5 To 15/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti

obžalovanému J.   M.   a spol.   pre prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20,

§ 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.   a iné o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných J. M., M. M.

a RNDr. F. O. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. apríla 2010,

sp. zn. PK-2T 18/2009, na neverejnom zasadnutí konanom 2. júna 2011 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok  

z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. apríla 2010, sp. zn.

PK-2T 18/2009, boli obžalovaní J. M. a M. M. uznaní za vinných z prečinu podplácania

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 333 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný RNDr. F. O. zo zločinu

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

obžalovaní J. M. a M. M.

J. M. prostredníctvom M. M. na bližšie nezistenom mieste V. v období od 10. decembra 2007

do 12. marca 2008 prisľúbil obžalovanému RNDr. F. O. finančný úplatok vo výške 340 000

Sk (11 285,32 €) za to, že ako poslanec M. zvolený ako nezávislý kandidát na spoločnej

kandidátke politických strán S.S.H.S. bude sám hlasovať, a zabezpečí aj ďalšie poslanecké

hlasy svojho poslaneckého klubu potrebné na schválenie dvoch poslaneckých návrhov

týkajúcich sa v prvom návrhu schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru

nachádzajúceho sa v rodinnom dome na ul. H., číslo parcely X., na prízemí so vstupom z H.

s výmerou 130,16 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach

domu a alikvotnej časti pozemkov o veľkosti 3 165/10 000 prislúchajúceho k nebytovému

priestoru pre nájomcu nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu

3 620 000 Sk (120 161,98 €) a v druhom návrhu odpredaja bytov Č. v rodinnom dome H.,

súpisné číslo X. na parcele č. X., k.ú. S.S., v rozsahu byt Č. vrátane spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo

veľkosti 3 337/10 000 pre J. M. a A. M. za kúpnu cenu 870 000 Sk (28 878,71 €) a byt Č.,

vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj

spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3 498/10 000 pre Mgr. J. U. za kúpnu cenu

1 000 000 Sk (33 199,92 €),

obžalovaný RNDr. F. O.

v presne nezistenom čase v období od 10. decembra 2007 do 12. marca 2008 na bližšie

nezistenom mieste V. ako poslanec M. zvolený ako nezávislý kandidát na spoločnej

kandidátke politických strán S.S.H.S., si dal sľúbiť od obžalovaného J. M. prostredníctvom

obžalovaného M. M. finančnú hotovosť vo výške 340 000 Sk (11 285,32 €) za to, že na

rokovaniach M. pri schvaľovaní dvoch samostatných návrhov týkajúcich sa v prvom návrhu

schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru nachádzajúceho sa v rodinnom dome na

ul. H., súpisné číslo X., k.ú. S.S. č. parcely X., na prízemí so vstupom z H. s výmerou 130,16

m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a alikvotnej

časti pozemkov o veľkosti 3 165/10 000 prislúchajúceho k nebytovému priestoru pre nájomcu

nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu 3 620 000 Sk

(120 161,98 €) a v druhom návrhu odpredaja bytov Č. v rodinnom dome H., súpisné číslo X.

na parcele č. X., k.ú. S.S., v rozsahu byt Č. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti   3 337/10 000 pre J. M. a A. M. za kúpnu cenu 870 000 Sk (28 878,71 €) a byt Č., vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu

ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3 498/10 000 pre Mgr. J. U. za

kúpnu cenu 1 000 000 Sk (33 199,92 €) bude ako poslanec M. hlasovať za ich schválenie

a taktiež aj za to, že zabezpečí ďalšie poslanecké hlasy svojho poslaneckého klubu, pričom

dňa 11. marca 2008 na XIII. rokovaní M. hlasoval za tieto návrhy.

Za to boli obžalovaní J. M. a M. M. odsúdení podľa § 333 ods. 1 Tr. zák. za použitia

§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest, a to obžalovaný J. M. vo výške 7 000 €

a obžalovaný M. M.. vo výške 3 000 €.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil súd

podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obom obžalovaným náhradné tresty odňatia slobody vo výmere

6 (šesť) mesiacov u každého z nich.

Obžalovaný RNDr. F. O. bol odsúdený podľa § 329 ods. 1 Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložený.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. stanovil obžalovanému skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému zákaz stretávania sa s obžalovanými J. M. a M. M. počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj peňažný trest vo výške 5 000 €.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. rozhodol, že vymožená suma peňažného trestu pripadá

štátu.

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil

podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1(jeden)

rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti

výkonu akejkoľvek funkcie v orgánoch miestnej samosprávy na dobu 5 (päť) rokov.

Naproti tomu špecializovaný trestný súd tým istým rozsudkom obžalovaného

Ing. P. C. oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby pre skutok

po právnej stránke posúdený ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 28. februára 2008 ako poslanec M. po otvorení XIII. rokovania M. v rozpore s  

§ 14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 a § 16 Rokovacieho

poriadku M. v úmysle zadovážiť pre obžalovaného J. M. neoprávnený prospech, účelovo

predložil dva už predtým neschválené poslanecké návrhy

bez prerokovania v majetkovej komisii a v mestskej rade týkajúce sa v prvom rade návrhu

schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru, ktorý sa nachádza v rodinnom dome

na ul. H., súpisné číslo X., katastrálne územie S., číslo parcely X., na prízemí so vstupom z H.

s výmerou 130,16 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach

domu a alikvotnej časti pozemkov o veľkosti 3 165/10 000 prislúchajúceho k nebytovému

priestoru, pre nájomcu nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu

3 620 000 Sk (20 161,98 €) a druhý návrh týkajúci sa odpredaja bytov Č.   a Č. v rodinnom

dome H., súpisné číslo X., na parcele č. X., k. ú. S.S., v rozsahu byt Č., vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj

spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3 337/10 000, pre J. M. a A. M. za kúpnu cenu 870 000 Sk (28 878,71 €) a byt Č., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti   3 498/10 000, pre Mgr. J. U. za kúpnu cenu 1 000 000 Sk (33 199,92 €) takým spôsobom, aby

sa poslanci zúčastnení na predmetnom rokovaní nemali možnosť s týmito návrhmi

oboznámiť, aby ani nevedeli čo bolo predložené, čo malo napomôcť hlasovaniu v prospech

odpredaja týchto nehnuteľností na základe čoho boli poslancami predmetné návrhy schválené

a zaradené do rokovania na predmetnej schôdzi ako samostatné body Č. 3/1 a 23/2 a dňa  

11. marca 2008 boli poslancami M.M. na pokračovaní   XIII. rokovania M.M.M. aj

poskytnutím jeho poslaneckého hlasu schválené, pričom postupoval aj v rozpore s § 25 ods. 1

písm. d/ a § 26 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice

o hlavnom pojednávaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) do viny u obžalovaných J. M. a M. M., do viny

i trestu v prípade obžalovaného RNDr. F. O. a do oslobodenia v prípade obžalovaného

Ing. P. C. a obžalovaní J. M., M. M. a RNDr. F. O. podali odvolanie do viny. Včas podané

odvolanie všetci odôvodnili v osobitnom písomnom podaní, obžalovaní prostredníctvom

svojich obhajcov.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva

v neprospech obžalovaných. Vyslovil názor, že obžalovaný RNDr. F. O. konal ako verejný

činiteľ (§ 128 ods. 1 Tr. zák.), keďže konal ako poslanec orgánu územnej samosprávy.

Pripustil, že obžalovaný nemal sám o sebe rozhodovaciu právomoc, ale je zrejmé, že nie

každý občan má právo rozhodovať o návrhu na odpredaj majetku mesta, ale toto právo má

presne vymedzený okruh osôb, medzi inými aj poslanci M.M., teda osoby pri výkone funkcie

verejného činiteľa. Obžalovaný sa dopustil konania v súvislosti s výkonom funkcie verejného

činiteľa – poslanca M.M., pretože právo hlasovať o takýchto návrhoch môžu len poslanci

M.M., ktorí sú verejnými činiteľmi. Ak obžalovaný prijal úplatok za hlasovanie v M., konal

ako verejný činiteľ. Potom obžalovaný J. M., ktorý prostredníctvom obžalovaného M. M.

poskytol obžalovanému RNDr. O. ako poslancovi M.M. úplatok za jeho kladné hlasovanie za

návrh na odpredaj majetku mesta a za získanie ďalších poslaneckých hlasov, tak poskytli

úplatok verejnému činiteľovi.

