5 To 12/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov senátu JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obžalovaného   Doc. MUDr. J.   M., PhD.   pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody

podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 140/1961 Zb. v znení

neskorších predpisov, ďalej len „Tr. zák.“) na neverejnom zasadnutí konanom 31. marca 2011

v Bratislave o odvolaní obžalovaného a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

z 20. októbra 2009, sp. zn. PK - 2T/10/2009, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e

v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu

v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 20. októbra 2009, sp. zn.

PK - 2T/10/2009, bol obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. uznaný vinným z trestného činu

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť

tak, že

2

v pozícii prednostu O. v areáli M. dňa 9. novembra 2005 okolo 11.10 hod. v ambulancii

O., po predchádzajúcej konzultácii s manželmi Ing. Š. Á. a Mgr. M. Á. o zdravotnom stave

Mgr. M. Á., po jej vyšetrení a informovaní o nevyhnutnej potrebe operácie jej bedrového kĺbu

s nutnosťou poskytnutia hodnotnejšej a trvácnejšej endoprotézy tohto kĺbu, im oznámil, že treba

priplatiť 100 000 Sk (v prepočte 3.319,39 €); následne po zaradení do poradovníka čakateľov na

termín operácie na 18. august 2008, s prísľubom zabezpečenia súhlasu na skorší termín operácie,

prevzal od Ing. Š. Á. sumu 5 000 Sk (v prepočte 165,97 €), i keď zdravotnícky úkon bol hradený

z verejných zdrojov poisťovne, a následne v dňoch 12. decembra 2005 a 15. decembra 2005 vo

svojej pracovni na O. v M. postupne prevzal od Ing. Š. Á. celkovo sumu najmenej

60 000 Sk (v prepočte 1 991,63 €), pričom pôvodne naplánovanú operáciu, ktorá sa mala

uskutočniť v mesiaci august 2008, vykonal už dňa 13. decembra 2005.  

Za to bol odsúdený podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov,

výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený

na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., za použitia § 53 ods. 1 Tr. zák. mu bol zároveň uložený

peňažný trest vo výmere 90 378 Sk, v prepočte 3 000 €, pričom pre prípad, že by výkon tohto

trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest

odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.  

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak obžalovaný

Doc. MUDr. J. M., PhD. (č. l. 1447, 1551, 1556 – 1596, 1623 – 1636 spisu) ako aj prokurátor

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 1452 - 1453).

Čo sa týka odvolania obžalovaného, toto smeruje proti všetkým výrokom napadnutého

rozsudku ako i proti konaniu, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný má predovšetkým za to, že v danom prípade došlo k porušeniu práva

na spravodlivý súdny proces a jeho jednotlivých aspektov (spôsobujúce error in iure,

error in procedendo) v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

3

slobôd a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Konkrétne v tomto smere namietal porušenie práva

na zákonného sudcu, práva na odôvodnenie rozhodnutia, princípu rovnosti zbraní

a kontradiktórnosti konania, a taktiež i nezákonnosť a neprípustnosť niektorých dôkazov

(výpovede svedkov manželov Á. a Ing. J. G.). Pokiaľ ide o namietaného porušenie práva

na zákonného sudcu, je toho názoru, že v predmetnom prípade nemohol byť ani Špeciálny súd,

ani Špecializovaný trestný súd príslušným na meritórne rozhodnutie o podanej obžalobe.

V prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s jeho argumentáciou o nepríslušnosti prvostupňového

súdu navrhol, aby tento v zmysle § 320 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 162 ods. 1

a § 280 ods. 1 Tr. por. uznesením napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil Okresnému súdu

v Martine.

Porušenie práva na spravodlivý súdny proces, dôkladne ozrejmené v bodoch 1.1 až 1.4

podaného odvolania, spôsobilo podľa obžalovaného v konečnom dôsledku aj to, že bolo

podstatným spôsobom porušené právo na obhajobu, a to v jeho materiálnom obsahu.

Ako podotkol ďalej, jednotlivé aspekty práva na obhajobu sa tak v prípravnom konaní,

ako aj v konaní pred prvostupňovým súdom stali len formálnosťou bez svojho skutočného

reálneho obsahu.  

V ďalšej časti odvolania nazvanej ako „zhodnotenie dôkazov v napadnutom rozsudku“

(spôsobujúce error in facto) obžalovaný v prvom rade zdôraznil tú skutočnosť, že napriek zásade

vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por. je zrejmé, že hodnotenie dôkazov neznamená svojvôľu,

neznamená ignoráciu logického úsudku, zdravého rozumu a zákonov výrokovej logiky.

V prípade, že sa tak deje, skutkové chyby spôsobujú nesprávnosť výrokov rozsudku

(error in iudicando), vedú k nesúladu so skutočnosťou, t.j. spôsobujú, že materiálna pravda

nebola zistená. Následne sa pomerne podrobným spôsobom vyjadril k jednotlivým dôkazom,

resp. k spôsobu ich hodnotenia príslušným prvostupňovým súdom, kde v prevažnej väčšine

zopakoval argumentáciu prezentovanú v záverečnej reči jeho obhajcu.  

Obžalovaný tiež upozornil na to, že podľa judikátu publikovaného pod R 14/1964 výrok

o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť, že sa stal

4

skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného

priameho svedka je pochybná.  

Z dôvodov vyššie uvedených obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. napokon odvolaciemu

súdu navrhol podľa § 321 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.

vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 16. apríla 2010 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie

označené ako „doplnenie dôvodov odvolania spojené s návrhom na vykonanie dôkazov

v odvolacom konaní“, kde obžalovaný navrhol v zmysle § 326 ods. 5 Tr. por. v odvolacom

konaní vykonať ako dôkazy niektoré z príloh písomného odôvodnenia odvolania zo 14. decembra

2009, a to konkrétne žiadosť o sprístupnenie informácie z 8. decembra 2009, odpoveď z M.

nemocnice z 10. decembra 2009, správu pre ošetrujúceho lekára z 12. decembra 2005, kódy

lekárov z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou platné po 1. októbri 2005,

ambulantné záznamy pacientov z 9. novembra 2005. Rovnako tak žiadal vykonať v odvolacom

konaní ako dôkazy výzvu obhajcu na sprístupnenie informácií z 27. októbra 2009, rozhodnutie

Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, č. p. KM-25/SI-2010 z 14. januára 2010,

ktorým tejto žiadosti nebolo vyhovené, rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. MV-SLV-81/OLVS-2010 z 10. marca 2010 o zamietnutí rozkladu, žiadosť obhajcu ako fyzickej

osoby o sprístupnenie informácií z 4. novembra 2009, rozhodnutie Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, č. p. KM-1270/SI-2009 z 10. novembra 2009 o nevyhovení tejto žiadosti,

rozklad obhajcu ako fyzickej osoby z 19. novembra 2009, rozhodnutie Ministra vnútra

Slovenskej republiky č. SLV-659/OLVS-2009 z 30. decembra 2009 o zamietnutí rozkladu, ktoré

boli zaslané ako prílohy k predmetnému podaniu a ktoré svedčia o neúspešnej snahe obhajoby

zistiť, čo tvorí obsah tzv. pomocných materiálov vyšetrovacieho spisu, sp. zn. PPZ-129/BPK-S-

2007. S poukazom na to preto obžalovaný napokon navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 326

ods. 5 Tr. por. doplnil dokazovanie i tým, že si vyžiada spomenuté pomocné materiály

od Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred.

5

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, toto bolo podané v neprospech obžalovaného, a to len čo do výroku

o treste.  

V písomnom odôvodnení pritom uviedol, že výrok o treste je síce podľa neho správny

a spravodlivý, rovnako ako výrok o vine, avšak nepovažuje ho za úplný, keďže obžalovanému

nebol uložený navrhovaný trest zákazu činnosti vykonávať povolanie lekára a poskytovať

zdravotnú starostlivosť. Má totiž za to, že obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. spáchal trestný

čin v súvislosti s výkonom povolania lekára a v súvislosti s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti, a preto je potrebné aj v rámci generálnej prevencie chrániť záujem spoločnosti tým,

že nebude vykonávať takú činnosť, pri ktorej by mohol opäť obdobný čin spáchať.

S ohľadom na vyššie uvedené preto prokurátor odvolaciemu súdu navrhol zrušiť

výrokovú časť rozsudku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozsudkom rozhodnúť tak,

že sa aplikuje trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, peňažný trest a náhradný trest

podľa napadnutého rozsudku, doplnený o trest zákazu činnosti vykonávať povolanie lekára a poskytovať zdravotnú starostlivosť na tri roky.  

Na podklade podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, primárne zistiac,

že neprichádza do úvahy postup podľa § 316 ods. 1 Tr. por., či § 316 ods. 3 Tr. por., podľa § 317

ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného

je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a/   pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä

preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby,

b/   pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho

6

skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými

pre rozhodnutie,

c/   ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých

objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v predmetnom prípade nedošlo k porušeniu práva

na zákonného sudcu, tak ako sa toho domáhal obžalovaný, keďže napadnuté rozhodnutie vydal

príslušný súd. V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým

na tú skutočnosť, že zmyslom zákona č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu

Špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo vytvorenie

špecializovaných orgánov na odhaľovanie, trestné stíhanie a postih korupcie a organizovaného

zločinu, pričom pokiaľ ide o korupčné trestné činy v zmysle § 15a ods. 2 písm. a/ Tr. por.

účinného do 1. januára 2006 patrili do právomoci Špeciálneho súdu konkrétne trestné činy

korupcie podľa § 160 ods. 3, § 160a, § 160b, § 160c, § 161 ods. 3, § 161a, § 161b, § 161c

Trestného zákona. Na čo je dôležité ďalej upozorniť je to, že po prijatí nového Trestného

poriadku zostala pôsobnosť Špeciálneho súdu v podstate nezmenená s tým, že v zmysle § 14

ods. 2 písm. a/ sa táto vzťahovala okrem iného na trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3, § 329 až § 331 Trestného zákona a podplácania podľa § 332 ods. 3, § 333 až § 335

Trestného zákona. No a napokon, čo sa týka korupčných trestných činov, od 17. júla 2009

sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu, ako právneho nástupcu Špeciálneho súdu,

vzťahuje na trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až § 331 Trestného zákona, trestné činy

podplácania podľa § 332 až § 335 Trestného zákona a trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336

Trestného zákona.

Pokiaľ ide o posudzovaný skutok, z napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný  

Doc. MUDr. J. M., PhD. sa mal dopustiť trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej

výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. tým, že v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného

záujmu mal priamo pre seba žiadať a prijať úplatok, čo by v prípade použitia nového Trestného

zákona bolo možné kvalifikovať ako trestný čin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1.

S poukazom na to, tiež s prihliadnutím na vyššie uvedené zastáva potom i Najvyšší súd

7

Slovenskej republiky ten názor, že v danom prípade bola obžaloba dňa 12. marca 2009 správne

podaná na Špeciálny súd v Pezinku.

Taký záver obžalovaného, že v prípade, ak sa v trestnom konaní postupuje podľa nového

Trestného poriadku, pôsobnosti Špeciálneho súdu, resp. Špecializovaného trestného súdu

podliehajú korupčné delikty (a nielen tie) len vtedy, ak bude ten - ktorý skutok kvalifikovaný

podľa nového Trestného zákona, je absolútne nelogický a v rozpore so zmyslom vyššie

uvedeného zákona č. 458/2003 Z.z., či zákona č. 291/2009 Z.z. o Špecializovanom trestnom súde

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V čom však možno súhlasiť s obžalovaným je to, že na č. l. 18 – 19 sa nachádzajúci

záväzný pokyn prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky z 22. januára 2008 (§ 230 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), Prezídiom Policajného zboru,

Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Stred prijatý dňa 28. januára 2008,

skutočne nebol príslušným vyšetrovateľom Policajného zboru v celom svojom rozsahu

dodržaný. Konkrétne nebol splnený pokyn dozorujúceho prokurátora zabezpečiť výpis z účtov

obžalovaného s možnosťou preukázania prijatia úplatku, resp. vrátenia peňazí na účet Ing. Á.

po mediálnom zverejnení (bod 8/ pokynu).  

Rovnako tak je potrebné upozorniť i na ďalší pokyn prokurátora z 20. februára 2008  

(č. l. 1178), v ktorom tento uložil povinnosť zisťovať lustráciou pacientov, ktorých operoval

MUDr. M., či bol žiadaný od nich úplatok za vykonanú operáciu (č. l. 1178). Najvyšší súd

Slovenskej republiky pritom v tomto smere zdôrazňuje, že hoci MFN vo veci konajúcemu

vyšetrovateľovi Policajného zboru na jeho požiadanie zoznam pacientov, ktorých obžalovaný

u nich operoval v rokoch 2006 - 2007 skutočne zaslala (č. l. 825 – 830, celkovo 134 pacientov),

z obsahu predloženého spisu nie je zrejmé, či k vyššie uvedenému vypočutiu týchto pacientov

za účelom zistenia, či obžalovaný od nich žiadal v súvislosti s vykonaním operácie nejaký

úplatok, aj reálne došlo a ak áno, aký bol výsledok takéhoto zisťovania.  

S ohľadom na vyššie uvedené a tiež predovšetkým s prihliadnutím na výpoveď

vyšetrovateľa mjr. Ing. M. P. na hlavnom pojednávaní dňa 24. septembra 2009

8

je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu na tomto mieste poukázať na ustanovenie § 2 ods. 10

Tr. por., v zmysle ktorého majú orgány činné v trestnom konaní povinnosť s rovnakou

starostlivosťou objasňovať tak okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace

v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom konštatuje, že s vyššie spomenutými

nedostatkami, resp. pochybnosťami sa bude musieť súd prvého stupňa v rámci opätovného

prejedania danej veci riadne vysporiadať.

V súvislosti s posudzovaným skutkom je potrebné v prvom rade zdôrazniť tú skutočnosť,

že nie je sporné to, či obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. peniaze od Ing. Š. Á. prijal, ale to,

v akej konkrétnej výške a za akým účelom, keďže v tomto sa tvrdenia obžalovaného a manželov

Á. rozchádzajú.

Pokiaľ ide pritom o výšku prijatých peňazí, odvolací súd sa plne stotožňuje s tým

záverom prvostupňového súdu, že s prihliadnutím na zásadu „v pochybnostiach v prospech

obžalovaného“ je potrebné sa prikloniť práve k tvrdeniu obžalovaného, a teda k sume 65 000 Sk.

Avšak čo sa týka účelu, za akým boli tieto peniaze prijaté, na rozdiel od Špecializovaného

trestného súdu je toho názoru, že obhajoba obžalovaného, spočívajúca v tom, že predmetné

peniaze prijal dňa 15. decembra 2005 ako dar pre OZ MFN (ďalej už len „OZ“), nebola

vykonanými dôkazmi bezpečným spôsobom vyvrátená. Má za to, že aj naďalej teda prichádzajú

do úvahy minimálne 2 odchylné verzie skutkového priebehu, pričom navyše vo výpovediach

2 kľúčových svedkov - manželov Á., o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera, zistil viaceré

rozpory v skutočnostiach dôležitých z hľadiska uznania viny obžalovaného Doc. MUDR. J. M.,

PhD. Z uvedených dôvodov nemožno preto dospieť k inému záveru ako tomu, že vina nebola

zatiaľ v danom prípade bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.

V rámci nového prejednania veci na súde prvého stupňa bude pritom nevyhnutné vypočuť

osobu, ktorej Ing. Š. Á. volal dňa 15. decembra 2005 z pracovne Doc. MUDr. J. M., PhD.

ohľadom možnosti poskytnutia „sponzorského“ pre vyššie spomenuté OZ, a to na všetky

9

okolnosti súvisiace s predmetným rozhovorom, pričom v tomto smere bude potrebné znova

vypočuť aj samotného Ing. Š. Á.

Pokiaľ ide o listiny, predložené obžalovaným na podporu svojej verzie o prijatí peňazí dňa

15. decembra 2005 od Ing. Š. Á. ako daru pre OZ na zlepšenie technického vybavenia

Ortopedicko-traumatologickej kliniky MFN - príjmový pokladničný doklad OZ nachádzajúci

sa na č. l. 933, žiadosť o podpísanie darovacej zmluvy z 15. marca 2006 nachádzajúca

sa na č. l. 934 a darovacia zmluva medzi Ing. Š. Á. a OZ nachádzajúca sa na č. l. 932 - odvolací

súd zastáva ten názor, že Špecializovaný trestný súd by sa mal ešte pred zhodnotením

ich ne/vierohodnosti pokúsiť zistiť ich skutočný vek, t.j. kedy došlo k ich vytvoreniu, resp.

podpísaniu zo strany obžalovaného. V prípade posledných dvoch vyššie uvedených listín bude

potrebné sa zaoberať tiež možnosťou získania relevantných informácií z hardisku príslušného PC.

Ak sa totiž preukáže, že vyššie uvedené písomnosti boli vytvorené dodatočne, bude

obrana obžalovaného spochybnená.

V súvislosti s posúdením obhajoby obžalovaného dáva Najvyšší súd Slovenskej

prvostupňovému súdu zároveň na zváženie tiež prípadne možnosť doplniť dokazovanie jeho

výsluchom za účelom zistenia, prečo tento neodovzdal peniaze Ing. Š. Á. hneď vtedy, keď bol za ním so skrytou kamerou dňa 24. októbra 2007, keďže k tomuto stretnutiu malo dôjsť v jeho

pracovni, a teda tam, kde ich mal mať podľa vlastného vyjadrenia celý ten čas uložené (konkrétne

v trezore OZ). Zároveň sa natíska tiež otázka, prečo obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD.

nepredložil vyššie uvedené listiny, podporujúce jeho obhajobu, už na komisii vymenovanej

riaditeľom MFN dňa 31. októbra 2007.

Čo sa týka už vyššie spomenutých rozporov vo výpovediach svedkov manželov Á.,

Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť predovšetkým na to, že pokiaľ

vychádzame z toho, čo uviedol p. Á. (a čo potvrdila v konečnom dôsledku aj p. Á.), a síce,

že peniaze pre obžalovaného vyberal len prostredníctvom bankomatov, tak potom nemôžeme

dôjsť k takému záveru, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, a teda že najskôr dňa

9. novembra 2005 odovzdal sumu 5 000 Sk, a následne v dňoch 12. decembra 2005

10

a 15. decembra 2005 celkovo sumu najmenej 60 000 Sk, pretože peniaze, vyššie spomenutým

spôsobom ním v rozhodnom čase vybraté, s tým nekorešpondujú. Ako závažný rozpor vidí tiež

to, že zatiaľ čo p. Á. uviedol, že jeho manželka vedela o tom, že dňa 12. decembra 2005, teda

v deň, keď ju viezol autom do nemocnice, niesol so sebou časť peňazí pre obžalovaného

Doc. MUDr. J. M., PhD., z výpovede p. Á. takáto vedomosť nevyplýva.

S prihliadnutím na vyššie uvedené považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť

tú skutočnosť, že pokiaľ má byť rozhodnutie o vine založené na výpovediach svedkov manželov

Á., tieto musia byť presvedčivé a vierohodné, nesmú byť inými dôkazmi spochybniteľné,

či dokonca vyvrátené a zároveň nesmú byť medzi nimi podstatné rozpory.  

Záverom možno podotknúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé,

že súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s tým, ako bola reálne riešená ambulancia

na OTK, kde bola 9. novembra 2005 Mgr. M. Á. vyšetrená, tiež s tým, či bolo alebo nebolo

štandardné, že obžalovaný mal telefónne číslo na pacientku Mgr. M. Á. a rovnako tak ani s tým,

komu skutočne patril kód odosielajúceho lekára Z na čakacej listine nachádzajúcej sa na č.l. 1100.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci teda dospel k názoru,

že napadnutý rozsudok je predčasný a je tak potrebné, aby Špecializovaný trestný súd danú vec

z dôvodov vyššie uvedených opätovne prejednal a rozhodol, riadiac sa pritom ustanovením § 327

ods. 1 Tr. por. a aby prípadne vykonal i ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania sa ukáže

v doplnenom konaní – dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 31. marca 2011  

11

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová