5 To 12/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov senátu JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obžalovaného Doc. MUDr. J. M., PhD. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej len „Tr. zák.“) na neverejnom zasadnutí konanom 31. marca 2011
v Bratislave o odvolaní obžalovaného a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
z 20. októbra 2009, sp. zn. PK - 2T/10/2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e
v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu
v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 20. októbra 2009, sp. zn.
PK - 2T/10/2009, bol obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. uznaný vinným z trestného činu
prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, že
2
v pozícii prednostu O. v areáli M. dňa 9. novembra 2005 okolo 11.10 hod. v ambulancii
O., po predchádzajúcej konzultácii s manželmi Ing. Š. Á. a Mgr. M. Á. o zdravotnom stave
Mgr. M. Á., po jej vyšetrení a informovaní o nevyhnutnej potrebe operácie jej bedrového kĺbu
s nutnosťou poskytnutia hodnotnejšej a trvácnejšej endoprotézy tohto kĺbu, im oznámil, že treba
priplatiť 100 000 Sk (v prepočte 3.319,39 €); následne po zaradení do poradovníka čakateľov na
termín operácie na 18. august 2008, s prísľubom zabezpečenia súhlasu na skorší termín operácie,
prevzal od Ing. Š. Á. sumu 5 000 Sk (v prepočte 165,97 €), i keď zdravotnícky úkon bol hradený
z verejných zdrojov poisťovne, a následne v dňoch 12. decembra 2005 a 15. decembra 2005 vo
svojej pracovni na O. v M. postupne prevzal od Ing. Š. Á. celkovo sumu najmenej
60 000 Sk (v prepočte 1 991,63 €), pričom pôvodne naplánovanú operáciu, ktorá sa mala
uskutočniť v mesiaci august 2008, vykonal už dňa 13. decembra 2005.
Za to bol odsúdený podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov,
výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.
Podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., za použitia § 53 ods. 1 Tr. zák. mu bol zároveň uložený
peňažný trest vo výmere 90 378 Sk, v prepočte 3 000 €, pričom pre prípad, že by výkon tohto
trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak obžalovaný
Doc. MUDr. J. M., PhD. (č. l. 1447, 1551, 1556 – 1596, 1623 – 1636 spisu) ako aj prokurátor
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 1452 - 1453).
Čo sa týka odvolania obžalovaného, toto smeruje proti všetkým výrokom napadnutého
rozsudku ako i proti konaniu, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný má predovšetkým za to, že v danom prípade došlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces a jeho jednotlivých aspektov (spôsobujúce error in iure,
error in procedendo) v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
3
slobôd a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Konkrétne v tomto smere namietal porušenie práva
na zákonného sudcu, práva na odôvodnenie rozhodnutia, princípu rovnosti zbraní
a kontradiktórnosti konania, a taktiež i nezákonnosť a neprípustnosť niektorých dôkazov
(výpovede svedkov manželov Á. a Ing. J. G.). Pokiaľ ide o namietaného porušenie práva
na zákonného sudcu, je toho názoru, že v predmetnom prípade nemohol byť ani Špeciálny súd,
ani Špecializovaný trestný súd príslušným na meritórne rozhodnutie o podanej obžalobe.
V prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s jeho argumentáciou o nepríslušnosti prvostupňového
súdu navrhol, aby tento v zmysle § 320 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 162 ods. 1
a § 280 ods. 1 Tr. por. uznesením napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil Okresnému súdu
v Martine.
Porušenie práva na spravodlivý súdny proces, dôkladne ozrejmené v bodoch 1.1 až 1.4
podaného odvolania, spôsobilo podľa obžalovaného v konečnom dôsledku aj to, že bolo
podstatným spôsobom porušené právo na obhajobu, a to v jeho materiálnom obsahu.
Ako podotkol ďalej, jednotlivé aspekty práva na obhajobu sa tak v prípravnom konaní,
ako aj v konaní pred prvostupňovým súdom stali len formálnosťou bez svojho skutočného
reálneho obsahu.
V ďalšej časti odvolania nazvanej ako „zhodnotenie dôkazov v napadnutom rozsudku“
(spôsobujúce error in facto) obžalovaný v prvom rade zdôraznil tú skutočnosť, že napriek zásade
vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por. je zrejmé, že hodnotenie dôkazov neznamená svojvôľu,
neznamená ignoráciu logického úsudku, zdravého rozumu a zákonov výrokovej logiky.
V prípade, že sa tak deje, skutkové chyby spôsobujú nesprávnosť výrokov rozsudku
(error in iudicando), vedú k nesúladu so skutočnosťou, t.j. spôsobujú, že materiálna pravda
nebola zistená. Následne sa pomerne podrobným spôsobom vyjadril k jednotlivým dôkazom,
resp. k spôsobu ich hodnotenia príslušným prvostupňovým súdom, kde v prevažnej väčšine
zopakoval argumentáciu prezentovanú v záverečnej reči jeho obhajcu.
Obžalovaný tiež upozornil na to, že podľa judikátu publikovaného pod R 14/1964 výrok
o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť, že sa stal
4
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného
priameho svedka je pochybná.
Z dôvodov vyššie uvedených obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. napokon odvolaciemu
súdu navrhol podľa § 321 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Dňa 16. apríla 2010 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie
označené ako „doplnenie dôvodov odvolania spojené s návrhom na vykonanie dôkazov
v odvolacom konaní“, kde obžalovaný navrhol v zmysle § 326 ods. 5 Tr. por. v odvolacom
konaní vykonať ako dôkazy niektoré z príloh písomného odôvodnenia odvolania zo 14. decembra
2009, a to konkrétne žiadosť o sprístupnenie informácie z 8. decembra 2009, odpoveď z M.
nemocnice z 10. decembra 2009, správu pre ošetrujúceho lekára z 12. decembra 2005, kódy
lekárov z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou platné po 1. októbri 2005,
ambulantné záznamy pacientov z 9. novembra 2005. Rovnako tak žiadal vykonať v odvolacom
konaní ako dôkazy výzvu obhajcu na sprístupnenie informácií z 27. októbra 2009, rozhodnutie
Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, č. p. KM-25/SI-2010 z 14. januára 2010,
ktorým tejto žiadosti nebolo vyhovené, rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. MV-SLV-81/OLVS-2010 z 10. marca 2010 o zamietnutí rozkladu, žiadosť obhajcu ako fyzickej
osoby o sprístupnenie informácií z 4. novembra 2009, rozhodnutie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, č. p. KM-1270/SI-2009 z 10. novembra 2009 o nevyhovení tejto žiadosti,
rozklad obhajcu ako fyzickej osoby z 19. novembra 2009, rozhodnutie Ministra vnútra
Slovenskej republiky č. SLV-659/OLVS-2009 z 30. decembra 2009 o zamietnutí rozkladu, ktoré
boli zaslané ako prílohy k predmetnému podaniu a ktoré svedčia o neúspešnej snahe obhajoby
zistiť, čo tvorí obsah tzv. pomocných materiálov vyšetrovacieho spisu, sp. zn. PPZ-129/BPK-S-
2007. S poukazom na to preto obžalovaný napokon navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 326
ods. 5 Tr. por. doplnil dokazovanie i tým, že si vyžiada spomenuté pomocné materiály
od Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred.
5
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, toto bolo podané v neprospech obžalovaného, a to len čo do výroku
o treste.
V písomnom odôvodnení pritom uviedol, že výrok o treste je síce podľa neho správny
a spravodlivý, rovnako ako výrok o vine, avšak nepovažuje ho za úplný, keďže obžalovanému
nebol uložený navrhovaný trest zákazu činnosti vykonávať povolanie lekára a poskytovať
zdravotnú starostlivosť. Má totiž za to, že obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. spáchal trestný
čin v súvislosti s výkonom povolania lekára a v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, a preto je potrebné aj v rámci generálnej prevencie chrániť záujem spoločnosti tým,
že nebude vykonávať takú činnosť, pri ktorej by mohol opäť obdobný čin spáchať.
S ohľadom na vyššie uvedené preto prokurátor odvolaciemu súdu navrhol zrušiť
výrokovú časť rozsudku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozsudkom rozhodnúť tak,
že sa aplikuje trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, peňažný trest a náhradný trest
podľa napadnutého rozsudku, doplnený o trest zákazu činnosti vykonávať povolanie lekára a poskytovať zdravotnú starostlivosť na tri roky.
Na podklade podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, primárne zistiac,
že neprichádza do úvahy postup podľa § 316 ods. 1 Tr. por., či § 316 ods. 3 Tr. por., podľa § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a/ pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä
preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo
obhajoby,
b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho
6
skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie,
c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v predmetnom prípade nedošlo k porušeniu práva
na zákonného sudcu, tak ako sa toho domáhal obžalovaný, keďže napadnuté rozhodnutie vydal
príslušný súd. V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým
na tú skutočnosť, že zmyslom zákona č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu
Špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo vytvorenie
špecializovaných orgánov na odhaľovanie, trestné stíhanie a postih korupcie a organizovaného
zločinu, pričom pokiaľ ide o korupčné trestné činy v zmysle § 15a ods. 2 písm. a/ Tr. por.
účinného do 1. januára 2006 patrili do právomoci Špeciálneho súdu konkrétne trestné činy
korupcie podľa § 160 ods. 3, § 160a, § 160b, § 160c, § 161 ods. 3, § 161a, § 161b, § 161c
Trestného zákona. Na čo je dôležité ďalej upozorniť je to, že po prijatí nového Trestného
poriadku zostala pôsobnosť Špeciálneho súdu v podstate nezmenená s tým, že v zmysle § 14
ods. 2 písm. a/ sa táto vzťahovala okrem iného na trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3, § 329 až § 331 Trestného zákona a podplácania podľa § 332 ods. 3, § 333 až § 335
Trestného zákona. No a napokon, čo sa týka korupčných trestných činov, od 17. júla 2009
sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu, ako právneho nástupcu Špeciálneho súdu,
vzťahuje na trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až § 331 Trestného zákona, trestné činy
podplácania podľa § 332 až § 335 Trestného zákona a trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336
Trestného zákona.
Pokiaľ ide o posudzovaný skutok, z napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný
Doc. MUDr. J. M., PhD. sa mal dopustiť trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. tým, že v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného
záujmu mal priamo pre seba žiadať a prijať úplatok, čo by v prípade použitia nového Trestného
zákona bolo možné kvalifikovať ako trestný čin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1.
S poukazom na to, tiež s prihliadnutím na vyššie uvedené zastáva potom i Najvyšší súd
7
Slovenskej republiky ten názor, že v danom prípade bola obžaloba dňa 12. marca 2009 správne
podaná na Špeciálny súd v Pezinku.
Taký záver obžalovaného, že v prípade, ak sa v trestnom konaní postupuje podľa nového
Trestného poriadku, pôsobnosti Špeciálneho súdu, resp. Špecializovaného trestného súdu
podliehajú korupčné delikty (a nielen tie) len vtedy, ak bude ten - ktorý skutok kvalifikovaný
podľa nového Trestného zákona, je absolútne nelogický a v rozpore so zmyslom vyššie
uvedeného zákona č. 458/2003 Z.z., či zákona č. 291/2009 Z.z. o Špecializovanom trestnom súde
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V čom však možno súhlasiť s obžalovaným je to, že na č. l. 18 – 19 sa nachádzajúci
záväzný pokyn prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z 22. januára 2008 (§ 230 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), Prezídiom Policajného zboru,
Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Stred prijatý dňa 28. januára 2008,
skutočne nebol príslušným vyšetrovateľom Policajného zboru v celom svojom rozsahu
dodržaný. Konkrétne nebol splnený pokyn dozorujúceho prokurátora zabezpečiť výpis z účtov
obžalovaného s možnosťou preukázania prijatia úplatku, resp. vrátenia peňazí na účet Ing. Á.
po mediálnom zverejnení (bod 8/ pokynu).
Rovnako tak je potrebné upozorniť i na ďalší pokyn prokurátora z 20. februára 2008
(č. l. 1178), v ktorom tento uložil povinnosť zisťovať lustráciou pacientov, ktorých operoval
MUDr. M., či bol žiadaný od nich úplatok za vykonanú operáciu (č. l. 1178). Najvyšší súd
Slovenskej republiky pritom v tomto smere zdôrazňuje, že hoci MFN vo veci konajúcemu
vyšetrovateľovi Policajného zboru na jeho požiadanie zoznam pacientov, ktorých obžalovaný
u nich operoval v rokoch 2006 - 2007 skutočne zaslala (č. l. 825 – 830, celkovo 134 pacientov),
z obsahu predloženého spisu nie je zrejmé, či k vyššie uvedenému vypočutiu týchto pacientov
za účelom zistenia, či obžalovaný od nich žiadal v súvislosti s vykonaním operácie nejaký
úplatok, aj reálne došlo a ak áno, aký bol výsledok takéhoto zisťovania.
S ohľadom na vyššie uvedené a tiež predovšetkým s prihliadnutím na výpoveď
vyšetrovateľa mjr. Ing. M. P. na hlavnom pojednávaní dňa 24. septembra 2009
8
je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu na tomto mieste poukázať na ustanovenie § 2 ods. 10
Tr. por., v zmysle ktorého majú orgány činné v trestnom konaní povinnosť s rovnakou
starostlivosťou objasňovať tak okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace
v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom konštatuje, že s vyššie spomenutými
nedostatkami, resp. pochybnosťami sa bude musieť súd prvého stupňa v rámci opätovného
prejedania danej veci riadne vysporiadať.
V súvislosti s posudzovaným skutkom je potrebné v prvom rade zdôrazniť tú skutočnosť,
že nie je sporné to, či obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. peniaze od Ing. Š. Á. prijal, ale to,
v akej konkrétnej výške a za akým účelom, keďže v tomto sa tvrdenia obžalovaného a manželov
Á. rozchádzajú.
Pokiaľ ide pritom o výšku prijatých peňazí, odvolací súd sa plne stotožňuje s tým
záverom prvostupňového súdu, že s prihliadnutím na zásadu „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ je potrebné sa prikloniť práve k tvrdeniu obžalovaného, a teda k sume 65 000 Sk.
Avšak čo sa týka účelu, za akým boli tieto peniaze prijaté, na rozdiel od Špecializovaného
trestného súdu je toho názoru, že obhajoba obžalovaného, spočívajúca v tom, že predmetné
peniaze prijal dňa 15. decembra 2005 ako dar pre OZ MFN (ďalej už len „OZ“), nebola
vykonanými dôkazmi bezpečným spôsobom vyvrátená. Má za to, že aj naďalej teda prichádzajú
do úvahy minimálne 2 odchylné verzie skutkového priebehu, pričom navyše vo výpovediach
2 kľúčových svedkov - manželov Á., o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera, zistil viaceré
rozpory v skutočnostiach dôležitých z hľadiska uznania viny obžalovaného Doc. MUDR. J. M.,
PhD. Z uvedených dôvodov nemožno preto dospieť k inému záveru ako tomu, že vina nebola
zatiaľ v danom prípade bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.
V rámci nového prejednania veci na súde prvého stupňa bude pritom nevyhnutné vypočuť
osobu, ktorej Ing. Š. Á. volal dňa 15. decembra 2005 z pracovne Doc. MUDr. J. M., PhD.
ohľadom možnosti poskytnutia „sponzorského“ pre vyššie spomenuté OZ, a to na všetky
9
okolnosti súvisiace s predmetným rozhovorom, pričom v tomto smere bude potrebné znova
vypočuť aj samotného Ing. Š. Á.
Pokiaľ ide o listiny, predložené obžalovaným na podporu svojej verzie o prijatí peňazí dňa
15. decembra 2005 od Ing. Š. Á. ako daru pre OZ na zlepšenie technického vybavenia
Ortopedicko-traumatologickej kliniky MFN - príjmový pokladničný doklad OZ nachádzajúci
sa na č. l. 933, žiadosť o podpísanie darovacej zmluvy z 15. marca 2006 nachádzajúca
sa na č. l. 934 a darovacia zmluva medzi Ing. Š. Á. a OZ nachádzajúca sa na č. l. 932 - odvolací
súd zastáva ten názor, že Špecializovaný trestný súd by sa mal ešte pred zhodnotením
ich ne/vierohodnosti pokúsiť zistiť ich skutočný vek, t.j. kedy došlo k ich vytvoreniu, resp.
podpísaniu zo strany obžalovaného. V prípade posledných dvoch vyššie uvedených listín bude
potrebné sa zaoberať tiež možnosťou získania relevantných informácií z hardisku príslušného PC.
Ak sa totiž preukáže, že vyššie uvedené písomnosti boli vytvorené dodatočne, bude
obrana obžalovaného spochybnená.
V súvislosti s posúdením obhajoby obžalovaného dáva Najvyšší súd Slovenskej
prvostupňovému súdu zároveň na zváženie tiež prípadne možnosť doplniť dokazovanie jeho
výsluchom za účelom zistenia, prečo tento neodovzdal peniaze Ing. Š. Á. hneď vtedy, keď bol za ním so skrytou kamerou dňa 24. októbra 2007, keďže k tomuto stretnutiu malo dôjsť v jeho
pracovni, a teda tam, kde ich mal mať podľa vlastného vyjadrenia celý ten čas uložené (konkrétne
v trezore OZ). Zároveň sa natíska tiež otázka, prečo obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD.
nepredložil vyššie uvedené listiny, podporujúce jeho obhajobu, už na komisii vymenovanej
riaditeľom MFN dňa 31. októbra 2007.
Čo sa týka už vyššie spomenutých rozporov vo výpovediach svedkov manželov Á.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť predovšetkým na to, že pokiaľ
vychádzame z toho, čo uviedol p. Á. (a čo potvrdila v konečnom dôsledku aj p. Á.), a síce,
že peniaze pre obžalovaného vyberal len prostredníctvom bankomatov, tak potom nemôžeme
dôjsť k takému záveru, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, a teda že najskôr dňa
9. novembra 2005 odovzdal sumu 5 000 Sk, a následne v dňoch 12. decembra 2005
10
a 15. decembra 2005 celkovo sumu najmenej 60 000 Sk, pretože peniaze, vyššie spomenutým
spôsobom ním v rozhodnom čase vybraté, s tým nekorešpondujú. Ako závažný rozpor vidí tiež
to, že zatiaľ čo p. Á. uviedol, že jeho manželka vedela o tom, že dňa 12. decembra 2005, teda
v deň, keď ju viezol autom do nemocnice, niesol so sebou časť peňazí pre obžalovaného
Doc. MUDr. J. M., PhD., z výpovede p. Á. takáto vedomosť nevyplýva.
S prihliadnutím na vyššie uvedené považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť
tú skutočnosť, že pokiaľ má byť rozhodnutie o vine založené na výpovediach svedkov manželov
Á., tieto musia byť presvedčivé a vierohodné, nesmú byť inými dôkazmi spochybniteľné,
či dokonca vyvrátené a zároveň nesmú byť medzi nimi podstatné rozpory.
Záverom možno podotknúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé,
že súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s tým, ako bola reálne riešená ambulancia
na OTK, kde bola 9. novembra 2005 Mgr. M. Á. vyšetrená, tiež s tým, či bolo alebo nebolo
štandardné, že obžalovaný mal telefónne číslo na pacientku Mgr. M. Á. a rovnako tak ani s tým,
komu skutočne patril kód odosielajúceho lekára Z na čakacej listine nachádzajúcej sa na č.l. 1100.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci teda dospel k názoru,
že napadnutý rozsudok je predčasný a je tak potrebné, aby Špecializovaný trestný súd danú vec
z dôvodov vyššie uvedených opätovne prejednal a rozhodol, riadiac sa pritom ustanovením § 327
ods. 1 Tr. por. a aby prípadne vykonal i ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania sa ukáže
v doplnenom konaní – dokazovaní na hlavnom pojednávaní.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 31. marca 2011
11
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová