posudzoval právne otázky, robil právne závery a hodnotil vykonané dôkazy, čo znalec nie je oprávnený. Namietali, že znalec vo svojich záveroch vychádzal z indícií a nepotvrdených predpokladov, nemal k dispozícii kompletné účtovné doklady a zrejme sa riadil informáciami od vyšetrovateľa.
V závere odvolania vytýkali súdu prvého stupňa, že pri vyhotovovaní rozhodnutia nepostupoval dôsledne podľa pravidiel uvedených v ustanovení § 168 a nasl. Tr. por. a je nepresvedčivé.
Napokon sa vyjadrili k odvolaniu prokurátorky s ktorým sa nestotožňujú, nakoľko súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav, poukázali na absenciu špecifikácie údajného daňového úniku u jednotlivých obžalovaných, ktorej sa doposiaľ nevenovala žiadna pozornosť.
K dôvodom odvolania podaného obžalovaným JUDr. W. D., podaného obhajcom obžalovaného považujú za potrebné uviesť, že F. M. nikdy nepredal obžalovanému JUDr. W. D. ani C. D. motorovú naftu, ktorú im dovážal, ale títo platili za dovezený tovar obchodným spoločnostiam na účet prevodom peňazí bezhotovostne alebo vkladom na ich účet.
Záverom svojho odvolania navrhli napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Ďalším podaním doručeným súdu prvého stupňa 01. decembra 2017 obžalovaní F. M. a M. A. reagovaliprostredníctvom obhajcu JUDr. Ivana Vanka na odvolania spoluobžalovaných B. L. a C. D. a na vyjadrenie prokurátorky k odvolaniu obžalovaného B. L..
Obžalovaný F. M. včas podané odvolanie písomne odôvodnil aj sám podaním došlým na súd prvého stupňa 06. decembra 2017 (č.l. 1208 - 1217/zv. 49). Úvodom svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Poukazoval, že v priebehu vyšetrovania došlo zo strany vyšetrovateľov k viacerým procesným pochybeniam. Títo získavali dôkazy spôsobom nezlučiteľným s právnymi predpismi, ktoré dôkazy následne prevzala prokuratúra i súd. Ak by vyšetrovateľ splnil svoju zákonnú povinnosť, zapojil by do vyšetrovania spoločné orgány - aj maďarské, rumunské i poľské, ak by zistil, že verzia, ktorú stanovil, ho vedie k mylnému záveru a nestáli by pred súdom, čakajúc na rozhodnutie súdu druhého stupňa. Charaktery konaní obžalovaných opísané v obžalobe sú v mnohých prípadoch protichodné, nie sú podložené faktami, vychádzajú z predpokladov.
Namietal, že vyšetrovacie orgány a súd nevypočul poľského výrobcu, nevypočuli maďarských objednávateľov, resp. rumunské orgány, keďže na základe spisov tovar zo 70 kamiónov bol uvedený na trh v Rumunsku, napriek tomu aj toto množstvo kúpila spoločnosť V. Kft. od spoločnosti poľského výrobcu. Aj kontrola hraníc by bola potvrdila, že produkt nepodliehajúci spotrebnej dani nebol uvedený na domáci trh. Vyšetrovacie orgány ani súd nepožiadali obchodnú spoločnosť R. Sp.z.o.o.Sk so sídlom v Poľsku o predloženie zmlúv a objednávok, resp. špecifikáciu produktu, v záujme zistiť, či je zloženie produktu podobné zloženiu motorovej nafty alebo inej pohonnej hmoty vhodnej na poháňanie motorového vozidla.
Produkt predstavujúci predmet obžaloby nie je motorová nafta, nie je ani vykurovací olej, ale je to surovina, čo naznačuje aj Nomenklatúra (27101991 TARIC). Produkt je možné distribuovať na území celej Európske únie bez povolenia ako surovinu. V tejto súvislosti popísal zloženie Bioseparu i Oleja formoweho L-5.
V ďalšej časti svojho odvolania namietal nezákonnosť senátu, ktorý vo veci rozhodol napadnutým uznesením. Počas vyšetrovania bol JUDr. Ján Giertli sudcom prípravného konania, ktorý nariadil donucovacie opatrenia, v každom prípade podpisoval rozhodnutia trojčlenného senátu a viedol aj pojednávanie, čím boli porušené princípy spravodlivého konania obsiahnuté v § 2 ods. 10 Tr. por. V tejto súvislosti poukazoval na článok 46 Ústavy Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na vybrané rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, že pre porušovanie jeho práv sa obráti na Ústavný súd SR ako aj na Európsky súd pre ľudské práva.