K oslobodzujúcej časti rozsudku prokurátor v odvolaní uviedol, že obžalovaný

Ing. P. C. ako poslanec M.M. mal v zmysle § 65 ods. 2 rokovacieho poriadku M. oprávnenie

predkladať mestskému zastupiteľstvu podnety a návrhy, ale na druhej strane rokovací

poriadok upravuje aj postup, akým spôsobom sa návrhy predkladajú. Prípravu materiálov

k rokovaniu M. M. upravuje § 14 rokovacieho poriadku, podľa ktorého majú byť predkladané

materiály vypracované tak, aby poskytovali pravdivé, právne a vecne overené informácie,

ktoré výstižne a zrozumiteľne objasňujú problém, ktorý má byť prerokovaný. Podľa odseku 2

predmetného ustanovenia, materiál, ktorý nebol spracovaný a predložený podľa odseku 1,

nemôže byť predmetom rokovania M. M. Mimoriadne možno takýto návrh predložiť aj na

návrh poslanca mimo programu rokovania. Čo sa týka zaraďovania návrhov na rokovanie M.M. prokurátor poukázal na § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3 rokovacieho poriadku ako aj na

ustanovenie § 25 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V danom prípade obžalovaný Ing. P. C. nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že predmetné návrhy predložil

účelovo priamo na rokovaní M. M. tak, aby sa poslanci s týmito návrhmi nemohli vopred

oboznámiť. Obžalovaný podľa prokurátora svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty žalovaného zločinu.

V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovaným

J. M., M. M. a RNDr. F. O. zrušiť vo výroku o vine a konanie obžalovaných J. M. a M. M.

kvalifikovať podľa obžaloby ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 333

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a konanie obžalovaného RNDr. F. O. ako zločin prijímania

úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Čo sa týka uložených trestov, nemá výhrady voči

trestom uloženým obžalovaným J. M. a M. M. Obžalovanému RNDr. F. O. navrhol uložiť

trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, s ostatnými trestami u tohto obžalovaného vyslovil

spokojnosť.

V prípade obžalovaného Ing. P. C. navrhol oslobodzujúci výrok napadnutého

rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Obžalovaný J. M. v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd sa v jeho prípade nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Naďalej trvá

na tom, že žalovaného skutku sa nedopustil, nikomu úplatok nesľúbil, ani nedal. Vytýkal súdu

prvého stupňa, že celé rozhodnutie o jeho vine je založené iba na záznamoch z odpočúvania

telefonických hovorov. V súvislosti s týmito záznamami uviedol, že nie všetko, čo odznelo v rámci telefonických hovorov bolo vážne myslené a pravdivé. Väčšina jeho výrokov bola

vedená v snahe dosiahnuť cieľ, ktorý bezprostredne sledoval, aby sa celá záležitosť odpredaja

bytu a nebytových priestorov pohla z mŕtveho bodu a celý proces sa uzavrel. S touto jeho

obranou sa súd prvého stupňa nezaoberal. Ďalej poukázal na skutočnosť, že svedok Ing. J. M.

podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťažnosť, kde namietal, že vydaním príkazu na

jeho odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky došlo k porušeniu jeho základných

práv, pričom ústavný súd jeho sťažnosť prijal. Na potvrdenie toho doložil k odvolaniu kópiu uznesenia ústavného súdu, č. k. II.ÚS 176/2010-9, z 8. apríla 2010. Podľa jeho názoru mal

súd vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o podanej sťažnosti, pretože sa tým vyrieši otázka,

či príkaz na odpočúvanie jeho telefónu bol vydaný v súlade s Ústavou, resp. s medzinárodnou zmluvou o ľudských právach.

Okrem toho vytýkal, že vyšetrovateľ už v prípravnom konaní podrobil selekcii získané

záznamy z odpočúvania telefonických hovorov a predložil súdu iba niektoré nahrávky, ktoré

on sám považoval za relevantné. Nedá sa vylúčiť, že z ďalších záznamov, ktoré boli

uskutočnené a ktoré nemal súd k dispozícii, možno dospieť k iným záverom. Navrhol preto

svojmu odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe a domáhal

sa oslobodenia spod obžaloby.

Obžalovaný M. M. v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že v priebehu celého

konania nebol produkovaný priamy dôkaz, ktorý by vyvracal jeho obranu. Výrok súdu o jeho

vine je postavený na subjektívnom výklade niekoľkých telefonátov bez potvrdenia

konkrétnym dôkazom. Navrhol preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušiť

a domáhal sa oslobodenia spod obžaloby.

Obžalovaný RNDr. F. O. úvodom svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa

správne vychádzal z ustálenej súdnej praxe a správne odôvodnil záver, že ho nemožno

považovať za verejného činiteľa. V tejto otázke sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,

a preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319

Tr. por.

V ďalšom však nesúhlasí so závermi špecializovaného trestného súdu. Pri ustálení

jeho viny vychádzal predovšetkým z obsahu telefonických hovorov najmä medzi

obžalovanými M. a M. z 10. decembra 2007, 11. decembra 2007, 28. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008 ako aj hovorov medzi ním a obžalovaným

M. z 25. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008. Poukázal

na rozpory vo vyjadreniach obžalovaného M. Konkrétne poukazoval

na jednotlivé hovory, ktoré podľa neho vyvracajú tvrdenia súdu o jeho vine. Za najzávažnejší

nedostatok náležitého zistenia skutkového stavu však považuje skutočnosť, že vyšetrovateľ

i prokurátorka svojím jednostranným rozhodnutím urobili účelovú selekciu záznamov

z odpočúvania. Len časť sprístupnili obhajobe a predložili súdu. Oprávnene sa preto

domnieva, že išlo najmä o tie, ktoré mali preukázať ich vinu. Vytýkal, že v spise nie je žiadny záznam z odpočúvania jeho osobného telefónu, žiadny záznam z toho, že by niekomu volal,

prípadne niekto volal jemu, čo považuje za absurdné. Poukazoval na ustanovenie § 115 ods. 8 Tr. por., ktoré ustanovenie orgány činné v trestnom konaní nerešpektovali. V závere svojho

odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a/ - písm. c/ Tr. por.

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, že niet

dôvodu na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ani na zrušenie rozsudku podľa

§ 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno

prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Dospel

pritom k záveru, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, ktoré trpí podstatnými

chybami konania, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a rozsudok súdu prvého

stupňa je založený na nejasných a neúplných skutkových zisteniach, pričom sa nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a tým

vznikli pochybnosti o správností skutkových zistení, na ktorých objasnenie bude potrebné

dôkazy opakovať, alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).

Predovšetkým treba uviesť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o vine

obžalovaných J. M., M. M. i RNDr. F. O. založil na základe záznamov z odpočúvania

telefonických hovorov medzi obžalovanými, pričom v dôvodoch rozhodnutia konkrétne spomenul záznamy z hovorov medzi obžalovanými M. a M. uskutočnenými v dňoch

10. decembra 2007, 11. decembra 2007, 28. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008

a 25. marca 2008 a záznamy z odpočúvania telefonických hovorov medzi obžalovanými

M. a O. z 25. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008. Práve na túto

skutočnosť poukazovali obžalovaní aj v dôvodoch svojho odvolania s tým, že žiadny iný

relevantný dôkaz v ich neprospech nebol v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní

produkovaný.

V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že trestné stíhanie v našom právnom

poriadku je vedené vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality (§ 2 ods. 6 Tr. por. )

a že v trestnom konaní v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, teda aj informácie získané použitím informačno-

technických prostriedkov, pokiaľ boli získané zákonným spôsobom.

Z ustanovenia § 278 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že súd môže pri svojom rozhodnutí

prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa iba

o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. V posudzovanej veci to znamená,

že súd mohol pri svojom rozhodnutí prihliadať na informácie získané pomocou informačno-

technických prostriedkov (záznamy z odpočúvania), pokiaľ boli v priebehu hlavného

pojednávania tieto dôkazy vykonané zákonným spôsobom. Predpokladom vykonania takéhoto

dôkazu je však spísanie protokolu o tomto úkone, ktorý musí obsahovať zákonom stanovené

podstatné náležitosti (§ 115 ods. 6 Tr. por.). Nevyhnutnou súčasťou tohto protokolu, ktorý

vyhotovuje príslušník policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie je uvedenie údajov

o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania ako i osobe, ktorá záznam vyhotovila.

Do spisu sa zakladá, ak to vyhotovený záznam umožňuje doslovný prepis záznamu

o uskutočnenej telefonickej prevádzke, ktorý sa neutajuje. V prípade, že doslovný prepis

záznamu obsahuje utajované skutočnosti, utajujú sa podľa osobitného predpisu.

Procesný postup ako má súd na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy získané

pomocou informačno-technických prostriedkov presne upravuje ustanovenie § 270 ods. 2

Tr. por., podľa ktorého zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz

vykoná na technickom zariadení. Ak to povaha veci pripúšťa, môže sa vykonať

aj oboznámením jeho písomného prepisu. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom,

akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Tieto skutočnosti súd zisťuje z listín založených v utajovanej prílohe, a tak fakticky verifikuje, či záznam o odpočúvaní

telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný zákonným spôsobom.

V posudzovanej veci však z prepisu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. februára

2010 (č.l. 297-313 prepisu) nevyplýva, ako súd prvého stupňa verifikoval zákonnosť vydania

súdnych príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, ako boli

povereným príslušníkom policajného zboru vykonávajúcim odpočúvanie vykonané. Žiadna

vyššie spomínaná správa nebola na hlavnom pojednávaní oboznámená. Získané záznamy

z odpočúvania síce súd prvého stupňa prehral na technickom zariadení, avšak na tento dôkaz

nemožno vzhľadom na vyššie citované ustanovenie prihliadať, pretože nebol vykonaný

zákonným spôsobom. K tomu, aby súd prvého stupňa mohol získané záznamy použiť ako dôkaz, bude potrebné verifikovať, či odpočúvanie a záznamy z nich boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom. V danom prípade to znamená, že v zápisnici o hlavnom

pojednávaní sa zaznamenajú skutočnosti, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený

alebo získaný. Následne bude môcť súd vykonať dôkaz opätovným prehratím záznamov

na technickom zariadení v súlade s ustanovením § 270 ods. 2 Tr. por. Pri dodržaní tohto

postupu bude dôkaz vykonaný zákonným spôsobom a súd bude môcť na takto vykonaný

dôkaz pri svojom rozhodovaní prihliadnuť.

Ďalším pochybením súdu prvého stupňa, ako na to správne poukázali aj obžalovaní

v dôvodoch svojho odvolania je skutočnosť, že orgány prípravného konania a prokurátor

nezabezpečili do spisu všetky nahrávky telefonických hovorov medzi obžalovanými.

Súčasťou spisového materiálu sú prepisy hovorov i CD nosiče obžalovaných M., M., C.,

ako aj svedkov Mgr. U., Ing. M., ale už nie obžalovaného RNDr. O.. U tohto obžalovaného

orgány prípravného konania založili do spisu iba výpis odchádzajúcich hovorov z jeho

telefónu. Možno preto súhlasiť s námietkami obžalovaných, že v prípravnom konaní došlo

k určitej selekcii hovorov. Obžalovaní, ich obhajcovia, ani súd prvého stupňa tak nemali

možnosť oboznámiť sa so všetkými zadováženými dôkazmi. Uvedeným postupom tak došlo

k závažnému porušeniu práv obhajoby a možno súhlasiť s námietkami obžalovaných, že vo

veci nebol náležite zistený skutkový stav. Najvyšší súd pritom zistil, že všetky nahrávky ešte

existujú na príslušnom útvare Policajného zboru. Zatiaľ nedošlo k ich zničeniu podľa § 115

ods. 8 Tr. por. Z toho dôvodu bude potrebné všetky CD nosiče s nahrávkami telefonických

hovorov od príslušného útvaru vyžiadať, a potom vykonať dôkaz na hlavnom pojednávaní ich

prehratím na technickom zariadení. Posúdenie dôležitosti jednotlivých nahrávok pre potreby

trestného konania v danom prípade bude na senáte súdu prvého stupňa.  

Odvolacie námietky prokurátora smerovali aj voči právnej kvalifikácii konania

obžalovaných J. M., M. M. a RNDr. F. O., ku ktorej dospel súd prvého stupňa. Zmenu

právnej kvalifikácie súd v podstate odôvodnil tým, že obžalovaný RNDr. O. bol síce voleným

funkcionárom samosprávy – poslancom M.M., napriek tomu ho nemožno považovať

za verejného činiteľa. Pojem právomoci musí podľa súdu prvého stupňa obsahovať v sebe

vždy prvok moci a rozhodovania. V posudzovanom prípade však prvok moci a rozhodovania

obžalovanému neprislúchal. O odpredaji totiž rozhodol kolektívny orgán – M. V tejto

súvislosti poukazoval súd prvého stupňa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 2 Tz 22/2004.

V tejto súvislosti považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že so závermi uvedenými

v citovanom uznesení, sp. zn. 2 Tz 22/2004, je potrebné súhlasiť. Zároveň však pripomína,

že išlo celkom o iný prípad a závery v ňom uvedené nemožno automaticky aplikovať na teraz

posudzovanú vec.

Kto je verejným činiteľom upravuje ustanovenie § 128 Tr. zák., pričom podľa tohto

ustanovenia treba za verejného činiteľa považovať aj poslanca orgánu územnej samosprávy.

V posudzovanej veci obžalovaný RNDr. F. O. vystupoval ako v komunálnych voľbách z roku

2006 riadne zvolený poslanec M.M. Práve preto ako na poslanca M.M. sa na neho obrátil

obžalovaný M. s tým, aby pri hlasovaní o odpredaji majetku mesta presadil jeho odpredaj

spoluobžalovanému M. Súd prvého stupňa pri právnej kvalifikácii použil príliš zúžený a tým

aj nesprávny výklad ustanovenia § 128 Tr. zák. Tu treba vychádzať z príslušných ustanovení

zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú

právomoci orgánov miestnej samosprávy a práva poslancov. Vzhľadom k tomu je potrebné

súhlasiť s názorom prokurátora, že obžalovaný ako poslanec síce nemal sám o sebe

rozhodovaciu právomoc, ale na druhej strane jedine ako poslanec M. M. mohol rozhodovať

o návrhu na odpredaj majetku mesta, pričom pri rozhodovaní bol povinný obhajovať záujmy

mesta a jej obyvateľov.

Pokiaľ by sa po doplnení dokazovania potvrdila skutková verzia uvedená v obžalobe,

potom bude potrebné z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovaného RNDr. O.

uvažovať o tom, že sa konania dopustil v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa.

Prichádza do úvahy posúdiť jeho konanie podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa

§ 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.   Následne i konanie obžalovaných J. M. a M.. M. by bolo

potrebné kvalifikovať v súlade s obžalobou ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa

§ 20, § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože konania sa dopustili voči verejnému

činiteľovi.

Z tohto pohľadu sa potom tresty uložené súdom prvého stupňa javia neprimerane

mierne a v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák. Trest v zmysle tohto ustanovenia má

nielen ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, ale zároveň zabezpečiť

aj prevýchovu páchateľa a súčasne zabezpečiť prevenciu, t.j. odradiť iných od páchania

trestných činov. Súdom uložené tresty však podľa názoru najvyššieho súdu neplnia ani jednu

funkciu.

V posudzovanej veci podal prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaných, a preto

v prípade zmeny právnej kvalifikácie ich konania nič nebráni súdu prvého stupňa, aby uložil

obžalovaným prísnejšie tresty v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Čo sa týka odvolania prokurátora vo vzťahu k obžalovanému Ing. P. C., najvyšší súd

pripomína, že zistené procesné pochybenia so záznamami telefonických hovorov sa vzťahujú

aj na tohto obžalovaného. Za danej situácie je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa

v prípade obžalovaného Ing. P. C. predčasné. Pre ich procesnú chybu nebolo možné takto

získané záznamy telefonických hovorov hodnotiť. Z toho dôvodu nepovažoval za potrebné

zaoberať sa bližšie dôvodmi uvedenými v odvolaní.  

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

na podklade odvolania obžalovaných J. M., M. M., RNDr. F. O. ako aj prokurátora rozsudok

súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a podľa  

§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať procesné úkony a dôkazy,

ktorých nevykonanie sa v tomto uznesení vytýka, prípadne aj ďalšie, pokiaľ sa pre riadne

objasnenie veci ukáže byť nevyhnutným a potom vo veci v súlade so zisteným skutkovým

stavom a so zákonom meritórne rozhodnúť.

P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 2. júna 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: A. Halászová