5To/3/2023

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obžalovaného W. G. pre prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom 23. novembra 2023 v Bratislave odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného W. G. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 15. augusta 2022, sp. zn. 3T/14/2021, a takto

rozhodol:

I.) Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušujesa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II.) Postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný W. G.V., narodený XX. M. XXXX v Č., trvale bytom Z. č. XXX, okres Č., toho času G. D. O., U. č. XXX,

uznáva za vinného, že: 1/ od presne nezisteného času do približne 13:46 hodiny dňa 23.07.2020 sa pohyboval na mieste verejnosti prístupnom, minimálne na ulici N. cesta v Žiline v smere od areálu R. v Žiline, ako i na ulici N. a G. v Žiline, oblečený v tričku čiernej farby s krátkymi rukávmi, obsahujúcim na prednej i zadnej strane verejne viditeľné logo slovenskej Z. neonacistickej skupiny G. A., ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, na prednej strane trička aj s nápismi G. A., Z., Z., na zadnej strane trička s nápismi G. a Z.,

2/ najmä z miesta svojho pobytu G. D. O., ulica U. č. XXX, ako aj z iných presne neustálených miest, predovšetkým na území Žilinského kraja, prostredníctvom verejne prístupného profilu na sociálnej sieti T. <. s profilovým menom „W. G.“ a internetovým identifikátorom C.:/..T..Y..G..X, zverejnil:

- dňa 02.06.2020 o 08:48 hodine na časovej osi profilu svoju profilovú fotografiu v bunde tmavej farby na chrbtovej strane so svetlým nápisom „Z.“ a vyobrazením dubového venca, ku ktorej pridal status s textom „S.“ so symbolom úsmevu s tromi výkričníkmi a s textom,,#Z.“,

- dňa 03.06.2020 o 18:20 hodine na časovej osi profilu svoju fotografiu v čiernom tričku s nápisom a znakom skupiny G., ktorý tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, na prednej strane trička aj s nápismi G., Since XXXX, Z., ku ktorej pridal status s textom v znení „Doteraz sme sladko spali, nemali sme čas! A sa krysy rozmnožili aj okolo nás! Preto vravím bratia moji dávno nastal čas, s potkanmi vysporiadať, musíme sa zas“ s vyobrazenímdvoch výkričníkov textu „#.“ a dvoch symbolov paroháčov, kde uvedený status bol inými užívateľmi sociálnej siete Facebook pozitívne komentovaný, pričom každú z predmetných fotografií, komentárov a textov ponechal na sociálnej sieti www.facebook.com s profilovým menom „W. G.“ verejne prístupnú bližšie neobmedzenému počtu osôb najmenej v deň ich zverejnenia,

3/ z presne nezisteného miesta, pravdepodobne z miesta svojho pobytu G. D. O., ulica U. č. XXX, dňa 15.08.2020 zverejnil na video kanáli C.:/..K..Y.?S., obrazovo-zvukový súbor s názvom „D. (HD, XXXp) by &.“ v rozsahu trvania 12 minút, kde sa počas jeho prehrávania zobrazí text „Z. J..T..Y.“, pričom sa v uvedenom videu, okrem iného, vyjadruje „...ako viete, zadržali frontmena kapely G.... išlo konkrétne o rok 2016 sa mi zdá a išlo konkrétne o album Z., ktorý je vynikajúci a odporúčam ho, je to o sto krát lepší album jak nejaký liberálno fašistický rozpor, tento album na ňom neni nič extrémistické...“ tento audio-video súbor ponechal zverejnený najmenej do dňa 27.8.2020, pričom Z. je album slovenskej neonacistickej hudobnej skupiny G., na ktorom sa okrem iných nachádzajú aj skladby A., z ktorých je zrejmá neonacistická orientácia skupiny, a skladby pojednávajú o nenávisti k osobám tmavej pleti, náraste skinheadského hnutia, svätej rasovej vojne a odkazujú aj na páchanie rasovo motivovaného násilia,