V priebehu odvolacieho konania obžalovaní F. M. a M. A. vypovedali plnú moc obhajcovi JUDr. Ivanovi Vankovi až si napokon na plnú moc zvolili za obhajcu JUDr. Viktora Križiaka, ktorý odvolaciemu súdu doručil 27. marca 2019 doplnenie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. V podstate argumentoval dôvodmi uvedenými už v odvolaní jeho predchodcu. Zopakoval, že v prípravnom konaní boli porušované ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a práva obhajoby, vytýkal nevykonanie dôkazov navrhovaných obhajobou, že obhajobe nebol po skončení vyšetrovania poskytnutý celý vyšetrovací spis (chýbal zväzok č. 42), vytýkal, že na hlavnom pojednávaní (najmä 15. decembra 2016) došlo zo strany súdu k oboznamovaniu selektívne vybranými prepismi zvukových záznamov, získaných na základe viacerých vydaných súdnych príkazov. Senát vykonal oboznámenie prepisov telefonických hovorov (zväzky XXXV. až XXXIX.) bez toho, aby vzal relevantne v úvahu, že mu boli prokurátorom predložené selektívne vybrané odposluchy, teda odposluchy na seba časovo nijako nenadväzujúce. Prokurátor bol povinný súdu i obhajobe predložiť odposluchy ako kompaktný celok, ak ich chcel ako dôkaz v súlade so zákonom predložiť. V tejto súvislosti poukázal, že senát v tomto zložení už v minulosti viackrát posúdil nemožnosť použiteľnosti selektívne vyabstrahovaných a predložených odposluchov. Ďalej vytýkal chyby v napadnutom rozsudku pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por., namietal totožnosť skutku vzhľadom na úpravu skutkovej vety súdom, konanie popísané v obžalobe i v napadnutom rozsudku nenapĺňa znaky žalovaných trestných činov, uložený trest je neprimeraný a záverom svojhoodvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. a oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodiť, alternatívne po zrušení rozsudku vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v inom zložení senátu znovu prerokoval a rozhodol.
Na odvolanie obžalovaných F. M. a M. A. reagovala prokurátorka podaním došlým na súd prvého stupňa 11. októbra 2017 (č.l. 1177 - 1180/zv. 49), ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok vo výroku o vine z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20, § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ako aj vo výroku spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., avšak v zmysle jej odvolania spáchaného závažnejším spôsobom konania podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák.
K tejto jedinej odchýlke, v ktorej sa napadnutý rozsudok odchyľoval od obžaloby, sa však odvolanie obvinených venuje len veľmi okrajovo a nejednoznačne, pričom odvolaním napáda skutočnosti z prípravného konania, ku ktorým už svoje vyjadrenie poskytla. Znovu môže len uviesť, že vo zv. 42 sa nachádzali len návrhy vyšetrovateľa na konečné opatrenie, vyhotovené po oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania.
Obhajoba nesprávne posudzuje vzťah daňového konania a trestného konania. Tieto konania sú odlišné v rozdielnosti jeho predmete, v cieľoch, v subjekte, ako aj v dokazovaní. Práve pre odlišnosti daňového a trestného konania nie je na mieste spochybňovať dôkazy v trestnom konaní a ich vyhodnotenie súdom, poukazom na výpoveď svedkyne - zástupcu daňového úradu JUDr. H. R.. Táto svedkyňa o výsledku daňových kontrol u firmy M., s.r.o. a Y., s.r.o. nemohla vypovedať ináč, nakoľko tieto kontroly nie sú ukončené, čo však nemá žiadny vplyv na skutočnosti preukazované a preukázané v trestnom konaní, že obvinení F. M. a M. A. za pomoci vodičov firmy Y., s.r.o. doviezli na územie SR minerálny olej, ktorý však v rozpore s dokladmi a s miestom určenia zliali v objekte firmy M., s.r.o., odkiaľ bol distribuovaný a predávaný ako motorová nafta cez obvinených C. D., JUDr. W. D. a B. L.. Daňový úrad sa môže vyjadrovať len k dani z pridanej hodnoty, avšak samostatne nemá ako zisťovať a ani prečo tie skutočnosti, tvoriace skutkový stav v trestnom konaní. Vychádza len z tvrdení dane z daňových priznaní dotknutých firiem. Nesúhlasí s tvrdením obhajoby, že orgány činné v trestnom konaní a súd si vlastne sami vypočítali výšku škody.
Kvalifikačným momentom v danom prípade nebola výška škody, ale skrátenie dane v určitom rozsahu. Nárok štátu na zaplatenie dane nie je nárokom na náhradu škody, ktorý by si mohol príslušný finančný úrad uplatňovať v trestnom konaní, ale nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona. Pre určenie rozsahu trestného činu boli potrebné odborné vedomosti, čo sa vyriešilo znaleckým posudkom znalca prof. RNDr. Michala Tkáča, CSc.
Odvolanie obvinených ignoruje preukázané fakty, ak tvrdí, že na účty spoločnosti M., s.r.o. alebo R., s.r.o. nikdy neboli poukázané peniaze za minerálne oleje. Výpismi z účtov je preukázané, že z účtov M., s.r.o. aj firmy R. N., s.r.o. bol platený dodávateľ minerálneho oleja R. F. sp. z.o.o, s ktorým ale tieto spoločnosti nemali žiadny obchodný vzťah. Obvinení ignorujú skutočnosť, že minerálny olej mal byť prepravovaný do zahraničia (do Maďarska), kde sa však nikdy nedostal, hoci to obvinení potvrdzovali pečiatkovaním vrátených CMR-iek, pečiatkami maďarských firiem, ktoré zas len boli nájdené v dispozícii týchto obvinených.
