5 To 4/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obžalovanému J. A. a spol., pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. a/, b/,
d/. ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a vo vzťahu k ods. 5 písm. b/, § 187 v štádiu prípravy podľa
§ 7 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, prerokoval na verejnom zasadnutí
konanom 3. februára 2011 v Bratislave odvolania obžalovaných J. A., S. M. a R. S., ako aj
odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave podané v neprospech
obžalovaných M. C. a I. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. marca 2009,
sp. zn. 6 T 2/03, a rozhodol
t a k t o :
I. Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por., účinného do 31. decembra 2005,
napadnutý rozsudok sa zrušuje vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu
u obžalovaného R. S.
Podľa § 187 ods. 5 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, a § 35 ods. 3 tohto
Trestného zákona obžalovanému:
R. S., nar. X., trvale bytom S., prechodne bytom P., súkromnému podnikateľovi, číslo
cestovného pasu X.
sa ukladá
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, na výkon trestu
odňatia slobody sa zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň sa zrušuje výrok o treste rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 24. júla 2002, sp. zn. 4 To 19/02, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok rozsudku
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.
II. Podľa § 256 Tr. por., účinného do 31. decembra 2005, odvolania obžalovaných
J. A. a S. M., ako aj odvolanie krajského prokurátora vo vzťahu k obžalovaným M. C. a
I. Z. sa zamietajú.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 2. marca 2009, sp. zn. 6 T 2/03, boli
obžalovaní J. A., S. M. a R. S. uznaní za vinných v bode 1/ z trestného činu nedovolenej
výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi,
a to obž. R. S. a S. M. podľa § 187 ods. 1 písm. a/ a písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a obž.
J. A. podľa § 187 ods. 1 písm. a/, b/ a /, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a všetci traja v štádiu prípravy
podľa § 7 ods. 1 Tr. zák. aj podľa ods. 5 písm. b/ § 187 Tr. zák., účinného do 31. decembra
2005 a obžalovaný S. M. v bodoch 2/ a 3/ citovaného rozsudku z toho istého trestného činu
ale kvalifikovaného v bode 2/ v spolupáchateľstve podľa § 187 ods. 1 písm. a/ a b/,
k ods. 5 písm. b/ v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005
a v bode 3/ podľa § 187 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005,
na tom skutkovom základe že:
1/ obžalovaní J. A., S. M. a R. S.
s ďalšími doposiaľ nezistenými osobami v úmysle získať finančné prostriedky,
obchodovali s omamnými látkami, ktoré chceli vyviesť do zahraničia a tam ich odpredať
nezisteným osobám nasledovným spôsobom:
Obžalovaný R. S.
v presne nezistenej dobe a od presne nezistenej osoby zadovážil heroín o hmotnosti 4826 g so
zastúpením účinnej látky 25 – 36 % hmotnostných z ktorého množstva by bolo možné
vyrobiť 72 390 až 144 780 obvykle jednorazových dávok a hodnota ktorého predstavovala
600 726, 95 eur (18 097 500 Sk).
S. M. zakúpil osobné motorové vozidlo zn. P. s vybudovaným úkrytom
v batožinovom priestore, pričom na zakúpenie vozidla mu požičal finančné prostriedky
vo výške 12 000 DEM obžalovaný R. S..Následne obžalovaný S. M. poveril obžalovaného
J. A., aby heroín vyviezol do Š. Obžalovaný J. A. heroín ukryl do pripravovaného priestoru
a s týmto vozidlom chcel 22. februára 2000 o 10,35 hod. prekročiť štátne hranice v B.
na hraničnom priechode P. Na tomto priechode bol obžalovaný J. A. kontrolovaný
zamestnancami C., pričom pri kontrole bol na motorovom vozidle nájdený vybudovaný úkryt
v ktorom sa nachádzalo 10 ks balíčkov práškovej hmoty. Vykonanou expertízou v KEÚ PZ B.
bolo zistené, že sa jedná o vyššie uvedený heroín.
1/ Obžalovaný S. M.
potom ako v presne nezistenej dobe od dosiaľ nezistenej osoby zadovážil heroín o celkovej
hmotnosti 690 g s priemerom zastúpenej účinnej látky 17 - 19 % z ktorého množstvo by bolo
možné vyrobiť 6 000 - 13 000 jednotlivých dávok, ktorých hodnota by predstavovala
49 790,8 eur (1 500 000 Sk) zabezpečil motorové vozidlo zn. V. s vybudovaným úkrytom
v dutinách vozidla do ktorého ukryl zadovážený heroín.
Na hraničnom prechode bolo vozidlo podrobené colnej kontrole pri ktorej
v motorovom vozidle zn. V. boli nájdené 2 balíčky práškovej hmoty. Vykonanou expertízou Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ B. bolo zistené, že sa jedná o vyššie uvedený heroín.
Obžalovaný S. M. dňa 20. júla 2000 opustil po polnoci územie SR v úmysle vycestovania
do N. z dôvodu prevzatia finančných prostriedkov za vyvezený heroín avšak po zistení,
že vozidlo prevážajúce heroín hraničný prechod neopustilo, vrátil sa späť do republiky.
1/ Obžalovaný S. M.
dňa 20. júla 2000 pri vykonaní domovej prehliadky v dome na ulici P. v ktorom spoločne
býval s rodičmi bol v spálni domu nájdený hydrochlorid kokaínu s koncentráciou účinnej
látky 69,8% o hmotnosti 0,271 g, z ktorého by bolo možné pripraviť 18-20 dávok drogy
a hodnota ktorého predstavuje minimálne 298,95 eur (9 000 Sk),
pričom heroín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných
látkach zaradený do prvej skupiny omamných látok a kokaín je v zmysle zákona 139/1998
Z.z. zaradený do druhej skupiny omamných látok.
Za to boli obžalovaným J. A., S. M. a R. S. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, u obžalovaného S. M. s použitím § 35 ods. 1 tohto zákona o úhrnnom
treste, uložené tresty odňatia slobody vo výmerách u obžalovaného J. A. 8 (osem) rokov, u obžalovaného S. M. úhrnný vo výmere 9 (deväť) rokov a u obžalovaného R. S. 10 (desať)
rokov.
Obžalovaní J. A. a S. M. boli podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. na výkon trestov zaradení do
II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny a obžalovaný R. S. podľa § 39a ods. 2 písm. c/
Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. boli uložené aj tresty prepadnutia veci
816,06 eur (1 600 DEM), 37,78 eur (520 ATS), 63,37 eur (1 909 Sk), mobilného telefónu
zn. N., motorového vozidla zn. P., V., dvoch technických preukazov na mená R. H. a M.. G.
a 1 ks kovového lisu.
Tým istým rozsudkom boli obžalovaní M. C. a I. Z. podľa § 226 písm. c/ Tr. por.,
účinného do 31. decembra 2005, oslobodení spod obžaloby pre skutky kvalifikované
obžalobou Krajskej prokuratúry v Bratislave, sp. zn. 1Kv 4/00, ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
podľa § 187 ods. 1 písm. a/ písm. b/ ods. 4 písm. a/ vo vzťahu k ods. 5 písm. b/ § 187 v štádiu
prípravy podľa § 7 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že s ďalšími doposiaľ
nezistenými osobami v úmysle získať finančné prostriedky obchodovali s omamnými látkami,
ktoré chceli vyviezť do zahraničia a tam ich odpredať nezisteným osobám nasledovným
spôsobom:
Obž. R. S. v presne nezistenej dobe a od doposiaľ nezistenej osoby zadovážil heroín
o hmotnosti 4826 g, so zastúpením účinnej látky 26 až 30 % hmotnostných, z ktorého
množstva by bolo možné vyrobiť cca 150 000 - 170 000 jednotlivých dávok
a hodnota ktorého predstavovala sumu cca 35 000 000 Sk. Tento odovzdal obž. M. C.
na zrealizovanie transportu do Š.. Za tým účelom obž. M. C. prostredníctvom obž. S. M.
zakúpil osobné motorové vozidlo zn. G. s vybudovaným úkrytom v batožinovom priestore,
pričom na zakúpenie vozidla mu zapožičal finančné prostriedky vo výške 12 000 DEM obž.
