UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obžalovaného Ing. L. P., podľa obžaloby pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného v čase skutku a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 28. septembra 2023 v Bratislave odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu zo 7. februára 2022, č. k. PK-1T/3/2020-3127, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odôvodnenie
Špecializovaný trestný súd (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozsudkom zo 7. februára 2022, č. k. PK- 1T/3/2020-3127, uznal obžalovaného Ing. L. P. za vinného z pokusu zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31. júla 2019 (ďalej „Tr. zák.“) v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že ako konateľ spoločnosti J., s. r. o., so sídlom M. W. XXX, IČO: XXXXXXXX (od 13. septembra 2017 J. W., s. r. o., M. W.) v úmysle vylákať podporu v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb, podal dňa 31. mája 2017 prostredníctvom regionálneho pracoviska v L. na Pôdohospodársku platobnú agentúru so sídlom R. XX, Q. (od 1. januára 2018 W. XX, Q.) Jednotnú žiadosť na rok 2017, v ktorej v rozpore s § 2 odsek 1 až 3 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. v platnom znení, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb, žiadal jednotnú platbu na plochu a platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie na výmeru o rozlohe 347,46 ha, poskytované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, tiež žiadal doplnkovú vnútroštátnu platbu na plochu na užívanú výmeru 316,65 ha, poskytovanú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,ktorá bola stanovená na 0,00 eur/ha na rok 2017, ako aj platbu pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, ktorá je poskytovaná z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, pričom táto Jednotná žiadosť na rok 2017 sa týkala katastrálnych území U. a M. W., štvorca W., okres F. M. A.G., kultúrnych dielov č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, a to napriek tomu, že túto plochu spoločnosť J. s.r.o., M. W. XXX, za ktorú konal, neobhospodarovala, pričom požadovaná platba v prospech tejto spoločnosti zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry so sídlom W. XX, Q. vyplatená nebola, čím konal v rozpore s § 31 odsek 1 písm. a) a písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. v platnom znení o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a v prípade vyplatenia požadovanej podpory by spôsobil poskytovateľovi týchto platieb Pôdohospodárskej platobnej agentúre, W. XX, Q., škodu vo výške 81.559,0845 eura, ktorá predstavuje prostriedky pochádzajúce z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 261 ods. 3 Tr. zák., 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu na skúšobnú dobu štyri roky s uložením povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, súčasťou ktorého bude účasť na hlavnom pojednávaní špecializovaného trestného súdu, predmetom ktorého bude prejednanie trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Tr. zák. alebo subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák., a to najmenej trikrát počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Proti tomuto rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr. por.“) podal odvolanie obžalovaný proti všetkým jeho výrokom prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Križalkoviča podaním z 22. augusta 2022 (č. l. 3125-3126), ktoré zdôvodnil jednak prostredníctvom obhajcu podaním z 9. augusta 2022 (č. l. 3188-3195), jednak vlastným podaním z 10. augusta 2022 (č. l. 3207- 3217), v ktorých navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, pričom namietol tieto základné skutočnosti:
- prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a nezapodieval sa rozpormi, ktoré vo veci vznikli a tieto rozpory ani neodstránil, dôkaznú situáciu hodnotil v neprospech obžalovaného jednostranne a neobjektívne, čím postupoval v rozpore so základnými zásadami trestného konania uvedenými v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. a v tomto považuje rozsudok za nepreskúmateľný,
- konštatovanie prvostupňového súdu, že skutok uvedený v obžalobe a v rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný, je v príkrom rozpore s vykonanými dôkazmi, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a na ktoré orgány činné ani súd neprihliadali, tvrdenie o vine obžalovaného je nepravdivé a jednoznačne vyvrátené rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj „PPA“), č. k. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX z XX. T. XXXX, ktorým rozhodla na základe žiadosti z 31. mája 2017 žiadateľa J. W., s.r.o., tak, že schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 5.794,49 eur podľa § 7 nariadenia vlády SR (ďalej aj „NV“) č. 342/2014 Z. z., platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 15.813,85 eur podľa § 8 NV č. 342/2014 Z. z. a platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v sume 2.842,61 eur podľa § 5 NV č. 75/2015 Z. z. a súčasne uložila dodatočnú sankciu v sume 434,52 eur podľa § 6 NV č. 75/2015 Z. z., úhradu finančnej disciplíny v sume 263,27 eur v zmysle čl. 26 ods. 5 nariadenia EÚ č. 1306/2013 a neschválila poskytnutie podpory formou doplnkovej vnútroštátnej platby na plochu podľa § 6 ods. 2 NV č. 152/2013 Z. z., toto rozhodnutie bolo vydané 21. januára 2020, teda deň po podaní obžaloby, avšak ešte pred vydaním trestného rozkazu a v tom čase už bolo súčasťou spisu, pričom už v prípravnom konaní upozorňoval na potrebu počkať na rozhodnutie v správnom konaní, pretože podstatnou skutočnosťou týkajúcou sa účelovo podaného trestného oznámenia Q. W. bolo križovanie poľnohospodárskych plôch v jednotlivých žiadostiach podaných na PPA spoločnosťami J. D. s.r.o. a J. s.r.o. a nie je zrejmé, ako prvostupňový súd dospel k záveru, že je pravdivé tvrdenie vobžalobe, že si obžalovaný uplatnil platby neoprávnene, že tieto platby mu neboli vyplatené, že nespĺňal podmienky na vyplatenie takýchto platieb, keď rozhodnutie PPA jednoznačne svedčí o opaku, na druhej strane prvostupňový súd vyvodil protiprávnosť konania obžalovaného z výpovedí svedka Q. W. a jeho pracovníkov, ktorí boli k nemu v podriadenom vzťahu a závislosti,
- z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s rozhodnutím PPA, č. k. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX z X. P. XXXX, ktorým neschválila poskytnutie podpory formou jednotných platieb ani platieb na poľnohospodárske postupy a platieb pre vybrané oblasti pre žiadateľa J. D. s.r.o., kde je konateľom Q. W. a toto rozhodnutie sa dotýka rovnakých dielov a rovnakých pozemkov, ktoré sú predmetom trestného stíhania, rovnako PPA neschválila tieto platby svojim rozhodnutím, č. k. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX zo XX. P. XXXX pre spoločnosť K. Y., s.r.o., kde je konateľom taktiež Q. W., tieto rozhodnutia boli potvrdené aj rozhodnutiami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, a to v prípade spoločnosti J. D. s.r.o. rozhodnutím, č. k. XXXXX/XXXX-XXX z X. R. XXXX a v prípade spoločnosti K. Y., s.r.o., rozhodnutím č. k. XXXXX/XXXX-XXX z X. R. XXXX, ktoré boli odôvodnené predovšetkým tým, že žiadateľ (J. RH s.r.o. a K. Y., s.r.o.) umelo vytváral podmienky na poskytnutie podpory a konal tak spôsobom rozporným s cieľmi poskytovania podpory Európskou úniou, rovnako konštatovali, že sa jedná o konanie žiadateľa (svedka Q. W.) spočívajúce v simulovaní podmienok potrebných pre získanie neoprávnených výhod (žiadateľ deklaroval pôdohospodárke plochy, ku ktorým nemal žiadny právny vzťah a vytvoril dokument - podnájomnú zmluvu, ktorá mala mať povahu existencie právneho vzťahu žiadateľa ku deklarovanej ploche), z rozhodnutí vyplýva, že sa to týka kultúrnych dielov, ktoré sú predmetom obžaloby, z rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé, o aké listinné dôkazy oprel svoje rozhodnutie o vine ako to uvádza na strane 20 napadnutého rozsudku, keď jedinými relevantnými dôkazmi v tejto veci je spis PPA a jej rozhodnutia, ktoré sú súčasťou trestného spisu, tieto rozhodnutia aj postupy pri preverovaní svedčia o tom, že obžalovaný si platby uplatnil oprávnene a že mu aj oprávnene boli vyplatené (resp. správcovi konkurznej podstaty), tieto listiny jednoznačne nasvedčujú tomu, že práve svedok Q. W. sa dopustil konania v rozpore so zákonom a neboli mu platby vyplatené, pretože nesplnil podmienky a dokonca simuloval a falšoval listiny, ktoré by preukázali oprávnenosť jeho žiadostí a ako mohol prvostupňový súd výpovede svedka Q. W. a jeho zamestnancov vyhodnotiť ako vierohodné, keď sa títo vyjadrovali vo všeobecnosti k obhospodarovaniu pozemkov W. a nevedeli presne určiť diely, ktorých sa obhospodarovanie týkalo tak, ako to pri preverovaní stanovila a zistila na mieste PPA,
- notárske zápisnice predložené Q. W. nemôžu preukazovať zákonnú dispozíciu spoločností J. D. s.r.o. a K. Y., s.r.o., ku konkrétnym dielom podľa identifikačného systému produkčných blokov na poľnohospodárskej pôde tzv. C., taktiež nie je osvedčená právna skutočnosť - názov štvorca, teda presná špecifikácia dielu produkčných blokov, konkrétna rozloha dielu produkčného bloku, celý priebeh deja - sejba a podobne, pretože notárske zápisnice osvedčujú priebeh deja konštatovaním notárky len v čase jej prítomnosti na mieste v minútach, kde sa mala údajná činnosť vykonávať, rovnako nie je možné osvedčiť takouto zápisnicou konkrétne osivo, množstvo osiva počas osvedčovaného deja a už vôbec nie počas celého deja, z týchto notárskych zápisníc je zrejmé, že boli vyhotovené účelovo a s vedomím konateľa spoločností Q. W., že nemá právny titul a súhlas vlastníka na obhospodarovanie týchto kultúrnych dielov, prvostupňový súd nijako nezdôvodnil, akým vierohodným dôkazom bolo preukázané, že svedok Q.Ž. W. obhospodaroval predmetné pozemky a že ich neobhospodaroval obžalovaný a v tejto súvislosti poukázal na nariadenie EÚ č. 1307/2013, NV č. 342/2014 Z. z. a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/1132014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 222/2015 z 26. apríla 2018 s tým, že motívom podania trestného oznámenia Q. W. je to, že sa nemôže úspešne uchádzať o priznanie podpory, pretože nemal právo užívania k pôde a toto právo mala spoločnosť J. s.r.o.,
- prvostupňový súd sa v rozsudku opiera o výpoveď svedka JUDr. D. Y., zástupcu PPA, ktorú vyhodnotil v rozpore s listinami, ktoré sú súčasťou spisu, keď tento tvrdil, že k vyplateniu požadovaných dotácií neprišlo, prvostupňový súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako nepresvedčivú, zavádzajúcu a krajne nepravdepodobnú a preto jej neuveril, keď sa obžalovaný odvolával na dohodu o spolupráci so P. J. B. a na osoby, ktoré už boli po smrti v čase súdneho konania, pričom podľa obžalovaného ide o strohé konštatovanie bez uvedenia dôvodov, obžalovanému nikto nevysvetlil, ktorý nesprávny doklad, ktorý mal predložiť PPA, na základe ktorého podľa obžaloby a podľa prvostupňovéhosúdu mali byť zamietnuté platby ako si ich uplatnil, k svedkovi P. J. B. boli orgánom činným v trestnom konaní a súdu predložené výpisy spoločností z Obchodného registra, že je konateľom a spoločníkom a žiadal, aby bola zisťovaná totožnosť tejto osoby a nie je zrejmé, prečo nebolo preverené, či nejde o tzv. ukradnutie identity a zneužitie občianskeho preukazu na aktivity tejto osoby na Slovensku,
- pokiaľ prvostupňový súd spochybnil obhajobu obžalovaného tým, že sa odvoláva na svedectvo mŕtvych ľudí, tak poukázal, že nebohý T.M. R. bol spolu so synom aktívnym v spoločnosti J. s.r.o. a práve jemu ako nepoľnohospodár zveril celú činnosť v súvislosti s obstaraním osív, hnojív a mechanizmov a práve on spolupracoval so P. J. B., ktorý tvrdil, že sa do týchto prác vyzná a aj vykonával poľnohospodárske práce, pričom z výpovede niektorých svedkov vyplynulo, že na daných pozemkoch sa okrem traktorov W. pohybovali aj mechanizmy, ktoré mu nepatrili, orgány činné v trestnom konaní nemali záujem vypočuť T. R. napriek tomu, že to obžalovaný navrhoval, pričom trestné oznámenia boli urobené v novembri 2017 a tento zomrel až v lete 2018, orgány činné v trestnom konaní neboli ochotné vypočuť ani ďalších svedkov, ktorí by potvrdzovali obžalovaného obranu a tak sa vedú rôzne trestné stíhania na základe trestných oznámení Q. W. urobených za jediným účelom, aby získal pôdu, na ktorú nemal právny nárok a mohol žiadať o dotácie; prvostupňový súd vyčíta obžalovanému pasívny prístup k trestnému konaniu predovšetkým v prípravnom konaní napriek tomu, že predložil dôkazy o činnosti svedka Q. W. a osôb ním navedených voči osobe obžalovaného a nie je zrejmé, prečo prvostupňový súd vyhodnotil výpovede svedkov Ing. L. B., Ing. R. B., Mgr. Petra R., J. A. a JUDr. L. M. za nerelevantné, keď svedčili o nezákonných postupoch svedka Q. W.,
- v doplnení dôvodov odvolania obžalovaný navyše uviedol, že ešte 6. októbra 2017 žiadal o stiahnutie jednotnej platby o 96,02 ha, na základe čoho ostala požadovaná platba k dotácii na výmeru 251,44 ha, rozhodnutím PPA, č. k. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX z XX. T. XXXX, právoplatným XX. N. XXXX, bola spoločnosti J. W., s.r.o., schválená podpora formou jednotnej platby na plochu 225,92 ha, teda oproti žiadosti nebola poskytnutá platba na plochu 25,52 ha, táto neuznaná výmera zakladá občianskoprávny spor, išlo o administratívny postup PPA, nie úmysel obžalovaného neoprávnene žiadať o podporu na tejto ploche a uvedené nekorešponduje s výrokom napadnutého rozsudku; namietol rozhodnutie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia z 10. augusta 2018 z pohľadu podkladu na jeho vydanie a rozhodnutia prokurátora o sťažnosti podanej obžalovaným proti danému uzneseniu; namietol vyhodnotenie podľa obžalovaného účelovej výpovede Q. W. bez primeraných dôvodov ako vierohodnej, keď nebola náležite preverená vykonaním výsluchov svedkov a zabezpečením relevantných listinných dôkazov vrátane znaleckého skúmania k posúdeniu zákonnej dispozície k predmetným pozemkom; orgány činné v trestnom konaní a súd nahradili decíznu právomoc PPA ako orgánu verejnej správy trestným konaním a napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore s vyššie uvedeným rozhodnutím PPA, č. k. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX z XX. T. XXXX, ktoré nebolo zrušené a ktoré bolo odignorované vo výroku napadnutého rozsudku a bez akéhokoľvek odôvodnenia; prvostupňový súd odignoroval podstatnú skutočnosť vo vzťahu ku hodnovernosti Q. W. v neprospech obžalovaného, že po podaní trestného oznámenia oslovil najmenej dve osoby z kriminálneho prostredia s úmyslom získať od obžalovaného spoločnosť J. s.r.o., jeho vydieraním prostredníctvom osoby L. B., za čo bol tento právoplatne odsúdený, avšak bez toho, aby bolo vznesené obvinenie Q. W., získanie uvedenej spoločnosti malo slúžiť k zakrytiu trestnej činnosti, ktorej sa mal W. dopustiť podaním jednotnej žiadosti na rok 2017 ako štatutár vlastných spoločností a ďalších podozrení zo spáchania trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť v čase, keď bol konateľom v J. s.r.o.; v súvislosti s notárskymi zápisnicami predloženými Q. W. poukázal, že štvorcov W. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X sa týkalo uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 2. októbra 2017, sp. zn. 7Cb/64/2017, ktoré vychádzalo z návrhu obžalovaného na nastolenie právnej istoty; prokurátor už na začiatku súdneho konania, ešte pred výsluchom obžalovaného, narážal na jeho osobu poukazovaním na medializované informácie, resp. dezinformácie, že pozná osobu L. B., ktorého stretol menejkrát ako prokurátora, s ktorým bol už od roku 1990 viackrát aj v osobnom kontakte na rôznych spoločenských podujatiach a prokurátor ho pred novinármi napriek prezumpcii neviny označil za vinného; poukázal na neprípustnosť toho, aby súd svojvoľne bez relevantných dôkazov rozhodol o spornom vlastníctve k veci a k zákonnej dispozícii k poľnohospodárskych plochám podľa predstáv oznamovateľa - svedka Q. W. a domnienok vo výpovedi jeho manželky D. W., výpovediach jeho zamestnancov a brata Mgr. L. W., ktoré súd čítal na hlavnom pojednávaní a ktoré sú rozporné a tendenčné a súd nepovažoval za potrebné vypočuť notárku, ktorá overovala totožnosť rumunského občana, s ktorým mal uzavretú dohodu v roku 2017 ohľadomobhospodarovania pôdy.
Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní 18. augusta 2022 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa dotknutého rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift.
Odvolaciemu súdu bolo 1. augusta 2023 doručené podanie európskeho delegovaného prokurátora Európskej prokuratúry (č. l. 3229-3234), podľa ktorého v rámci trestného vyšetrovania vedeného Úradom Európskej prokuratúry pre trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 ods. 3, ods. 4 písm. a) a § 262 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry z XX. T. XXXX, č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX, o poskytnutí viacerých platieb tzv. agrodotácií za rok 2017 subjektu J. W., s.r.o., na základe jeho žiadosti z 21. mája 2017, so zistením deklarovaného nadhodnotenia plochy 53,80% napriek tomu, že podľa čl. 19 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 640/2014 je ustanovená administratívna sankcia, že sa v prípade nadhodnotenia nahlasovanej výmery plochy viac ako 20% peňažná podpora neposkytuje, čím mala byť spôsobená škoda fondom EÚ v úhrnnej výške 23.882,43 eur, že v rámci trestného stíhania v súvislosti s touto žiadosťou bola podaná obžaloba Úradom špeciálnej prokuratúry z 20. januára 2020, oznamuje pre účely právneho posúdenia trestnej veci obžalovaného Ing. L. P., že v zmysle vykonaných vyšetrovacích úkonov bolo zistené, že Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila 5. marca 2021 firme J. W., s.r.o., celkovú sumu 24.279,70 eur, k čomu bolo priložené vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie - písmeno b),
- ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy - písmeno c).
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd proti rozsudku vydanom špecializovaným trestným súdom (§ 315 Tr. por.) na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním podaným proti všetkým jeho výrokom, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžaloba bola na prvostupňový súd podaná 20. januára 2020 a táto bola riadne doručovaná spolu s výzvou na vykonanie dôkazov dotknutým procesným stranám (obžalovanému, jeho obhajcovi a poškodenému). Jednotlivé procesné strany boli riadne predvolané, resp. upovedomené o termínoch hlavného pojednávania (jeho vykonaniu predchádzalo vydanie trestného rozkazu prvostupňovým súdom 1. júla 2020, proti ktorému podal obžalovaný odpor), ktoré sa uskutočnilo
- 24. septembra 2020 - po prednesení obžaloby prokurátorom, obžalovaný k obžalobe vyhlásil, že je nevinný a následne bol vypočutý,
- 19. októbra 2020 - boli vypočutí zástupca poškodeného JUDr. D. Y. a svedkovia Q. W., Š. N. a U. P.,
- 20. októbra 2020 - boli vypočutí svedkovia J. M. a U. P.,
- 9. júna 2021 - boli vypočutí svedkovia D. W., JUDr. L. M. a J. A.,
- 10. júna 2021- boli vypočutí svedkovia Mgr. U. R., Ing. L. Klimo a R. B., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. boli prečítané z prípravného konania zápisnice o výsluchu svedkov V. P., T. G.Š., L. L., Š. N. ml., MVDr. F. Š., D. W., T. J., J. Š.. Mgr. L. W., R. W. a P. J. K.,
- 7. februára 2022 - boli prečítané listinné dôkazy v zápisnici uvedené, procesné strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania, následne bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a po záverečných rečiach bol vyhlásený prvostupňovým súdom rozsudok v znení uvedenom na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia (konalo sa v neprítomnosti obžalovaného na základe jeho písomnej žiadosti).
Odvolací súd z takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom na základe odvolania podaného obžalovaným zistil, že napadnutý rozsudok je nutné zrušiť v celom rozsahu z dôvodov § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať a vykonať ďalšie dôkazy. Zároveň odvolací súd rozhodol podľa § 322 ods. 1 Tr. por. o vrátení veci prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže doplnenie konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, resp. by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Uvedené vyplýva z nasledujúcich skutočností.
Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada voľného hodnotenia dôkazov ustanovená vo vyššie citovanom § 2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorej má súd hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarala strana alebo súd. Táto základná zásada trestného konania musí byť realizovaná v obsahu vyhotovenia konkrétneho meritórneho rozhodnutia, z ktorého musí byť zrozumiteľne a preskúmateľne zistiteľné, akým spôsobom súd vyhodnotil v trestnom konaní získané a vykonané dôkazy a ako dospel k svojmu rozhodnutiu, pričom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku musí súd uviesť, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, pričom ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva požiadavka, aby každé rozhodnutie bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené, keďže rozhodnutie by malo byť zákonné a spravodlivé (z pohľadu výroku) a presvedčivé (z pohľadu odôvodnenia). Odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o opodstatnenosti výrokovrozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti, zákonnosti a spravodlivosti. Riadne odôvodnenie rozhodnutia má vplyv jednak na možnosť uvádzať návrhy a argumenty procesnými stranami s tým, aby bolo k nim zaujaté stanovisko v odôvodnení rozhodnutia, resp. na možnosť účinne napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom, jednak na zabránenie tomu, aby bolo rozhodnutie arbitrárne, resp. naopak, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné. V tejto súvislosti netreba opomenúť na tú skutočnosť, že súčasťou práva na spravodlivý proces je právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Odvolací súd ďalej uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe zo zásady spravodlivého súdneho konania, ktorú treba odvodiť z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyplýva nutnosť, aby v súdnom rozhodnutí odôvodnenie výroku o vine zo spáchania skutku napĺňajúceho trestný čin, zodpovedalo požiadavke preukázania zákonných znakov trestného činu mimo rozumných pochybností a ak je odôvodnenie výroku o vine vo vzťahu k niektorému zo zákonných znakov trestného činu nepreskúmateľné, takéto odôvodnenie je z hľadiska spravodlivého súdneho konania ústavne neudržateľné.
Odvolací súd v tejto súvislosti v prvom rade uvádza, že skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozsudku nie sú v niektorých podstatných častiach relevantným spôsobom zdôvodnené a zároveň sa prvostupňový súd argumentačne nevysporiadal s podstatou obrany obžalovaného uplatnenej v konaní pred prvostupňovým súdom. Odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok obsahuje nasledujúce podstatné nedostatky, ktoré bude musieť prvostupňový súd pri novom prejednaní veci odstrániť.
V skutkovej vete napadnutého rozsudku prvostupňový súd uvádza, že podaním Jednotnej žiadosti na rok 2017 obžalovaným malo dôjsť ku konaniu v rozpore s určitými ustanoveniami jednak nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb, a jednak zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplývajú relevantné skutočnosti ako prvostupňový súd dospel k uvedeným zisteniam o porušení predmetných ustanovení, v čom konkrétne malo dôjsť k ich porušeniu a dokonca tieto ustanovenia právnych predpisov nie sú v odôvodnení rozsudku ani len uvedené - dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
V skutkovej vete prvostupňový súd uvádza, že konaním obžalovaného by v prípade vyplatenia požadovanej podpory spôsobil poskytovateľovi týchto platieb Pôdohospodárskej platobnej agentúre škodu vo výške 81.559,0845 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú žiadne skutočnosti, ako prvostupňový súd dospel k uvedenej sume a z ktorých vykonaných dôkazných prostriedkov a akým spôsobom prvostupňový súd dospel k tomuto záveru ohľadom danej sumy spôsobenej škody - dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Na uvedené konštatovanie o výške škody nepostačuje len poukázanie na podanie Jednotnej žiadosti na rok 2017 obžalovaným, keďže z jej obsahu nevyplývajú dané skutočnosti ohľadom výšky škody, resp. na vyjadrenie zástupcu poškodenej PPA JUDr. D. Y. o spôsobenej škode v prípade vyplatenia požadovanej podpory, keďže z jeho výpovede nevyplýva spôsob ako dospel k výške ním uvádzanej škody.
V tomto ohľade treba uviesť, že vyjadrenie zástupcu poškodenej PPA je v priamom rozpore s dotknutým rozhodnutím PPA z XX. T. XXXX, č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX, ktoré už bolo právoplatné v čase jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, podľa ktorého bola spoločnosti J. W., s.r.o., na základe žiadosti podanej 31. mája 2017 schválené poskytnutie podpory. Odvolací súd poukazuje (odhliadnuc od ďalej uvedených skutočností z pohľadu posudzovania dôvodnosti podanej obžaloby), že spôsobenie značnej škody (v štádiu pokusu) zakladalo právnu kvalifikáciu podľa § 261 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého bol obžalovanému aj ukladaný trest v zákonom predpokladanej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody tri roky až osem rokov. Naproti tomu v dotknutom rozhodnutí Pôdohospodárskej platobnej agentúry z XX. T. XXXX, č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX, právoplatným XX. N. XXXX, bola žiadateľovi J. W., s.r.o., schválená podpora formou jednotnej platby v sume 5.794,49 eur, platby na poľnohospodárskepostupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 15.813,85 eur, platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v sume 2.842,61 eur, t. j. spolu 24.450,95 eur, čo by mohlo zakladať spôsobenie väčšej škody, nie však značnej škody, a teda najprísnejšiu právnu kvalifikáciu podľa § 261 ods. 2 písm. a) Tr. zák. so zákonom predpokladanou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody jeden rok až päť rokov - dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.
V tejto súvislosti odvolací súd napokon uvádza, že z napadnutého rozsudku nevyplývajú žiadne skutočnosti či úvaha, na základe ktorých prvostupňový súd z pohľadu časovej pôsobnosti posúdil trestnosť činu podľa Trestného zákona účinného do 31. júla 2019, keď podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a podľa neskoršieho zákona len v prípade, ak je pre obžalovaného priaznivejší. Pokiaľ bol teda prvostupňový súd toho názoru, že sa má trestnosť činu posúdiť podľa neskoršieho zákona, bolo nevyhnutným, aby to rozviedol konkrétnymi skutočnosťami, na základe ktorých dospel k takému záveru.
Prvostupňový súd sa v rozsudku nevysporiadal z podstatnej časti s obranou obžalovaného uplatnenou v konaní pred prvostupňovým súdom vyplývajúcou z vyjadrení obžalovaného či už počas jeho výpovede či iného vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní alebo v záverečnej reči jeho obhajcu - dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti treba poukázať, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal najmä s týmito skutočnosťami:
- podstatou posudzovanej veci je zistenie, ktorá spoločnosť bola oprávnená žiadať poskytnutie daných agrodotácií, keď malo dôjsť k tzv. križovaniu poľnohospodárskych plôch a na tie isté plochy mali žiadať agrodotácie na jednej strane spoločnosť J., s.r.o., resp. J. W., s.r.o. (obžalovaný Ing. L. P.) a na druhej strane spoločnosti J. D.. W.. s.r.o a K. Y., s.r.o. (svedok Q. W.), pričom prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou namietanou obžalovaným (okrem iného v záverečnej reči obhajcu), že zatiaľ čo spoločnosti J. W., s.r.o. vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím PPA z XX. T. XXXX, č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX, bolo schválené poskytnutie podpory, naopak v prípade spoločností J. D.. W.. s.r.o a K. Y., s.r.o. rozhodnutiami PPA č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX z X. P. XXXX v spojení s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 11089/2019-640 z 2. decembra 2019 a č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX zo XX. P. XXXX v spojení s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. XXXXX/XXXX-XXX z X. R. XXXX, právoplatnými X. R. XXXX, bolo žiadané poskytnutie podpory neschválené; z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd uznal obžalovaného za vinného, že žiadal o poskytnutie agrodotácií v rozpore s právnymi predpismi, hoci dotknutý orgán verejnej moci právoplatným rozhodnutím rozhodol, že daná spoločnosť, v ktorej bol obžalovaný konateľom, splnila podmienky ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na poskytnutie dotknutých agrodotácií s tým, že podľa obsahu daného rozhodnutia správneho orgánu „kľúčovým podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia boli výsledky uskutočnených kontrol“ (zatiaľ čo z obsahu rozhodnutí o neschválení podpory ohľadom spoločností J. D.. W.. s.r.o a K. Y., s.r.o. vyplýva, že títo žiadatelia nepreukázali právo užívania danej pôdy, pričom ako jeden z podkladov vydania rozhodnutí sa uvádza aj kontrola uskutočnené PPA na mieste 7. júna 2018, ohľadom ktorej boli v napadnutom rozsudku uvádzané zápisnice PPA regionálneho pracoviska L. č. XX/XXX/XXXX a XX/XXX/XXXX z XX. J. XXXX), a to bez toho, aby sa relevantným spôsobom vysporiadal s obsahom uvedených rozhodnutí a zaujali k nim právne stanovisko a tieto dokonca žiadnym spôsobom nespomenul vo svojej argumentácií týkajúcej sa posúdenia viny obžalovaného, pričom treba uviesť, že zo zápisníc o hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by predmetné rozhodnutia PPA ohľadom spoločností J. D.. W.. s.r.o a K. Y., s.r.o. boli vôbec ako listinné dôkazy prečítané(boli predložené prvostupňovému súdu listom PPA zo X. N. XXXX, č. l. 2794-2796 a prílohový spis označený ako č. l. 2797), čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.,
- obžalovaný mal podľa jeho vyjadrenia pôvodne uplatnenú Jednotnú žiadosť na rok 2017 podanú 31. mája 2017, ktorou žiadal jednotnú platbu na plochu a platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie na výmeru o rozlohe 347,46 ha žiadosťou evidovanou v pobočke PPA L. X. G. XXXX (odvolací súd zistil, že v predmetných Špecifikáciách nezrovnalostí z 19. septembra 2017 je uvedený dátum 5. októbra 2017) upraviť tak, že žiadal o stiahnutie platby o 96,02 ha (podľa obžalovaného by sa po uvedenej úprave mala pôvodná žiadosť vzťahovať iba na výmeru 251,44 ha namiesto výmery 347,46 ha) - písomné vyjadrenie obžalovaného zo 7. júla 2021 a listiny k tomupripojené (č. l. 2909-2915) a uvedené tvrdenie obžalovaného bolo potrebné posúdiť z pohľadu samotného vydaného rozhodnutia PPA z 21. januára 2020 k podanej Jednotnej žiadosti na rok 2017, resp. z pohľadu posúdenia zavinenia k danej časti modifikácie pôvodnej žiadosti,
- z pohľadu notárskych zápisníc z roku 2017 ohľadom osvedčenia o priebehu deja, ktoré podľa vyjadrenia obhajoby (záverečná reč obhajcu na hlavnom pojednávaní) nemôžu preukazovať právne relevantné skutočnosti, a to zákonnú dispozíciu spoločností J. D.. W.. s.r.o. a K. Y., s.r.o. ku konkrétnym dielom podľa identifikačného systému produkčných blokov na poľnohospodárskej pôde tzv. C., nie je osvedčená právna skutočnosť - názov štvorca, teda presná špecifikácia dielu produkčných blokov, konkrétna rozloha dielu produkčného bloku, celý priebeh deja - sejba a podobne, pretože notárske zápisnice osvedčujú priebeh deja len konštatovaním notárky, a to len v čase jej prítomnosti na mieste v minútach, kde sa mala údajná činnosť vykonávať, rovnako nie je možné osvedčiť takouto zápisnicou konkrétne osivo, množstvo osiva počas osvedčovaného deja a už vôbec nie počas celého deja s tým, že podľa obhajoby z týchto notárskych zápisníc je zrejmé, že tieto mali byť vyhotovené účelovo a s vedomím konateľa spoločností Q. W., že nemá právny titul na obhospodarovanie týchto kultúrnych dielov, pričom odvolací súd navyše uvádza, že hoci prvostupňový súd notárske zápisnice uvádza ako dôkaz, ktorý osvedčuje vykonanie poľnohospodárskych práv Q. W., zo zápisníc o hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by boli na hlavnom pojednávaní vykonané ako listinný dôkaz,
- z pohľadu hodnotenia vykonaných dôkazov a vierohodnosti výpovedí svedkov (záverečná reč obhajcu) poukazom na predloženie listín, z ktorých vyplýva, že osoba P. J. B. je spoločníkom a konateľom vo firmách podľa výpisov z Obchodného registra, nebolo preverené, či nejde o tzv. ukradnutie identity a zneužitie občianskeho preukazu na jeho aktivity na Slovensku a nebolo preukázané, že Dohoda o poskytovaní poľnohospodárskych služieb z roku 2017 by bola falošná alebo fingovaná, keď podpis na tejto dohode bol riadne overený notárkou a v prípade, ak niekto ukradol identitu a vystupuje pod týmto menom a podpísal dohodu, obžalovaný za to nemôže niesť vinu; podľa obhajoby sa Q. W. vo vykonštruovanom trestnom oznámení snažil preukázať prostredníctvom jemu spriaznených podriadených a závislých osôb - jeho zamestnancov, právneho zástupcu a manželky, že predmetné kultúrne diely obhospodaroval výlučne on a že len on má právny titul na obhospodarovanie týchto dielov, pričom z rozhodnutí PPA a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR jednoznačne vyplýva, že účelovo fingoval existenciu právneho titulu (nájomnej a podnájomnej zmluvy na predmetné kultúrne diely), aby získal prospech v podobe platieb od PPA a účelovým podávaním trestného oznámenia na obžalovaného sa snažil len zakryť svoju protiprávnu činnosť a nemal právo užívania k danej pôde, ktoré mala spoločnosť J., s.r.o., ktorá túto pôdu začala obhospodarovať.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že v napadnutom rozsudku prvostupňový súd na jednej strane uvádza, že vina obžalovaného má byť preukázaná výpoveďami svedkov Q. W. a vymenovaných osôb - svedkov, ktoré pre neho pracovali ako jeho zamestnanci s tým, že obsahu ich výpovedí nasvedčovali ďalšie dôkazy, predovšetkým listinné, ktoré však relevantným spôsobom v napadnutom rozsudku nešpecifikuje a neuvádza, čo konkrétne z nich vyplýva z pohľadu posudzovania viny obžalovaného, resp. pokiaľ to prvostupňový súd aj uvádza, tak nie je zrejmé, z ktorého konkrétne vykonaného listinného dôkazu to má vyplývať - prvostupňový súd bez konkrétnej špecifikácie len uviedol, že závery kontrolnej činnosti PPA Bratislava nasvedčovali zisteniu, že obžalovaný podal žiadosť o jednotnú platbu neoprávnene (ide o rozpor jednak so správou PPA Bratislava z 12. februára 2018, č. l. 616-619, ktorá bola jediná ako „správa PPA Bratislava“ oboznámená ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní, keď táto výslovne uvádza, že oddelenie vnútornej kontroly PPA nedisponuje rozhodnutím týkajúcim sa poskytnutia, resp. neposkytnutia podpory, nakoľko pre aktuálny podporný rok ešte neboli ukončené a vyhodnotené úkony potrebné pre rozhodnutia a v napadnutom rozsudku sa k nej uvádza iba to, že obsahuje detailný výpis SAPS o konkretizácii uvádzanej jednotnej žiadosti o platbu na rok 2017 podanej obžalovaným, jednak s obsahom samotného rozhodnutia PPA z XX. T. XXXX, č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX, ktorým bola žiadateľovi J. W., s.r.o. schválená podpora, pretože podľa nájomných zmlúv (v rozsudku sa iba všeobecne uvádza, že boli uzatvorené počnúc rokom 2013 medzi U., s.r.o., L. D., zastúpenej Q. W. a jednotlivými prenajímateľmi), evidenčných záznamov spoločností J. D.. W.. s.r.o. a K. Y., s.r.o. o poskytovaní poľnohospodárskej techniky, hnojív chemikálií (bez špecifikácie, keď sa iba v inej časti všeobecne konštatuje, že Q. W. disponoval poľnohospodárskymi strojmi, agronomickými kartami o vykonaných poľnohospodárskych prácach, použitých hnojivách,chemických prípravkoch) a aj notárskych zápisníc o výkone konkrétnych poľnohospodárskych prác (v rozsudku sa iba všeobecne uvádza, že osvedčujú vykonanie poľnohospodárskych prác Q. W., pričom tieto neboli ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní ani vykonané).
Na druhej strane dôkazy, ktoré nasvedčujú tvrdeniam obžalovaného, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku zhodnotil jednoduchým konštatovaním, že je absolútne právne bezvýznamné, že obžalovaný uvádzal, že Q. W. klamal o odcudzení nájomných zmlúv, že si v rozpore so zákonom privlastnil poľnohospodárske stroje a techniku a že mal na základe neodkladného opatrenia zakázané obhospodarovať určité pozemky. K tomuto strohému konštatovaniu však prvostupňový súd neuvádza žiadnu vysvetľujúcu argumentáciu.
Obdobne v prípade svedeckých výpovedí Ing. L. B., Ing. R. B., Mgr. U. R., J. A.Ó. a JUDr. L. M. prvostupňový súd uviedol, že tieto nemali na samotný žalovaný skutok žiadnu relevanciu, hoci napríklad svedok Mgr. R. uvádzal skutočnosti ohľadom odnesenia a nevrátenia nájomných zmlúv Q. W. zo spoločnosti J., s.r.o. a napriek ich existencii a skutočnosti, že neboli vypovedané, mal W. ponúkať zmluvy na svoju inú spoločnosť s tým, že W. nemal záujem o ďalšie fungovanie spoločnosti a že svedkov otec obžalovanému pomáhal po jeho vstupe do J., poskytoval mu rady, keďže obžalovaný nie je poľnohospodár a chodil s ním aj do terénu, medzi pozemky J. patrili tie, ktoré sú zapísané v katastrálnom území obcí M. W. a U., J. mal mať zazmluvnených v čase jeho pôsobenia 500 ha pôdy cez nájomné zmluvy a keď vstúpil do firmy obžalovaný, bola tá výmera menšia o 60 ha a tiež uviedol, že pozemky obhospodarovala spoločnosť J., svedok Ing. B. uvádzal, že obžalovaný v roku 2016 alebo 2017 požiadal konateľa spoločnosti J. o výpomoc s obhospodarovaním pôdy patriacej J. a tiež opísal stretnutie zvolané obžalovaným ohľadom určenia pozemkov obhospodarovaných zúčastnenými subjektami, svedok JUDr. M. uviedol, že spoločnosť J. mala do roku 2017 platné nájomné zmluvy, nikdy neboli vypovedané a pozemky, ktoré sú predmetom sporu, obhospodarovala firma J. a aj W. a svedok A. uvádzal skutočnosti ohľadom zberu jačmeňa a kukurice pre obžalovaného v obci M. W.. Napokon samotný obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal, že k daným pozemkom mal ako jediný právny titul a právo obhospodarovať túto pôdu a súd v tejto súvislosti na jeho návrh aj vydal predbežné opatrenie a zakázal Q. W. a jeho spoločnostiam akýmkoľvek spôsobom nakladať s pozemkami, pričom obžalovaný výslovne uviedol vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, že na poli zasial celú plochu s tým, že sa mohlo stať, že zasial aj W. a bolo zasiate dvojmo.
Pokiaľ aj prvostupňový súd uvádzal, že obžalovaný využíval obranné argumenty až v štádiu konania pred súdom, tak uvedené nie je určujúce, keďže o tom, či je obžalovaný ne/vinný, sa rozhoduje v zásade v súdnom konaní na podklade podanej obžaloby a pokiaľ by aj bol obžalovaný v prípravnom konaní pasívny ohľadom uvádzania obhajobných tvrdení či návrhov predkladania dôkazov, táto skutočnosť nemôže byť žiadnym spôsobom na jeho ujmu z pohľadu možnosti navrhovania a predkladania dôkazov v súdnom konaní, resp. akýkoľvek spôsobom zasahovať do vyhodnocovania vykonaného dokazovania.
Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je v určitej časti nepreskúmateľný, keďže prvostupňový súd k tvrdeniam a záverom uvádzaným v skutkovej vete rozsudku neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia relevantné skutočnosti a úvahy, z ktorých by vyplývalo ako k nim dospel a z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd vyrovnal v podstatnej časti s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného a uvedené malo za dôsledok aj vznik pochybností o správnosti skutkových zistení. Keďže nie je úlohou odvolacieho súdu pri uvádzanej nečinnosti prvostupňového súdu nahrádzať jeho činnosť, bolo nevyhnutné aj vzhľadom na zachovanie princípu dvojinštančnosti konania, aby bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, a to bez ohľadu na dôvody uvádzané v odvolaní, keďže v prípade podaného odvolania ide v podstatnej miere o opakovanie obhajobných tvrdení, s ktorými sa riadne nevysporiadal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, ktorý tak bude musieť v novom konaní a rozhodovaní urobiť.
Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude musieť prvostupňový súd za účelom náležitého zistenia skutkového stavu predovšetkým opätovne minimálne podrobne vypočuť zástupcu poškodenejPôdohospodárskej platobnej agentúry a v rámci výsluchu, ak to bude potrebné, aj prečítať ako listinné dôkazy dotknuté vyššie uvedené rozhodnutia PPA a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR týkajúce sa spoločností J. W., s.r.o., J. D.. W.. s.r.o. a K. Y., s.r.o. (resp. rozhodnutia ohľadom J. D.. W.. s.r.o. a K. Y., s.r.o. vykonať ako listinné dôkazy v prípade, že nebudú takto vykonané na výsluchu zástupcu poškodeného), ako aj listiny týkajúce sa toho, že obžalovaný mal pôvodne podanú Jednotnú žiadosť na rok 2017 z 31. mája 2017 modifikovať 5. októbra 2017 predložením Špecifikácie nezrovnalostí v pobočke PPA L. ohľadom obžalovaným uvádzaného zníženia uplatňovanej výmery oproti pôvodnej žiadosti o 96,02 ha (k tomuto zníženiu uplatňovanej výmery, resp. k dôvodom vypočuť aj obžalovaného, keďže sa k tomu na hlavnom pojednávaní pri výpovedi relevantne nevyjadril), ďalej vykonať vyššie uvedené dôkazy, ktoré prvostupňový súd uvádza v napadnutom rozsudku, hoci neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, a na podklade uvedených dôkazných prostriedkov prípadne vykonať ďalšie, ktorých potreba vykonania vyplynie z doplneného dokazovania, resp. ktorých vykonanie bude nutné vzhľadom na uplatnené obhajobné tvrdenia obžalovaného.
Po vykonaní k veci sa vzťahujúceho dokazovania bude nutné, aby prvostupňový súd dôsledne a objektívne vyhodnotil dôkazné prostriedky vykonané zákonným spôsobom a dôkazy z nich získané v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré však musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrnne a zobral do úvahy pri rozhodovaní aj skutočnosti rozvedené odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, pričom vyhodnotenie dokazovania nemôže byť svojvoľné, musí byť logicky zdôvodniteľné a musí vyplývať z obsahu dôkazných prostriedkov vykonaných na hlavnom pojednávaní a následne vo veci spravodlivo rozhodol s tým, že písomné vyhotovenie meritórneho rozhodnutia vrátane odôvodnenia bude musieť obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti tak, aby v zmysle ustálenej súdnej praxe bola splnená požiadavka dostatočne relevantného a presvedčivého odôvodnenia meritórneho rozhodnutia. Jednotlivé výroky musia byť odôvodnené nielen uvádzaním a preberaním zákonných ustanovení a všeobecne platných formulácií vyplývajúcich z dotknutej právnej teórie, ale aj uvedením konkrétnych skutočností, ktoré podľa súdu vyplývajú z jednotlivých konkrétne vykonaných dôkazných prostriedkov a uvedením právnych úvah, na základe ktorých dospel súd k svojim záverom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.