Súd správne zistil skutkový stav a v tomto smere zabezpečil aj veľké množstvo dôkazov, a preto navrhla odvolanie obvinených ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Obžalovaný C. D. písomne odôvodnil včas podané odvolanie podaním došlým na súd prvého stupňa 09. novembra 2017 (č.l. 1198/zv. 49). V jeho dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou súdu, ktorý ako hlavný dôkaz svedčiaci v jeho neprospech uznal fragmenty výpovede hlavného obžalovaného F. M.. Menovaný svoje tvrdenia nepodložil nijakými písomnými dôkazmi ani iné okolnosti nesvedčia, že sa predmetné udalosti odohrali tak, ako ich opisuje. Na inom mieste totiž obžalovaný M. sám tvrdil, že s ním hovoril za prítomnosti osoby menom „W.", avšak nie je to obžalovaný D.. Nerozumie preto úvahesúdu, ktorý túto časť výpovede uvádza v odôvodnení jeho odsúdenia. Trvá na svojej nevine, nakoľko celý obchod bol v časti, ktorú realizoval, legálny. Od obžalovaného M. bol zavedený, nakoľko celý čas bol presvedčený, že kupuje motorovú naftu a takisto ju predával. Predmetné obchody trvali cca 3 roky a nikto z jeho odberateľov sa nesťažoval na kvalitu predávaného tovaru. Z toho dôvodu nemohol mať pochybnosti o tom, že sa nejedná o motorovú naftu. Rozsudok považuje za nesprávny a nezákonný, navrhuje ho zrušiť v celom rozsahu a domáha sa oslobodenia spod obžaloby.
Na odvolanie obžalovaného C. D. reagovala prokurátorka podaním došlým na súd prvého stupňa 22. novembra 2017 (č.l. 1199/zv.49). Zotrvala na stanovisku, že dokazovaním na hlavnom pojednávaní bola obhajoba obžalovaného v celom rozsahu vyvrátená, svedčia o tom aj listinné dôkazy a najmä znalecké dokazovanie. Navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obžalovaný JUDr. W. D. včas podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním došlým na súd prvého stupňa 21. júna 2017 (č.l. 1120 - 1134/zv. 48). V prvom rade poukazoval na nezrozumiteľnosť a vnútornú rozpornosť rozsudku. Z rozsudku nie je zrejmé, čo mal vlastne robiť, čo vlastne predstavuje objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného.
Ak platí (a podľa súdu prvého stupňa áno), že všetci obvinení v skutku 1/ boli samostatnými páchateľmi, potom bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v skutkovej vete presne popísať, kto čo robil tak, aby takto opísané konanie mohol subsumovať pod skutkovú podstatu, za ktorú ich uznal vinných vrátane (a najmä) kvantifikácie skrátenia dane konaním každého jedného z obvinených samostatne a nie jednoducho zrátať aj tak podľa neho zle vyčíslenú výšku skrátenia dane.
Vykonaným dokazovaním mu nebola preukázaná vedomostná zložka, pretože sám obchodoval s naftou, ktorú kupoval cez spoločnosti N., s.r.o. a U., s.r.o. od spoločnosti M., s.r.o. a táto už bola zdanená spotrebnou daňou, pričom výrazy minerálny olej, či Biosepar prvýkrát zaregistroval pri vznesení obvinenia. Jedinou výpoveďou, ktorá ho spája s akýmsi minerálnym olejom, či dokonca s obchodovaním, je výpoveď spoluobvineného F. M., ktorý na hlavnom pojednávaní 07. júla 2016 uviedol, že obvinení D. a D. mali prísť za ním do Rožňavy za účelom dohody o kupovaní tohto tovaru. Táto výpoveď sa však nezakladá na pravde, čo napokon potvrdil aj samotný obvinený M.. Pritom M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho nepozná. V celej obžalobe, či v súdnom spise nie je jediný dôkaz, ktorý by vo vzťahu k nemu preukazoval, že obchodoval s minerálnym olejom. Preukazujú to predovšetkým doložené doklady, kde ako predmet dodávky je vždy uvedená motorová nafta, okrem toho všetci jeho odberatelia potvrdili, že odoberali motorovú naftu, ku kvalite neboli žiadne reklamácie. V ďalšej časti odvolania podrobne analyzuje jednotlivé dôkazy, ako aj znalecký posudok a keďže jeho vina nebola vykonaným dokazovaním preukázaná, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obžaloby.
Na odvolanie obžalovaného JUDr. W. D. reagovala prokurátorka osobitným podaním došlým súdu prvého stupňa 04. júla 2017 (č.l. 1136/zv.48) v ktorom uviedla, že súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ obžalovaného uznal za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zák. ale jeho konanie malo byť kvalifikované ako spáchanie v spolupáchateľstve, nakoľko sa obžalobe nepodarili iba u tohto obžalovaného preukázať jeho spojenie s organizovanou skupinou.
