5To/13/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obžalovanému K. H. a spol. pre trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z. z. na verejnom zasadnutí konanom 15. júna 2017 v Bratislave prejednal odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave a obžalovaných I. Á., K. H., I. F. a Q. N. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. apríla 2016, sp. zn. 1 T 1/2002, a takto

rozhodol:

I. Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005 z r u š u j e s a napadnutý rozsudok u obžalovaných K. H., I. F. a Q. N. vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 259 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005

obžalovaný K. H., rodený H., narodený XX. K. XXXX v R., trvale bytom L. C. č. XX, XXX XX R.

s a o d s u d z u j e

podľa § 148 ods. 5 s poukazom na § 40 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z. z. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov;

podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z. z. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a súčasne sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov;

podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 54 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z. z. sa mu u k l a d á peňažný trest vo výmere 10 000 € (slovom: desaťtisíc eur);

podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, sa mu u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka;

obžalovaný I. F., rodený F., narodený X. X. XXXX v E., trvale bytom S. X, XXX XX E.

s a o d s u d z u j e

podľa § 148 ods. 5 s poukazom na § 40 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z. z. na samostatný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov;

podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z. z. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a súčasne sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov;

obžalovaný Q. N., rodený N., narodený XX. Z. XXXX v C., trvale bytom C. XXX, XXX XX Ž.

s a o d s u d z u j e

podľa § 148 ods. 5 s poukazom na § 40 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z. z. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka;

podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z. z. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a súčasne sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 2 (dvoch) rokov.

II. Podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa odvolania obžalovaných I. Á., K. H. a I. F. z a m i e t a j ú.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 18. apríla 2016, sp. zn. 1 T 1/2002 uznal obžalovaného I. Á. v bodoch 1/ a 2/, obžalovaných K. H. a I. F. v bode 2/ a obžalovaného Q. N. v bode 3/ rozsudku vinných z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 177/1993 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“) z toho v bode 2/ u obžalovaných I. Á., K. H.Ö. a I. F. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a v bode 3/ u obžalovaného Q. N. formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

1/ obžalovaný I. Á. vystupujúc ako splnomocnený zástupca spoločnosti PROXIMA, spol. s r. o., Praha 4, Česká republika, uzatvoril 15. augusta 1997 v Leopoldove v spoločnosti Leopold Ferm s.r.o. kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej 15. augusta 1997 odobral zo spoločnosti Leopold Ferm s.r.o., Leopoldov 19.885 litrov 96,5 % nedenaturovaného etylalkoholu (=19.189 la) s tým, že tento bude vyvezený do Českej republiky pre spoločnosť PROXIMA, spol. s r. o., Praha 4, a preto mu bola za odobratý lieh faktúrou č. 3010122 fakturovaná cena bez dane, v celkovej čiastke 441.347,- Sk, ktorú zaplatil osobne v spoločnosti Leopold Ferm s.r.o., Leopoldov a následne do uvedenej spoločnosti osobne doručil colný doklad - Jednotnú colnú deklaráciu - potvrdený sfalšovaným odtlačkom pečiatky hraničnej výstupnej colnice - CLO SENICA 6526, ktorým preukazoval vývoz liehu do Českej republiky, hoci vedel, že tento bol vyložený na území Slovenskej republiky. Týmto konaním poškodil štátny rozpočet SR na spotrebnej dani o sumu 4.605.360,- Sk a na dani z pridanej hodnoty o sumu 1.160.742,60 Sk, teda celkovo o sumu 5.766.102,60 Sk.

2/ obžalovaní I. Á., K. H., I. F. a doteraz nezistená osoba sa dohodli, že zakúpia jemný rafinovaný lieh pre tuzemskú nelegálnu výrobu destilátov, a to za cenu bez dane z pridanej hodnoty a bez spotrebnej dane. Za týmto účelom obžalovaný I. Á. vystupujúc ako sprostredkovateľ obchodu 21. augusta 1997 v Leopoldove navštívil obchodnú spoločnosť Leopold Ferm s.r.o. spoločne s doteraz nezistenou osobou, ktorú prezentoval ako obchodného zástupcu spoločnosti O.O.O. VASBOKO Krivi Rog z Ukrajiny a ktorá so spoločnosťou Leopold Ferm s.r.o. Leopoldov uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu na odber jemného rafinovaného liehu s tým, že tento bude vyvezený do zahraničia - na Ukrajinu a tak na základe tejto zmluvy bolovyskladnených a odobratých:

a/ 21. augusta 1997 - 20.649 litrov 96,6 % nedenaturovaného etylalkoholu (=19.947 la), za ktorý bola faktúrou č. 3010123 fakturovaná cena 458.781,- Sk bez spotrebnej dane z liehu, ktorá predstavuje sumu 4.787.280,- Sk a bez dane z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje sumu 1.206.594,- Sk, b/ 22. augusta 1997 - 15.922 litrov 96,6 % nedenaturovaného etylalkoholu (=15.380 la), za ktorý bola faktúrou č. 3010124 fakturovaná cena 407.570,- Sk bez spotrebnej dane z liehu, ktorá predstavuje sumu 3.691.200,- Sk a bez dane z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje sumu 942.717,10 Sk, c/ 26. augusta 1997 - 21.731 litrov 96,6 % nedenaturovaného etylalkoholu (=20.992 la), za ktorý bola faktúrou č. 3010128 fakturovaná cena 499.813,- Sk bez spotrebnej dane z liehu, ktorá predstavuje sumu 5.038.080,- Sk a bez dane z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje sumu 1.273.715,40 Sk, d/ 26. augusta 1997 - 23.740 litrov 96,6 % nedenaturovaného etylalkoholu (=22.933 la), za ktorý bola faktúrou č. 3010127 fakturovaná cena 527.459,- Sk bez spotrebnej dane z liehu, ktorá predstavuje sumu 5.503.920,- Sk a bez dane z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje sumu 1.387.217,20 Sk.

Obžalovaný I. Á. vo všetkých týchto prípadoch zaplatil za odobratý lieh fakturovanú cenu bez dane a do spoločnosti Leopold Ferm s.r.o., Leopoldov doručil príslušné colné doklady - Jednotné colné deklarácie, ktoré boli potvrdené sfalšovaným odtlačkom pečiatky hraničnej výstupnej colnice CLO-ŠTÚROVO- 5922-13, ktorými preukazoval vývoz liehu do zahraničia.

Obžalovaný K. H. vo všetkých týchto prípadoch zabezpečil vo firme Autodoprava N. V. X. a V-Bustor Vizovice ČR nákladné motorové vozidlá zn. LIAZ za účelom prepravy liehu. Obžalovaní K. H. a I. F. vo všetkých týchto prípadoch organizovali nakládku liehu v spoločnosti Leopold Ferm s.r.o., Leopoldov alebo vykládku liehu na rôznych miestach Slovenskej republiky a to tak, že vodičom kamiónov vydávali príkazy, kedy sa majú s vozidlom dostaviť do spoločnosti Leopold Ferm s.r.o., Leopoldov, kde majú odobratý lieh prepraviť a po príchode na určené miesto pomocou nezistených osôb zabezpečili vyloženie liehu.

Obžalovaní už pri odbere liehu vedeli, že tento bol fakturovaný bez spotrebnej dane z liehu a bez dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že bol deklarovaný na vývoz a vedeli, že napriek tomu lieh do zahraničia vyvezený nebude, čím obžalovaní K. H., I. Á. a I. F. poškodili štátny rozpočet Slovenskej republiky na spotrebnej dani z liehu o sumu 19.020.480,- Sk a na dani z pridanej hodnoty o sumu 4.810.243,70 Sk, teda celkovo o sumu 23.830.723,70 Sk.

3/ obžalovaný Q. N. ako vodič prepravoval na nákladnom motorovom vozidle zn. LIAZ so štátnou poznávacou značkou R. XX-XX s nákladným prívesom ŠPZ R. XX-XX zo spoločnosti Leopold Ferm s r.o., Leopoldov 96,6 % jemný rafinovaný lieh, ktorý mu bol naložený na vozidlo

- 21. augusta 1997 v množstve 20.649 l (=19.947 la), pričom pri odbere liehu na dodací list namiesto svojho priezvisko uviedol vymyslené priezvisko Kováčik,

- 26. augusta 1997 v množstve 23.740 l (=22.933 la), pričom pri odbere liehu na dodací list namiesto svojho priezviska uviedol vymyslené priezvisko Mojžiš,

a napriek tomu, že sa zúčastnil colného konania na vnútroštátnej colnici v Hlohovci a vedel, že lieh je určený na vývoz na Ukrajinu pre odberateľa O.O.O. VASBOKO Krivi Rog, na príkaz obžalovaných K. H. a I. F. v prvom prípade nákladný príves s liehom ponechal v Šamoríne a ostatný lieh odviezol do Košíc a v druhom prípade nákladný príves s liehom ponechal vo Vinosadoch a ostatný lieh odviezol do Bratislavy na ul. A. č. XX. Týmto svojim konaním pomohol pri skrátení spotrebnej dane z liehu v sume 10.291.200,- Sk a dane z pridanej hodnoty v sume 2.593.811,20 Sk.

Za to krajský súd obžalovaných K. H., I. Á. a Q. N. podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. každého samostatne odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 59 ods. 1 Tr. zák. im súd výkon trestu podmienečne odložil naskúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Obžalovaného I. F. súd na podklade § 148 ods. 5 Tr. zák. s poukazom na § 35 ods. 2 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák. odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorý mu podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 59 ods. 1 Tr. zák. odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov. Súčasne mu zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 31. mája 2010, sp. zn. 2 T 83/2010, ako aj všetky ďalšie výroky na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Krajský súd tiež s poukazom na § 83 ods. 1 písm. e/, ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov rozhodol o zhabaní vecí (špecifikovaných vo výrokovej časti) a ich prepadnutí v prospech štátu.

Zároveň krajský súd podľa § 226 písm. c/ zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. por.“) oslobodil obžalovaného I. I. spod obžaloby prokurátora za skutok uvedený v bode 2/ rozsudku v časti prvého odberu liehu z 21. augusta 1997, na ktorom sa mal podieľať škodou vo výške 4.787.280,- Sk na spotrebnej dani z liehu a 1.206.594,- Sk na dani z pridanej hodnoty, teda celkovo sumou 5.993.874,- Sk, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný (ďalej len „rozsudok“).

Proti tomuto rozsudku podali obžalovaní I. Á., K. H.Ö., I. F., Q. N., ako aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „prokurátor“) odvolanie.

Dňa 19. augusta 2016 bolo krajskému súdu doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného I. Á. podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Andrey Čechovičovej, advokátky so sídlom Dolné bašty 2, 917 00 Trnava.

Napadnutý rozsudok vyhodnotil za nezákonný a nesprávny. Poukázal pri tom na výpoveď svedkyne Z. V., ktorá popísala celý administratívny postup spojený s vývozom liehu a dodala, že doklady (CMR a JCD) vystavovala ona a ona s nimi aj išla za pracovníkom colnice. Meno obžalovaného jej nič nehovorilo. Obžalovaný tiež poukázal na to, že zo skutku ho neusvedčuje ani svedok Š. a ani svedok Ž.. Nie je tiež pravdou, že by do firmy Leopold Ferm s.r.o. priniesol príslušné colné doklady, resp. vyplatil kúpnu cenu. Obžalovaný bol len sprostredkovateľom obchodu a všetky účtovné doklady mal v poriadku.

Na podklade uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) požiadal, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Dňa 27. apríla 2016 bolo krajskému súdu doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného K. H. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Pavla Gombosa, advokáta so sídlom Moldavská cesta č. 21/A, 040 11 Košice.

Obžalovaný spáchanie skutkov poprel a vysvetlil, že bol požiadaný, aby organizoval prepravu v rámci Slovenska za čo dostal odmenu 1.000,- USD. Žiadne iné informácie v tomto smere nemal. V liehovare Leopold Ferm s.r.o. nikdy nebol a s jeho zástupcami sa nestretol. Nebol ani na colnici, nezúčastnil sa colného konania a nikomu nevydával iné pokyny ako tie, ktoré sa týkali prepravy tovaru. Proti jeho výpovedi stojí len výpoveď obžalovaného Q. N., ktorý tvrdí, že cudzie meno na dokladoch k tovaru uviedol práve na jeho odporúčanie. Ide však o nezmyselné tvrdenie, keďže dodacie listy obsahujú aj iné identifikačné údaje, z ktorých sa dá zistiť, kto prepravu realizoval. Naproti tomu, z výpovede svedka C. S. vyplýva, že so sprievodnými dokladmi k tovaru manipulovali tretie osoby. Doklady, ktoré sprevádzali tovar sa po Slovensku pohybovali už vymenené a obžalovaný nemal vedomosť, že by mal byť lieh vyvezený do zahraničia. Zdôraznil, že nebol zainteresovaný na uzatvorení kúpnych zmlúv medzi závodom a kupujúcimi, lieh nikdy nezakúpil, nebol jeho vlastníkom, nenakladal s ním ako s vlastným a neplánoval sa ani zúčastniť jeho predaja. Ďalej obžalovaný s poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky z 28. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 3741/11 namietal, že súd založil jeho vinu výhradne na výpovedi jediného svedka, ktorý nemôže byť vierohodnejší ako jeho vlastná výpoveď. Poukázal aj na neštandardný postup zamestnancov spoločnosti Leopold Ferm s.r.o., ktorí tovar nesprevádzali k colnicia nedostali doklad o tom, že touto aj prešiel, hoci to podľa obchodného riaditeľa Ing. K. Š. bolo ich povinnosťou.

K výške trestu uviedol, že za 18 rokov odkedy došlo ku skutku, resp. za 13 rokov odkedy je trestne stíhaný, nespáchal žiaden trestný čin, viedol usporiadaný život, pri ktorom sa venoval práci a rodine. Uložený trest by mu narušil jeho podnikanie [poukázal pri tom na § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“)], ako aj bezproblémové začlenenie sa do spoločnosti. Upozorňoval na porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 2 ods. 7 Tr. por., ako aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti doplnil, že dĺžka trestného konania nebola daná zložitosťou prípadu, ani ním spôsobenými prieťahmi. S prihliadnutím na to, že ku skutkom došlo ešte v roku 1997, nepovažoval ďalšie výsluchy svedkov za opodstatnené.

Na podklade týchto skutočností obžalovaný K. H. navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a uznal ho za nevinného, eventuálne, za predpokladu, že ho najvyšší súd uzná vinným, požiadal, aby mu bol uložený (len) peňažný trest vo výmere 3.000 €.

Dňa 22. augusta 2016 bolo krajskému súdu doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného I. F. podané prostredníctvom jeho ustanoveného obhajcu JUDr. Miroslava Michaličku, advokáta so sídlom Vajslova 11, 917 01 Trnava.

Obžalovaný na podklade rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. Jtk 11/09 vysvetlil, že súd vychádzal výhradne z navzájom si odporujúcich výpovedí obžalovaného Q. N.. Konkrétne poukázal na tie z 23. februára 1998 a 22. apríla 1999, kde obžalovaný Q. N. uviedol, že vlek vo Vinosadoch odpojil na pokyn obžalovaného I. F. a na druhej strane vo výpovedi z 29. augusta 1997, tvrdil, že pokyn, aby šiel do Bratislavy mu mal dať K.. Rovnako vo výpovedi z 22. apríla 1999 obžalovaný Q. N. uviedol, že meno a číslo občianskeho preukazu si vymyslel na pokyn obžalovaného I. F., kým vo výpovedi z 29. augusta 1997 aj v tomto smere spomínal K.. Vo výpovedi z 29. augusta 1997 zas tvrdil, že do Leopoldova s ním mal ísť štíhly muž, ktorý vybavil papier aj nakládku, avšak v zápisnici o konfrontácii medzi obžalovanými Q. N. a I. F. z 15. mája 2000 už ho spoluobžalovaný nevedel označiť ako osobu, ktorá s ním mala v Leopoldove byť. Okrem toho, namietol, že súd obžalovaného Q. N. na hlavnom pojednávaní nevypočul, hoci jeho výpoveď nepotvrdil ani obžalovaný K. H.. Poukázal aj na výpoveď I. Š., ktorý sa dňa 15. marca 1999, ako aj na hlavnom pojednávaní vyslovil, že obžalovaný I. F. nemá s uskladnenými destilátmi v dome č. 86 nič spoločné. Rovnako svedkyňa K. X. 28. mája 1999 uviedla, že nájomníkov, ktorí mali zabezpečiť uskladnenie liehu nepozná.

Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný I. F. najvyššiemu súdu navrhol, aby postupoval podľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por., napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ho oslobodil.

Dňa 24. augusta 2016 bolo krajskému súdu doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného Q. N. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Jána Janušku, advokáta so sídlom Trhová 4, 917 01 Trnava.

Napadnutý rozsudok označil za nezákonný, keďže nemal oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že obžalovaný pracoval ako vodič kamiónu pre N. V. a Š. V. a dopredu nemal žiadne informácie o tom, čo, pre koho a kde bude prepravovať. Jeho úlohou bolo vykonávať pokyny od jemu neznámych osôb, ktoré si zapožičali kamión. To aj urobil, keď sa najprv dostavil na miesto, ktoré mu bolo určené, potom jazdil po trase, ktorú mu uviedli, aby napokon kamión vyložil, kde mu to prikázali. Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky trestného činu dodal, že nebolo nijako preukázané, že by uvedenie vymysleného mena akokoľvek prispelo k spáchaniu skutku. Poukázal aj na to, že druhý vodič - svedok C. S. v dokladoch taktiež uvádzal cudzie meno, tiež vedel, že tovar je určený do zahraničia a rozvážal ho po Slovensku. I napriek tomu (na rozdiel od obžalovaného) obvinený nebol. Záverom dodal, že v danom prípade absentuje aj úmysel páchateľa.

Na podklade týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, príp. aby podľa § 259 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol a obžalovaného spod obžaloby prokurátora podľa § 226 písm. c/ Tr. por. oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného K. H.Ö. prokurátor 20. júla 2016 poukázal na viacero na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré obžalovaného jednoznačne spájajú s trestnou činnosťou. V tejto súvislosti poukázal na výpovede Q. N., C. S., Š. V., resp. zamestnancov spoločnosti Leopold Ferm s.r.o. K odvolaniam obžalovaných F. a Á. sa osobitným podaním z rovnakého dňa vyjadril, že skutočnosti, na ktoré obžalovaní poukazujú, sú vytrhnuté z kontextu. Uviedol, že obžalovaného I. F. opoznal Q. N., ale aj svedok G. N.. K I. Á. dodal, že svedok Ing. K. Š. potvrdil, že obžalovaný bol v spoločnosti Leopold Ferm s.r.o. a on vybavoval formality ohľadne naloženia liehu. Aj Ing. K. X. uviedol, že kúpnu cenu mu v hotovosti vyplácal obžalovaný. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhol odvolania oboch obžalovaných zamietnuť.

Dňa 30. augusta 2016 bolo krajskému súdu zo strany prokurátora doručené späťvzatie odvolania vo vzťahu k obžalovanému Q. N., čo predseda senátu krajského súdu uznesením z 10. októbra 2016 vzal na vedomie.

Vo vzťahu k ostatným obžalovaným prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol nasledovné. K oslobodzujúcej časti I. I. sa krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s výpoveďou obžalovaného Q. N. a svedka K. N., ktorí jeho činnosť podrobne popísali. Upozornil, že v skutkovej vete sa obžalovanému nekládlo za vinu, že by prechovával lieh, a tak nie je zrejmé, ako súd s poukazom na výpovede jeho zamestnancov - svedkov K. K. a Z. Z.Ú. dospel k záveru, že výpoveď obžalovaného I. I. je vierohodná. Upozornil, že obžalovaného Q. N. opoznal ako osobu, ktorá bola prítomná s K. H. v Leopoldove, resp. s I. F. na Plynárenskej č. 4 pri prevzatí obalov na lieh.

K obžalovaným I. Á., K. H. a I. F. mal za to, že s ohľadom na získaný finančný prospech mal súd uložiť aj primeraný peňažný trest. K obžalovanému I. F. navyše dodal, že krajský súd nesprávne vyhodnotil podmienky pre uloženie súhrnného trestu, pretože menovaný sa 28. júna 2015 v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2 T 83/2010 osvedčil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby najvyšší súd i) podľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok u obžalovaného I. I. zrušil, a zároveň aby podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, ii) podľa § 258 ods. 1 písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovaným K. H., I. Á. a I. F. vo výrokoch o treste zrušil a podľa § 259 ods. 3 Tr. por. uložil samostatné tresty s primeraným peňažným trestom diferencovaným mierou ich účasti na žalovaných činoch.

Spisový materiál bol spolu s odvolaniami prokurátora a obžalovaných I. Á., K. H., I. F. a Q. N. najvyššiemu súdu riadne predložený na rozhodnutie 9. januára 2017.

Najvyšší súd ako súd odvolací, vychádzajúc z druhej vety § 564 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, postupom podľa dovtedajších procesných predpisov, tzn. podľa Tr. por. (141/1961 Zb.), po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 253 Tr. por., preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného Q. N. sú čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o otázku viny obžalovaných, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu. Z vykonaného dokazovania (najmä z výpovedí obžalovaného Q. N., Z. V.Í., Ing. K. Š. a Ing. R. Ž., ako aj z množstva listinných dôkazov) bolo spoľahlivo preukázané, že tobol práve obžalovaný I. Á., ktorý nakupoval (či už priamo alebo sprostredkovane) lieh určený na vývoz do zahraničia (v dôsledku čoho nebol zaťažený príslušnými daňovými sadzbami), hoci dopredu vedel, že do zahraničia nikdy vyvezený nebude. Súd nemal pochybnosti ani o vine obžalovaných K. H. a I. F., keďže aj v ich prípade bolo viacerými dôkazmi (výpoveďami spoluobžalovaného Q. N., svedkov N. S., Š. V., ale čiastočne aj C. S. u K. H., resp. Q. N., K. H., G. N., Ing. K. X. a K. X. u obžalovaného I. F.) preukázané, že to boli oni, kto organizoval rozvoz alkoholu po tuzemsku, hoci taktiež vedeli, že je určený na vývoz do zahraničia.

K námietkam obžalovaného F., ktorý v tomto smere poukazoval na rozpory vo výpovediach Q. N., najvyšší súd konštatuje, že tieto buď nezistil alebo ich s odstupom času nepovažoval za významné. Pokiaľ ide o tú časť N. výpovede z 29. augusta 1997, v ktorej udal, že v Leopoldove mu H. povedal, že pôjde so zlínskym kamiónom na Trenčín a N. nech nasleduje „toho chudého“ (I. F.) do Bratislavy, pričom cestou vo Vinosadoch N. náklad odpojil, táto nie je rozpore s jeho neskoršími výpoveďami (z 23. februára 1998 a 22. apríla 1999), v ktorých navyše - oproti predchádzajúcej výpovedi dodal, že k odpojeniu nákladu došlo na príkaz I. F.. Obžalovaný F. tiež namietal, že N. si už na konfrontácii z 15. mája 2000 nebol jeho osobou istý. N.Á. však F. jednoznačne opoznal 23. februára 1998 a 22. apríla 1999. Vo vzťahu k poslednej námietke, tzn. či obžalovanému N. dal pokyn na uvedenie nepravého mena H. alebo F., súd uvádza, že vzhľadom na ostatné preukázané skutočnosti (ktoré dokazujú, že to boli obaja obžalovaní tak H., ako aj F., ktorí organizovali rozvoz liehu po Slovensku), túto okolnosť nepovažuje za významnú. K nevypočutiu obžalovaného N. na hlavnom pojednávaní najvyšší súd uvádza, že N. využil svoje právo a vypovedať odmietol. Na podklade tohto súd postupoval podľa § 207 ods. 2 Tr. por. a prečítal jeho výpovede z prípravného konania (č.l. 1691, 1703). Vzhľadom na všetky tieto, ako aj ostatné zadovážené dôkazy, nepovažoval najvyšší súd odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Ani o vine obžalovaného Q. N. nemal súd pochybnosť (keďže vychádzal z jeho vlastných výpovedí z prípravného konania, resp. z výpovedí K. H., Š. V., ako aj listinných dôkazov). Súd sa nestotožnil s jeho výhradami ohľadne nenaplnenia objektívnej stránky. Pomoc k spáchaniu trestného činu (§ 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.) nespočívala v uvedení nepravdivého mena a priezviska na dokladoch od tovaru (v tomto smere išlo skôr o snahu sťažiť orgánom činným v trestnom konaní vyšetrovanie), ale v rozvoze liehu (určeného na vývoz) po Slovensku. Odvolací súd nesúhlasil ani s tou časťou odvolania, kde sa obžalovaný N. (bez bližšieho odôvodnenia) snažil spochybniť závery súdu prvého stupňa o existencii jeho úmyslu. Aj keď obžalovaný v prípravnom konaní vysvetľoval, že až od zamestnankyne firmy zistil, že lieh bol určený na vývoz (a následne bol ihneď zadržaný), v tomto smere najvyšší súd jeho výpovedi neuveril. Javí sa byť veľmi nepravdepodobné, že by vodič kamiónu, ktorý opakovane navštevuje vnútroštátnu colnú stanicu, netušil, že tovar, ktorý má na korbe a ktorý je zaplombovaný, je určený na vývoz do zahraničia. Dokonca, bol to sám N., ktorý v jednom prípade zaplombovaný kamión (na pokyn K. H.) otvoril a v druhom prípade o jeho otvorení minimálne vedel. Bol to obžalovaný N., ktorý na dokladoch od tovaru opakovane uvádzal falošné meno a priezvisko, resp. udal už neaktuálne číslo svojho občianskeho preukazu. Už z týchto skutočností je zjavné, že obžalovaný musel konať minimálne v nepriamom úmysle (§ 4 písm. b/ Tr. zák.).

Napokon, súd správne postupoval aj v oslobodzujúcej časti u obžalovaného I. I.. A hoci z vykonaného dokazovania vyplynuli určité indície, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že obžalovaný I. sa na uvedenej trestnej činnosti mohol podieľať (napr. bol to on, kto nakúpil nádoby na lieh a kto ich následne zapožičal spoluobžalovaným, jeho opoznal obžalovaný N. ako osobu, ktorá bola s F. prítomná pri odbere obalov na lieh a potom s H. a F. vo firme v Leopoldove; napokon, bol to obžalovaný I. I., ktorý sa spolu s I. F. podľa svedkov K. X.Y. a K. N. objavuje okolo domu vo Vinosadoch), tieto vyhodnotil súd ako nepostačujúce pre záver o spáchaní trestného činu bez dôvodných pochybností. S výnimkou výpovede obžalovaného Q. N. nebol totiž vyprodukovaný žiaden priamy dôkaz, ktorý by obžalovaného I. I. z trestnej činnosti usvedčoval, resp. vyvracal jeho obhajobné tvrdenia, že nádoby spoluobžalovaným len zapožičal a vo Vinosadoch bol preto, lebo jeho firma majiteľke domu rekonštruovala studňu. S ohľadom na to, že vzniknutú dôkaznú núdzu je už s odstupom takmer 20 rokov ďalším dokazovaním už skoro nemožné odstrániť, rozhodol najvyšší súd tak, že v tomto smere odvolaniu prokurátora nevyhovel. Pokiaľ ide o výroky o vine, najvyšší súd kvôli úplnosti ešte dodáva, že súd prvého stupňa nesprávne odkázal na Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z. z., keďže v čase spáchania skutkov (august 1997) bol účinný Tr. zák. v znení zákona č. 100/1996 Z. z. S ohľadom na to, že toto pochybenie bolo na prospech obžalovaných (ustanovenia § 148 Tr. zák., § 40 Tr. zák., § 58 Tr. zák. sa síce medzičasom nezmenili, avšak zákonom č. 248/1994 Z. z. došlo k navýšeniu dolnej aj hornej hranice peňažného trestu podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. - viď nižšie), ako aj s prihliadnutím na doposiaľ uplynuvší čas, nepovažoval najvyšší súd za vhodné zrušovať rozsudok v celom rozsahu (s následným postupom podľa § 259 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 259 ods. 4 písm. b/ Tr. por.). K identickému záveru dospel odvolací súd aj v prípade porušenia § 567b zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, z ktorého plynie, že výška skrátenej dane v bodoch 1/ až 3/ rozsudku mala byť vyjadrená aj v eurách. Obdobne najvyšší súd upozorňuje aj na to, že konanie obžalovaných mohlo vykazovať znaky organizovanej skupiny tak, ako ju vtedy platná judikatúra definovala (viď R 53/1976, R 45/1986), a teda v neprospech obžalovaných mohla byť pričítaná okolnosť podľa § 34 písm. g/ Tr. zák. Keďže uvedeným aspektom sa hlbšie nezaoberal ani súd prvého stupňa a ani dozorujúci prokurátor, prihliadajúc tiež na fakt, že predmetná okolnosť by na výmeru uložených trestov pravdepodobne nemala významnejší vplyv, ani v tomto smere najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa nemenil.

Vo vzťahu k výrokom o treste, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pochybil pri ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného F. a nedostatočne tiež prihliadal na to, akou mierou konanie každého zo spoluobžalovaných, resp. pomocníka N. prispelo k spáchaniu trestného činu (§ 31 ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák.). Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 258 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. por. rozsudok v tejto časti zrušil, aby následne, po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí postupom podľa § 259 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol.

Pokiaľ ide o uloženie súhrnného trestu u obžalovaného F., krajský súd opomenul, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2 T 83/2010 sa obžalovaný zákonnou fikciou podľa § 60 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. dňa 28. júna 2015 osvedčil. Z tohto dôvodu bolo potrebné obžalovanému F. ukladať trest samostatný, a to len za skutok, ktorý je predmetom tohto konania (vymedzený pod bodom 2/ rozsudku).

Pri výmere jednotlivých trestov najvyšší súd v súlade s § 23 Tr. zák. zobral do úvahy stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), ktorý vyhodnotil ako relatívne vysoký (s ohľadom na rozsah trestnej činnosti, ktorý ďaleko prevyšoval zákonnú hranicu podľa § 148 ods. 5 Tr. zák., ako aj na tú dobu pomerne sofistikovaný spôsob jeho spáchania), možnosť nápravy, ktorú u obžalovaných Á., H. a N. považoval za veľmi priaznivú (obžalovaný Á. dosiaľ trestaný nebol, obžalovaní H. a N. boli v minulosti jedenkrát odsúdení a toto je už toho času zahladené, obžalovaný F. bol päťkrát trestaný, z toho raz Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 2 T 83/2010 za obdobnú trestnú činnosť - aj on má všetky odsúdenia zahladené), priaznivé pomery páchateľov (obžalovaní v zásade žijú v usporiadaných rodinách, podnikajú alebo pracujú), ako aj na mieru, akou sa na spáchaní činu podieľali [obžalovaný Á. bol uznaný vinným v bodoch 1/ a 2/ rozsudku, keď v mene spoločností (PROXIMA, spol. s r. o., resp. O.O.O. VASBOKO Krivi Rog) najprv sám kúpil a neskôr sprostredkoval kúpu liehu, o ktorom nepravdivo deklaroval, že bude určený na vývoz, zaplatil aj kúpnu cenu, doručil sfalšované JCD o vývoze liehu do zahraničia; obžalovaní H. a F. v bode 2/ rozsudku zabezpečovali dopravu, resp. organizáciu nakládok a vykládok liehu; obžalovaný N. vo vzťahu k časti skutku v bode 2/ (popísanej v bode 3/ rozsudku) kamiónom vozil lieh po Slovensku na základe pokynov H. a F., a tak pomohol k spáchaniu trestného činu], z ktorej je zjavné, že najväčší diel zodpovednosti na spáchaných skutkoch je u Á. s H. a F. a naopak, obžalovaný N. bol len „vykonávateľom“, ktorý plnil pokyny nadriadených a bez ich aktivity by z jeho strany k spáchaniu skutku určite nedošlo.

U všetkých obžalovaných tiež súd (použijúc mimoriadne zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.) zohľadnil aj neprimeranú dĺžku trestného konania. I keď je pravdou, že na jej dĺžke sa nemalou mierou podieľali aj samotní obžalovaní, bolo predovšetkým úlohou orgánov činných v trestnom konaní (a z nich hlavne súdu prvého stupňa), aby trestné konanie viedli spôsobom, aby toto v rozumnom čase naplnilo jeho účel, t. j. náležité zistenie páchateľov a ich spravodlivépotrestanie.

Keďže v posudzovanom prípade sa obžalovaní snažili získať / získali neoprávnený prospech, pripadalo do úvahy uloženie peňažných trestov (§ 53 ods. 1 Tr. zák.). Odvolací súd v tomto smere doplnil dokazovanie o osobné a majetkové pomery obžalovaných a zistil pri tom, že obžalovaný Á. nevlastní žiadne nehnuteľnosti, avšak vlastní jedno osobné motorové vozidlo zn. AUDI, ktoré je blokované exekúciami. Je jedným z dvoch spoločníkov v obchodných spoločnostiach A. Q. J., s. r. o., IČO: XX XXX XXX a N. J., s.r.o., IČO: XX XXX XXX (s celkovou výškou splateného vkladu 69 916,35 €), ktoré za zdaňovacie obdobia rokov 2014 a 2015 dosahovali len mierny zisk. Na jeho bankových účtoch, resp. na účtoch jeho spoločností nie sú takmer žiadne finančné prostriedky. Momentálne je proti nemu vedených 11 exekúcií v celkovej výške 33 560,93 € (bez príslušenstva). Obžalovaný F. nevlastní žiadne nehnuteľnosti, vlastní však dve osobné motorové vozidlá zn. CHEVROLET AVEO (nie je v premávke) a ŠKODA FABIA. Na jeho bankových účtoch nie sú skoro žiadne finančné prostriedky. Momentálne je proti nemu vedených 6 exekučných konaní v celkovej výške 2 093,47 €. V roku 2015 daňové priznanie nepodal a v roku 2014 bol jeho čiastkový základ dane vo výške 2 923,98 €. Obžalovaný H. je výlučný vlastník rekreačnej chaty v katastrálnom území K. (okres Gelnica), bufetu, dvoch skladov a dvoch hospodárskych budov v katastrálnom území R. R. (okres Košice - okolie), nebytových priestorov (s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi k pozemkom) v bytovom dome v katastrálnom území R. - C. N.. Vlastní dve osobné motorové vozidlá zn. VOLVO 940 a RENAULT KANGOO, nákladný príves zn. NORTHTRAIL, ako aj 10 ks voľne prevoditeľných kmeňových akcií na meno. V bankách je disponentom alebo majiteľom niekoľkých účtov, ku ktorým boli vydané platobné a kreditné karty, spravidla s mierne záporným zostatkom. Medzi inými je disponentom k účtu jeho (21-ročného) syna X., na ktorom je toho času 41 527,33 € (ešte v septembri 2016 bolo na účte 110 334,27 €), ako aj účtov maďarskej spoločnosti HUSK TRADE Kft., z ktorého za obdobie október 2016 až január 2017 postupne vybral cca 65 000 €. V L. Banke má niekoľko úverov (dva bezúčelové, jeden hypotekárny a jeden kontokorentný) s doteraz nesplatenou časťou cca 135 000 €. Obžalovaný H. je tiež jediným spoločníkom spoločnosti H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX (so splateným základným imaním vo výške 663 879 €), ktorá za roky 2014 a 2015 hospodárila so stratou vo výške 11 328,36 €, resp. 20 755,63 €. Spoločnosť vlastní v podiele 1/3 administratívnu budovu v obci Bidovce (okres Košice - okolie), na leasing spláca vozidlo zn. BMW. Je tiež jediným spoločníkom spoločnosti H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX (so splateným základným imaním vo výške 66 388 €), ktorá za roky 2014 a 2015 hospodárila so stratou vo výške 21 560,23 €, resp. 17 133,98 €. Spoločnosť vlastní pozemky v Košiciach - Starom Meste v podiele 19308/60000 o rozlohe 173 m2, je voči nej vedené jedno exekučné konanie vo výške 5 111,26 €. Rovnako je jediným spoločníkom spoločnosti C. s.r.o., IČO: XX XXX XXX (so splateným základným imaním vo výške 5 000 €), ktorá v rokoch 2014 a 2015 hospodárila s minimálnou stratou. Spoločnosť si prenajíma osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES. Na jej bankových účtoch nie sú takmer žiadne finančné prostriedky.

Z takto vykonaného dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že uloženie peňažného trestu je podľa § 54 ods. 1 Tr. zák. možné len v prípade obžalovaného H. (osobné a majetkové pomery Á. a F. to nedovoľujú, u obžalovaného N. súd nemohol rozhodnúť v jeho neprospech). Predovšetkým s ohľadom na vyššie uvedený výpočet nehnuteľností, luxusných motorových vozidiel (ktoré sú v jeho vlastníctve, resp. ktoré si prenajíma / spláca), finančnú hotovosť, ktorou obžalovaný disponuje, ako aj s ohľadom na jeho vlastné vyjadrenie o svojej solventnosti, považoval najvyšší súd peňažný trest vo výmere 10 000 € s hrozbou jeho premeny na trest odňatia slobody za postačujúci, zákonný a spravodlivý. Pokiaľ ide o jeho výhrady, že v zmysle § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. sa mu (po dlhej dobe od spáchania skutku) v dôsledku právoplatného odsúdenia za hospodársky trestný čin znemožní výkon podnikateľskej činnosti, odvolací súd je toho názoru, že rozsah ním skrátenej dane takýto postup plne odôvodňuje. Okrem toho, z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by obžalovaný H. mal z podnikania nejaké príjmy.

Pokiaľ ide o obžalovaného Á., tomuto najvyšší súd uložený trest ponechal, keďže, ako bolo povedané, jeho majetkové pomery uloženie peňažného trestu neumožňovali a ani prokurátor sa sprísnenia trestov odňatia slobody nedožadoval. Z tohto dôvodu súd identicky postupoval aj u obžalovaného F., ktorémuuložil samostatný trest, pričom jeho výmeru - teraz už len za posudzovaný trestný čin (a nie aj za skutok, ktorý bol predmetom konania na Okresnom súd Trnava sp. zn. 2 T 83/2010) určil v rovnakej výške ako u obžalovaného Á. a H.. Pokiaľ ide o obžalovaného N., najvyšší súd mu v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa výšku trestu zmiernil, keďže popri jeho účasti na trestnom čine, prihliadol aj na to, že hoci sa k spáchaniu skutku nikdy nedoznal, od začiatku s políciou spolupracoval, veľmi podrobne popísal úlohu každého zo spoluobžalovaných a na týchto svojich výpovediach (s istými nepresnosťami, ktoré sú s ohľadom na uplynuvší čas úplne normálne) zotrval po celý čas. Vychádzajúc z týchto úvah, pokiaľ sa obžalovaný pred cca 20 rokmi ako vodič kamióna „zaplietol“ do trestnej činnosti (viac menej) iných obžalovaných, považoval súd za vhodné uložený trest mu zmierniť.

Na záver najvyšší súd konštatuje, že v rámci výchovného pôsobenia sa u obžalovaných Á., H. a F. zaoberal aj otázkou možného uloženia primeranej povinnosti podľa § 59 ods. 2 Tr. zák., t. j. podľa svojich síl v skúšobnej dobe zaplatiť skrátenú spotrebnú daň a daň z pridanej hodnoty. Napokon túto povinnosť najvyšší súd kvôli nedostatku pasívnej legitimácie obžalovaných neuložil. K páchaniu trestnej činnosti totiž (formálne) dochádzalo prostredníctvom právnických osôb PROXIMA, spol. s r. o. a O.O.O. VASBOKO Krivi Rog, a teda tieto, nie obžalovaní ako fyzické osoby by boli daňovom konaní povinní skrátenú daň zaplatiť (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu zo 16. augusta 2012, sp. zn. 6 Tdo 62/2011). Okrem toho, z potvrdení Finančného riaditeľstva SR a príslušných daňových úradov vyplýva, že štát voči vyššie uvedeným daňovým subjektom (resp. obžalovaným) toho času neeviduje žiadne daňové nedoplatky za zdaňovacie obdobie august 1997.

Výrok o uloženom ochrannom opatrení podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v znení zákona č. 316/2016 Z. z. ostáva nedotknutý. Len kvôli úplnosti najvyšší súd dopĺňa, že hoci sa krajský súd v poslednom odsudzujúcom výroku vyjadruje o prepadnutí (nie o zhabaní) vecí v prospech štátu, celkom zjavne má na mysli druh ochranného opatrenia, nie trestu.

Na základe vyššie formulovaných úvah rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.