ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovanej O. R. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 27. augusta 2020 v Bratislave odvolania obžalovanej a prokurátora podané proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. júla 2018, sp. zn. 2T/16/2003, a takto
rozhodol:
I. Podľa § 258 ods. 1 písm. e), písm. f), ods. 2 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody.
Podľa § 259 ods. 3 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) sa obžalovanej
O. R., nar. XX. P. XXXX v H., trvale bytom Š. XXXX/X, H., u k l a d á
podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) s použitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c) Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody sa z a r a ď u j e do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) obžalovanej sa u k l a d á povinnosť nahradiť škodu poškodeným: O. G.Č., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom Č. Č.. XX, v sume 3.319,39 eur, L.. M. G., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom P. X, Z., v sume 6.952,21 eur, M. B., nar. X. V. XXXX, trvale bytom S. XX/XX, H. v sume 8.763,19 eur,
I. H., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom XX. V. XXX/XX, H.Š., v sume 4.540,92 eur,
V. O., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom U. Č.. XX, v sume 12.205,24 eur, P. O., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom H.. B.. O. XXXX/XX, H., v sume 12.082,59 eur (dedička po zomrelom M. O., nar. XX. O. XXXX),
O. O., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom H.. B.. O. XXXX/XX, H., v sume 12.082,59 eur,
V. A., nar. X. V. XXXX, trvale bytom R. XXX/X, Č. D. H., v sume 4.182,43 eur, A. Z., nar. X. M. XXXX, trvale bytom Y. XX/X, R. M., v sume 5.842,12 eur, O. A., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, O. P., v sume 3.319,39 eur, M. R., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, H., v sume 3.784,10 eur, O. O., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom U. Č.. XX, v sume 8.459,37 eur, M.Á. Ž., nar. X. V. XXXX, trvale bytom T. Č.. XX, v sume 5.294,43 eur, M. Ď., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, H., v sume 6.406,42 eur, O. T., nar. X. P. XXXX, trvale bytom B. XX/XX, Z., F. T., nar. X. O. XXXX, trvale bytom B. XX/XX, Z. a L.. U. H., nar. X. O. XXXX, trvale bytom H. Z. XXXX/XX, N. N., spolu v sume 929,42 eur, a to každému v rozsahu dedičského podielu jednej tretiny (dedičia po zomrelej V. H., predtým T., nar. XX. W. XXXX),
V. W., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXA, H., v sume 4.348,40 eur, O. G., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, N., S. H., rod. G., nar. X. Z. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, N. a V. R., rod. G., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, N., spolu v sume 1.276,08 eur, a to každej v rozsahu dedičského podielu jednej tretiny (dedičia po zomrelom T. G., nar. XX. P. XXXX), P. T., nar. X. V. XXXX, trvale bytom Y. Č.. XXX, v sume 12.992,09 eur,
V. T., nar. X. M. XXXX, trvale bytom Y. Č.. XXX, v sume 4.647,14 eur, L.. W. B., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, G., v sume 3.319,39 eur, M. W., nar. X. O. XXXX, trvale bytom A. Č.. XX, v sume 5.842,12 eur, M. C., nar. X. V. XXXX, trvale bytom M. Č.. XX, H., v sume 4.979,08 eur, M. N., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom N. A. M. Č.. XXX, v sume 7.203,08 eur, M. H., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, H., v sume 5.908,51 eur, O.. O. U., nar. X. P. XXXX, trvale bytom C. XX, H., v sume 1.062,20 eur, L.. A. A., rod. M., nar. X. O. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, H., v sume 2.821,48 eur, O. S., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, H., v sume 1.726,08 eur, M. G., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom S. XX/XX, H.Š., v sume 3.319,39 eur, M. B., nar. X. O. XXXX, trvale bytom C. XX, G., v sume 24.085,50 eur, O.. O. F., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, H.Š., v sume 2.257,18 eur, M. Č., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom Š.H. XXXX/XX, H., v sume 1.606,58 eur, C. S., nar. X. D. XXXX, trvale bytom Z. X. O. XX/X, S. D. H., v sume 5.443,80 eur, O. S., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom O. XXXX/XXX, S. D. H., v sume 7.568,21 eur, F. C., nar. X. V. XXXX, trvale bytom G. - Z. O., v sume 597,49 eur, Š. H., nar. X. O. XXXX, trvale bytom G. A. Č.. XXX, v sume 84.544,91 eur, Z. T., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom XX. D. XX, H.P., v sume 6.223,85 eur,
I. V., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom A. Č.. XXX, v sume 24.895,44 eur, O.. M. S., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, Z., v sume 600,05 eur, N. S., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, C., v sume 2.294,69 eur, O. S., nar. X. P. XXXX, trvale N. Z. XXX/XX, S.Č., v sume 1.925,24 eur, M. T., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, H., v sume 1.659,69 eur, O. N., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom Š. XX, H., v sume 6.638,78 eur, W. G., nar. X. V. XXXX, trvale bytom X.. XX. V. XXX/XX, H., v sume 7.658,83 eur, M. W., nar. X. V. XXXX, trvale bytom G. U. Č.. X, v sume 6.484,89 eur, L.. R. W.,nar. XX. O. XXXX, trvale bytom G. U. Č.. X, v sume 3.983,27 eur, M. Š., nar. X. Z. XXXX, trvale bytom N. XX/XX, G.P., v sume 19.916,35 eur, O. U., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom W. X/XX, H.Á., v sume 3.636,41 eur,
V. U., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom W. X/XX, H., v sume 9.288,65 eur, B. U., nar. X. O. XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, G.Š., v sume 6.262,49 eur, L.. N. Z., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, G., v sume 12.680,08 eur,
V. W., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, H., v sume 5.377,41 eur, L.. Ľ. G., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom A. Č.. XX, v sume 20.447,45 eur, M. X., nar. X. V. XXXX, trvale bytom C. Č.. XXX, v sume 7.866,96 eur,
V. G., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H., v sume 1.659,70 eur,
O. A., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, H.Š., v sume 4.149,23 eur, L.. O. O., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom N. Č.. XX6, v sume 18.854,14 eur.
Podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) sa so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j ú na konanie o občianskoprávnych veciach poškodení:
- L.. M. G., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom P. X, Z.,
- M.Á. B., nar. X. V. XXXX, trvale bytom S. XX/XX, H.Š.,
- I. H., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom XX. V. XXX/XX, H.,
- V. O., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom U. Č.. XX,
- P.Ľ. O., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom H.. B.. O. XXXX/XX, H.,
- O.Á. O., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom H.. B.. O. XXXX/XX, H.,
- V. A., nar. X. V. XXXX, trvale bytom R. XXX/X, Č. D. H.,
- A. Z., nar. X. M.Ú. XXXX, trvale bytom Y. XX/X, R. M.,
- O. A., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, O. P.,
- M.Á. R., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, H.,
- O. O., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom U. Č.. XX,
- M.Á. Ď., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, H.,
- O. T., nar. X. P. XXXX, trvale bytom B. XX/XX, Z.,
- F. T., nar. X. O. XXXX, trvale bytom B. XX/XX, Z.,
- L.. U. H., nar. X. O. XXXX, trvale bytom H. Z. XXXX/XX, N. N.,
- AD.á, nar. XX. T. XXXX, trvale bytom A.v,
- O., nar. XX. T. Q., trvale bytom C.,
- S. rod. G., nar. X. Z. XXXX, trvale bytom C.,
- V., rod. G., nar. XX. novembra XXXX, trvale bytom C.,
- P., nar. X. V. XXXX, trvale bytom Y.,
- AD., nar. X. M. XXXX, trvale bytom Y.,
- JP., nar. X. O. XXXX, trvale bytom A.,
- M., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom N.
- M., nar. 1X. O. XXXX, trvale bytom H.,
- O.á, nar. X. P. XXXX, trvale bytom C.,
- L., rod. M., nar. X. O. XXXX, trvale bytom A.,
- O., nar. XX. M. Q., trvale bytom A.,
- M., nar. X. O. XXXX, trvale bytom C.,
- O. nar. XX. V. XXXX, trvale bytom F.,
- M., nar. XX. V. Q., trvale bytom S.,
- C., nar. X. D. XXXX, trvale bytom Z.,
- O. nar. XX. V. XXXX, trvale bytom O.,
- F., nar. X. V. XXXX, trvale bytom G.,
- S., nar. X. O. XXXX, trvale bytom G.,
- Z., nar. XX. P. XXXX,. trvale bytom XX. D. XX, H.,
- I.., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom A.,
- O., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom G.,
- N. nar. XX. O. XXXX., trvale bytom O.,
- O., nar. X. P. XXX.3, trvale bytom Z.,
- O., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom S.v,
- DV., nar. X. V. XXXX, trvale bytom X.,
- M., nar. X. V. XXXX, trvale bytom G.,
- ID.,nar. XX. O. XXXX, trvale bytom G.
- JK., nar. X. Z. XXXX, trvale bytom N.,
- O., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom W.,
- V., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom W.F.,
- B. nar. X. O. X.XXX, trvale bytom S.,
- ID. nar. XX. M. XXXX, trvale bytom D.,
- V., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom TI.,
- L., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom A.,
- JK., nar. X. V. XXXX, trvale bytom C.,
- L., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom N..
II.
Podľa § 256 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) odvolanie Krajskej prokuratúry Košice sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd" alebo „prvostupňový súd") rozsudkom z 10. júla 2018, sp. zn. 2T/16/2003, uznal obžalovanú O. R. za vinnú z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov; ďalej „Tr. zák.") na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že obžalovaná
1/ v Trebišove a ostatnom území SR v období od 25. marca 1999 do 29. mája 2002 pod zámienkou zabezpečenia vysokých výnosov formou zhodnotenia vkladov pri svojej podnikateľskej činnosti, ako podnikateľka, fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom O. R. T., vylákala od celkom 70 občanov finančné prostriedky v hodnote 21.504.284,50 Sk (713.811,47 eur) ako vklady tichých spoločníkov na základe zmlúv o tichom spoločenstve, pričom prevzaté finančné prostriedky nezaevidovala do účtovníctva, nezhodnocovala ich v rámci svojej podnikateľskej činnosti, splatné výnosy, okrem 39 prípadov, keď na základe urgencií vyplatila niektorým vkladateľom po dokonaní trestného činu sumu 4.267.797,60 Sk (141.664,93 eur) ako faktickú náhradu škody preto, aby mohla vylákať od ďalších osôb, ďalšie finančné prostriedky nevyplácala a vložené istiny nevrátila, peniaze použila na vlastný, presne nezistený účel, čím spôsobila poškodeným škodu vo výške 21.504.284,50 Sk (713.811,47 eur). Takto konkrétne vylákala uvedenú sumu od nasledujúcich poškodených: 1. 30. júna 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodenej O. G. 2. 11. júla 2001 sumu 2.500,- USD (v prepočte 124.442,50 Sk), t. j. 4.130,73 eur od poškodeného L.. M. G.
- 5. novembra 2001 sumu 85.000,- Sk (2.821,48 eur) od poškodeného L.. M. G. 3. 19. júna 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodeného M. B. 30. júna 2001 sumu 100.000,- Sk ( 3.319,39 eur) od poškodeného M. B. 4. 30. júna 2001 sumu 160.000,- Sk (5.311,03 eur) od poškodenej I. H. 5. 16. marca 2001 sumu 10.000,- DM (v prepočte 223.500,- Sk), t. j. 7.418,84 eur od poškodenej V. O. 1. apríla 2001 sumu 3.000,- USD (v prepočte 144.195,- Sk), t. j. 4.786,40 eur od poškodenej V. O. 12. januára 2000 sumu 240.000,- Sk (7.966,54 eur) a 230.000,- Sk (7.634,60 eur) od poškodenej I. C. 13. júna 2001 sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) od poškodeného M. O. 26. októbra 2001 sumu 64.000,- Sk (2.124,41 eur) od poškodeného M. O. 13. júna 2001 sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) od poškodenej O. O. 26. októbra 2001 sumu 64.000,- Sk (2.124,41 eur) od poškodenej O. O. 30. mája 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodenej V. A. 30. apríla 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodeného A. Z. 17. apríla 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného O. A. 22. marca 2001 sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) od poškodeného M. R. 16. marca 2001 sumu 12.400,- DM (v prepočte 277.202,- Sk), t. j. 9.201,42 eur od poškodeného O. O. 1. augusta 2001 sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) od poškodeného O. O. 9. marca 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného M. R.
10. decembra 2001 sumu 59.500,- Sk (1.975,04 eur) od poškodeného M. R. 20. marca 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného M. O. 7. júna 2001 sumu 18.000,- Sk (597,49 eur) od poškodeného M. O. 19. septembra 2001 sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur) od poškodeného M. O. 20. decembra 2001 sumu 25.000,- Sk (829,85 eur) od poškodeného M. O. 11. januára 2002 sumu 20.000,- Sk (663,88 eur) od poškodeného M. O. 11. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodenej V. T. 20. februára 2001 sumu 2 x 100.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodenej V. W. 10. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného T. G. 30. januára 2001 sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur) a 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) od poškodeného P. T. 24. januára 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodenej V. T. 17. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodenej L.. W. B. 5. januára 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodeného M. W. 25. januára 2001 sumu 150.000,- Sk (4.979,08 eur) od poškodeného M. C. 8. januára 2001 sumu 190.000,- Sk (6.306,84 eur) od poškodeného M. N. 8. novembra 2001 sumu 33.000,- Sk (1.095,40 eur) od poškodeného M. N. 29. mája 2002 sumu 6.000,- Sk (199,16 eur) od poškodeného M. N. 22. januára 2001 sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) od poškodeného M. H. 14. novembra 2001 sumu 32.000,- Sk (1.062,21 eur) od poškodeného M. H. 31. decembra 2001 sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur) od poškodeného M. H. 27. januára 2001 sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur) od poškodenej O.. O. U. 16. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodenej L.. A. A., rod. M. 19. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodenej O. S. 18. októbra 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného M. G. 14. januára 2001 sumu 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur) od poškodeného M. B. 12. januára 2001 sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) od poškodenej O.. O. F. 11. júla 2000 sumu 50.000,-Sk (1.659,70 eur) a 12. januára 2001 sumu 20.000,-Sk (663,88 eur) od poškodeného M. T. 15. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) a 23. novembra 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodenej C. S. 15. januára 2001 sumu 200.000,-Sk (6.638,78 eur) a 13. novembra 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného O. S. 25. marca 1999 sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a 4. júla 2001 sumu 24.000,- Sk (796,65 Eur) od poškodenej F. C. 20. januára 2001 sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) a 30. januára 2001 sumu 1.600.000,- Sk (53.110,27 eur) od poškodeného S. H. 29. januára 2000 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodenej M. C. 12. júla 2000 sumu 250.000,- Sk (8.298,48 eur) od poškodeného O.. S. S. 23. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodenej O.. F. V.'. 21. januára 2000 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného O.. A. V. 15. januára 2001 sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur) od poškodeného Z. T. 3. septembra 2000 sumu 5.000,- USD (v prepočte 238.890,- Sk), t. j. 7.929,70 Eur od poškodeného O.
V. 5. januára 2001 sumu 750.000,- Sk (24.895,44 eur) od poškodenej I. V. 27. apríla 2000 sumu 8.400,- USD (v prepočte 379.621,- Sk), t. j. 12.601,11 eur od poškodeného Mgr. M. S. 23. januára 2000 sumu 10.000,- USD (v prepočte celkovo 469.570,- Sk), t.j. 15.586,87 eur od poškodenej N. S. 12. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného O. S. 2. októbra 2001 sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur) od poškodenej M. T. 3. septembra 2001 a 7. septembra 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodeného O. N. 20. augusta 2001 sumu 140.000,- Sk (4.647,15 eur) a 26. októbra 2001 sumu 60.000,- Sk (1.991,64 eur) od poškodenej L. C.
14. augusta 2001 sumu 40.000,- Sk (1.327,76 eur) od poškodenej O. H. 15. júna 2001 sumu 5.000,- USD (v prepočte 252.330,- Sk), t. j. 8.375,82 eur od poškodenej W. G. 31. januára 2001 sumu 160.000,- Sk (5.311,02 eur) a 7. novembra 2001 sumu 37.000,-Sk (1.228,17 eur) od poškodenej M. W. 28. augusta 2000 sumu 120.000,- Sk (3.983,27 eur) od poškodeného L.. R. W. 9. februára 2000 sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur) a 9. augusta 2000 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) od poškodeného M. S. 55. 1. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur), 3.000,- USD (v prepočte 143.397,- Sk), t. j. 4.759,91 eur, 28. februára 2001 sumu 2.000,- USD (v prepočte 95.598,- Sk), t. j. 3.173,27 eur a 11. júla 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodenej O. U. 56. 1. januára 2001 sumu 5.000,- USD (v prepočte 235.830,- Sk), t. j. 7.828,12 eur a 27. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodenej V. U. 57. 1. januára 2001 sumu 2.000,- USD (v prepočte 95.598,- Sk), t. j. 3.173,27 eur a 28. februára 2001 sumu 5.000,- USD (v prepočte 238.995,- Sk), t. j. 7.933,18 eur od poškodenej B. U. 58. 28. februára 2001 sumu 500,- USD (v prepočte 23.899,- Sk), t. j. 793,30 eur od poškodeného L. G. 59. 8. júla 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodenej O. U. 60. 22. marca 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného O.. V. F. 61. 20. júla 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur), 27. júla 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) a 6. augusta 2001 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodeného L.. N. Z. 62. 11. januára 2001 sumu 3.000,- USD (v prepočte 138.717,- Sk), t. j. 4.604,56 eur od poškodeného T. H. 63. 11. januára 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) a 8. júna 2001 sumu 80.000,- Sk (2.655,51 eur) od poškodenej V. W. 64. 3. decembra 2001 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) od poškodeného O. C. 65. 12. januára 2001 sumu 400.000,- Sk (13.277,57 eur) a 4. júna 2001 sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) od poškodeného L.. H. G. 66. 23. januára 2001 sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) od poškodeného M. X. 67. 3. decembra 2001 sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur) od poškodenej V. G. 68. 6. septembra 2000 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) od poškodeného T. C. 69. 30. mája 2001 sumu 900.000,- Sk (29.874,53 eur) od poškodeného L.. M. B. 70. 29. novembra 2001 sumu 125.000,- Sk (4.149,24 eur) od poškodeného O. A., 2/ v Trebišove dňa 17. januára 2002 pod zámienkou zabezpečenia nákupu valút EURO do jedného týždňa vylákala od L.. O. O. 800.000,- Sk (26.555,14 eur), v stanovenej lehote požadované valuty nezakúpila a vylákané peniaze napriek viacnásobným výzvam doposiaľ nevrátila, čím spôsobila poškodenému L.. O. O. škodu v hodnote 800.000,- Sk (26.555,14 eur), čím spôsobila poškodeným celkovú škodu vo výške 22.304.284,50 Sk (740.366,61 eur).
Za to bol obžalovanej prvostupňovým súdom uložený podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, na výkon, ktorého bola podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradená do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov; ďalej „Tr. por.") bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným O. G. v sume 3.319,39 eur, L.. M. G. v sume 6.952,21 eur, M. B. v sume 8.763,19 eur, I. H. v sume 4.540,92 eur, V. O. v sume 12.205,24 eur, M. O. v sume 12.082,59 eur, O. O. v sume 12.082,59 eur, V. A. v sume 4.182,43 eur, A. Z. v sume 5.842,12 eur, O. A. v sume 3.319,39 eur, M. R. v sume 3.784,10 eur, O. O. v sume 8.459,37 eur, M. R. v sume 5.294,43 eur, M. O. v sume 6.406,42 eur, V. T. v sume 929,42 eur, V. W. v sume 4.348,40 eur, T. G. v sume 1.276,08 eur, P. T. v sume 12.992,09 eur, V. T. v sume 4.647,14 eur, L.. W. B. v sume 3.319,39 eur, M. W. v sume 5.842,12 eur, M. C. v sume 4.979,08 eur, M. N. v sume 7.203,08 eur, M. H. v sume 5.908,51 eur, O.. O. U. v sume 1.062,20 eur, L.. A. A., rod. M., nar. X. mája XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, H., v sume 2.821,48 eur, O. S. v sume 1.726,08 eur, M. G. v sume 3.319,39 eur, M. B. v sume 24.085,50 eur, O.. O. F. v sume 2.257,18 eur, M. T. v sume 1.606,58 eur, C. S. v sume 5.443,80 eur, O. S. v sume 7.568,21 eur, F. C. v sume 597,49 eur, S. H. v sume 84.544,91 eur, Z. T.v sume 6.223,85 eur, O. V. v sume 3.076 eur, I. V. v sume 24.895,44 eur, O.. M. S. v sume 600,05 eur, N. S. v sume 2.294,69 eur, O. S. v sume 1.925,24 eur, M. T. v sume 1.659,69 eur, O. N. v sume 6.638,78 eur, W. G. v sume 7.658,83 eur, M. W. v sume 6.484,89 eur, L.. R. W. v sume 3.983,27 eur, M. S. v sume 19.916,35 eur, O. U. v sume 3.636,41 eur, V. U. v sume 9.288,65 eur, B. U. v sume 6.262,49 eur, L.. N. Z. v sume 19.916,35 eur, V. W. v sume 5.377,41 eur, L.. H. G. v sume 21.841,59 eur, M. X. v sume 8.862,77 eur, V. G. v sume 1.659,70 eur, O.i v sume 4.149,23 eur a L.. O. O. v sume 18.854,14 eur, pričom podľa § 229 ods. 2 Tr. por. boli so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych poškodení M. B., I. H., M. O., O. O., V. A., A. Z., O. A., O. O., M. O., V. T., V. W., T. G., P. T., V. T., M. W., M. N., M. H., O.. O. U., L.. A. A., O. S., M. B., O.. O. F., M. T., C. S., O. S., F. C., S. H., Z. T., O. V., O.. M. S., N. S., O. S., M. T., W. G., L.. R. W., M. S., O. U., V. U., B. U., L.. N. Z., V. W., L.. H. G., M. X. a L.. O. O..
Proti rozsudku prvostupňového súdu v lehote ustanovenej v § 248 ods. 1 Tr. por. podali odvolanie jednak obžalovaná O. R. proti výrokom o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní do zápisnice po vyhlásení napadnutého rozhodnutia (č. l. 3132; následne aj prostredníctvom obhajcu písomným podaním doručeným na prvostupňový súd 16. júla 2018, č. l. 3143-3144), jednak prokurátor proti výroku o treste písomným podaním doručeným na prvostupňový súd 18. júla 2018 (č. l. 3145).
Obžalovaná odvolanie zdôvodnila prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Póra písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 26. septembra 2018 (č. l. 3194-3195), v ktorom navrhla, aby odvolací súd zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovanú oslobodil spod obžaloby. Podľa odvolania sa obžalovaná necíti byť vinnou, vklady svojich klientov mala v úmysle zhodnotiť a nikdy nepojala úmysel klientov poškodiť, konala legálne prostredníctvom svojej firmy T., poškodených k ničomu nenútila, títo konali dobrovoľne a slobodne na základe písomne uzavretých zmlúv. Obžalovanej podnikateľské aktivity v období rokov 1999 až 2002, teda pred 17 rokmi boli štátom povolené, akceptované, každý vedel, že zhodnocovanie finančných vkladov občanov je vysoko rizikové, či už pre podnikateľa, resp. vkladateľa. Počas priebehu celého tohto konania, ktoré obžalovanú zdravotne poznačilo na celý život, sa snažila preukázať svoje aktivity v Rakúsku. Pokiaľ ide o zhodnocovanie vkladov klientov, obrane obžalovanej prvostupňový súd neuveril. V jej prospech vypovedal svedok S. C., ktorý uviedol, že v Rakúsku sa s obžalovanou zúčastnil obchodných jednaní a malo ísť o peniaze jej klientov. Svedkyňa L.. I. O. potvrdila vo svojej výpovedi, že sa poznali s obžalovanou a že jej mala povedať, že obchoduje s nehnuteľnosťami. Obžalovaná má za to, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by prijaté vklady od klientov nechcela zhodnotiť. Rovnako má za to, že nebolo preukázané, že už v čase preberania finančných vkladov od klientov pojala podvodný úmysel obohatiť sa na ich úkor, resp. ich podviesť. Je pravdou, že v tejto oblasti podnikania bola neskúsená, nemala s takouto formou podnikania dovtedy skúsenosti, ale vyvíjala všetko úsilie, aby boli jej klienti spokojní. Vyplácala im aj výnosy, resp. finančné vklady a na ich žiadosť ich aj vrátila. Nikdy sa klientom nevyhrážala ani nepriamo. Pred trestným stíhaním, ktoré je predmetom tohto konania, obžalovaná viedla riadny život, nebolo voči nej vedené ani priestupkové konanie, nebola trestne stíhaná. Obžalovaná sa cíti byť nevinnou a trvá na týchto dôvodoch odvolania v celom rozsahu.
Krajská prokuratúra Košice v podanom odvolaní (č. l. 3145) uviedla, že odvolanie podáva proti výroku o treste z dôvodov, že k zrušeniu pôvodného odsudzujúceho rozsudku z 27. februára 2013 došlo z dôvodu účelového návrhu obžalovanej, ktorá žiadala vykonať dôkaz vo svoj prospech, a to okrem iného výsluch svedka O.. Dr. A., ktorý bol vypočutý cestou právnej pomoci a uviedol, že obžalovanú pozná od roku 2013 a predtým ju nepoznal. Z uvedeného je nepochybné, že návrh obžalovanej bol zavádzajúci a jeho vypočutie malo iba oddialiť meritórne rozhodnutie od roku 2013 a účelom tohto návrhu obhajoby bol iba šikanózny výkon práva (zneužitie práva), pretože cieľom nebol výkon obhajoby, ale len predlžovanie súdneho konania za účelom zmiernenia trestu s poukazom na plynutie času pri prejednaní veci. Vzhľadom na uvedené nie je možné na uvedenú okolnosť prihliadať v prospech obžalovanej a znižovať jej z uvedeného dôvodu trest. S poukazom na uvedené prokurátor v odvolaní navrhol zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku a obžalovanej uložiť zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere osem a pol roka ako jej bol uložený prvostupňovým súdom v prvom rozsudku z 27. februára2013.
K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila Krajská prokuratúra Košice písomným podaním doručeným na prvostupňový súd 3. októbra 2018 (č. l. 3196), v ktorom navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť s tým, že považuje rozhodnutie o uznaní viny obžalovanej za zákonné a dôvodné a obžalovanou navrhnuté dôkazy na doplnenie dokazovania za účelom preukázania dobromyseľnosti v konaní obžalovanej viedli iba k predĺženiu konania a nie k vyvráteniu jej podvodného konania.
Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd") na rozhodnutie o podaných odvolaniach 18. februára 2019.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu určené na termíny 21. novembra 2019 o 11.00 hod. a 30. apríla 2020 o 13.00 hod. bolo zrušené zo zdravotných dôvodov na strane obžalovanej, ktorá trvala na osobnej účasti na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu určené na termín 27. augusta 2020 o 10.00 hod. bolo vykonané v neprítomnosti poškodených, ktorí sa nedostavili na verejné zasadnutie. Senát odvolacieho súdu na návrh obžalovanej rozhodol o tom, že verejné zasadnutie sa vykoná s vylúčením verejnosti s poukazom na zdravotný stav a oslabenú imunitu obžalovanej a súčasnú situáciu ohľadom šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
Na verejnom zasadnutí bolo konanie doplnené vykonaním dôkazov nevyhnutných na to, aby odvolací súd mohol rozhodnúť o podaných odvolaniach, a to prečítaním osvedčení o dedičstve a rozhodnutie vo veci prejednania dedičstva ohľadom poškodených M. O., T. G. a V. H. (predtým T.), č. l. 2612, 2696 a 2773-2775 (bližšie rozvedené ďalej pri odôvodnení výroku o náhrade škody), odpisu registra trestov obžalovanej z 21. júla 2020, č. l. 3295-3296 a lekárskych správ a posudkov ohľadom obžalovanej, č. l. 3251-3252, 3256-3257, 3270-3271, 3277-3279, 3299 a 3311-3315 - vyplýva z nich, že obžalovaná je onkologický pacient a zároveň liečená pre problémy s obličkou.
Obžalovaná k svojmu zdravotnému stavu uviedla, že v máji 2019 začala pociťovať ťažkosti, preto išla na vyšetrenie, v septembri 2019 vzniklo podozrenie na onkologické ochorenie, v októbri 2019 jej bol diagnostikovaný onkologický nález na krčku maternice, 4. novembra 2019 nastúpila na liečbu do Ústavu svätej Alžbety v Bratislave, postúpila najskôr chemoterapiu, ktorú však dobre neznášala, preto sa do decembra 2019 podrobila rádioterapiám. Ani toto nebolo úspešné, preto vo februári 2020 jej bolo doporučené vnútorné ožiarenie orgánu, ale došlo k perforácii maternice, a preto opäť absolvovala len klasickú rádioterapiu. Následne bola v apríli 2020 na kontrole, pričom v júli 2020 jej bola zistená recidíva
- onkologický nález bol diagnostikovaný aj na vaječníku v treťom štádiu a vzhľadom k tomu, že sa všetky možnosti liečby vyčerpali, musí postúpiť operáciu, ktorá už mala byť vykonaná, ale posunuli ju až po vykonaní tohto odvolacieho konania, po ktorom má hneď nastúpiť do nemocnice na operačný zákrok.
K svojim osobným pomerom obžalovaná uviedla, že je vedená na úrade práce, od februára dostáva hmotnú dávku 103 eur a v podstate ju finančne podporuje rodina, býva u matky v Trebišove a je slobodná a bezdetná. K prečítanému aktuálnemu odpisu registra trestov, z ktorého vyplývajú štyri odsúdenia pre majetkovú trestnú činnosť právoplatné z rokov 2013 - 2014 (vo všetkých prípadoch sa pritom na obžalovanú v súčasnosti hľadí, akoby nebola odsúdená), sa obžalovaná vyjadrila tým spôsobom, že trestnej činnosti sa dopustila v dôsledku svojej platobnej neschopnosti.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že v súlade s písomným odvolaním navrhuje podľa § 258 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanej podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. uloží trest odňatia slobody vo výmere osem a pol roka so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, pričom odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť podľa 256 Tr. por.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených v písomnom odôvodnení odvolania, na podklade ktorých navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovanú podľa § 226 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby. Tiež dal do pozornosti lekárskymi správami potvrdený zdravotný stav obžalovanej, ktorej onkologické ochorenie malo a má zásadný vplyv na celé trestné konanie.
Obžalovaná na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s prednesom obhajcu, nepopiera hmotnú zodpovednosť, predmetné peňažné čiastky prevzala, ale odmieta trestnú zodpovednosť a nemala úmysel podvádzať a zmluvy podpísala aj s rodinnými príslušníkmi, a aj osobou prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov a k vráteniu peňazí nedošlo len z dôvodu jej obchodných partnerov, na ktorých doplatila.
Podľa § 254 ods. 1 Tr. por. ak nerozhodne odvolací súd podľa § 253 <. preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
Podľa § 256 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 258 ods. 1 písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 258 ods. 1 písm. f) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nesprávne.
Podľa § 258 ods. 2 Tr. por. ak je vadná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 259 ods. 3 Tr. por. odvolací súd môže rozhodnúť sám o podmienečnom zastavení trestného stíhania, schválení zmieru alebo rozsudkom vo veci, len ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a prípadne doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. ak odsudzuje súd obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený (§ 43 ods. 2 ).
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
Podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
Podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa do inej nápravnovýchovnej skupiny, než do ktorej má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň apovahu narušenia páchateľa za to, že bude jeho náprava a prevýchova v inej skupine lepšie zaručená; do tretej nápravnovýchovnej skupiny zaradí však vždy páchateľa, ktorému bol uložený výnimočný trest.
Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Podľa § 40 ods. 5 písm. c) Tr. zák. pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd postupoval pri prejednaní a rozhodovaní veci podľa Trestného poriadku účinného pred 1. januárom 2006 (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), keďže obžaloba bola v tejto veci podaná na krajský súd 27. októbra 2003 a podľa § 564 ods. 4 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 (zákon č. 301/2005 Z. z.) vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred 1. januárom 2006, vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov a konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd proti rozsudku vydanom krajským súdom (§ 252 Tr. por.) na základe podaných odvolaní prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 253 ods. 1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 253 ods. 3 Tr. por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie odvolací súd nezistil, následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané (§ 254 ods. 1 Tr. por.). Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné a odvolanie prokurátora je nedôvodné.
Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžaloba bola na prvostupňový súd podaná 27. októbra 2003 a táto bola doručovaná dotknutým procesným stranám (obžalovanej, obhajcovi a poškodeným). Obžaloba bola predbežne prejednaná na neverejnom zasadnutí konanom 20. apríla 2004, kedy Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2T/16/2003-930 podľa § 188 ods. 1 písm. e) Tr. por. rozhodol o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie. Na základe sťažnosti prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra 2004, sp. zn. 3To 38/2004, podľa § 149 ods. 1 písm. b) Tr. por. uvedené uznesenie krajského súdu o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie zrušil a krajskému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne bolo vo veci vykonané dokazovanie prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní konanom v termínoch 16. - 18. februára 2005, 6. - 8. apríla 2005, 25. mája 2005, 14. júla 2005, 25. januára 2007, 5. decembra 2007, 24. januára 2008, 4. júna 2008 (28. októbra 2008 bol krajským súdom vydaný príkaz na zatknutie obžalovanej a 19. februára 2009 aj európsky zatýkací rozkaz, na základe čoho došlo k jej zatknutiu 2. februára 2010), 8. apríla 2011, 20. apríla 2011, 13. septembra 2011, 11. novembra 2011, 13. decembra 2011, 24. januára 2012, 29. júna 2012, 22. februára 2013, pričom na hlavnom pojednávaní konanom 27. februára 2013 bol vyhlásený Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 2T/16/2003 odsudzujúci rozsudok (č. l. 2528-2557) na rovnakom skutkovom a právnom základe ako napadnutý rozsudok s tým rozdielom, že obžalovanej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere osem a pol roka so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Na základe odvolania obžalovanej bol tento rozsudok krajského súdu z 27. februára 2013 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2014, sp. zn. 5 To 12/2013, podľa § 258 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. por. zrušený v celom rozsahu a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (č. l. 2635-2640), pričom odvolací súd prikázal preveriť obhajobné tvrdenia obžalovanej ohľadom jej podnikateľských zámerov výsluchom ňou navrhovaných svedkov O. a L. O., ako aj zabezpečiť trestné spisy ohľadom odsúdení obžalovanej pre prípad ukladania súhrnného trestu.
Vzhľadom na vzniknuté prieťahy v konaní odvolací súd v ďalšom podrobnejšie uvedie úkony, ktoré boli prvostupňovým súdom vykonané do vydania napadnutého rozhodnutia, keďže vykonanie nariadených úkonov spočívajúcich vo výsluchu dvoch svedkov a zabezpečenia trestných spisov trvalo prvostupňovému súdu neprimeranú dobu štyroch rokov. Po písomnom vyhotovení zrušovacieho uznesenia a doručení spisu odvolacím súdom dňa 30. mája 2014 na krajský súd
- 10. júna 2014 dal predseda senátu krajského súdu pokyn na doručenie zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu procesným stranám (č. l. 2641), obžalovanej 19. júna 2014, ktorú zároveň predvolal na informatívny výsluch na 3. júla 2014 (č. l. 2646), z ktorého sa obžalovaná ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a bol určený nový termín na 23. júla 2014,
- 17. júna 2014 bol vyžiadaný okruh dedičov po nebohom poškodenom T. G. (č. l. 2645),
- 23. júla 2014 sa uskutočnil informatívny výsluch obžalovanej za účelom zistenia údajov ohľadom predvolania dotknutých svedkov, pričom obžalovanej a obhajcovi bol oznámený termín hlavného pojednávania na 21. októbra 2014 (č. l. 2662-2664),
- 25. júla 2014 bol daný pokyn predsedom senátu krajského súdu na zabezpečenie účasti dotknutých osôb na termín hlavného pojednávania na 21. októbra 2014 a boli vyžiadané zo súdov trestné spisy ohľadom obžalovanej (č. l. 2669-2673),
- 30. septembra 2014 oznámil telefonicky prísediaci sudca T., že 13. októbra 2014 bude prijatý do nemocnice za účelom operácie krčnej chrbtice s predpokladanou dobou práceneschopnosti dva mesiace (č. l. 2692),
- 13. októbra 2014 bol na pokyn predsedu senátu krajského súdu zrušený termín hlavného pojednávania určený na 21. októbra 2014 (č. l. 2703),
- 21. októbra 2014 bolo doručené oznámenie obhajcu JUDr. Gerharda Zvoláneka o vypovedaní plnej moci obžalovanej (č. l. 2705), následne 24. októbra 2014 bola obžalovaná krajským súdom písomne vyzvaná, aby si zvolila obhajcu (č. l. 2706),
- 9. decembra 2014 prísediaci sudca T. N. oznámil, že ukončil práceneschopnosť (č. l. 2712),
- opatrením z 10. decembra 2014 bol obžalovanej ustanovený obhajca JUDr. Peter Pór (č. l. 2713- 2714),
- 10. decembra 2014 bol predsedom senátu krajského súdu určený termín hlavného pojednávania na 24. februára 2015 (č. l. 2715),
- 24. februára 2015 bolo hlavné pojednávanie odročené z dôvodu neúčasti svedkov L.. O. a Dr. A. s tým, že hlavné pojednanie bolo odročené na neurčito a obhajca bol zaviazaný zistiť telefonický kontakt na neprítomných svedkov (č. l. 2739-2740),
- 25. februára 2015 obžalovaná písomne doručila telefonické kontakty na svedkov Dr. A. a L.. O. (č. l. 2742),
- 6. marca 2015 bol predsedom senátu krajského súdu určený termín hlavného pojednávania na 21. apríla 2015 (č. l. 2746),
- 16. marca 2015 bolo krajským súdom vyžiadaný úmrtný list poškodenej V. T. (č. l. 2752) a 9. apríla 2015 bol vyžiadaný okruh dedičov (č. l. 2770),
- 21. apríla 2015 bola na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa L.. I. O. (č. l. 2779-2781) a hlavné pojednávanie bolo potom pre neprítomnosť svedka Dr. A. odročené na neurčito s tým, že bude vykonaný elektronickou formou dopyt na svedka, či sa mieni zúčastniť hlavného pojednávania a po zabezpečení odpovede sa bude vo veci konať,
- 21. apríla 2015 bol predsedom senátu krajského súdu určený termín hlavného pojednávania na 14. mája 2015 (č. l. 2782),
- 14. mája 2015 bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť svedka Dr. A. s tým, že podľa zápisnice sa s ním predseda senátu krajského súdu rozprával prostredníctvom tlmočníčky, kedy sľúbil, že sa dostaví (č. l. 2791-2792),
- 3. júna 2015 oznámila tlmočníčka, že telefonicky zistila u Dr. A., že obžalovaná upustila od jeho výpovede, ktorý považuje túto záležitosť za bezpredmetnú (č. l. 2800),
- 12. júna 2015 sa uskutočnil informatívny výsluch obžalovanej (č. l. 2801-2802), z ktorého vyplýva, že na výpovedi svedka Dr. A. trvá a že je ochotný sa zúčastniť na hlavnom pojednávaní, pričom obžalovaná 16. júna 2015 oznámila, že účasť tohto svedka na hlavnom pojednávaní vie zabezpečiť po 10. septembri 2015 (č. l. 2804),
- 19. júna 2015 bol predsedom senátu krajského súdu určený termín hlavného pojednávania na 19. októbra 2015 (č. l. 2803),
- 18. októbra 2015 bolo e-mailom doručené ospravedlnenie od svedka Dr. A., že kvôli chorobe sa nemôže dostaviť na hlavné pojednávania (č. l. 2830),
- 19. októbra 2015 bolo hlavné pojednávanie pre neprítomnosť svedka Dr. A. odročené na neurčito s tým, že svedok bude vypočutý dožiadaným súdom v Rakúsku (č. l. 2834-2835),
- prvá žiadosť o poskytnutie právnej pomoci ohľadom vypočutia svedka Dr. A. bola krajským súdom vypracovaná 13. novembra 2015 a po preklade bola zaslaná do Rakúskej republiky 16. decembra 2015 (č. l. 2846-2850, 2852-2863),
- 4. marca 2016 bola doručená odpoveď na prvú žiadosť z Rakúskej republiky (č. l. 2872-2884), podľa ktorej svedok O.. Dr. T. Z. A. pri výsluchu 15. februára 2016 uviedol, že je advokát obžalovanej, ktorá je jeho klientkou a na základe toho odopiera vypovedať, keďže ho klientka nezbavila mlčanlivosti,
- 19. apríla 2016 bol predsedom senátu krajského súdu určený termín hlavného pojednávania na 24. mája 2016 (č. l. 2892),
- 24. mája 2016 na hlavnom pojednávaní obžalovaná do zápisnice uviedla, že zbavuje mlčanlivosti advokáta O.. Dr. T. Z. A. a z tohto dôvodu ho navrhuje opätovne vypočuť, následne bolo hlavné pojednávanie odročené s tým, že bude opätovne vykonaná žiadosť o právnu pomoc za účelom vypočutia svedka a zároveň bolo rozhodnuté, že jeden z pripojených spisov ohľadom obžalovanej, ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní (Okresný súd Galanta, sp. zn. 1T/40/2011), bude zaslaný dotknutému okresnému súdu na rozhodnutie o osvedčení (č. l. 2917-2918),
- druhá žiadosť o poskytnutie právnej pomoci ohľadom vypočutia svedka Dr. A. bola krajským súdom vypracovaná 24. mája 2016 a bola zaslaná do Rakúskej republiky po jej preklade 10. júna 2016 (č. l. 2919-2924, 2927-2941),
- 13. septembra 2016 bola doručená odpoveď na druhú žiadosť z Rakúskej republiky (č. l. 2948-2961, 2962-2976), ktorej obsahom je výsluch svedka O.. Dr. T. Z. A. z 18. augusta 2016, avšak podľa oznámenia rakúskej prokurátorky, ktorá vybavovala žiadosť o právnu pomoc, obžalovaná ani jej obhajca neboli omylom informovaní o termíne výsluchu svedka,
- 17. októbra 2016 bol vykonaný informatívny výsluch obžalovanej, na ktorom uviedla, že vzhľadom na to, že s obhajcom neboli informovaní o termíne výsluchu svedka Dr. A., trvá na jeho opätovnom výsluchu za jej osobnej účasti (č. l. 2979),
- tretíkrát Krajský súd v Košiciach žiadosťou z 21. októbra 2016, ktorá bola po preložení zaslaná 4. novembra 2016 (č. l. 2980-2981, 2983-2990), požiadal rakúsky justičný orgán o opätovný výsluch svedka Dr. A. s tým, aby obžalovaná a jej obhajca boli o termíne výsluchu svedka upovedomení,
- 21. februára 2017 bol na Krajský súd v Košiciach písomne rakúskym justičným orgánom oznámený termín (15. marca 2017 o 10.00 hod.) a miesto výsluchu svedka W.. s tým, aby boli o ňom informovaní obžalovaná a jej obhajca (č. l. 2997), pričom zo spisu vyplýva, že krajský súd obžalovanú ani obhajcu o termíne výsluchu svedka v Rakúsku neupovedomil,
- 24. marca 2017 bola rakúskym justičným orgánom doručená odpoveď na tretiu žiadosť krajského súdu o výsluch svedka Dr. A. s tým, že obžalovaná ani jej obhajca sa na výsluch svedka W.. 15. marca 2017 nedostavili a preto sa upustilo od jeho opätovného výsluchu (č. l. 2999-3002, 3004-3013),
- štvrtýkrát Krajský súd v Košiciach žiadosťou z 12. apríla 2017, ktorá bola po preložení zaslaná 26. apríla 2017 (č. l. 3014-3015, 3019-3024), požiadal rakúsky justičný orgán o opätovný výsluch svedka W. s odôvodnením, že z dôvodu nesprávneho administratívno-technického postupu neboli obžalovaná a jej obhajca krajským súdom upovedomení o termíne výsluchu svedka W.., ktorý sa uskutočnil v Rakúsku 15. marca 2017,
- štvrtá žiadosť o vykonanie výsluchu svedka Dr. A. bola u rakúskeho justičného orgánu urgovaná krajským súdom písomným podaním zo 6. októbra 2017 (č. l. 3030), telefonicky 16. januára 2018 (č. l. 3040) a e-mailom 30. januára 2018 (č. l. 3042),
- 12. februára 2018 bol na Krajský súd v Košiciach písomne rakúskym justičným orgánom oznámený termín (22. marca 2018 o 10.00 hod.) a miesto výsluchu svedka Dr. A. s tým, aby boli o ňom informovaní obžalovaná a jej obhajca (č. l. 3048, 3050-3052), pričom krajský súd uvedené oznámil osobne 19. februára 2018 obhajcovi a náhradnému obhajcovi obžalovanej a písomne a e-mailom obžalovanej (č. l. 3053-3057),
- 23. apríla 2018 bola rakúskym justičným orgánom doručená odpoveď na štvrtú žiadosť krajskéhosúdu o výsluch svedka Dr. A. (č. l. 3068-3075, 3077-3094) s tým, že svedok bol 22. marca 2018 vypočutý za prítomnosti náhradného obhajcu obžalovanej,
- 11. júna 2018 bol predsedom senátu krajského súdu určený termín hlavného pojednávania na 10. júla 2018 (č. l. 3100),
- 10. júla 2018 bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka O.. Dr. T. Z. A. uskutočnená pri výsluchu rakúskym justičným orgánom 22. marca 2018, boli prečítané listinné dôkazy a v spise založené znalecké posudky a oboznámené pripojené trestné spisy ohľadom obžalovanej a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený krajským súdom rozsudok v znení uvedenom na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza k jednotlivým výrokom nasledujúce skutočnosti.
I. K výroku, ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania trestnej činnosti
Odvolací súd má v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu za to, že vykonaným dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovanou, ktorej konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu uvedeného v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu. Z vykonaných dôkazov je podľa odvolacieho súdu bezpochyby preukázané, že v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa obžalovaná úmyselnou formou zavinenia dopustila tam uvedeného konania, ktorého podstata spočívala v tom, že 1. pod zámienkou zabezpečenia vysokých výnosov formou zhodnotenia vkladov pri svojej podnikateľskej činnosti, ako podnikateľka, fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom O. R. T.., vylákala od celkom 70 občanov finančné prostriedky v hodnote vyše 21,504 mil. Sk ako vklady tichých spoločníkov na základe zmlúv o tichom spoločenstve, pričom prevzaté finančné prostriedky nezaevidovala do účtovníctva, nezhodnocovala ich v rámci svojej podnikateľskej činnosti, splatné výnosy, okrem 39 prípadov, keď na základe urgencií vyplatila niektorým vkladateľom po dokonaní trestného činu sumu necelých 4,268 mil. Sk ako faktickú náhradu škody preto, aby mohla vylákať od ďalších osôb, ďalšie finančné prostriedky nevyplácala a vložené istiny nevrátila a peniaze použila na vlastný, presne nezistený účel, 2. pod zámienkou zabezpečenia nákupu valút EURO do jedného týždňa vylákala od poškodeného L.. O. O. 800 tis. Sk, v stanovenej lehote požadované valuty nezakúpila a vylákané peniaze napriek viacnásobným výzvam nevrátila, čím spôsobila poškodeným v bodoch 1 a 2 celkovú škodu vo výške 22.304.284,50 Sk (740.366,61 eur), t. j. škodu veľkého rozsahu, ktorou sa podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. rozumie škoda dosahujúca najmenej päťstonásobok výšky minimálnej mesačnej mzdy, pričom výška minimálnej mesačnej mzdy bola v čase účinnosti Trestného zákona k 31. decembru 2005 určená sumou 6.900 Sk a jej päťstonásobok predstavuje sumu 3,45 mil. Sk).
Odvolací súd uvádza, že konanie obžalovanej bolo ohľadom trestnosti činu a ukladaného trestu prvostupňovým súdom posúdené podľa Trestného zákona v znení účinnom do 1. januára 2006 (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) s čím sa odvolací súd stotožnil, a to s poukazom na to, že
- výška minimálnej mzdy bola určená od 1. októbra 2005 sumou 6.900,- Sk (predtým bola určená nižšou sumou, pričom 29. mája 2002 bola určená sumou 4.920,- Sk), čo je relevantné vzhľadom k výške spôsobenej škody, keďže je určujúce aj to, v akom rozsahu celková výška spôsobenej škody presahuje škodu veľkého rozsahu a pokiaľ ju presahuje o menšiu sumu, treba to považovať za priaznivejšiu situáciu pre obžalovaného,
- v prípade posudzovania konania podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 (zákon č. 300/2005 Z. z.) by obžalovanej pri právnej kvalifikácii podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. hrozilo uloženie trestu odňatia slobody so zákonom ustanovenou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody na 10 rokov až 15 rokov, zatiaľ čo pri uplatnenej právnej kvalifikácii podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 je zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody na 5 rokov až 12 rokov.
Odvolací súd po posúdení veci zistil, že prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por. a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. a v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne určito rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Odvolací súd v tomto ohľade poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery krajského súdu uvedené v napadnutom rozsudku a na logické a presvedčivé dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožnil a na ktoré poukazuje bez toho, aby ich opakoval v tomto rozhodnutí, pričom z pohľadu uplatnených odvolacích námietok obžalovanej odvolací súd z nich zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledujúcimi skutočnosťami.
Samotná obžalovaná vo svojich vyjadreniach (naposledy pred odvolacím súdom vo svojom vyjadrení v konečnom návrhu) nepopierala, že od jednotlivých poškodených obdržala dotknuté finančné prostriedky, popierala však, že by konala s podvodným úmyslom. V tejto súvislosti však práve zabezpečené dôkazy v konaní poukazujú na to, že finančné prostriedky boli od poškodených vylákané pod sľubom vysokých výnosov, ktoré však neboli ekonomicky reálne a uvedené je zrejmé z obsahu konkrétnych uzavretých zmlúv a tých skutočností, že takto získané finančné prostriedky neboli predmetom účtovného a daňového zaevidovania a nebolo preukázané, že by finančné prostriedky od poškodených boli reálne ekonomicky investované do tých aktivít, ktoré uvádzala poškodeným (stavebná činnosť, kúpa nehnuteľností a pod.), resp. do akýchkoľvek reálnych ekonomických aktivít, teda, že by obžalovanej činnosť súvisiaca so získaním finančných prostriedkov od poškodených mala reálny ekonomický základ. Práve naopak je zrejmé, že obžalovaná časť takto získaných finančných prostriedkov musela použiť na vyplácanie svojich záväzkov voči ďalším poškodeným, čo však bol stav trvalo neudržateľný a viedol k tomu, že svoje sľuby poškodeným nemohla reálne splniť.
V tomto ohľade sú, teda nedôvodné odvolacie námietky, v ktorých obžalovaná uvádzala, že finančné prostriedky od poškodených mala v úmysle zhodnotiť a nemala úmysel ich poškodiť a, že konala legálne. Rovnako je právne bezvýznamné, že poškodených k ničomu nenútila, nevyhrážala sa im a, že konali dobrovoľne a slobodne na základe písomne uzavretých zmlúv a, že každý vedel, že zhodnocovanie finančných vkladov je vysoko rizikové. Obžalovaná totiž nebola uznaná vinnou za konanie, ktorého obsahom by bolo, že finančné prostriedky získané od poškodených boli investované do reálnych ekonomických aktivít, ktoré boli neúspešné, ale za také konanie, ktorého obsahom bolo vylákanie finančných prostriedkov od poškodených s podvodným úmyslom bez toho, aby boli vôbec do reálnych ekonomických aktivít investované. Pokiaľ obžalovaná poukazovala, že zmluvy uzavrela aj s rodinnými príslušníkmi a s prokurátorom, tak uvedené nie je podstatné, keďže ak aj niektorým z dotknutých osôb vyplatila peniaze podľa uzavretej zmluvy, neznamená to neexistenciu podvodného úmyslu v jej konaní, keďže finančné prostriedky na vyplatenie niektorým osobám mala z finančných prostriedkov získaných následne od ďalších osôb na základe neskôr uzavretých zmlúv.
Konanie obžalovanej s finančnými prostriedkami poškodených nemalo žiadny reálny ekonomický základ a tvrdenie obžalovanej ohľadom investovania cez rakúsku obchodnú spoločnosť T.., osoby G. C. a F. D., resp. poukazovaním na svedkov L.. I. O. a O.. Dr. T. Z. A. nebola v konaní ani náznakom reálne potvrdzovaná a bola dokazovaním vyvrátená, ako to správne rozviedol v napadnutom rozsudku prvostupňový súd. Pokiaľ obžalovaná v odvolaní poukazuje na výpoveď svedka S. C. ako dôkaz v jej prospech s tým, že uviedol, že v F. sa s obžalovanou zúčastnil obchodných jednaní a malo ísť o peniaze jej klientov, tak treba uviesť, že tento svedok iba uviedol, že bol s obžalovanou v Rakúsku na nejakých rokovaniach, ku ktorým sa však nevedel bližšie reálne vyjadriť, nevedel uviesť, kedy boli rokovania, s kým boli rokovania ani, čo bolo ich obsahom.
Rovnako pokiaľ obžalovaná v odvolaní poukazuje na výpoveď svedkyne L.. I. O., že mala potvrdiť, že sa poznali s obžalovanou a že jej mala povedať, že obchoduje s nehnuteľnosťami, tak uvedené nie jepodstatné, keďže to nedokazuje, že s nehnuteľnosťami reálne obchodovala a táto svedkyňa výslovne uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by obžalovaná mala podnikať v Rakúsku. Rovnako tak svedok O.. Dr. T. Z. A., ktorý bol vypočutý (spolu so svedkyňou L.. I. O.) po zrušení prvého rozsudku vydaného krajským súdom v tejto veci za účelom potvrdenia vyjadrení obžalovanej o jej podnikateľských aktivitách v Rakúsku v oblasti výstavby a predaja nehnuteľností, nepotvrdil tvrdenia obžalovanej o jej podnikateľských aktivitách v Rakúsku a výslovne uviedol, že obžalovanú v čase spáchania skutku nepoznal a pozná ju od roku 2013 ako klientku.
Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na konanie vo vzťahu k poškodenému L.. O. O. v bode 2/ napadnutého rozsudku (pôvodne v bode 3/ podanej obžaloby), keď z výpovede tohto poškodeného vyplýva, že pod falošnou zámienkou zabezpečenia do týždňa nákupu eur v dobrom kurze od neho obžalovaná vylákala finančné prostriedky v sume 800 tis. Sk, avšak euro nezabezpečila a finančné prostriedky, na to poskytnuté, poškodenému nevrátila napriek opakovaným výzvam a aj v tomto prípade nebolo preukázané, že by obžalovaná reálne mala možnosť uvedené valuty v tom čase zabezpečiť.
Pokiaľ obžalovaná poukazovala v odvolaní, že pred skutkom, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania, viedla riadny život, tak uvedené je z pohľadu výroku o vine irelevantné (vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu je poľahčujúca okolnosť, na ktorú sa prihliada pri ukladaní trestu).
Na základe uvedených argumentov boli odvolacie námietky obžalovanej týkajúce sa výroku o uznaní viny vyhodnotené odvolacím súdom za neopodstatnené.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v bode 2/ podanej obžaloby bolo obžalovanej kladené za vinu aj ďalšie protiprávne konanie vo vzťahu k poškodenému L.. O. O. so spôsobením škody 860 tis. Sk, ktoré však nebolo podľa napadnutého rozsudku preukázané a tento čiastkový útok pokračovacieho trestného činu bol krajským súdom z tohto dôvodu vypustený zo skutkovej vety, proti čomu nepodala žiadna z procesných strán odvolanie a odvolací súd nezistil z vykonaného dokazovania relevantné skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s týmto záverom krajského súdu.
II. K výroku o treste
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov v § 31 a uložený trest musí zároveň zodpovedať účelu trestu ustanovenému v § 23 ods. 1. Účelom trestu je na jednej strane chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov a zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, na druhej strane má uložený trest vychovať odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), ktorý je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (vrátane poľahčujúcich a priťažujúcich okolností), osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou, na druhej strane na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Prvostupňový súd tieto skutočnosti dostatočným spôsobom v napadnutom rozsudku rozviedol a odvolací súd sa v zásade s nimi stotožnil (hoci uložený trest odvolací súd zmiernil, k čomu však došlo na základe novo zistenej skutočnosti ohľadom zdravotného stavu obžalovanej, ktorá v čase vydania napadnutého rozsudku bola neznáma, ako to vyplýva z ďalej uvedených skutočností) a osvojil si ich, pričom na tieto odkazuje bez potreby ich opakovanie v tomto rozhodnutí, avšak niektoré z nich zdôrazňuje a dopĺňa ich ďalej rozvedenými skutočnosťami.
Prvostupňovým súdom bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny a takto uložený trest v napadnutom rozsudku považoval odvolací súd za neprimeraný, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. e) Tr. por. a uvedené je odôvodnené nasledovným.
Na jednej strane konaním obžalovanej došlo k spôsobeniu škody prevyšujúcej niekoľkonásobne (viac ako šesťnásobne) škodu veľkého rozsahu voči 71 poškodeným, na druhej strane ku skutku došlo ešte v rokoch 1999 až 2002, pričom ohľadom osoby obžalovanej zo spisu vyplýva, že je slobodná, bezdetná a na jej predošlé odsúdenia (právoplatné v rokoch 2013-2014) sa v súčasnosti hľadí, akoby nebola odsúdená. Bez ohľadu na skutočnosť, že obžalovaná relevantným spôsobom prispela k samotnej dĺžke tohto konania (napr. nekonanie v období od 28. októbra 2008, kedy bol na obžalovanú vydaný krajským súdom príkaz na zatknutie, do 2. februára 2010, kedy došlo k zatknutiu obžalovanej, bolo spôsobené výlučne obžalovanou, ďalej došlo k opakovanému odročovaniu hlavného pojednávania na krajskom súde a verejného zasadnutia na odvolacom súdu z dôvodov na strane obžalovanej), nie je možné akceptovať, aby konanie hoci v kvantitatívne rozsiahlej veci vzhľadom na počet poškodených, ale skutkovo a právne veci nevymykajúcej sa štandardu obvyklých trestných vecí, trvalo po podaní obžaloby do vydania napadnutého rozsudku takmer 15 rokov (hoci už raz predtým krajským súdom vydaný rozsudok z roku 2013 bol odvolacím súdom zrušený). V tejto súvislosti odvolací súd vyššie podrobne uviedol úkony, ktoré boli vykonané vo veci po zrušení pôvodne vydaného rozsudku a vrátení spisu odvolacím súdom na krajský súd 30. mája 2014 a treba uviesť, že nové konanie po zrušení pôvodného rozsudku spočívajúce v zabezpečení výsluchu dvoch svedkov (hoci v jednom prípade cestou právnej pomoci rakúskymi justičnými orgánmi) a pripojenia trestných spisov z iných súdov ohľadom obžalovanej do vydania napadnutého rozsudku krajským súdom trvalo vyše štyri roky, čo je objektívne neakceptovateľné a v tomto ohľade nie je určujúce, či sa výsluchom svedkov zistili skutočnosti vyplývajúce z obhajobných tvrdení obžalovanej, resp. či sa obžalovaná na výsluchu svedkov osobne zúčastnila.
Vzhľadom na objektívne neakceptovateľnú dĺžku súdneho konania bolo preto správne, keď prvostupňový súd s poukazom na právo na prerokovanie veci v primeranej lehote vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, uložil trest odňatia slobody s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (v § 250 ods. 5 Tr. zák. je ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody na päť rokov až dvanásť rokov) vzhľadom na okolnosti prípadu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v prípade štandardnej dĺžky konania by nebolo možné pôvodne uložený trest v prvom rozsudku krajského súdu z 27. februára 2013 v strede zákonom ustanovenej trestnej sadzby považovať za neprimeraný.
Neprimeraná dĺžka trestného konania je závažným a nežiaducim javom, ktorý odporuje právu na spravodlivý proces a je v rozpore so základnými zásadami trestného konania, najmä so zásadou ustanovenou v § 2 ods. 4 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia prejednávať trestné veci čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou a uvedené konštatovanie vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe z posledných rokov, podľa ktorej dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (k tomu primerane R 10/2011, R 46/2017).
Podstatnou novou skutočnosťou, ktorú musel odvolací súd zohľadniť z pohľadu ukladaného trestu, bolo to, že po predložení veci odvolaciemu súdu nastala u obžalovanej vážna zmena v zdravotnom stave, ktorú odvolací súd posúdil v zmysle § 40 ods. 1 Tr. zák. a subsumoval ju pod pomery páchateľa. Z lekárskych správ ohľadom obžalovanej, ktoré boli oboznámené na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu ako listinné dôkazy, vyplýva, že po rozhodnutí prvostupňového súdu bol u obžalovanej zistený zhubný nádor krčka maternice presahujúci viaceré oblasti a zhubný nádor exocervixu maternice, pre ktoré bola dlhodobo hospitalizovaná (k čomu sa pridružilo následné zlyhanie obličky pri chemoterapii) a išlo o novú okolnosť, ktorú nemohol pri ukladaní trestu zobrať do úvahy krajský súd (v čase vydania napadnutého rozsudku išlo o okolnosť neznámu) a zohľadnil ju pri ukladaní trestu odvolací súd, a to tým spôsobom, že obžalovanej uložil miernejší nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo výmere tri roky, keďže použitie trestnej sadzby odňatiaslobody ustanovenej v § 250 ods. 5 Tr. zák. by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vzhľadom na okolnosti prípadu (podvodné konanie vo vzťahu k veľkému počtu poškodených so spôsobením niekoľkonásobne prevyšujúcej škody veľkého rozsahu) nebolo možné podľa odvolacieho súdu obžalovanej zmierniť trest výraznejším spôsobom, čo sa týka druhu trestu a jeho výmery, hoci ustanovenie § 40 ods. 5 písm. c) Tr. zák. umožňovalo uložiť trest odňatia slobody vo výmere najmenej jeden rok, a teda eventuálne aj podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, keďže väčšie zmiernenie trestu by považoval odvolací súd, aj po zohľadnení prieťahov v konaní a zdravotného stavu obžalovanej za neprimerané a v rozpore s účelom trestu, ktorého imanentnou súčasťou je spolu s individuálnou prevenciou, aj aspekt represie a generálnej prevencie.
Obžalovanú odvolací súd na rozdiel od napadnutého rozsudku na výkon trestu odňatia slobody zaradil do najmiernejšej, prvej nápravnovýchovnej skupiny s použitím § 39a ods. 3 Tr. zák., keďže so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň a povahu narušenia obžalovanej mal za to, že bude jej náprava a prevýchova v tejto skupine lepšie zaručená a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že ku skutku došlo ešte v rokoch 1999 až 2002 a v súčasnosti sa na obžalovanú ohľadom iných odsúdení hľadí, akoby nebola odsúdená, pričom bolo prihliadnuté aj na jej súčasný zdravotný stav.
Odvolací súd uvádza, že takto uložený trest obžalovanej je trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, zodpovedajúcim závažnosti spáchaného trestného činu, okolnostiam prípadu a osobe obžalovanej na jednej strane, ako aj neprimeranej dĺžke samotného konania na strane druhej, pričom v celom rozsahu zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom.
Pokiaľ prokurátor v odvolaní žiadal uložiť obžalovanej prísnejší trest odňatia slobody vo výmere osem a pol roka uloženej v prvom rozsudku vydanom krajským súdom 27. februára 2013 s poukazom na to, že návrhy obžalovanej na výsluchy svedkov, ktoré viedli k zrušeniu pôvodného odsudzujúceho rozsudku krajského súdu z 27. februára 2013, boli zavádzajúce a išlo o šikanózny výkon práva s cieľom oddialiť meritórne rozhodnutie za účelom zmiernenia trestu s poukazom na plynutie času pri prejednaní veci, tak s uvedeným sa odvolací súd nestotožnil. Právo navrhovať vykonanie dôkazov na svoju obhajobu patrí k základným právam obvinenej osoby a pokiaľ boli také návrhy súdom pripustené, hoci neboli nimi preukázané skutočnosti uvádzané obžalovanou, nemožno to považovať za zneužitia práva, resp. šikanózny výkon práva. To, že po zrušení prvého rozsudku vydaného krajským súdom, trvalo konanie, ktorého podstatou bolo vypočutie dvoch svedkov, štyri roky, nebolo spôsobené prioritne konaním obžalovanej, ktorá nemala napríklad vinu na tom, že výsluch svedka O. Z. A. cestou právnej pomoci bol riadne vykonaný až na štvrtýkrát (aby bol použiteľný ako dôkaz v konaní). Na základe toho prokurátorom v odvolaní navrhovaný trest bol podľa odvolacieho súdu neprimeraný z dôvodov podrobne vyššie rozvedených, a teda odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa § 256 Tr. por. (bod II. výroku tohto rozsudku).
III. K výroku o náhrade škody
Odvolací súd pripomína, že výrok o náhrade škody je výrokom, ako každý iný v meritórnom rozhodnutí a treba k nemu pristupovať s rovnakou vážnosťou aj pri jeho odôvodnení, čo krajský súd v napadnutom rozsudku neurobil. Odôvodnenie výroku o náhrade škody v napadnutom rozsudku dvoma všeobecnými vetami je neprijateľné a v tomto smere bol napadnutý rozsudok nepreskúmateľný (nie je z neho zistiteľné ako konkrétne dospel prvostupňový súd k sumám náhrady škody pri jednotlivých poškodených) a nezodpovedá požiadavkám kladeným zákonom a ustálenou súdnou praxou na odôvodnenie meritórneho rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva požiadavka, aby každé rozhodnutie (resp. každý výrok) bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené, keďže rozhodnutie by malo byť zákonné a spravodlivé (z pohľadu výroku) a presvedčivé (z pohľadu odôvodnenia) a súčasťou práva na spravodlivý proces je právo procesnej strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Po posúdení vykonaného dokazovania v konaní pred krajským súdom doplneného v odvolacom konaní zistil odvolací súd, že rozhodnutie o uplatnenom nároku niektorých poškodených na náhradu škody v napadnutom rozsudku krajského súdu bolo nesprávne, čo zakladalo dôvod jeho zrušenia podľa § 258 ods. 1 písm. f) Tr. por. a také zistenie je viazané na nasledujúce skutočnosti.
Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku priznal náhradu škody spolu 57 poškodeným, pričom však odvolací súd zistil, že
- poškodený O. V. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní (č. l. 1060-1061) výslovne uviedol, že náhradu škody si neuplatňuje a krajský súd v napadnutom rozsudku napriek tomu náhradu škody tomuto poškodenému priznal; odvolací súd pripomína, že priznať náhradu škody je možné len osobe, ktorá si nárok v konaní uplatnila a pokiaľ sa poškodený pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vyjadril, že náhradu škody si už neuplatňuje, nemožno rozhodnúť o povinnosti nahradiť škodu poškodenému, hoci pôvodne žiadal nahradiť škodu, a preto odvolací súd v tomto rozsudku o náhrade škody tohto poškodeného nerozhodoval,
- krajský súd v napadnutom rozsudku rozhodol o povinnosti obžalovanej nahradiť škodu aj voči poškodeným, ktorí boli v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nebohí (poškodení M. O., V. H., predtým T. a T. G.); odvolací súd pripomína, že smrťou fyzickej osoby zaniká spôsobilosť mať práva a povinnosti a zomrelej fyzickej osobe nemožno priznať náhradu škodu; odvolací súd teda zaviazal obžalovanú nahradiť škodu zisteným dedičom uvedených poškodených (po zomrelom M. O. matke P. O. - podľa osvedčenia o dedičstve ide o dedičku zo zákona v II. dedičskej skupine, po zomrelej V. H., predtým T., manželovi L.. U. H. a deťom O. T. a F. T. - podľa osvedčenia o dedičstve ide o dedičov v I. dedičskej skupine a po zomrelom T. G. manželke O. G. a deťom S. H. a V. R. - podľa uznesenia vo veci prejednania dedičstva ide o dedičov v I. dedičskej skupine), a to v prípade viacerých dedičov v pomere vyplývajúcom z dotknutých osvedčení o dedičstve, resp. z rozhodnutia súdu vo veci prejednania dedičstva, keďže podľa § 45 ods. 4 Tr. por. ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu,
- krajský súd v napadnutom rozsudku v prípade poškodených L.. N. Z., L.. H. G. a M. X. týmto priznal náhradu škody vo vyššej sume, než ktorá zodpovedala vykonanému dokazovaniu, a preto odvolací súd týmto poškodeným priznal náhradu škody v zodpovedajúcej sume, a to poškodenému L.. N. Z. priznal náhradu škody v sume 12.680,08 eur (382 tis. Sk) namiesto 19.916,35 eur, keďže obžalovanej spolu poskytol 600 tis. Sk, pričom mu bolo obžalovanou vyplatených 218 tis. Sk (jednotlivo 18 tis. Sk, 90 tis. Sk, 10 tis. Sk a 100 tis. Sk, č. l. 619-622, 1069-1070), poškodenému L.. H. G. priznal náhradu škody v sume 20.447,45 eur (616 tis. Sk) namiesto 21.841,59 eur, keďže obžalovanej spolu poskytol 700 tis. Sk, pričom mu bolo obžalovanou vyplatených 84 tis. Sk (dvakrát 42 tis. Sk, č. l. 1071) a poškodenému M. X. priznal náhradu škody v sume 7.866,96 eur (237 tis. Sk) namiesto 8.862,77 eur, keďže obžalovanej poskytol 300 tis. Sk, pričom mu bolo obžalovanou vyplatených 63 tis. Sk (dvakrát 31,5 tis. Sk, č. l. 1074-1075).
Odvolací súd teda uvedeným spôsobom upravil oproti napadnutému rozsudku výrok o uložení povinnosti obžalovanej nahradiť škodu poškodeným. Ostatným poškodeným, ktorým priznal náhradu škody prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, priznal náhradu škody v rovnakej sume aj odvolací súd v tomto rozsudku, keďže k spôsobeniu škody došlo úmyselným protiprávnym konaním obžalovanej (pritom samotná obžalovaná nespochybňovala ani pred odvolacím súdom prevzatie finančných prostriedkov od poškodených), bolo preukázané spôsobenie škody v dotknutej výške (príp. z vykonaného dokazovania vyplývalo, že obžalovaná mala byť zaviazaná k náhrade škody v prípade niektorých poškodených vo vyššej sume, avšak z dôvodu absencie odvolania proti dotknutému výroku nemohol odvolací súd zmeniť rozsudok v neprospech obžalovanej, keďže tomu bránila zásada zákazu „reformatio in peius" ustanovená v § 259 ods. 3 Tr. por., podľa ktorej v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody len na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného ohľadom takého výroku alebo odvolania poškodeného, čo v prejednávanej veci absentovalo, a teda bolo nevyhnutné výrok o náhrade škody z napadnutého rozsudku aj s nižšou sumou náhrady škody prevziať aj do rozsudku odvolacieho súdu) a medzi konaním obžalovanej a spôsobenou škodou je príčinná súvislosť. Z vykonaného dokazovaniapriznanie náhrady škody jednotlivým poškodeným v dotknutých sumách vyplývalo z týchto skutočností:
- poškodená O. G. obžalovanej poskytla 100 tis. Sk, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený L.. M. G. obžalovanej poskytol 2,5 tis. USD a 85 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený M. B. obžalovanej poskytol 300 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 36 tis. Sk,
- poškodená I. H. obžalovanej poskytla 160 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 23,2 tis. Sk,
- poškodená V. O. obžalovanej poskytla 10 tis. DEM a 3 tis USD, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený M. O. (dedička P. O.) - obžalovanej poskytol 364 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodená O. O. obžalovanej poskytla 364 tis. Sk, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodená V. A. obžalovanej poskytla 200 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 72 tis. Sk,
- poškodený A. Z. obžalovanej poskytol 200 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 24 tis. Sk,
- poškodený O. A. obžalovanej poskytol 100 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený M. R. obžalovanej poskytol 150 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 36 tis. Sk,
- poškodený O. O. obžalovanej poskytol 12,4 tis. W. a 300 tis. Sk (poškodený navyše uvádzal na hlavnom pojednávaní, že bez zmluvy „na dobré slovo" poskytol obžalovanej ďalších 400 tis. Sk), pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený M. R. obžalovanej poskytol 159,5 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený M. O. obžalovanej poskytol 213 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodená V. H., predtým T. (dedičia O. T., F. T. a L.. U. H.) obžalovanej poskytla 100 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 72 tis. Sk,
- poškodená V. W. obžalovanej poskytla 200 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 69 tis. Sk,
- poškodený T. G. (dedičia O. G., S. H. a V. R.) obžalovanej poskytol 100 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 48 tis. Sk,
- poškodený P. T. obžalovanej poskytol 600 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 207 tis. Sk,
- poškodená V. T. obžalovanej poskytla 200 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 60 tis. Sk,
- poškodená L.. W. B. obžalovanej poskytla 100 tis. Sk, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený M. W. obžalovanej poskytol 200 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 24 tis. Sk,
- poškodený M. C. obžalovanej poskytol 150 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený M. N. obžalovanej poskytol 229 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 6 tis. Sk,
- poškodený M. H. obžalovanej poskytol 232 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 54 tis. Sk,
- poškodená O.. O. U. obžalovanej poskytla 50 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 18 tis. Sk,
- poškodená L.. A. A. obžalovanej poskytla 100 tis. Sk, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodená O. S. obžalovanej poskytla 100 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 24 tis. Sk,
- poškodený M. G. obžalovanej poskytol 100 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadnefinančné prostriedky,
- poškodený M. B. obžalovanej poskytol 1 mil. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 274,4 tis. Sk,
- poškodená O.. O. F. obžalovanej poskytla 300 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 116,64 tis. Sk,
- poškodený M. T. obžalovanej poskytol 70 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 21,6 tis. Sk,
- poškodená C. S. obžalovanej poskytla 200 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 36 tis. Sk,
- poškodený O. S. obžalovanej poskytol 300 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 72 tis. Sk,
- poškodená F. C. obžalovanej poskytla 174 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 18 tis. Sk,
- poškodený S. H. obžalovanej poskytol 3,6 mil. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 600 tis. Sk,
- poškodený Z. T. obžalovanej poskytol 500 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 312,5 tis. Sk,
- poškodená I. V. obžalovanej poskytla 750 tis. Sk, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený O.. M. S. obžalovanej poskytol 8,4 tis. USD, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 8 tis. USD,
- poškodená N. S. obžalovanej poskytla 10 tis. USD, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 7 tis. USD a 56 tis. Sk,
- poškodený O. S. obžalovanej poskytol 100 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 42 tis. Sk,
- poškodená M. T. obžalovanej poskytla 50 tis. Sk, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený O. N. obžalovanej poskytol 200 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodená W. G. obžalovanej poskytla 5 tis. USD, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodená M. W. obžalovanej poskytla 197 tis. Sk, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený L.. R. W. obžalovanej poskytol 120 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený M. S. obžalovanej poskytol 600 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodená O. U. obžalovanej poskytla 300 tis. Sk a 5 tis. USD, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 48 tis. Sk a 900 USD,
- poškodená V. U. obžalovanej poskytla 100 tis. Sk a 5 tis. USD, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 45 tis. Sk,
- poškodená B. U. obžalovanej poskytla 7 tis. USD, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 3 tis. USD,
- poškodený L.. N. Z. obžalovanej poskytol 600 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 218 tis. Sk,
- poškodená V. W. obžalovanej poskytla 180 tis. Sk, pričom obžalovanou jej bolo vyplatených 18 tis. Sk,
- poškodený L.. H. G. obžalovanej poskytol 700 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 84 tis. Sk,
- poškodený M. X. obžalovanej poskytol 300 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 63 tis. Sk,
- poškodená V. G. obžalovanej poskytla 50 tis. Sk, pričom obžalovanou jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený O. obžalovanej poskytol 125 tis. Sk, pričom obžalovanou mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky,
- poškodený L.. O. O. obžalovanej poskytol 800 tis. Sk, pričom obžalovanou mu bolo vyplatených 232 tis. Sk.
Odvolací súd v tomto rozsudku vo výroku o odkázaní poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych (obdobne ako vo výroku o priznaní náhrady škody) namiesto zomrelých poškodených (M. O., V. H., predtým T. a T. G.) uviedol ich dedičov, neuviedol poškodeného O. V. (nežiadal náhradu škody ako je uvedené vyššie) a neuviedol ani poškodenú M. T. (žiadala náhradu škody vo výške, ktorá jej bola priznaná, č. l. 1063) s tým, že vo výroku boli uvedení tí poškodení, ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody vo vyššej sume, než ktorá im bola rozsudkom priznaná.
Zároveň odvolací súd vo výroku o náhrade škody poškodených označil správnymi údajmi o ich osobách zistenými z registra obyvateľov oproti nepresnostiam ohľadom niektorých z poškodených uvedených v napadnutom rozsudku.
Zhrnutím odvolací súd uvádza, že na základe podaného odvolania obžalovanej v bode I. výroku tohto rozhodnutia zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a náhrade škody, pričom obžalovanej uložil miernejší trest odňatia slobody a upravil výrok o náhrade škody ohľadom poškodených, ktorí zomreli a poškodených, ktorým prvostupňový súd priznal náhradu škody vo vyššej sume, než ktorá vyplývala z vykonaného dokazovania, ako aj vypustil z výroku o náhrade škody poškodeného, ktorý sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že nežiada náhradu škody. Zároveň v bode II. výroku tohto rozhodnutia zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Odvolací súd pritom rozhodol sám rozsudkom, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Vo výroku o vine zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.