R. S. a následne obž. M. C. vybavil prepis vozidla na osobu R. H. a pridelenie novej ŠPZ B.
Vzhľadom k tomu, že kuriér obž. M. C. odmietol transport realizovať z dôvodu, že na
vozidle bol poškodený vybudovaný úkryt, obrátil sa so žiadosťou o pomoc
na obž. S. M., ktorý spolu s obž. I. Z. zabezpečili opravu vozidla a pripravili ho na transport.
Súčasne obž. S. M. poveril obž. J. A., aby heroín vyviezol do Š.
Obž. J. A. heroín ukryl do pripraveného priestoru a s týmto vozidlom chcel
22. februára 2000 o 10,35 hod. prekročiť štátne hranice v B. na hraničnom priechode P.
Cestou na hraničný priechod ho sprevádzal a kontroloval obž. I. Z. na osobnom motorovom
vozidle zn. V. Na hraničnom priechode bol obž. J. A. kontrolovaný zamestnancami C.,
pričom pri kontrole bol na motorovom vozidle nájdený vybudovaný úkryt,
v ktorom sa nachádzalo 10 ks balíčkov práškovej hmoty. Vykonanou expertízou v KEÚ PZ B.
bolo zistené, že sa jedná o vyššie uvedený heroín.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obžalovaní J. A.,
S. M. a R. S., ktorí ich zahlásili prostredníctvom svojich obhajcov do zápisnice o hlavnom
pojednávaní krajského súdu po vyhlásení rozsudku a ich odvolania smerovali proti výrokom
o vine a treste. Obžalovaný S. M. písomne aj sám, ešte v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie proti uvedenému rozsudku, ale nebolo bližšie odôvodnené, podobne ako odvolanie
obžalovaného J. A.
Rovnako tak zahlásil odvolanie prokurátor krajskej prokuratúry po vyhlásení rozsudku
na hlavnom pojednávaní a to v oslobodzujúcej časti výroku rozsudku týkajúcej
sa obžalovaných M. C. a I. Z.. V odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku týkajúcej
sa obžalovaných J. A., S. M. a R. S. a aj pokiaľ išlo o výrok o prepadnutí vecí, sa prokurátor
vzdal opravného prostriedku.
Z vyjadrení obhajcov obžalovaných J. A. a S. M. v rámci odvolacieho konania
vyplýva, že namietajú skutkové zistenia prvostupňového súdu s tým, že vykonanými dôkazmi
nebolo preukázané u obžalovaného J. A., že by bol ukryl drogy vo vozidle tak,
ako sa mu kladie za vinu a že by bol mal vedomosť o tom, že vo vozidle sa prevážali drogy
a u obžalovaného S. M. že nebolo preukázané, že by sa bol podieľal na prevoze drog (body 1/
a 2/ rozsudku) a že by bol vedel o drogách v byte (bod 3/ rozsudku) a navrhovali zrušiť
napadnutý rozsudok vo výrokoch o ich vine a uložených trestoch a oslobodiť ich spod
obžaloby podľa § 226 písm. c/ Tr. por., resp. vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný R. S. prostredníctvom obhajcu v odôvodnení odvolania uviedol,
že vykonanými dôkazmi nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, že nevyvážal do zahraničia žiadne
drogy, ale chcel iba prostredníctvom obžalovaného S. M., s ktorým ho zoznámil obžalovaný
M. C., vyviezť 50 000 DM do Š. pre K. A.. Poukázal na to, že ani výpoveďou utajeného
svedka, člena národnej protidrogovej jednotky, nebolo jednoznačne preukázané, že by on mal
byť hlavou celej skupiny a že by on bol tou osobou, ktorá zadovažuje drogy
a prostredníctvom ďalších spoluobžalovaných zabezpečuje ich transport do západnej Európy.
Upriamil pozornosť na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, že podľa výpovede
utajeného svedka ani orgány národnej protidrogovej jednotky nevedeli zaradiť obžalovaných
S. a C. akú úlohu zohrávali v hierarchii celej skupiny. Výpoveď spomenutého utajeného
svedka považuje obžalovaný iba za hypotetickú, založenú na domnienkach a rovnako
za nevierohodné považuje záznamy telekomunikačnej prevádzky, ktoré neboli urobené
v súlade s § 88 ods. 2, ods. 4 vtedy platného Trestného poriadku a dnes už nie je možné
preskúmať ich zákonnosť.
Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu by podľa tohto obžalovaného prichádzal
do úvahy postup podľa § 226 písm. a/ alebo písm. c/ Tr. por., a preto navrhol, aby napadnutý
rozsudok bol vo vzťahu k nemu zrušený podľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a aby odvolací
súd rozhodol sám podľa § 259 ods. 3 Tr. por. naznačeným spôsobom o jeho oslobodení spod
obžaloby. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prostredníctvom obhajcu alternatívne
navrhol, v prípade, že by odvolací súd nevyhovel jeho pôvodnému písomnému návrhu
na oslobodenie spod obžaloby, aby mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody, ktorý
by prichádzal do úvahy.
Prokurátor krajskej prokuratúry v odôvodnení odvolania uviedol, že vzhľadom
na spáchanú trestnú činnosť je logicky zrejmé, že obžalovaní konali v značnom utajení
a zbytočne do ich trestnej činnosti nezasvecovali iné osoby. V súvislosti s obžalovanými
M. C. a I. Z. dal do pozornosti vyhodnotenie záznamov o odposluchu telekomunikačnej
prevádzky. Z časti týchto záznamov robil také závery, že z nich vyplýva, že malo ísť o prevoz
drog a že sa na tom podieľali aj obvinení M. C. a I. Z.. Uviedol, že tieto záznamy boli získané
zákonným spôsobom a že krajský súd uvedené poznatky z odposluchov nebral na zreteľ.
Preto sa nestotožňuje so záverom krajského súdu, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaní M. C. a I. Z. sa podieľali na páchaní trestnej činnosti s ďalšími
obžalovanými.
Z uvedených dôvodov krajský prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v časti
týkajúcej sa obžalovaných M. C. a I. Z. a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na nové
prejednanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vykonal odvolacie konanie vo vzťahu
k obžalovaným J. A. a R. S. ako proti ušlým podľa § 302 ods. 1 a nasl. Tr. por., účinného
do 31. decembra 2005, ktorý bolo a je potrebné v rámci daného trestného konania aplikovať,
pretože u obžalovaného R. S. bolo zistené pretrvávanie dôvodov na taký postup v zmysle
citovaného ustanovenia, aký po vyhlásení napadnutého rozsudku uplatnil už krajský súd a u obžalovaného J. A. boli skutočnosti odôvodňujúce taký postup zistené v priebehu
začatého odvolacieho konania na odvolacom súde.
Podľa § 254 ods. 1 a 2 Tr. por. preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky
na základe odvolania prokurátora tú časť napadnutého rozsudku, ktorá sa týkala obžalovaných
M. C. a I. Z. a konanie tej časti rozsudku predchádzajúce a na základe odvolaní obžalovaných
J. A., S. M. a R. S. preskúmal výroky napadnutého rozsudku, ktoré sa ich dotýkali,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého rozsudku a dospel k záveru,
že čiastočne je dôvodné odvolanie obžalovaného R. S., nie však vo výroku o vine,
ale iba vo výroku o treste a nie sú dôvodné odvolania obžalovaných J. A. a S. M.
a ani odvolanie krajského prokurátora týkajúce sa obžalovaných M. C. a I. Z.
Preto na podklade doplneného dokazovania dotýkajúceho sa možného uloženia trestu
obžalovanému R. S. zmenil odvolací súd výrok o treste tomuto obžalovanému a uložil
mu súhrnný trest odňatia slobody a pokiaľ ide o odvolania obžalovaných J. A. a S. M.,
ako aj odvolanie krajského prokurátora, tieto podľa § 256 Tr. por. zamietol.