4/ najmä z miesta svojho pobytu G. D. O., ulica U. č. XXX, ako aj na iných presne neustálených miestach, najmä na území mesta Ž., ako aj na iných miestach, prechovával od presne nezistenej doby do dňa 23.07.2020 jeden kus rúška na ústa s gumičkami, čiernej farby, s vyobrazením kolovratu červenej farby a jeden kus mobilného telefónu značky C. A. Z. XXXX, čiernej farby, L. X: XXXXXXXXXXXXXXX, L. X: XXXXXXXXXXXXXXXX, obsahujúceho grafické súbory: vyobrazenie nápisu G. s vyobrazením F. P.; vyobrazenie trička čiernej farby s bielym logom slovenskej neonacistickej skupiny G., ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, s nápismi G., Z.; vyobrazenie podkladu čiernej farby, na ktorom sa nachádza vyobrazené bielou farbou logo slovenskej neonacistickej skupiny G., ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, s nápismi G., Z., Z.; vyobrazenie podkladu bielej farby, na ktorom sa nachádza vyobrazené červenou farbou logo slovenskej neonacistickej skupiny G., ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, s nápismi G., Z., v spodnej časti sa nachádza nápis čiernej farby s textom C.; vyobrazenie podkladu červenej farby, na ktorom sa nachádza vyobrazené bielou farbou logo slovenskej neonacistickej skupiny G., ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, s nápismi G., v spodnej časti sa nachádza nápis čiernej farby s textom D.!; vyobrazenie fotografie W. G. držiaceho cigaretu, ktorý má na sebe oblečené tričko čiernej farby, na ktorom sa nachádza vyobrazené bielou farbou logo slovenskej neonacistickej skupiny G., ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, s nápismi G. a krátke nohavice čiernej farby v spodnej časti sa nachádza nápis bielej farby s textom Z.; vyobrazenie fotografie W. G., ktorý má na sebe oblečené tričko čiernej farby, na ktorom sa nachádza vyobrazené bielou farbou logo slovenskej neonacistickej skupiny G., ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, s nápismi G.; vyobrazenie fotografie W. G., ktorý má tvár prekrytú rúškom čiernej farby s vyobrazením kolovratu červenej farby a na sebe oblečené tričko čiernej farby, na ktorom sa nachádza vyobrazené bielou farbou logo slovenskej neonacistickej skupiny G., ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, s nápismi G.; vyobrazenie fotografie W. G. s ďalším mužom nezistenej totožnosti krátkeho strihu vlasov, pričom W. G. má na sebe oblečené tričko čiernej farby, na ktorom sa nachádza vyobrazené bielou farbou logo slovenskej neonacistickej skupiny G., ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, s nápismi G.; vyobrazenie fotografie W. G. v tričku svetlej farby s tmavým nápisom N., ktorý má pravú hornú končatinu vystretú a zdvihnutú nad rameno a ruku zavretú v päsť, v geste ktoré pripomína nemecký pozdrav; vyobrazenie fotografie nórskeho teroristu a pravicového extrémistu V. N. počas jeho súdneho pojednávania, ktorý má pravú hornú končatinu vystretú a zdvihnutú nad rameno a ruku zavretú v päsť, v geste ktoré pripomína nemecký pozdrav; vyobrazenie symbolu ozubeného kolesa červenej farby, v ktorého vnútri sa nachádza tmavý nápis „Z.“, odkazujúci na logo Nemeckého pracovného frontu;vyobrazenie textu „Dobrý deň volali sme spolu ohľadom toho tričká takže sivé tričko vo veľkosti L vzadu nápis XXX/X veľkým zo štýlom písma „L.“ ale dozadu by sa dal tento slovanský znak... ktorý je v prílohe ale stým že tam nebude to biele pozadie a potom dopredu tričká tiež štýl „L.“ s textom „SLOVENSKO SLOVÁKOM“ s tým, že odpredu by bol slovenský erb ďakujem za odpoveď (W. G.)“, kde pod textom sa nachádza symbol kolovratu čiernej farby; vyobrazenie trička šedej farby s krátkym rukávom s nápisom čiernej farby XXX/X, pod ktorým sa nachádza symbol kolovratu čiernej farby; vyobrazenie muža v tričku šedej farby s krátkym rukávom na chrbte s nápisom čiernej farby, XXX/X, pod ktorým sa nachádza symbol kolovratu čiernej farby v pozadí s vyobrazením budovy s nápisom Kultúrny dom M. G., v spodnej časti s vyobrazeným hlasovacím lístkom so zakrúžkovanými kandidátmi XX O. O. O.., XX O.Á. O., XX O. N., XX M. G.Ň.; vyobrazenie muža v tričku šedej farby s krátkym rukávom na chrbte s nápisom čiernej farby XXX/X, pod ktorým sa nachádza symbol kolovratu čiernej farby v pozadí s vyobrazením budovy s nápisom Kultúrny dom M. G.; vyobrazenie muža v tričku šedej farby, s krátkym rukávom, na chrbte s nápisom čiernej farby XXX/X, pod ktorým sa nachádza symbol kolovratu čiernej farby, ktorý má pravú hornú končatinu vystretú a zdvihnutú nad rameno a ruku zavretú v päsť v geste, ktoré pripomína nemecký pozdrav; vyobrazenie muža v tričku šedej farby, s krátkym rukávom, na chrbte s nápisom čiernej farby, 25€/l, pod ktorým sa nachádza symbol kolovratu čiernej farby, ktorý drží slovenskú vlajku; vyobrazenie 3 ks rúšok, každé s vyobrazením kolovratu; vyobrazenie znaku skupiny S., kde sa na podklade čiernej farby nachádza vyobrazenie loga vlka bielej farby prevzatého z pravicovo extrémistického prostredia, nad ktorým sa nachádza nápis „S.“; vyobrazenie skupiny osôb v oblečení zelenej a čiernej farby so zahalenými tvárami, držiacich vlajku skupiny S., kde sa na podklade čiernej farby nachádza vyobrazenie loga vlka bielej farby prevzatého z pravicovo extrémistického prostredia, nad ktorým sa nachádza nápis „S.“; vyobrazenie skupiny osôb v oblečení zelenej a čiernej farby držiacich vlajku so znakom, kde sa na podklade čiernej farby nachádza vyobrazenie loga vlka bielej farby prevzatého z pravicovo extrémistického prostredia, nad ktorým sa nachádza nápis „S.“; vyobrazenie textu „ G....nezabudni voliť O. do parlamentu !!!! On je naša nádej!!!!! Za O. za národ!!! O. je naša nádej!!!!!! Zdvihnite pravicu volajte s nami!!!! Volajte Z. C. večer je Vás !!!! :XXXX“, pod ktorým sa nachádza vyobrazenie čiernej svastiky v bielom kruhu na červenom podklade, pod týmto sa nachádza text „Pokloň sa!!!!!“; vyobrazenie čiernej svastiky v bielom kruhu na červenom podklade; vyobrazenie dvoch mladých žien oblečených v tričkách s krátkym rukávom čiernej farby, na ktorých sa nachádza nápis bielej farby s textom „V.“, v pozadí s vyobrazením čiernej svastiky v bielom kruhu na červenom podklade; vyobrazenie obrysov postavy v pozadí s vyobrazením čiernej svastiky v bielom kruhu na červenom podklade; vyobrazenie budovy s bránou s nápisom „V.! “, po stranách s nápisom „J M“, pod ktorým sa nachádza text „G.!“; vyobrazenie budovy s bránou s nápisom V.!, po stranách s nápisom „J M“, pod ktorým sa nachádza text „M.“; vyobrazenie loga, modrého znaku v tvare kruhu po obvode s bielym textom Z., v ktorého strede sa nachádza rovnoramenný dvojkríž a zvukové súbory s názvami: Y.- XX-Z.U.- S. [X-XXXXX], XX - M. [X- XXXXX], XX - Š. [X-XXXXX], XX - G. D. Z. [X-XXXXX], XX Z. Z. D. [X-XXXXX], XX G. A. [X-XXXXX], XX Z. Z. [X-XXXXX], XX V. [X-XXXXX], 06 D. [X-XXXXX], XX P. Z. P. [X- XXXXX], XX G. Y. O. A. [X-XXXXX], P. [X-XXXXX], A. D. Z. [X-XXXXX], R. Z. [X-XXXXX], S. Z. S. H. [X-XXXXX], XXK.G..G.. [X-XXXXX], F. V. F. [1-XXXXX], R. N., R. D. [X-XXXXX], D. Z. F. [X-XXXXX], Z. R. [X-XXXXX], D. [X-XXXXX], XX - R. R. [X-XXXXX], XX - S. Z. S. H. [X-XXXXX], XX-A. [X-XXXXX], XX - S. Z., Z. D.! [X-XXXXX], G. A. - A. Ľ. [X-XXXXX], G. A. - V. R. [X-XXXXX], G. A. - G. [X-XXXXX], G. A. - Z. S. [X-XXXXX], G. A. - G.P V. W. [X-XXXXX], XX G. A. Y. [X-XXXXX], XX N. [X-XXXXX], XX L. J. [X-XXXXX], XX G. [X- XXXXX], XX D. D. [X-XXXXX],XX-N. [X-XXXXX], P.-N.-U. [X-XXXXX], F.-C. [X-XXXXX], M.-A.-C.-B.-F.-V.-F. [X-XXXXX], W._V._C._ _Z._C._H._F._ [X-XXXXX] a textové súbory vo formáte „pdf“ s názvami: Z. a H._W.-V._O. [X-XXXXX], tiež video súbory s názvami: O. [X- XXXXX] zobrazujúci mužov, ktorí držia v rukách vlajky Z. A. (modrá vlajka s bielym kruhom a rovnoramenným dvojkrížom), A. C. O. (červená s bielymi a červenými pásmi, s písmenom H v kosoštvorci a zelenými šípkami a maďarskej organizácie O. červená s bielymi a červenými pásmi, s čiernym štvorcom, bielym písmenom C. v kosoštvorci a bielymi písmenami O.; O. [X-XXXXX] zobrazujúci osoby idúce v rade, ktoré hlasno kričia slovné spojenia „Verní sebe svorne napred, dosť bolo únie, Slovensko Slovákom“, nesúce vlajky Slovenskej pospolitosti (modrá vlajka s bielym kruhom a rovnoramenným dvojkrížom), a A. (červená s bielymi a červenými pásmi, s písmenom C. v kosoštvorcia zelenými šípkami ako aj jeden kus mobilného telefónu značky V., čiernej farby, L. X: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX obsahujúci grafický súbor: symbol kolovrat čiernej farby, teda:

v bodoch 1/, 2/ a 3/ verejne a na mieste verejnosti prístupnom, používaním hesiel, prejavoval sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť a

v bode 4/ prechovával extrémistický materiál,

čím spáchal:

v bodoch 1/, 2/ a 3/ pokračovací prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona a

v bode 4/ prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona v znení účinnom od 1. augusta 2019.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa 48 ods. 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona mu súd ukladá trest prepadnutia vecí, a to:

- jeden kus trička čiernej farby veľkosti M, s krátkymi rukávmi, výrobca Z., z prednej strany s textom G. a vyobrazením, ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, na prednej strane trička aj s nápismi Z., Z., na zadnej strane trička s nápismi G.,

- jeden kus rúška na ústa čiernej farby s vyobrazením kolovratu červenej farby,

- jeden kus mobilného telefónu značky C. A. Z. XXXX, čiernej farby, L. X: XXXXXXXXXXXXXXX, L. X: XXXXXXXXXXXXXXXX, a

- jeden kus mobilného telefónu značky V., čiernej farby, L. X: XXXXXXXXXXXXXXX, L. X:

XXXXXXXXXXXXXXX.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

III.) Naproti tomu podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný W. G.V., narodený XX. M. XXXX v Č., trvale bytom Z. č. XXX, okres Č., toho času G. D. O., U. č. XXX,

pre skutky spáchané na tom skutkovom základe, že

- dňa 03.06.2020 o 20:14 hod. uverejnil z profilu s profilovým menom „W. G.“ vo verejnej skupine sociálnej siete Facebook pod názvom „Č. Y. - S. Č. si aj ty.“, internetový identifikátor skupiny C.:/..T..Y. /. príspevok s textom „Laciho tlieskanie sme z organizačných dôvodov presunuli na sobotu a mení sa aj playlist, zahráme si ako prvú skladbu: G.: účasť dobrovoľná s vyobrazením symbolu úsmevua textu A.: Video bude sobotu večer #Z.“, internetový identifikátor príspevku: C.:/..T..Y., ku ktorému následne po kritike od iných užívateľov sociálnej siete Facebook, že sa jedná o neonacistickú hudobnú skupinu, pridal uvedeného dňa 03.06.2020 okrem iných komentáre „nie najskôr si zahráme národný rock'n roll a potom si zahráme D.... to je tvoj názor.... Ja počúvam aj G....“,

- dňa 07.06.2020 o 17:33 hod. uverejnil na časovej osi s profilovým menom „W. G.“ text v znení „Naša rasa musí byť súdržná, musíme sa teraz spojiť a pomáhať si, pretože to čo sa deje momentálne v U.S.A je nebezpečné. T. si našla zámienku a vytvorila si mučeníka ktorý bol narkoman a 5x súdne trestaný za lúpeže a držanie drog... Dokonca keď ho išli zatýkať, tak bol pod vplyvom drog. Celá rasová vojna začala na základe toho, že biely policajt neprimeraným zákrokom zabil černocha, koľko krát sa naša Biela rasa vzbúrila, keď čierny policajti neprimeraným spôsobom zabili bieleho človeka ?! Schyľuje sa k rasovej vojne pretože čierny ľudia začali napádať bielych ľudí, dokonca aj tých čo sú na vozíku... A aby nebolo málo tak z našej rasy sa začínajú ozývať ľudia že sa ospravedlňujú zato, že majú bielu farbu pleti., je toto normálne ??!!! Dokedy si Biela rasa nechá skákať po hlave od tej čiernej ??!!! Kto je tu teraz ten odporný rasista ???!! Ty rasisti sú čierni, nie biely!!! Už je načase skoncovať s Liberálnym fašizmom ! A začať chrániť bielu rasu pred skazou a zničením!!! Postavme sa liberálnemu fašizmu ! A spoločne poďme ochraňovať hodnotu bielej rasy lebo je to naša identita !! Nenechajme si už skákať po hlave od čiernej rasy! Buďme hrdý na našu rasu ako oni !!! Chráňme si našu bielu rasu !!!! Musíme chrániť budúcnosť našich ľudí a našich bielych detí!!!!! #. #., pod ktorým uverejnil fotografiu navzájom sa držiacich piatich rúk v zápästí vo vzájomnom zovretí, ku ktorému následne po kritike od iných užívateľov sociálnej siete Facebook, aby nepolarizoval spoločnosť na "čiernych" a "bielych",... že to nie je o farbe pleti, ale o tom, čo má človek v hlave, pridal uvedeného dňa 07.06.2020 komentár „v čase rozpútania rasovej vojny nepoznajú to ani oni... Berú nás ako odpad berú nás ako hnusných rasistov.... Veľmi rád by som to nepolarizoval ale keď ide o ochranu našej identity tak sa musí vyťahovať takýto slovník aby pochopili, že zašli priďaleko“, pričom každú predmetných fotografií, komentárov a textov ponechal na sociálnej sieti www.facebook.com s profilovým menom „W. G.“ verejne prístupnú bližšie neobmedzenému počtu osôb najmenej v deň ich zverejnenia,

právne kvalifikované ako

- prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

- zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b), Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 1. augusta 2019, a prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 Trestného zákona

oslobodzuje spod obžaloby,

lebo uvedené skutky nie sú trestnými činmi.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 15. augusta 2022, sp. zn. 3T/14/2021, uznal obžalovaného W. G. za vinného v bodoch 1/, 2/ a 3/ pre prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. a v bode 4/ pre prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Tr. zák. v znení účinnom od 1. augusta 2019 na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to súd obžalovanému uložil podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov.Podľa 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vecí, a to: jeden kus trička čiernej farby veľkosti M, s krátkymi rukávmi, výrobca Z., z prednej strany s textom G. a vyobrazením, ktoré tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, na prednej strane trička aj s nápismi Z., na zadnej strane trička s nápismi G. a Z.,

- jeden kus rúška na ústa čiernej farby s vyobrazením kolovratu červenej farby,

- jeden kus mobilného telefónu značky C. A. Z. XXXX, čiernej farby, L. X: XXXXXXXXXXXXXXX, L. X: XXXXXXXXXXXXXXXX, a

- jeden kus mobilného telefónu značky V., čiernej farby, L. X: XXXXXXXXXXXXXXX, L. X:

XXXXXXXXXXXXXXX.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) 25. augusta 2022, ktoré dodatočne odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 9. januára 2023. Rovnako tak proti predmetnému rozsudku podal písomne odôvodnené odvolanie i obžalovaný, a to jednak osobne 4. januára 2023, ako i prostredníctvom svojho obhajcu 30. augusta 2022, doplnené osobitným podaním z 19. januára 2023.

Odôvodnenie odvolania prokurátora

Úvodom odôvodnenia odvolania prokurátor namietal skutočnosť, že vo vzťahu ku skutkom obžalovaného G. uvedeným v bode 1/ obžaloby odrážka druhá, bod tretí a bod štvrtý, súd nevydal žiadne rozhodnutie podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ale tieto iba vypustil z popisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku.

Ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku prokurátor uviedol, že tento podľa jeho názoru napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty aj prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 1. augusta 2019. Taktiež poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa obžalovaný pohyboval na verejnosti v tričku, ktoré možno považovať za extrémistický materiál, došlo aj k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný toto tričko jeho nosením na verejnosti sprístupňoval iným osobám.

Čo sa týka skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku, prokurátor zastáva názor, že i tento skutok je možné kvalifikovať nielen ako prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., ale i ako zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 122 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom od 1. augusta 2019. Tým, že obžalovaný zverejnil na sociálnej sieti T. prostredníctvom svojho profilu fotografiu v čiernom tričku s nápisom a znakom skupiny G., ktorý tvorí dvojkríž na trojvrší v ozubenom kolese, spoza ktorého trčia krídla ríšskej orlice z éry nacizmu, na prednej strane trička aj s nápismi G., ku ktorej pridal status s textom v znení „Doteraz sme sladko spali, nemali sme čas! A sa krysy rozmnožili aj okolo nás! Preto vravím bratia moji dávno nastal čas, s potkanmi vysporiadať, musíme sa zas“, došlo podľa názoru prokurátora k sprístupneniu tejto fotografie bližšie neurčenému počtu ľudí, a tým aj k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty vyššie zmieneného zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 122 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom od 1. augusta 2019. V súvislosti s týmto konaním je podľa prokurátora irelevantné, že obžalovaný túto fotografiu nevytvoril, ale rozhodné je, že ju sprístupnil prostredníctvom svojho verejného profilu na sociálnej sieti T. bližšie neurčenému množstvu ľudí, ktorí by sa k nej inak, s najväčšou pravdepodobnosťou, nikdy neboli dostali.

Pokiaľ ide o skutky obžalovaného G. uvedené v bode 1/ obžaloby odrážka druhá, bod tretí a bod štvrtý,vo vzťahu ku ktorým súd nevydal žiadne rozhodnutie podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ale tieto iba vypustil z popisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, prokurátor uviedol, že zmyslom celého príspevku (skutok zo 7. júna 2020), ktorý obžalovaný publikoval na sociálnej sieti T., bolo globálne slovne útočiť na príslušníkov čiernej rasy, podnecovať k nenávisti voči osobám čiernej farby pleti a vyzývať na ochranu bielej rasy. Prokurátor má za to, že obžalovaný týmto skutkom naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej neznášanlivosti podľa § 424 Tr. zák.

Čo sa týka skutku z 3. júna 2020 o 20:14 hod., prokurátor v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že toto konanie obžalovaného malo byť právne posúdené ako prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ však bola samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu iného názoru, mala podľa prokurátora postupovať tak, že obžalovaného G. spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodí, v súvislosti s čím prokurátor poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2013.

Pokiaľ ide o otázku možnosti jednočinného súbehu trestných činov prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. s trestným činom rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Tr. zák. v znení účinnom od 1. augusta 2019, prokurátor uviedol, že tým, že osoba na verejnosti ukazuje iným ľudom vyobrazenia s nacistickou tematikou, jednak prejavuje svoje sympatie k nacistickému hnutiu a režimu tzv. C. D., a zároveň týmto konaním sprístupňuje ostatným extrémistický symbol formou jeho vizuálneho vnímania. S poukazom na uvedené preto prokurátor uzavrel, že podľa jeho názoru obžalovaný skutkami v bode 1/ a 2/ rozsudku naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Tr. zák. v znení účinnom od 1. augusta 2019.

V časti odôvodnenia odvolania vo vzťahu k výroku o treste prokurátor uviedol, že s poukazom na kvalifikáciu konania obžalovaného v rozpore s podanou obžalobou došlo aj k nesprávnemu postupu súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. Pri právnej kvalifikácii skutkov tak, ako to prokurátor uviedol v podanom odvolaní (a teda i v samotnej obžalobe), mal súd pri ukladaní trestu obžalovanému W. G. postupovať podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a pri použití § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., s poukazom na § 422b ods. 2 Tr. zák. uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby 5 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov a 8 mesiacov. Avšak aj pri právnej kvalifikácii skutkov v zhode s napadnutým rozsudkom je trest uložený obžalovanému podľa názoru prokurátora nezákonný, nakoľko mu bol ukladaný v dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý trest s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., vzhľadom na osobu páchateľa a jeho doterajší život, považuje prokurátor za trest neprimerane nízky.

Rovnako tak prokurátor napadol i zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom vzhľadom na skutočnosť, že samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu právne úvahy, ktoré ju viedli k zaradeniu obžalovaného do tejto diferenciačnej skupiny výkonu trestu odňatia slobody, v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedla, nevedel sa k jej záverom bližšie vyjadriť, pričom poukázal len na trestnú minulosť obžalovaného, z ktorého dôvodil, že doterajší výkon trestov odňatia slobody nemal na jeho osobu prevýchovný vplyv, čo okrem aktuálne vedeného trestného stíhania preukazuje i hodnotenie ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, v ktorom obžalovaný vykonával predošlý trest odňatia slobody, v rámci ktorého hodnotenia bolo uvedené, že obžalovaný počas výdaja stravy používal pred odsúdenými tzv. nacistický pozdrav. Navyše, obžalovaný sa žalovaných skutkov dopustil v pomerne krátkom čase po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo 17. januára 2020.

Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené preto prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskejrepubliky ako súd odvolací, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. por. v časti napadnutej odvolaním rozsudok samosudkyne Špecializovaného trestného súdu zrušil a ďalej postupoval podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

Odôvodnenie odvolania obžalovaného

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tomáša Pintéra 31. augusta 2022 uviedol, že súd pri ukladaní trestu nezohľadnil jeho vyhlásenie o vine vo vzťahu ku skutku v bode 3/ obžaloby (t. j. bod 4/) napadnutého rozsudku, pozn. súdu), keď uviedol, že toto vyhlásenie obžalovaný učinil pod ťarchou dôkazov. Obžalovanému nie je zrejmé pod ťarchou akých dôkazov mal toto vyhlásenie vykonať, keď v uvedenej časti uznal vinu, a teda súd dokazovanie k tomuto skutku na hlavnom pojednávaní nevykonával. Obžalovaný je toho názoru, že toto jeho vyhlásenie o vine malo byť súdom zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť, k čomu doplnil, že taktiež pred spáchaním skutku viedol riadny život, čo taktiež malo byť reflektované do priznania mu poľahčujúcej okolnosti.

Záverom odôvodnenia prostredníctvom obhajcu podaného odvolania obžalovaný uviedol, že vyššie zmienené skutočnosti mali podstatný vplyv na ukladanie trestu odňatia slobody bez jeho podmienečného odkladu, z ktorého dôvodu navrhol odvolaciemu súdu, aby postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku o treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu za uloženia niektorého z obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3, ods. 4 Tr. por. [tu mal asi obhajca obžalovaného na mysli ustanovenie § 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., pozn. súdu].

Dňa 19. januára 2023 obhajca obžalovaného JUDr. Pintér zaslal Špecializovanému trestnému súdu podanie označené ako „Odôvodnenie odvolania obžalovaného zo dňa 25.08.2022 voči rozsudku Špecializovaného trestného súdu, č. k.: 3T/14/2021 zo dňa 15.08.2022“, v ktorého intenciách uviedol, že súd sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku nevysporiadal s otázkou vyhlásenia obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vo vzťahu ku skutku v bode 3/ obžaloby. Obžalovaný uviedol, že po vyhlásení rozsudku v rámci slovného odôvodnenia samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu uviedla, že obžalovaný toto vyhlásenie urobil pod ťarchou dôkazov, ktoré konštatovanie sa však nenachádza v písomnom odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku a súd ani žiadnym iným spôsobom neozrejmil svoje právne úvahy, ktorými sa riadil pri ukladaní trestu a nepriznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Záverom odôvodnenia odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neozrejmil ani skutočnosť, či nepodmienečný trest odňatia slobody naplní účel individuálnej a generálnej prevencie.

Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil i vlastným písomným podaním zo 4. januára 2023, kde uviedol, že bol odsúdený za skutky, ktoré nemajú nič spoločné s ustanovením § 422 ods. 1 Tr. zák., resp. § 422c Tr. zák. účinného od 1. augusta 2019.

Ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol, že tričko, v ktorom bol po výsluchu na Národnej kriminálnej agentúre zadržaný, nosieval bežne po vonku v rôznych častiach Slovenska, toto tričko si zakúpil legálne na internete ako fanúšik kapely G., o čom súdu priložil aj dôkaz (snímku obrazovky s mailovou komunikáciou, kde je okrem iného zachytené použitie pozdravu „D.!“ obžalovaným, pozn. súdu). Kapela G. je podľa obžalovaného riadna slovenská komerčná kapela, ktorej skladby sú voľne dostupné na rôznych streamovacích službách a vo vzťahu k právnej kvalifikácii jeho konania ešte namietal, že G. je kapela, a nie hnutie.

Pokiaľ ide o námietky smerujúce ku skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku, v tejto časti obžalovaný uviedol, že do zadržania kapely G. 23. júla 2020 boli CD nosiče i tričká tejto kapely voľne dostupné na internete. K citátu zo skladby „A.“ zmieňovanej kapely uviedol, že na s. 6 - 7 obžaloby sú vypísané závadové skladby kapely G., pričom uvedená skladba „A.“, ktorej citát tvorí časť skutku v bode 2/napadnutého rozsudku, nebola medzi týmito skladbami zaradená. Citát „S.!“ pre obžalovaného znamená vyjadrenie súdržnosti Slovákov, v žiadnom prípade tento nevnímal ako extrémistický.

Ku skutku v bode 3/ napadnutého rozsudku obžalovaný argumentoval, že kapela G. nebola dosiaľ za svoju činnosť odsúdená a nie je podľa jeho názoru nič extrémistické na tom, keď pochváli kapelu, ktorá na slovenskej hudobnej scéne pôsobí 30 rokov a priniesla za čas svojho pôsobenia kopec kvalitnej hudby.

Napokon ohľadne skutku v bode 4/, vo vzťahu ku ktorému obžalovaný uznal vinu, tento uviedol, že skutok kladený mu za vinu v tomto bode odsudzujúceho rozsudku úprimne oľutoval, avšak poznamenal, že pokiaľ ide o grafické súbory zaistené v jeho mobilnom telefóne, tieto tam mal asi od roku 2015 a v čase po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody mu zomrela matka, z ktorého dôvodu sa vôbec nezamýšľal nad tým, či niečo také v mobilnom telefóne má alebo nie.

Záverom odôvodnenia odvolania obžalovaný namietal, že počas súdneho procesu boli použité blogy M. N., na ktorého podal trestné oznámenie za nepravdivé informácie v nich uvedené, čo prokurátorovi viackrát prízvukoval, no tento napriek uvedenému nimi stále argumentoval.

Konanie na odvolacom súde

Odvolania prokurátora a obžalovaného W. G. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim spisovým materiálom boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne predložené 7. februára 2023 na konanie a rozhodnutie o podaných odvolaniach.

Najvyšší súd prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, v nadväznosti na čo predseda senátu odvolacieho súdu určil termín verejného zasadnutia na 23. novembra 2023.

V rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí sa prokurátor v plnom rozsahu pridržal odôvodnenia podaného odvolania, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. por. s tým, aby najvyšší súd vo veci sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o vine a treste spôsobom v odvolaní naznačenom. Odvolanie obžalovaného prokurátor navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obžalovaný sa verejného zasadnutia zúčastnil, pričom v rámci svojho konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahom pridržiava podaného odvolania čo do obsahovej stránky a rovnako tak v časti týkajúcej sa podaného návrhu na rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol v intenciách odvolacieho návrhu. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obžalovaný na dotaz predsedu senátu uviedol, že momentálne pracuje v D. v meste F., konkrétne vo firme V. Z., GmbH. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil súdu k nahliadnutiu pracovnú zmluvu uzatvorenú 11. apríla 2023. Obžalovaný k nahliadnutiu predložil tiež dodatok k pracovnej zmluve z 25. októbra 2023, z ktorého vyplýva jeho pracovné povýšenie v rámci uvedenej firmy.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolania proti rozsudku samosudkyne Špecializovaného trestného súdu podali procesné strany na to oprávnené, proti výrokom, proti ktorým odvolania podať mohli a urobili tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom najvyšší súd zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného W. G. sú sčasti dôvodné.

Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetné skutky stali spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ich spáchal obžalovaný W. G. a že z jeho konania nastali tam uvedené následky.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení výslovne odkazuje na do najmenších podrobností rozvedené dôvody rozsudku samosudkyne Špecializovaného trestného súdu, s ktorými sa mohol len a len stotožniť.

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaného W. G. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez rozumnej pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo obžalovaného na spravodlivý proces. Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozsudku samosudkyne Špecializovaného trestného súdu konštatuje, že toto rozhodnutie požadované kritériá bezpochyby napĺňa.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, jednotlivo i v ich súhrne, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné:

Odvolanie prokurátora bolo dôvodné v časti, v ktorej namietal vypustenie skutkov uvedených v bode 1/ obžaloby, odrážka druhá, bod tretí a bod štvrtý, a nerozhodnutie o nich samostatným oslobodzujúcim výrokom rozsudku. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd, po zrušení celého výroku o vine a na neho nadväzujúceho výroku o treste, rozhodol na podklade nezmeneného skutkového stavu vo veci postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám, nakoľko vo výrokovej časti rozsudku Špecializovaného trestného súdu identifikoval i iné nedostatky a takýto spôsob rozhodnutia považoval odvolací súd za vhodnejší, než napadnutý rozsudok v časti nesprávnych výrokov rušiť a v časti chýbajúcich výrokov dopĺňať.

Správne v súvislosti s vyššie uvedeným poukázal prokurátor na uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2012, sp. zn. 1 To 2/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2013, v zmysle ktorého ak pri posudzovaní pokračovacieho trestného činu súd dospeje k záveru, že sa niektorý čiastkový útok nestal, nemôže - vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 16 Tr. por. - rozhodnúť „iba“ o vypustení takéhoto čiastkového útoku zo skutku uvedeného v obžalobe, ale v tejto časti má rozhodnúť o oslobodení spod obžaloby z dôvodu, že sa čiastkový skutok nestal.

Najvyšší súd mal za preukázané - v súvislosti s čím aj upravil právnu kvalifikáciu žalovaných skutkov v bodoch 1/ - 3/ napadnutého rozsudku - že v tomto prípade išlo o pokračovací trestný čin, nakoľko boli splnené všetky podmienky stanovené § 122 ods. 10 Tr. zák. k tomu, aby boli tieto žalované skutky súdom ako pokračovací trestný čin posudzované, a síce objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Najvyšší súd mal z predloženého spisového materiálu za preukázané, že jednotlivé čiastkové útoky obžalovaného G. boli jednoznačne späté ako objektívnou, tak i subjektívnou súvislosťou, keďže z jeho konania i ostatných okolností prípadu vyplýva, že obžalovaný takto konal v dôsledku jeho mentálneho nastavenia, za zachovania času a spôsobu páchania, predmetu útoku a napokon i jednotiaceho zámeru spáchať pokračovací prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu prokurátora vo vzťahu k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty (aj) zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., najvyšší súd uvádza, že extrémistické trestné činy je možné z kvalitatívneho hľadiska rozdeliť do troch úrovní.

Prvou, najmenej spoločensky nebezpečnou formou konania (ktorú napokon i zákonodarca stanovenými trestnými sadzbami najmenej prísne postihuje) je prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Tr. zák., ktorého sa dopustí páchateľ, ktorý prechováva extrémistický materiál. Ide o najnižšiu formu konania čo do nebezpečnosti a spoločenskej škodlivosti daného trestného činu, keďže Trestný zákon sankcionuje len samotnú dispozíciu páchateľa vecou, ktorá napĺňa znaky podľa § 130 ods. 7 Tr. zák.

Druhú, závažnejšiu a spoločensky nebezpečnejšiu formu konania (v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou) predstavuje prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Tr. zák., ktorý má dve základné skutkové podstaty a v oboch týchto základných skutkových podstatách je prečinom. Zákonom reprobovaným spôsobom konania pri skutkovej podstate tohto trestného činu je konanie páchateľa, ktorý verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť. Vyšší stupeň závažnosti a spoločenskej nebezpečnosti (a s ním sa spájajúca aj prísnejšia výmera trestnej sadzby) je odôvodnená s poukazom na aspekt verejnosti v objektívnej stránke skutkovej podstaty tohto prečinu. Na rozdiel od prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Tr. zák., ku ktorému dochádza len v súkromní a na osobné potreby páchateľa, k prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Tr. zák. musí pristúpiť do konania páchateľa atribút verejnosti, v dôsledku čoho sa dané konanie stáva z pohľadu jeho následku závažnejším.

A napokon treťou, vo vzťahu k súdenej trestnej činnosti najzávažnejšou formou zločinnosti, je konanie páchateľa subsumovateľné pod skutkovú podstatu trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Tr. zák., ktorý vo svojej základnej skutkovej podstate je prečinom a v kvalifikovanej skutkovej podstate zločinom. Objektívna stránka skutkovej podstaty prečinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1 Tr. zák. spočíva v konaní páchateľa, ktorý rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistický materiál. Zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 2 Tr. zák. sa navyše dopustí ten, kto spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, verejne, alebo ako člen extrémistickej skupiny. Z predostreného možno abstrahovať, že tento trestný čin postihuje (z pohľadu tu prejednávanej trestnej veci a do úvahy eventuálne prichádzajúcich právnych kvalifikácií) najzávažnejšiu formu konania páchateľa, ktorou dochádza k šíreniu extrémistického materiálu medzi širšie skupiny adresátov, ktorí by sa k nemu bez pričinenia páchateľa nedostali.

In concreto, zamerajúc pozornosť na zverejňovanie statusov s extrémistickou konotáciou na sociálnych sieťach, resp. zverejňovaním fotografií, na ktorých je páchateľ oblečený v tričku/bunde s neonacistickoutematikou, rozhodne nenapĺňa taký kvalitatívny stupeň nebezpečnosti a protispoločenskej škodlivosti, aby bolo možné dôvodiť, že ide o prečin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1 Tr. zák. alebo až o zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Skutočne takto závažného trestného činu by sa páchateľ nemohol dopustiť len obyčajným zverejnením statusu, resp. vlastnej fotky na sociálnej sieti, i keď je na nej zachytený v odeve s preukázateľne extrémistickým podtónom.

Subsidiarita trestnej represie nevyjadruje len požiadavku, aby trestné právo bolo nástrojom ultima ratio, ale aby aj v rámci aplikácie trestného práva hmotného súd, pri každom jednom procese subsumpcie konania páchateľa pod tú-ktorú skutkovú podstatu trestného činu, sa vyvaroval prílišnej kriminalizácie a právnej nadkvalifikácie skutku, ktorý je potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, posúdiť ako trestný čin menej závažný. Inými slovami, súdy sú pri právnej kvalifikácii konania páchateľa povinné skúmať gradáciu jeho závažnosti, pričom, pokiaľ v rámci tejto gradačnej stupnice je možné konanie páchateľa kvalifikovať na jej viacerých stupňoch, je súd povinný vždy starostlivo skúmať, či sú pre právnu kvalifikáciu skutku ako závažnejšieho trestného činu splnené všetky kvalitatívne podmienky. Najvyšší súd z uvedeného vyvodil jednoznačný rezultát, že pokiaľ ide o obyčajné zverejnenie fotografie na sociálnej sieti, nemožno učiniť záver o naplnení zákonných znakov zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže takéto konanie po kvalitatívnej stránke napĺňa zákonné znaky „iba“ skutkovej podstaty prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd (nakoľko páchateľ týmto konaním verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť) podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. Na učinenie záveru o spáchaní zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. by bolo potrebné také konanie páchateľa, ktoré by po objektívnej stránke vykazovalo vyšší gradačný stupeň závažnosti a spoločenskej škodlivosti (napr. páchateľ by rozdával tričká s potlačou s extrémistickou tematikou, príp. iné extrémistické predmety a pod.).

Pokiaľ ide odvolaciu argumentáciu prokurátora napádajúcu výrok o treste v neprospech obžalovaného, najvyšší súd uvádza, že s touto sa nestotožnil, nakoľko právnu kvalifikáciu samosudkyne Špecializovaného trestného súdu vyhodnotil - až na menšie nuansy - ako právne akceptovateľnú, a preto nevidel dôvod na sprísňovanie trestu uloženého obžalovanému G.. Odvolací senát 5T najvyššieho súdu práve naopak, aj s poukazom na obžalovaným na verejnom zasadnutí predloženú pracovnú zmluvu a dodatok k nej preukazujúci jeho pracovný rast, vyhodnotil, že tento skutočne prejavil snahu viesť riadny život, z ktorého dôvodu aj pristúpil k zníženiu výmery pôvodne uloženého trestu, nakoľko obžalovanému bola - v dôsledku prevahy priťažujúcich okolností - zvyšovaná postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu (zo 6 mesiacov na 16 mesiacov), a preto najvyšší súd modifikoval uložený trest tak, že obžalovanému W. G. vymeral trest odňatia slobody na samej dolnej hranici postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. modifikovanej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

S poukazom na uvedené, aj pokiaľ ide o námietku prokurátora týkajúcu sa zaradenia obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, najvyšší súd uvádza, že zaradenie páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa ustanovením § 48 ods. 2 Tr. zák. spravuje spravidla [„Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu...“], pričom v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúcipätnásť rokov.

Vychádzajúc zo skutočností vyššie uvedených je preto najvyšší súd ako súd odvolací toho názoru (a v tomto smere i dopĺňa odôvodnenie odvolaniami napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa čo do právnych úvah ohľadom vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody), že vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý, hoc bol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin, prejavil podľa názoru odvolacieho súdu snahu viesť riadny život, zamestnal sa, a preto aj najvyšší súd vyhodnotil, že jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zabezpečená, nakoľko bude môcť byť pracovne zaradený aj mimo ústavu, čo by mu síce v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia mohlo byť tiež umožnené, avšak bez možnosti voľného pohybu mimo ústavu v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu [§ 13 ods. 3 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Je teda možné prijať rezultát, že pracovné zaradenie v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bude pre obžalovaného jednoduchšie, čo môže efektívnejšie prispieť k dosiahnutiu účelu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, ktorým nie je len represia páchateľa ako nevyhnutný následok spáchania trestného činu, ale i jeho prevýchova, aby viedol po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život.

Napokon, čo sa týka požiadavky prokurátora ohľadom právnej kvalifikácie konania obžalovaného [skutok v bode 1/ obžaloby odrážka druhá, bod tretí a bod štvrtý] ako prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 Tr. zák., túto nie je možné akceptovať, nakoľko z predmetných skutkov (3. júna 2020 o 20:14 hod. a 7. júna 2020 o 17:33 hod.) vyplýva, že išlo o vyjadrenie názoru obžalovaného, ktorý, hoc nebol práve najakceptovateľnejší, rozhodne však nemožno dospieť k záveru, že týmito dvomi čiastkovými útokmi došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 Tr. zák. Podnecovaním je potrebné rozumieť aktívnu a k dosiahnutiu cieľa (vyvolanie násilia alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi) nasmerovanú činnosť páchateľa, nie len obyčajnú (bez nabádania k násiliu, resp. nenávisti) názorovú rétoriku obžalovaného, ktorý síce prezentoval svoje názory, avšak žiadnym spôsobom ostatných nenabádal k ich aktívnemu (ideovému a už vôbec nie skutkovému) nasledovaniu.

Čo sa týka odvolacej argumentácie obžalovaného, tento uviedol, že súd pri ukladaní trestu nezohľadnil jeho vyhlásenie o vine vo vzťahu ku skutku v bode 3/ obžaloby. K predostretej odvolacej argumentácii najvyšší súd uvádza dve skutočnosti. Jednak ide o to, že pokiaľ by aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. bola obžalovanému priznaná, na účely posúdenia podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. by jej priznanie bolo bez akéhokoľvek významu, nakoľko prevažujúci pomer priťažujúcich okolností by zostal zachovaný, a teda by súd musel beztak pristúpiť k postupu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., a síce k zvýšeniu dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Druhou rozhodnou skutočnosťou vo vzťahu k tejto odvolacej námietke obžalovaného je fakt, že sa priznal len k časti žalovanej trestnej činnosti, z ktorej bol následne aj uznaný za vinného, avšak na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. je potrebné, aby sa rozsah priznanej trestnej činnosti kvantitatívne zhodoval s rozsahom skutkovej vety výroku odsudzujúceho rozsudku. Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby. [Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. júla 2014, sp. zn. 2 Tdo 35/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 15/2015]

Iba čiastočné uznanie viny nie je možné na účely priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. hodnotiť ako priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie i z toho dôvodu, že obžalovanému W.S. G. bol (vzhľadom na zbiehajúcu sa trestnú činnosť) ukladaný úhrnný trest odňatia slobody za použitia absorpčnej zásady podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. tak, že bola použitá trestná sadzba trestu odňatia slobody zo zbiehajúcich sa trestných činov prísnejšie trestného, a sícepodľa § 422 ods. 1 Tr. zák. - t. j. trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa skutkovej podstaty trestného činu, spáchanie ktorého obžalovaný nepriznal, absorbovala trestnú sadzbu priznaného prečinu, a preto priznanie mu poľahčujúcej okolnosti na účely potenciálnej úpravy trestnej sadzby (pokiaľ by jej priznanie bolo spôsobilé prevážiť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností) by bolo celkom zjavne nesprávne, keďže súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ku ktorému sa možnosť priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. nevzťahovala.

K nastolenej otázke rovnako dôvodí najvyšší súd i v uznesení z 2. februára 2022, sp. zn. 1 Tdo 36/2021: „Priznanie a oľutovanie činu v zmysle [§ 36 písm. l) TZ] v prípade ukladania súhrnného trestu môže byť uznané ako poľahčujúca okolnosť len vtedy, ak je kompletné a úplné ako z hľadiska zákonného, tak aj ľudského. Zákonné hľadisko v sebe zahŕňa priznanie všetkých spáchaných a stíhaných trestných činov, nielen niektorého z nich a slovné alebo písomné vyjadrenie úprimnej ľútosti nad celou stíhanou trestnou činnosťou. Súd pri ukladaní súhrnného trestu ukladá trest za všetky spáchané trestné činy, medzi ktorými existuje ničím neprerušený vzťah viacčinného súbehu. Preto nemôže poľahčujúcu okolnosť podľa [§ 36 písm. l) TZ] „prevziať“ len z predchádzajúceho potrestania, ak obvinený popiera spáchanie čo i len jedného zo zostávajúcich trestných činov, za ktoré mu je ukladaný súhrnný trest. Odporovalo by to ustanoveniu § 38 ods. 2 TZ, pretože z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že súd určuje druh trestu a jeho výmeru za všetky stíhané trestné činy, nielen za niektorý z nich. Úprimná ľútosť obžalovaného sa musí vzťahovať na všetky spáchané trestné činy, za ktoré mu je ukladaný súhrnný trest.“

V zhode s vyššie uvedeným vo veci konajúci a rozhodujúci senát 5T najvyššieho súdu citované rozhodnutie dopĺňa v tom zmysle, že pokiaľ súd pri ukladaní úhrnného trestu ukladá trest za všetky spáchané trestné činy, medzi ktorými existuje ničím neprerušený vzťah viacčinného súbehu, možno a minori ad maius dôvodiť, že ničím neprerušený vzťah je o to intenzívnejší medzi trestnými činmi spáchanými v jednočinnom súbehu, t. j. jediným a uceleným skutkom páchateľa ako trestnoprávne relevantným javom vo vonkajšom svete, v dôsledku čoho je potom priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. len v prípade, ak páchateľ prizná a oľutuje všetky v jednočinnom súbehu spáchané a stíhané trestné činy, o to opodstatnenejšie.

Pokiaľ ide o obžalovaným tvrdenú skutočnosť, že ako poľahčujúca okolnosť mu malo byť priznané i to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, najvyšší súd poukazuje na odpis registra trestov obžalovaného W. G. [č. l. 442 spisu], z ktorého vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Žilina z 24. februára 2016, sp. zn. 29T/71/2015, bol uznaný za vinného pre zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., zločin výroby extrémistického materiálu podľa § 422a ods. 1 Tr. zák., zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 3 rokov. Následne bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Žilina z 28. júna 2016, sp. zn. 22T/70/2016, uznaný za vinného pre prečin popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d ods. 1 Tr. zák., za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon od ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V dôsledku uvedeného mu bol nariadený aj výkon trestu uloženého mu skorším rozsudkom Okresného súdu Žilina z 24. februára 2016, sp. zn. 29T/71/2015, ktoré tresty obžalovaný vykonal 17. januára 2020. S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1 k § 92 ods. 1 písm. b), ods. 2, ods. 3 Tr. zák., v súvislosti s ustanovením § 36 písm. j) Tr. zák. najvyšší súd rezultuje, že u obžalovaného W. G. neboli splnené zákonné podmienky na priznanie mu tejto poľahčujúcej okolnosti, keďže zo zadováženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný pred spáchaním skutku neviedol riadny život a ani na neho nie je možné tak hľadieť. Z uvedených dôvodov preto záver Špecializovaného trestného súdu, ktorý mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. nepriznal, je vecne i právne správny a najvyšší súd ako súd odvolací naň ako na taký odkazuje.

Hoci v inom svojom rozhodnutí najvyšší súd konštatoval, že bola v predmetnom prípade obžalovanému J. Š. správne uznaná poľahčujúca okolnosť spočívajúca v tom, že pred spáchaním trestného činu viedolriadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), a to aj napriek namietaným záznamom v odpise registra trestov. Predchádzajúce odsúdenie totiž samo osebe nebráni v priznaní tejto poľahčujúcej okolnosti, ale je vždy potrebné skúmať povahu a závažnosť trestných činov, časový odstup medzi ich spáchaním ako i správanie páchateľa po odsúdení, resp. vykonaní trestu - či sa teda primerane dlhú dobu choval riadne a preukázal tak svoju nápravu. [Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 4. 8. 2011, sp. zn. 6To/6/2011], najvyšší súd konštatuje, že v tu prejednávanej trestnej veci časový interval od vykonania predošlého trestu odňatia slobody (17. januára 2020) do spáchania žalovaných skutkov (obdobie mesiacov jún - august 2020) je takmer zanedbateľný, z ktorého dôvodu obžalovanému nebolo možné (ani v intenciách posledne uvedeného rozhodnutia) túto poľahčujúcu okolnosť priznať.

K argumentom uvádzaným v odôvodnení odvolania samotného obžalovaného (t. j. podaného nie prostredníctvom obhajcu) odvolací súd uvádza, že išlo zo strany obžalovaného skôr o kontraproduktívnu akciu, kedy mlčať býva zlatom, nakoľko sa svojou „obhajobnou“ argumentáciou len sám usvedčoval z ním popieranej trestnej činnosti, keď uviedol, že v tričku s vyobrazením loga kapely G. chodieval bežne oblečený po rôznych častiach Slovenska, ako i keď predložil tunajšiemu súdu dôkazný materiál v podobe e-mailovej komunikácie, ktorej predmetom bola objednávka sporného trička, kde je zachytený jeho pozdrav „D.!“ [č. l. 577 spisu] a pod.

K námietke obžalovaného, že Krátky proces je kapela, a nie hnutie, je potrebné v právnoteoretickej rovine poukázať na charakter právnych noriem obsiahnutých v Trestnom zákone, ktoré sú zväčša syntetickými normami a len z menšej časti normami kauzistickými, z čoho vyplýva, že normy trestného práva hmotného obsiahnuté v osobitnej časti Trestného zákona v zásade iba príkladmo opisujú zákonom reprobované konanie páchateľov, pričom pri ich aplikácii je konanie páchateľa potrebné podrobiť subsumpcii pod príslušnú normu osobitnej časti Trestného zákona. Z uvedeného potom nad všetky pochybnosti vyplýva záver, že nemožno očakávať, že skutková podstata prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. bude obsahovať presný a taxatívny výpočet konkrétnych typov ľudských zoskupení, prejav sympatie ku ktorým bude sankcionovaný na úrovni trestného práva. Navyše, nad rámec uvedeného, najvyšší súd dáva odvolateľovi do pozornosti celé znenie skutkovej podstaty tohto prečinu (a nie len jeho názov), kde Trestný zákon sankcionuje prejav sympatie nielen k hnutiu, ale i skupine alebo ideológii.

K obžalovaným uvedenej skutočnosti, že hudobná skladba s názvom „A.“ od skupiny G. nebola súčasťou zoznamu „závadových skladieb“ uvedených v obžalobe, najvyšší súd uvádza, že v obžalobe sa na stranách 6 - 7 nenachádzal žiadny zoznam závadových skladieb, ale zvukové súbory extrahované z mobilného telefónu zaisteného obžalovanému. Navyše k otázke charakteru skupiny G. sa vo svojom znaleckom posudku vyjadril znalec Mgr. O., PhD. [č. l. 193 - 274 spisu], ktorý bol i vypočutý na hlavnom pojednávaní, z ktorých skutočností jasne vyplýva záver o extrémistickom a neonacistickom charaktere celej skupiny G., pričom k extrémistickému charakteru príspevku na sociálnej sieti T., zverejnenému obžalovaným 3. júna 2020 o 18:20 hod., sa znalec podrobne vyjadril na s. 11 a nasl. predmetného znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov preto argument obžalovaného, napádajúci túto časť skutkového deja odsudzujúceho rozsudku, neobstojí a je bez ďalšieho významu. Obdobne platí uvedené i vo vzťahu k tomu penzu odvolacích námietok obžalovaného, v ktorých intenciách namieta uznanie ho za vinného v bode 3/ napadnutého rozsudku.

Vo vzťahu k námietkam smerujúcim voči skutku v bode 4/ napadnutého rozsudku odvolací súd pripomína, že vo vzťahu k tejto časti výroku o vine obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., v dôsledku čoho s poukazom na § 257 ods. 5 Tr. por. je takéto vyhlásenie neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Vzhľadom na túto skutočnosť preto odvolacie námietky obžalovaného najvyšší súd ani nepreskúmaval, nakoľko, s poukazom na uznanie viny na hlavnom pojednávaní, obžalovanému právo napadnúť tento výrok odvolaním neprislúcha.

Napokon, pokiaľ ide o obžalovaným namietanú skutočnosť, že prokurátor opakovane poukazoval v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní na blogy M. N., v súvislosti s čím obžalovaný uviedol, žesú klamlivé a podal na ich autora trestné oznámenie, je obžalovanému potrebné ozrejmiť, že z kontradiktórneho charakteru trestného konania vyplýva, že proti sebe (v súdnej fáze trestného konania) stoja dve sporiace sa strany (obžaloba a obhajoba), ktoré na podporu svojich tvrdení môžu používať argumenty, ktoré (v zákonných mantineloch) vzhliadnu ako vhodné a účelné. Skutočnosť, že prokurátor argumentoval poukazom na inkriminované blogy poslanca M. N., nemení nič na skutočnosti, že (ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku) samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu tieto pri rozhodovaní o vine a treste obžalovaného W. G. nezohľadnila, z ktorého dôvodu je jeho argumentácia k osobe M. N. s aktuálne prejednávanou trestnou vecou absolútne irelevantná.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa najvyšší súd ako súd odvolací stotožnil so záverom, že v posudzovanej veci v prípade výroku o vine nejde o žiadnu pravdepodobnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný W. G. žalovaný skutok spáchal na tom základe, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Práve naopak, hodnotenie vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného W. G. by bolo nielen v extrémnom rozpore so spravodlivosťou, ale hlavne s pravidlami logického úsudku a vyvodzovania, keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, nemal o vine obžalovaného W.Á. G. žiadne rozumné pochybnosti.

Námietky obžalovaného W. G. k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obžalovaného W. G. svojím obsahom nenapĺňa žiadny odvolací dôvod podľa § 321 Tr. por.

Treba iba dodať, že samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu právne posúdenie konania obžalovaného W. G. podrobne rozviedla v napadnutom rozsudku a najvyšší súd naň v podrobnostiach odkazuje.

Na základe všetkých vyššie sumarizovaných skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.