Spolupráca obvineného D. s obvineným C. D. pri nákupe a distribúcii minerálneho oleja predávaného ako motorovej nafty je preukázaná aj výpoveďou svedka A. X., Bc. M. M., listinnými dôkazmi nájdenými v priamo v počítači obvineného a svedčia o tom aj prepisy odposluchov obvineného D. s D.. Navrhla preto v zmysle jej odvolania zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného uznať za vinného zo spolupáchateľstva na zločine skrátenia dane a poistného podľa § 20, § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a uložiť mu trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov spolu s trestom prepadnutia veci.
Obžalovaný B. L. včas podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu osobitným podaní doručeným súdu prvého stupňa 12. októbra 2017 (č.l. 1181 - 1187/zv.49). V úvode svojhoodvolania namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, že jeho vina nebola vykonaným dokazovaním preukázaná a pri dôkladnom dodržaní základných ustanovení Trestného poriadku a zásady „in dubio pro reo" by došlo k inému rozhodnutiu o jeho vine.
Následne sa zaoberal skutkovou podstatou trestného činu podľa § 276 Tr. zák., ktorého páchateľom môže byť iba špeciálny subjekt, ktorým on nie je. Bol konateľom spoločnosti B., s.r.o. a na pokyn M. L. „nakupoval" predmetný biosepar/naftu od F. M., resp. od jeho obchodných spoločností. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento biosepar F. M. získaval, prepravoval z Poľska a bol nesporne prvým subjektom, ktorý de facto dostal do tuzemského obehu tento tovar/minerálny olej a následne vystavoval dodacie listy na jeho prepravu a dodávku. Potvrdili to aj vypočutí vodiči kamiónov, ktorí tieto dodacie listy vozili so sebou. On tieto dodacie listy ani nevidel a nepodpisoval ich. V ďalšej časti svojho odvolania sa venoval znaleckému posudku, zaujal stanovisko k jednotlivým svedeckým výpovediam, vytýkal súdu, že nevypočul svedkyňu W., ktorá mohla potvrdiť hodnovernosť jeho obhajoby a záverom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a jeho podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodiť.
Na odvolanie obžalovaného B. L. reagovala prokurátorka osobitným podaním došlým súdu prvého stupňa 27. októbra 2017 (č.l. 1194/zv.49) v ktorom uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ uznal obžalovaného za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., avšak jeho konanie malo byť kvalifikované ako spáchané organizovanou skupinou, tvorenou F. M., M. A. a C. D., tak ako sa toho domáha vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Nesúhlasí s dôvodmi jeho odvolania, pretože obžalovaný B. L., ako vedúci autodopravy vedel, že sa podieľa na distribuovaní motorového oleja a jeho využitia ako motorovej nafty. Je nepodstatné, že túto činnosť robil, ako tvrdí pre svedka L.. Z odposluchov, zákonným spôsobom prečítanými na hlavnom pojednávaní, ako aj z výpovedí svedkov, je zrejmé, že vedel odkiaľ pochádza minerálny olej, nakupoval ho práve za účelom jeho použitia ako motorovej nafty, pričom sa snažil vybaviť u F. M. čo najnižšiu cenu. Svedkyňa Y. W. bola v prípravnom konaní vypočutá, ale vo svojej výpovedi neuviedla k trestnej činnosti také významné skutočnosti, preto obžaloba netrvala na jej osobnom výsluchu na hlavnom pojednávaní. Z výpovedí svedkov, vodičov, ktorí mu tovar vozili vyplýva, že okolnosti objednávky riešili s obžalovaným, ukazoval im miesta, kde majú tovar zložiť a osobne ich vyplácal. Obžaloba netvrdí, že obžalovaný by mal byť platiteľom dane. Ustanovenie § 276 Tr. zák. ani nevyžaduje takýto špeciálny subjekt. Tvrdí, že obžalovaný sa po dohode podieľal na distribúcii minerálneho oleja dovezeného obžalovaným F. M. a M. A. z Poľska. Navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť pri súčasnom rozsudku tak, ako to navrhuje prokuratúra vo vlastnom odvolaní.
Na odvolania obžalovaných reagoval aj Kriminálny úrad finančnej správy Bratislava, podaním došlým na súd prvého stupňa 06. novembra 2017 (č.l. 1195-1196/zv.49), ktorý zastáva názor, že celá trestná činnosť bola riadne zdokumentovaná a dôkazne zabezpečená.
Obžalovaní F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L. sa verejného zasadnutia nezúčastnili, o jeho termíne boli včas vyrozumení, pričom všetci zaslali odvolaciemu súdu žiadosti, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v ich neprítomnosti a zároveň ospravedlnili svoju neprítomnosť.
Verejného zasadnutia sa nezúčastnil ani zástupca poškodenej strany Finančné riaditeľstvo SR, hoci bol o termíne riadne a včas vyrozumený.
Vzhľadom na vyjadrenia obžalovaných považoval odvolací senát zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia za splnené, a preto vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaných i zástupcu poškodenej strany.
Zástupkyňa Úradu špeciálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodov odvolania a žiada mu vyhovieť, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok u všetkých obžalovaných a uznať ich vinu v zmysle podanej obžaloby a uložiť im primerané tresty.
Obhajca obžalovaných F. M. a M. A. na verejnom zasadnutí predniesol odvolanie zhodne s jeho písomným vyhotovením, pričom modifikoval svoj záverečný návrh a obžalovaných žiadal oslobodiť spod obžaloby, alternatívne uznať obžalovaného F. M. za vinného z prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. a uložiť mu primeraný trest.
Obhajca obžalovaného JUDr. W. D. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa plne pridržiava písomných dôvodov odvolania, rozsudok považuje za zmätočný, vina obžalovaného nebola preukázaná, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Obhajca obžalovaného B. L. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania, vina obžalovaného nebola preukázaná, v danom prípade nemal figurovať ako obvinený ani obžalovaný a už vonkoncom nie ako odsúdený. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, eventuálne ak by si súd osvojil tvrdenie obžaloby a súdu prvého stupňa, aby vzhľadom na okolnosti prípadu použil zmierňovacie ustanovenie § 39 Tr. zák. a uložil tomu zodpovedajúci trest.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 Tr. por. V rámci plnenia si tejto prieskumnej povinnosti potom odvolací súd zistil, že iba odvolanie prokurátorky je čiastočne dôvodné.
Úvodom je potrebné uviesť, že v predmetnej trestnej veci prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY podala obžalobu na Špecializovanom trestnom súde Pezinok dňa 02. februára 2016 pod č.k. VII/2 Gv 74/14-1000-406 na obžalovaných F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D., B. L. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a obžalovanú G. D. pre pomoc k zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d/, § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v bode 1/ obžaloby a na obžalovaných F. M. a M. A. aj pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20, § 233 ods. 1 písm. a, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v bode 2/ obžaloby, ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Podľa zistenia senátu odvolacieho súdu v priebehu hlavných pojednávaní súd prvého stupňa vo vzťahu k obžalovaným postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie. V konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci alebo na možnosť uplatnenia práva obžalovaných na spravodlivý proces. Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o podanej obžalobe. Taktiež zistil, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. V rámci hodnotenia dôkazov veľmi starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaných a so všetkými dôkazmi sa vyrovnal spôsobom, ktorý nevzbudzuje žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu vyžadovanom ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Spôsobu, ktorým súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy nemožno podľa najvyššieho súdu nič vyčítať. Výhrady obžalovaných voči nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia nie sú opodstatnené, pretože súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a prečo neuveril obrane obžalovaných. V tomto smere nemožno súhlasiť s tvrdenímobžalovaných, že rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. So skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa sa plne stotožnil i najvyšší súd, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom sa dôsledne postupovalo podľa ustanovení trestného poriadku, pričom nedošlo k žiadnym zásadným procesným chybám, ktoré by mohli vplývať na objasnenie skutkového stavu veci, najmä čo sa týka zistenia, že skutky ustálené v bodoch 1. a 2. napadnutého rozhodnutia sa stali spôsobom tam popísaným a že ich spáchali všetci piati obžalovaní v rozsahu ako bolo ustálené súdom prvého stupňa. V podstate možno uviesť, že výrok o vine obžalovaných bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov pri jednotlivých dielčích skutkoch ustálený. Práve preto aj najvyšší súd dospel k záveru, že nemožno mať žiadne pochybnosti o vine obžalovaných, nakoľko ich vina bola preukázaná tak súborom priamych ako aj nepriamych dôkazov, pričom tieto dôkazy tvoria nepretržitú a ucelenú reťaz, ktorá dovoľuje vysloviť jednoznačný záver o vine obžalovaných. Obžalovaní majú právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tieto hodnotiť podľa svojho presvedčenia, avšak záväzné a konečné hodnotenie dôkazov zákon zveruje výlučne súdu.
V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, podrobeného prieskumnej povinnosti v rámci odvolacieho konania. Rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa v dvojinštančnom konaní tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové i právne závery súdu prvého stupňa.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v priebehu dokazovania na hlavných pojednávaniach jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný F. M., ako jediný konateľ spoločnosti Y., s.r.o. a zároveň konateľ spoločnosti M., s.r.o. po dohode so spoluobžalovaným M. A. jediným konateľom spoločnosti R., s.r.o. objednávali prostredníctvom elektronických objednávok prepravu minerálneho oleja pod obchodným označením Biosepar alebo Olej formowy L-5 od spoločnosti R..z.o.o. so sídlom v Chorzowe (Poľská republika). Minerálny olej bol podľa elektronických objednávok určený pre spoločnosti sídliace v Maďarsku resp. Bulharsku, pričom prepravu zabezpečovali vodiči vozidlami vo vlastníctve spoločnosti R. a vodičmi spoločnosti Y.. Takto doviezli z Poľska 1.253 prepravami minerálny olej v celkovom objeme 37.490.855,05 litrov v celkovej hodnote 30.783.464,93 €. Olej však nedodali na miesto určenia v zmysle objednávok, ale ho priviezli iba do Rožňavy a následne bol minerálny olej prostredníctvom spoluobžalovaných C. D., JUDr. W. D. a B. L. po vyhotovení potrebných dokladov už distribuovaný ako motorová nafta rôznym odberateľom na území Slovenskej republiky bez vysporiadania daňových povinností, čím nepriznaním a nezaplatením spotrebnej dane skrátili daň vo výške 14.402.441,- € a nepriznaním dane z pridanej hodnoty pri predaji mazacieho oleja ako motorovej nafty skrátili daň vo výške najmenej 8.138.250,77 €, ku škode Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
Všetci obžalovaní spáchanie trestnej činnosti popierali, avšak ich obrana bola vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní vyvrátená.
Obžalovaný F. M. od začiatku trestného stíhania tvrdil, že iba zabezpečoval prepravu minerálneho oleja z Poľska pre zahraničné spoločnosti. Jeho obrana bola vyvrátená najmä listinnými dôkazmi (objednávky, medzinárodné prepravné listy - CMR, faktúry, výpisy z účtov, záznamami ITP a ich prepisov, znaleckými posudkami z odboru kriminalistickej techniky), svedeckými výpoveďami vodičov vozidiel prepravujúcich minerálny olej a pracovníkmi, ktorí vykonávali strážnu službu v jeho spoločnosti M.. Minerálny olej sa vôbec nedostal na miesto určenia, čo jednoznačne potvrdili vodiči jednotlivýchvozidiel, ktorí uviedli, že minerálny olej priviezli iba do objektu spoločnosti M. v Rožňave, kde ho buď vyskladnili do pozemných benkalorov alebo ho ponechali vo vozidlách a následne ho rozvážali podľa požiadaviek distribútorov, obžalovaných C. D. a B. L., ale už ako motorovú naftu. Dokonca na príkaz obžalovaného museli vodiči (napr. A. Y.), s prázdnymi vozidlami vykonať cestu do Maďarska na miesto určenia. Takto podľa tachografu mali dokladovať, že tovar bol dodaný na miesto určenia. Napokon obžalovaného usvedčujú aj výsledky domových prehliadok, pri ktorých boli u obžalovaného zaistené pečiatky maďarských spoločností, ktorými potvrdzoval CMR. Pritom z výsledkov právnej pomoci z Maďarska vyplýva, že uvedené spoločnosti nevyvíjali v Maďarsku žiadnu činnosť. Okrem toho i spoluobžalovaný JUDr. D. potvrdil, že naftu objednával a naftu mu dodávala spoločnosť M.. Niet sporu o tom, že trestnú činnosť zorganizoval práve obžalovaný F. M., ktorý už mal obdobné skúsenosti s predajom minerálneho oleja v minulosti.
Čo sa týka námietky obžalovaného, že po skončení vyšetrovania im nebol predložený zväzok č.42, čím došlo k porušeniu práva na obhajobu, k tomu odvolací senát považuje za potrebné uviesť, že skutočne bol obžalovanému poskytnutý spisový materiál obsahujúci zväzky 1. až 41. Napriek tomu nemožno súhlasiť s jeho tvrdením, že boli porušené jeho práva na obhajobu. Odvolací súd si v tomto smere osvojil stanovisko prokurátora i súdu prvého stupňa. Uvedený zv. č. 42 obsahuje iba návrh vyšetrovateľa z 30. novembra 2015 na podanie obžaloby, uznesenie prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania obvinenej T. M. a žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. Zväzok teda neobsahuje žiadne dôkazné materiály vzťahujúce sa na obvineného, preto k žiadnemu zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu nemohlo dôjsť.
Rovnako nie sú opodstatnené námietky obžalovaného, že súd nevypočul zástupcov poľskej spoločnosti od ktorej odoberali minerálny olej a zástupcov maďarských spoločností. V tomto smere bol postup súdu prvého stupňa správny v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. V tejto základnej zásady úlohou súdu je zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Netreba zabúdať, že v priebehu konania boli oboznámené listinné dôkazy získané cestou právnej pomoci v Maďarsku, ako aj doklady od spoločnosti R., preto dôkazy navrhované obžalovanými ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli potrebné pre rozhodnutie súdu. V súlade s touto zásadou bol potom správny aj postup súdu prvého stupňa, pokiaľ upustil od vykonania ďalších dôkazov, ktoré navrhovala obžaloba v závere svojej obžaloby.
Irelevantné sú aj námietky obhajoby v súvislosti s pasivitou daňových úradov v priebehu hlavných pojednávaní a tým súvisiacich nesprávnych skutkových zistení ohľadne rozsahu trestnej činnosti. V tomto smere treba súhlasiť s prokurátorkou, že obhajoba si nesprávne vysvetľuje vzťah daňového a trestného konania. Rovnako nemožno nič vyčítať znaleckému posudku prof. RNDr. Michala Tkáča, CSc. z ktorého súd vychádzal pri určovaní rozsahu trestnej činnosti obžalovaných.
Čo sa týka obžalovaného M. A., tento v dôvodoch odvolania fakticky zopakoval argumenty, ktoré použil na svoju obhajobu v rámci konania pred súdom prvého stupňa. Napriek výhradám obžalovaného sa podľa názoru odvolacieho súdu s jeho obhajobou náležite vyrovnal už súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, pričom nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. O jeho aktívnej účasti na trestnej činnosti svedčí najmä skutočnosť, že práve on podľa pokynov svojho strýka - obžalovaného F. M. uskutočňoval elektronické objednávky minerálneho oleja z rôznych emailových adries. Okrem toho v prípade neprítomnosti spoluobžalovaného F. M. inštruoval vodičov kam majú minerálny olej už ako motorovú naftu distribuovať. V celom rozsahu je usvedčovaný jednak svedeckými výpoveďami vodičov, svedeckou výpoveďou Bc. N. T., rod. U., znaleckými posudkami, ako aj ostatnými k veci zadováženými listinnými dôkazmi. Niet sporu o tom, že obžalovaný si predmetnou trestnou činnosťou zadovážil finančné prostriedky, ktoré následne použil okrem iného aj na nákup nehnuteľností a motorových vozidiel podrobne popísaných v bode 2/ napadnutého rozsudku (str. 4 - 6). Ani odvolací súd neuveril tomu, že finančné prostriedky získal darom od svojho otca R. A., ktorý ich mal získať výhrou v lotérii v Anglicku. Jednoznačne nepresvedčivo vyznelo najmä vysvetlenie svedka o tom, ako sa finančné prostriedky „z výhry" dostali do Maďarska a potom k samotnému obžalovanému. Túto svedeckú výpoveď považoval aj odvolací súd za účelovú, ktorou chcel svedokpomôcť svojmu synovi, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a trestu.
Čo sa týka obžalovaných C. D., JUDr. W. D. a B. L., títo sa rozhodli vo veci vypovedať až v priebehu hlavných pojednávaní, kde kategoricky popierali spáchanie trestnej činnosti. V dôvodoch svojich odvolaní však žiadne nové argumenty na svoju obhajobu neuviedli, iba polemizovali s rozhodnutím súdu a predstavili vlastné verzie vyhodnotenia dôkazov.
Rovnako aj títo obžalovaní boli usvedčení najmä výpoveďou vodičov vozidiel, ktorí potvrdili, že obžalovaní vedeli, že sa jedná o biosepar z Poľska a nie naftu, čím vlastne potvrdili aj výpoveď obžalovaného F. M., že spoluobžalovaní C. D. a JUDr. W. D. boli za ním v Rožňave s tým, že chcú nakupovať tento tovar. Námietky obžalovaného JUDr. D., že spoluobžalovaný M. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že s D. za ním bol iný „W." ani odvolací súd nepovažoval za dôvodné. V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď obžalovaného M. na hlavnom pojednávaní 15. decembra 2016, kedy obžalovaný M. na otázku člena senátu uviedol, že spoluobžalovaný D. mu na druhý alebo tretí deň pojednávania povedal, že v Rožňave nebol s ním JUDr. D.. Z toho potom vyplýva, že obžalovaný M. iba prevzal tvrdenie spoluobžalovaného, hoci predtým žiadne pochybnosti o identite spoluobžalovaného JUDr. D. nemal. Odvolací súd nemohol prehliadnuť svedeckú výpoveď Bc. M. M., ktorej výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, výpoveď svedka C. L., vodičov vozidiel prepravujúcich biosepar, ani záznamy telefonických hovorov a najmä znalecký posudok z odboru ekonomiky, preto o nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný JUDr. D. sa taktiež podieľal na predmetnej trestnej činnosti tak, ako to ustálil súd prvého stupňa.
Čo sa týka obžalovaného B. L. o jeho vine taktiež niet žiadnych pochybností. Jeho obrane ani odvolací súd neuveril. Odvolací súd pripomína, že v trestnom konaní môže súd rozhodnúť iba na podklade obžaloby prokurátora. V konkrétnom prípade obžaloba na M. L. nebola podaná. V tomto smere sú potom jeho námietky irelevantné. Okrem toho v priebehu konania na hlavných pojednávaniach boli prečítané prepisy telefonických hovorov medzi obžalovanými a vodičmi vozidiel. V tomto smere sú zaujímavé najmä inštrukcie pre vodičov vozidiel, v prípade kontroly zo strany polície alebo finančnej kontroly.
K námietkam obžalovaných, že nebola zachovaná totožnosť skutku odvolací súd zdôrazňuje, že totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol jeho konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom účasť obžalovaného a ani následok, ktorý bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Súd je totiž povinný reagovať na výsledky vykonaného dokazovania. V konečnom dôsledku to znamená, že totožnosť skutku je zachovaná aj vtedy, keď na hlavnom pojednávaní budú zmenou dotknuté nielen skutočnosti, ktoré tvoria konanie, ale aj skutočnosti tvoriace následok, pokiaľ konanie a následok v podobe popísanej v obžalobe a konanie a následok po zmenách, ku ktorým došlo na hlavnom pojednávaní budú aspoň čiastočne totožné.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaných odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že konanie obžalovaných v bode 1/ napadnutého rozsudku napĺňa všetky znaky pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. V tomto smere vyhovel odvolaniu prokurátorky, pretože v danom prípade bol zo strany obžalovaných preukázaný spoločný úmysel spáchať trestný čin. Námietky obžalovaných, že subjektívna stránka im nebola preukázaná nie sú dôvodné. Ich námietky sú v rozpore so zistením, ktoré je zahrnuté vo výroku o vine a podľa ktorého sa obžalovaní spoločne podieľali na predaji nezdanenej pohonnej látky a tým ukrátili štátny rozpočet o čiastku, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje čiastku 133.000,- Eur a tvorí kritérium pre určenie rozsahu trestného činu (§ 125 Tr. zák.).
Na druhej strane treba súhlasiť so zistením súdu prvého stupňa, že v danom prípade nešlo o organizovanú skupinu v zmysle § 129 ods. 2 Tr. zák. Keďže však obžalovaní páchali trestnú činnosť po dobu viac ako rok, dopustili sa tohto zločinu závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zák. V danom prípade bolo preukázané spoločné konanie i spoločný úmysel spáchať uvedený zločin, a preto bolo potrebné právne posúdiť ich konanie aj podľa § 20 Tr. zák. nakoľko sa zločinu dopustili formou spolupáchateľstva. Pre naplnenie tohto pojmu totiž nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastňovali na trestnej činnosti rovnakou mierou.
Pokiaľ ide o právne posúdenie skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku, odvolací súd v tomto prípade nezistil žiadne pochybenie. Úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere nemožno nič vytýkať. Obrana obžalovaných bola v priebehu dokazovania v celom rozsahu vyvrátená. V priebehu prípravného konania boli zadovážené relevantné listinné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú kedy a ako M. A. nadobudol za prispenia spoluobžalovaného F. M. predmetné nehnuteľnosti a motorové vozidlá. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaní F. M. a M. A. finančné prostriedky získané trestnou činnosťou v úmysle zatajiť ich pôvod použili na nákup nehnuteľností a motorových vozidiel.
Vo vzťahu k výrokom o uloženom treste odňatia slobody odvolací súd uvádza, že ich považuje za zákonné a spravodlivé. Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku (č.l. 93-96) podrobne a v súlade so základnými zásadami pre ukladanie trestov podľa § 34 a nasl. Tr. zák. vysvetlil dôvody, ktoré ho k ich uloženiu viedli. V tomto smere odvolací súd žiadne pochybenie nezistil, a preto obžalovaným uložil trest odňatia slobody vo výmere ako ju stanovil u jednotlivých obžalovaných súd prvého stupňa. Rovnako v súlade so zákonom bolo i zaradenie obžalovaných na výkon uložených trestov, preto zaradenie obžalovaných nemenil.
Odvolací súd však zistil pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní ďalšieho trestu, nakoľko obžalovaným F. M. a M. A. uložil okrem trestu prepadnutia majetku aj trest prepadnutia veci, čo je v rozpore s ustanovením § 34 ods. 7 písm. d/ Tr. zák., podľa ktorého popri sebe nemožno uložiť trest prepadnutia veci a prepadnutia majetku.
Toto pochybenie musel odvolací súd napraviť a obom obžalovaným následne popri treste odňatia slobody uložil aj trest prepadnutia veci, ktoré sú podrobne vymenované vo výroku odsudzujúcej časti rozsudku.
Pri domových prehliadkach u obžalovaných C. D., JUDr. W. D. a B. L. boli zaistené finančné prostriedky, ktoré evidentne pochádzajú z trestnej činnosti obžalovaných, resp. u obžalovaného C. D. boli zaistené plastové barely a prečerpávacie zariadenie, použité pri trestnej činnosti, preto odvolací súd uložil týmto obžalovaným aj trest prepadnutia veci s tým, že doplnil výrok o ustanovenie § 60 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil podľa § 83 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na základe návrhu prokurátora aj zhabanie veci, ktoré boli vo veci zaistené v rámci prípravného konania orgánmi činnými v trestnom konaní. Išlo o finančné prostriedky, nákladné motorové vozidlá, návesy, minerálny olej, ktoré veci patria konkrétnym právnickým osobám, ktoré nemožno trestne stíhať. V tomto smere odvolací súd žiadne pochybenie nezistil, a preto aj sám vyslovil zhabanie uvedených vecí, ktoré sú bližšie špecifikované vo výrokovej časti rozsudku.
Uložené tresty spolu s ochranným opatrením by mali v prípade obžalovaných splniť účel tak z pohľadu individuálnej, ako i generálnej prevencie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY a obžalovaných F. M., M. A., C. D., JUDr. W. D. a B. L. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.