Čo sa týka rozhodnutia o vine obžalovaných J. A., S. M. a R. S., bol skutkový stav
súdom prvého stupňa správne zistený, v súlade so zásadou uvedenou v ustanovení § 2 ods. 5
Tr. por. a opiera sa o dôkazy vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ktorý
sa mal na danú vec aplikovať a dôkazy boli aj vyhodnotené podľa zásad uvedených v § 2
ods. 6 Tr. por.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 125
Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného
dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, tú sa má na mysli predovšetkým obhajoba
obžalovaných, že malo ísť len o prevoz peňazí do zahraničia na pomoc K. A., ktorej
ani najvyšší súd neuveril a akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä
tých, ktoré si navzájom odporovali a v tej súvislosti uviedol prečo, pokiaľ išlo o priamy dôkaz
výsluchom utajeného svedka, považoval ho vo vzťahu k uvedeným trom obžalovaným
za nespochybniteľný a presvedčivý a naopak prečo vo vzťahu k ďalším dvom obžalovaným
M. C. a I. Z. mu ani tento dôkaz nepostačoval na nepochybný záver o vine týchto dvoch
obžalovaných.
Vo vzťahu k obžalovaným J. A., S. M. a R. S. vykonané dôkazy, predovšetkým
výpoveď utajeného svedka, člena národnej protidrogovej jednotky, v nadväznosti na výsledky
ohliadok motorových vozidiel, zaistených vecí, znaleckých posudkov, výsluchov svedkov
zameraných na prevody motorových vozidiel, ich pohyb i osôb v nich a ostatné dôkazy, ktoré
objasňujú vzájomné väzby medzi obžalovanými a ich činnosť a ktoré potvrdzujú
vierohodnosť toho, čo uvádzal vo svojej výpovedi utajený svedok, čo mu bolo známe
zo sledovania a monitorovania celej skupiny osôb, možno uzavrieť, že presvedčivým
spôsobom bola trestná činnosť týchto troch obžalovaných preukázaná tak, ako sa uvádza
v bodoch 1 až 3 napadnutého rozsudku.
Neobstojí ani odvolacia námietka obžalovaného R. S., že ani z výpovede utajeného
svedka nevyplýva v akom postavení v hierarchii celej skupiny bol tento obžalovaný a v čom
by mala spočívať jeho trestná činnosť. Svedok podrobne uviedol, na základe akých poznatkov
sa dopracovali k osobe najprv obžalovaného S. M. a preverovali jeho činnosť a následne
na to sa odhalila činnosť celej skupiny. Potom procesne vykonané dôkazy o pohybe a činnosti
osôb obžalovaných potvrdzovali tie skutočnosti, o ktorých z vlastného pozorovania vedel
utajený svedok, člen národnej protidrogovej jednotky. Z jeho výpovede a napokon
aj z výpovedí obžalovaných v prípravnom konaní (tie, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prečítané podľa § 207 ods. 2 Tr. por.) vyplýva, že konanie obžalovaných J. A. a S. M.
nadväzovalo na konanie obžalovaného R. S., ktorý bol hlavným iniciátorom tejto trestnej
činnosti, ibaže obžalovaní vypovedali, že to všetko bolo robené za účelom prevozu peňazí
a nie drog, avšak tejto obhajobe obžalovaných neuveril ani najvyšší súd.
Správne zistenému skutkovému stavu v bodoch 1/ a 3/ napadnutého rozsudku
zodpovedá aj príslušná právna kvalifikácia skutkov, tak ako sa uvádza v napadnutom
rozsudku, s ktorou sa najvyšší súd stotožňuje. Treba poznamenať, že trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný (§ 2 ods. 1
Tr. zák.). Nový Trestný zákon účinný od 1. januára 2006 č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov, nie je pre obžalovaných priaznivejší. Preto krajský súd správne postupoval,
keď aplikoval Trestný zákon č. 140/1961 Zb., v znení jeho neskorších zmien a doplnkov.
Výrok o treste napadnutého rozsudku u obžalovaného R. S. bolo treba zmeniť, lebo
mu mal byť uložený súhrnný trest, ale krajský súd nevykonal dôkaz prečítaním obsahu trestného spisu toho istého súdu, sp. zn. 1 T 18/01. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci
odvolacieho konania, na verejnom zasadnutí, doplnil dokazovanie v tomto smere, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný R. S. bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 7. februára 2002,
sp. zn. 1 T 18/01, na rozdiel od obžaloby, ktorá mu kládla za vinu trestný čin vraždy podľa
§ 219 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, uznaný za vinného z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
dňa 11. mája 2000, v čase od 14.00 hod. až do 14.30 hod., keď bol poškodený M. Š.,
prezývaný H., pracovníkom reštaurácie L. v B. za to, že obťažoval hostí, bezdôvodne dal
za stolom sediacemu obžalovanému R. S. facku, nadával mu a vyzýval ho, aby ho zastrelil,
vyvedený mimo záhradnú časť reštaurácie, na roh P. a L. ulice, vo vulgárnych výrokoch
na adresu obžalovaného a jeho matky pokračoval, obžalovaný sa spolu s ďalším nezisteným
mužom za poškodeným rozbehli, pričom obžalovaný držal v ruke pištoľ ráže 9 mm,
nezistenej značky, počas následnej bitky medzi poškodeným M. Š. na jednej strane
a obžalovaným R. S. a nezisteným mužom na strane druhej došlo z pištole, ktorú držal
obžalovaný v ruke, k výstrelu smerom k poškodenému, ktorý utrpel strelnú ranu prednej
hrudnej steny vľavo, so zakrvácaním do dutiny brušnej, po strelnom prerušení bedrovej tepny,
po priestrele brucha a zástrele do sedacieho svalu – zranenie, ktorému na mieste podľahol.
Krajský súd za to uložil obžalovanému R. S. trest odňatia slobody vo výmere 2
(dvoch) rokov, so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní, na podklade odvolania
krajského prokurátora, rozsudkom z 24. júla 2002, sp. zn. 4 To 19/02, zrušil vyššie uvedený
rozsudok krajského súdu a rozhodol sám vo veci na podklade toho istého skutkového stavu
tak, že uznal obžalovaného R. S. za vinného z trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, a podľa § 224
ods. 2 tohto Trestného zákona uložil obžalovanému R. S. trest odňatia slobody vo výmere 3
a ½ (tri a pol) roka, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/ uvedeného Trestného
zákona zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Keďže v teraz posudzovanej trestnej veci sa obžalovaný R. S. dopustil trestného činu
skôr ako bol v inej veci, vyššie uvedenej, súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd prvého stupňa v uvedenej veci vyhlásil rozsudok 7.
februára 2002 a trestný čin v bode 1/ teraz napadnutého rozsudku, ktorého
sa dopustil obžalovaný R. S., bol dokonaný 22. februára 2000. Preto bolo treba v zmysle § 35
ods. 3 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, uložiť obžalovanému R. S. súhrnný trest.
Po doplnení naznačeného dokazovania Najvyšší súd Slovenskej republiky tak aj urobil.
Pritom uložil obžalovanému R. S. súhrnný trest odňatia slobody v takej istej výmere, v akej
mu ho uložil aj krajský súd. Vzhľadom na neexistenciu odvolania prokurátora, ktoré
by smerovalo v neprospech tohto obžalovaného, nebolo možné mu uložiť prísnejší trest.
Je však možné očakávať, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu i všetky kritéria
rozhodné z hľadiska ukladania trestov podľa § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák., účinného
do 31. decembra 2005, že i takýto trest splní svoj účel.
Podobne aj u ďalších dvoch obžalovaných J. A. a S. M. považuje odvolací súd výroky
o uložených trestoch odňatia slobody za zákonu zodpovedajúce a zohľadňujúce účel trestov
i kritéria pre ich výmeru, predovšetkým z hľadiska stupňa spoločenskej nebezpečnosti
trestných činov, pričom v tej súvislosti treba zdôrazniť rozsah trestnej činnosti, v akom
množstve boli zadovážené, prechovávané a prevážané drogy, aké množstvo obvykle
jednorazových dávok bolo možné z nich pripraviť a aký prospech tým obžalovaní sledovali.
Uložené tresty dostatočne zohľadňujú i možnosti nápravy a pomery páchateľov.
Zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaných J. A. a S. M. na výkon trestov odňatia
slobody do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny, za použitia § 39a ods. 3 v čase činu
účinného Trestného zákona. Tieto výroky sú v napadnutom rozsudku primerane odôvodnené
a niet k ním zo strany odvolacieho súdu žiadnych výhrad. Napokon zmeniť tieto výroky
v neprospech obžalovaných by v odvolacom konaní, z už vyššie naznačeného dôvodu, ani
nebolo možné. Zaradenie obžalovaného R. S. na výkon trestu odňatia slobody do III. (tretej)
nápravnovýchovnej skupiny plne zodpovedá v čase činu platnému a účinnému zneniu § 39a
ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.
Čo sa týka trestov prepadnutia veci nie je výrok napadnutého rozsudku primerane
odôvodnený a zrejme mal súd skôr na mysli zhabanie veci, pretože inak by musel
konkretizovať, ktorá vec ktorému z obžalovaných vlastnícky patrila.
K odvolaniu krajského prokurátora je treba uviesť, že aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že vo vzťahu k obžalovaným M. C. a I. Z.
nebola dôkazná situácia taká jednoznačná, z hľadiska preukazovania ich viny, ako to bolo
u obžalovaných J. A., S. M. a R. S.. Treba prisvedčiť prokurátorovi, že odposluchy
telefonických hovorov boli urobené na základe príkazu sudcu príslušného krajského súdu,
no na druhej strany sa nemožno stotožniť s konštatovaním krajského prokurátora,
že by krajský súd sa s týmito dôkazmi nevyrovnal a absolútne nebral na zreteľ.
Krajský súd naopak poukázal na to, že pokiaľ ide o prepisy záznamov odposluchov
telefonických hovorov, tieto hodnotil ako každý iný dôkaz, pričom zároveň konštatoval,
že nebolo možné presne identifikovať, či skutočne telefonické hovory prebiehali medzi
osobami, ktoré boli bezprostredne vo veci zainteresované. S týmto sa možno stotožniť.
Bolo síce na základe nich vážne podozrenie, že aj obžalovaní M. C. a I. Z. mali
byť zainteresovaní na zabezpečení prepravy drog, avšak pre záver o vine nepostačujú indície.
Dôkazný problém bol v tom, že tým častiam záznamov o odpočúvaní telefonických
hovorov, na ktoré poukázal krajský prokurátor v odvolaní, ani v spojení s inými dôkazmi
nemožno pripisovať takú ich relevanciu akú z nich vo vzťahu o vine obžalovaných M. C. a I. Z. vyvodzoval krajský prokurátor. K častiam záznamov telefonických hovorov, ktoré
sú zadokumentované na tých číslach listov trestného spisu, na ktoré v odvolaní poukázal
krajský prokurátor, si sám prokurátor priradil svoj komentár, kto z hovoriacich
čo má na mysli a že má ísť o prevoz drog. To čo je uvedené v komentári prokurátora
uvedenom v odvolaní, z týchto záznamov s istotou nevyplýva. Treba dať za pravdu krajskému
súdu, že dokonca jednotlivé rozhovory s istotou ani nemožno stotožniť s osobami
obžalovaných M. C. a I. Z.
V danej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pokým vo vzťahu k obžalovaným J.
A. a S. M. v spojitosti s tým, že priamo bol obžalovaný J. A. pristihnutý pri prevoze drog,
že u S. M. bolo zdokumentované, že v čase, keď bolo vozidlo prevážajúce drogy v skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku kontrolované a drogy nájdené, bol obžalovaný s cieľom
uvedeným v tomto skutku v zahraničí a po zistení, že vozidlo prevážajúce heroín neopustilo
hraničný priechod, vrátil sa späť a napokon že aj u neho v byte boli neskôr nájdené drogy a v spojitosti s výpoveďou utajeného svedka, bolo možné uzavrieť, že išlo o trestnú činnosť
týchto obžalovaných, v nadväznosti na konanie obžalovaného R. S., taký jednoznačný záver
nemožno urobiť aj vo vzťahu k obžalovaným M. C. a I. Z., keď navyše dôkazy, na ktoré
poukázal krajský súd, napr. výpoveď svedkyne M. vo vzťahu k obžalovanému I. Z.,
spochybňovali závery obžaloby.
Preto rozhodnutie krajského súdu na základe neistej dôkaznej situácie o vine
obžalovaných M. C. a I. Z., v pochybnostiach v ich prospech, bolo vydané v súlade
so zákonom, a preto bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuté.
Na základe týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,
ako sa uvádza vo výroku tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 3. februára 2011
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová